Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920200825
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6920200825.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej
a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci navrhovateľa U. Q.,
narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom XXX XX Q. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Danou
Ďalakovou, advokátkou, so sídlom ul. Daxnerova č. 2, 979 01 Rimavská Sobota, proti osobe povinnej na
platenie výživného E.i Q., narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom S., o zvýšenie výživného na plnoleté

dieťa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 13Pc/5/2020-53
zo 4. augusta 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp.
„prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 04. 08. 2020 návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáhal, aby súd uložil N. Q. povinnosť prispievať na jeho výživu výživným v sume 300,-

Eur mesačne, splatným vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc od podania návrhu, zamietol (prvý
výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal uloženia
povinnosti otcovi navrhovateľa N. Q. (ďalej aj ,,otec,“ resp. ,,osoba povinná na platenie výživného“)
povinnosť prispievať na jeho výživu výživným v sume 300,- Eur mesačne, splatným vždy do 25.

dňa každého mesiaca, počnúc od podania návrhu. Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že rozsudkom
Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 1P/31/2011 zo dňa 26. 04. 2011, právoplatným dňa 02. 05.
2011, bol zverený do pestúnskej starostlivosti tetyXX I., pričom otcovi bola uložená povinnosť prispievať
na jeho výživu sumou predstavujúcou 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa určenou podľa osobitného predpisu. Žije v spoločnej domácnosti s tetou Q. I., matka mu zomrela a
s otcom sa nekontaktuje. Dňa 01. 02. 2018 dosiahol plnoletosť. Súvisle od skončenia povinnej školskej
dochádzky sa pripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na Strednej odbornej škole so sídlom v

Rimavskej Sobote, a to dennou formou. Toho času je študentom 3. ročníka. Otec mu výživné neplatí,
hoci je isté, že pracuje. Má pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky v sume 345,- Eur.
Súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 1P/31/2011-25 zo dňa 26.
04. 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02. 05. 2011, zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská
Sobota č. k. 2P/59/2010-34 zo dňa 12. 05. 2011 tak, že maloletý Y. Q. prechádza z náhradnej osobnej
starostlivosti tety - Q. I. do jej pestúnskej starostlivosti. Otcovi bola uložená povinnosť prispievať na

výživu maloletého Y. Q. sumou 30 % zo sumy životného minima pre nezaopatrené neplnoleté dieťa,
ktoré výživné je splatné do 25. dňa v mesiaci na účet Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Rimavskej
Sobote.Okresný súd Rimavská Sobota rozsudkom č. k. 9Pc/20/2018-14 zo dňa 05. 11. 2018, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21. 12. 2018, zmenil rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 1P/31/2011 zo
dňa 26. 04. 2011 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa Y. Q., nar. XX. XX. XXXX určil vo

výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do konca
tohto, ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa, počnúc od 01. 09. 2018.
Súd prvej inštancie návrh navrhovateľa podľa obsahu posúdil ako návrh na zvýšenie výživného zo sumy
výživného predstavujúcej 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa určenej
podľa osobitného predpisu na sumu 300,- Eur mesačne, splatné vždy do 25. dňa každého mesiaca,

počnúc od podania návrhu.
Lustráciou v Registri obyvateľov SR súd prvej inštancie zistil, že otec má evidovanú adresu trvalého
pobytu Tornaľa, okres Revúca.
Na základe dožiadania súdu prvej inštancie Mestský úrad Tornaľa v Oznámení zo dňa 25. 06. 2020
uviedol, že obyvateľ N. Q., nar. XX. XX. XXXX má hlásený trvalý pobyt na adrese: F.. Podľa záznamov
nemá hlásený prechodný pobyt. Iné údaje o ňom, jeho pobyte, poštovej adrese, prípadne úmrtí nie sú

Mestskému úradu v Tornali známe.
Okresné riaditeľstvo PZ Revúca v Oznámení zo dňa 25. 06. 2020 konštatovalo, že N. Q. sa na adrese
S., Ul. P. č. XX nenachádza. Lustráciou v registri obyvateľov SR bolo zistené, že adresu trvalého pobytu
má hlásenú ako S., okres H.. Bol kontaktovaný brat otca D. Q., ktorý uviedol, že N. Q. sa dlhodobo
nachádza v zahraničí, pravdepodobne v Českej republike a na Slovensko už nechodí. Nevie na neho

poskytnúť žiadne údaje.
Obvodný súd pre Prahu 7 na základe dožiadania súdu prvej inštancie oznámil dňa 16. 07. 2020, že k
osobe Q. Q., nar. XX. XX. XXXX má tieto záznamy: adresa XXXX/XX,č. XXXX/XX,,F., Q. - platnosť od
25. 11. 2008 do 18. 11. 2009.
Súd prvej inštancie za účelom zistenia majetkových a zárobkových pomerov otca vykonal lustráciu v

Sociálnej povinnosti, pričom z vykonanej lustrácie sa nepodarilo zistiť, že otec je zamestnaný.
Ďalej Okresné riaditeľstvo PZ Rimavská Sobota, Okresný dopravný inšpektorát dňa 18. 03. 2020
oznámilo súduprvejinštancie,žeotecniejedržiteľomanivlastníkommotorovéhoaniprípojnéhovozidla.
Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1, 3, § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o
rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj ,,Zákon o rodine“).

Súd prvej inštancie uviedol: ,,Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 05. 11. 2018, sp.
zn. 9Pc/20/2018,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa21.12.2018 bolanaposledyupravenávyživovacia
povinnosť N. Q., nar. XX. XX. XXXX na Y. Q., nar. XX. XX. XXXX vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 13. 11.
2019 súd zistil, že navrhovateľ je v školskom roku 2019/2020 študentom 3. ročníka Súkromnej strednej

odbornej školy so sídlom v Rimavskej Sobote, Ul. Novomeského č. 2070 a to formou denného štúdia.
Keďže povinný N. Q., nar. XX. XX. XXXX má v registri obyvateľov SR ako evidovanú adresu uvedenú
adresu: S., okres H. a súdu sa v priebehu konania nepodarilo zistiť aktuálnu adresu pobytu povinného N.
Q., ako ani majetkové, či zárobkové pomery povinného, ktoré by umožňovali zvýšenie doteraz určenej
výšky vyživovacej povinnosti N. Q. na navrhovateľa, súd nemohol rozhodnúť inak, ako tak, že návrh

navrhovateľa zamietol. Súd pri rozhodnutí prihliadol aj na to, že od posledného rozhodnutia o výživnom,
kedy bolo výživné určené v zákonom stanovenej minimálnej výške, nebola preukázaná žiadna zmena
pomerov na strane povinného, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného.“
O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj ,,CMP“).

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok
prvoinštančného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f/, g/ Civilného sporového poriadku

(ďalej aj ,,CSP“).
Uviedol, že je sirotou a stará sa o neho jeho teta, vďaka ktorej nebol umiestnený v ústave, a to napriek
tomu, že jeho biologický otec žije.
Pretože sa dennou formou štúdia pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je schopný sa samostatne
živiť. Najnižšia zákonom určená suma výživného určená súdnym rozhodnutím mu nepostačuje na jeho

výchovu a výživu.
Je isté, že otec žije v Nemecku a mal by byť zamestnaný, avšak nie je v jeho silách tieto skutočnosti
preukázať pred súdom, preto podal návrh a žiadal, aby súd v rámci svojich zákonných možností
zabezpečil dôkazy, ktoré by podporili jeho tvrdenia.Mal za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav a taktiež nesprávne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy a v dôsledku toho nerozhodol správne.

3. Otec sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 65
a contrario, § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok
okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na

spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu
a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).

7. Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku

koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok okresného súdu je presvedčivý, premisy
zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací
súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a
zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na

argumenty navrhovateľa v odvolaní

8. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

9. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 3, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,

možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa ustanovenia § 75 ods.1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

11. Podľa ustanovenia § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa

sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v
čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje
na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu, vzhľadom na konštrukciu tejto

okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa
vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažnejšieho charakteru.
Nie je žiaduce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch.13. V zmysle záverov aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli
byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady,
ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje

porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska
určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa
k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie
skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom.

14. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým
stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny,
ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností
dôležitých pre určenie výživného a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia.

15. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažnejšia zmena pomerov,

čím sa rozumie výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli
podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, ktorá môže spočívať buď v zmene
subjektívnych ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov,
výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia
školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných

pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti,
nadobudnutím spôsobilosti dieťaťa samostatne sa živiť a pod..

16. Preskúmanímveciodvolacísúdzistil,žeokresnýsúdprirozhodovaníonávrhu ozvýšenievýživného
rozhodol vecne správne, pretože zohľadnil všetky vyššie uvedené zákonné aspekty.

17. Zobsahuspisuvyplýva, ževdoberozhodovaniaokresnéhosúdu(rovnakoakovdoberozhodovania
odvolacieho súdu) možno navrhovateľa jednoznačne klasifikovať ako nezaopatrené dieťa (§ 3 zák. č.
600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších právnych predpisov), a teda otec má voči nemu
vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z vyššie citovaného ustanovenia § 62 Zákona o rodine.

18. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania nezistil, že by na strane navrhovateľa a otca
došlo k závažnejšej zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného na plnoletého navrhovateľa,
a to porovnaním pomerov zistených v konaní o predchádzajúcej úprave výživného na plnoletého
navrhovateľa vedenom na Okresnom súdu Rimavská Sobota sp. zn. 9Pc/20/2018.

19. Z rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 9Pc/20/2018-14 zo dňa 05. 11. 2018, ktorým
bola určená vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľa vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, vždy do konca tohto, ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľa, počnúc od 01. 09. 2018 vyplýva: ,,Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru,

že zákonné podmienky priznania výživného v zmysle ust. § 62, § 75, zákona č. 36/2005 Z. z. sú v
danom prípade splnené, navrhovateľ naďalej študuje, nie je schopný sám sa živiť, povinný rodič na jeho
výživu ničím neprispieva, o navrhovateľa sa nezaujíma a preto súd návrhu navrhovateľa plnom rozsahu
vyhovel a určil vyživovaciu povinnosť v minimálnom zákonom stanovenom rozsahu preto, lebo sa súdu
nepodarilo zistiť pobyt ani majetkové a zárobkové pomery povinného rodiča, ktoré by odôvodňovali

priznanie vyššieho výživného.“

20. Aktuálne navrhovateľ je naďalej študentom Súkromnej strednej odbornej školy - Magán
Szakközépiskola,sosídlomL.Novomeského2070,RimavskáSobota.Včasepodanianávrhunazačatie
konania bol navrhovateľ študentom III.I triedy. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania vyčíslil svoje

mesačné výdavky vo výške 345,- Eur (strava vo výške 200,- Eur, hygienické potreby vo výške 30,- Eur,
kredit na mobil vo výške 15,- Eur, ošatenie vo výške 20,- Eur, cestovné vo výške 50,- Eur, výdavky na
lieky vo výške 30,- Eur).

21. Napriek tomu, že súd prvej inštancie ex offo skúmal majetkové pomery (i pobyt) otca, nezistil

na strane otca zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu výživného spočívajúcu vo zvýšení
výživného. Súd prvej inštancie správne zistil, že otec je nemajetný, nemá žiaden príjem, a to z pracovnej
činnosti, pričom nie je ani príjemcom pomoci v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci
v hmotnej núdzi v znení neskorších právnych predpisov.22. Odvolací súd poukazuje na to, že ani navrhovateľ nepreukázal zmenu majetkových pomerov na
strane otca, tzn. že otec má príjem z pracovnej činnosti vo výške, z ktorej je možné určiť výživné na

navrhovateľa v rozsahu vyššom ako 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

23. V zmysle čl. 6 CMP súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania (§ 30 CMP), aby zistil skutočný
stav veci, pričom vyšetrovací princíp v mimosporovom konaní neneguje procesnú aktivitu účastníkov

konania v zmysle ustanovenia § 32 ods. 1, 2 CMP.

24. Z uvedených dôvodov považoval odvolací súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom
výroku (prvý výrok) za vecne správny, a preto ho potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP) vrátane závislého výroku
o trovách konania (druhý výrok), nakoľko súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 52 CMP.

25. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania aplikoval odvolací súd ustanovenie § 396 ods. 1
CSP v spojení s ustanovením § 57 CMP, ktoré ustanovuje: „O povinnosti nahradiť trovy konania, ak
nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.“ Odvolací súd v súlade s ustanovením §
52 CMP vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
CMP neustanovuje inak, pričom odvolací súd nezistil také okolnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov

konania v zmysle ustanovenia § 55 CMP niektorému z účastníkov považoval za spravodlivé.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho

odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).