Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Er/410/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8509204401
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8509204401.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: T. C., nar.
XX.XX.XXXX,trvalebytomB.XX,XXXXXG.,okresD.P.,ovymoženie33,19eurspríslušenstvom,takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Účastníkom konania súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi, JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad, Nám. gen.
Štefánika 529/4, 064 01 Stará Ľubovňa, trovy exekúcie vo výške 51,11 eur a u k l a d á oprávnenému,
aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 12.11.2009 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu pôvodného oprávneného (SR - Obvodný úrad v Starej
Ľubovni) na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 3.11.2009 a exekučného titulu
- rozhodnutia č.k. 2007/00231-129 pr zo dňa 14.3.2007, právoplatného dňa 16.4.2007 a vykonateľného
dňa 2.5.2007, ktoré vydal Obvodný úrad v Starej Ľubovni - odbor všeobecnej vnútornej správy. Súd
udelil súdnemu exekútorovi dňa 26.11.2009 poverenie pod číslom 5710 017269 *.

2. Dňa 15.3.2018 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie
podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, ktorý odôvodnil tým, že v priebehu vykonávania
exekúcie zistil, že povinná nevlastní žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, z predaja ktorého by výťažok
postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto súdny exekútor navrhol exekúciu zastaviť. Zároveň si
súdny exekútor uplatnil nárok na trovy exekúcie vo výške 59,99 eur.

3. Podľa § 8a ods. 4 zákona č. 345/2012 Z.z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe, majetok
štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe obvodný úrad k 31. decembru 2012, prechádzajú
do správy ministerstva okrem majetku štátu, ku ktorému obvodný úrad vykonáva pôsobnosť podľa
osobitného zákona.

4.Podľa§9ods.1zákonač.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnejštátnejsprávy,obvodnéúradyzriadené
podľa predpisov účinných do 30. septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.

5. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy výkon rozhodnutia
okresného úradu uskutočňuje ministerstvo, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

6. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia súd v konaní pokračoval ako s oprávneným so
Slovenskou republikou, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR.7. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonovvzneníneskoršíchprávnychpredpisov(ďalejlen,,EP“),

ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8. Podľa § 243b ods. 1 EP, ( v znení účinnom do 31.10.2013) exekučné konania začaté pred 1.
novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3

neustanovujú inak.

9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

10. Oprávnený vo vyjadrení k podnetu podanému súdnym exekútorom uviedol, že so zastavením

exekúcie súhlasí, avšak navrhol túto zastaviť z dôvodu, že táto sa stala neprípustnou uplynutím
prekluzívnej doby na jej vykonanie, pričom poukazoval na ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom v čase vydania exekučného titulu a na to, že prekluzívna lehota
uplynula dňom 5.2.2010. Zároveň poukazoval na to, že tým nedochádza k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného ani preto, že by majetok povinnej nepostačoval na úhradu trov exekúcie, a preto

navrhol povinnú zaviazať na náhradu trov exekúcie.

11. Podľa § 88 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 (ďalej
len ,,zákon o priestupkoch“), rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a
o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

12. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

13. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej tiež len „správny poriadok“) v

znení účinnom od 1.1.2004, výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí
lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti.

14. Súd sa v danom prípade nijako nestotožnil s názorom oprávneného a s tým, že by exekúcia mala byť
zastavená pre uplynutie prekluzívnej doby na jej vykonanie v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch,

na ktoré oprávnený vo svojom vyjadrení poukazoval. Uvedené zákonné ustanovenie stratilo platnosť
a účinnosť dňom 31.8.2008 v dôsledku novelizácie zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z.z..
Uvedenou novelizáciou zákona o priestupkoch v danom smere išlo o zjednotenie úpravy daného zákona
vo vzťahu k všeobecnej úprave § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, t.j. k tomu,
aby aj pre sankcie a povinnosti na náhradu trov konania uložené rozhodnutiami v konaniach podľa

zákona č. 372/1990 Zb. platilo obmedzenie iba v smere dodržania povinnosti na nariadenie výkonu
rozhodnutia, nie aby naďalej boli nesystémovo obmedzované možnosti výkonu takýchto rozhodnutí len
v určitej obmedzenej dobe.

15. Je absolútne irelevantný poukaz oprávneného na to, že v čase vydania exekučného titulu bolo

ustanovenie § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinné. Návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený
po strate platnosti a účinnosti daného ustanovenia. Navyše novelizácia zákona č. 372/1990 Zb.
vykonaná zákonom č. 298/2008 Z.z. v tejto súvislosti (t.j. so zrušením ustanovenia § 88 ods. 1 zákona
o priestupkoch) neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by oprávňovali ďalšie používanie
ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch na prípady exekúcií podľa rozhodnutí vydaných za jeho

účinnosti. Navyše uvedené ustanovenie bolo ustanovením procesným, nie hmotnoprávnym.

16. Ak by aj súd prijal argumentáciu oprávneného, tak treba pre úplnosť uviesť, že v žiadnom prípade
by nebolo možné vyhovieť jeho požiadavke aby v súvislosti so zastavením exekúcie bola na náhradu
trov exekúcie zaviazaná povinná. Došlo by totiž k zastaveniu exekúcie síce pre uplynutie spomínanej

prekluzívnej lehoty, avšak bolo by nevyhnutné aj v takom prípade prihliadať na to, že v danej lehote
nebol zistený žiaden majetok, ktorý by postačoval čo i len na úhradu trov exekúcie. Zároveň by bolo
nutné prihliadať i na danosť zavinenia oprávneného na takom zastavení (a teda na postup podľa § 203
ods. 1 EP vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov exekúcie), pretože oprávnený podal v danom prípadenávrh na vykonanie exekúcie až po dva a pol roku od vykonateľnosti exekučného titulu, čím zmaril
možnosť zistenia prípadného majetku na strane povinnej v danom období a na vykonanie exekúcie (ak
by teda súd napriek vyššie uvedeným skutočnostiam mohol akceptovať názor oprávneného vo vzťahu

k ním tvrdenému dôvodu zastavenia exekúcie) tak v zásade konaním oprávneného by ostal absolútne
minimálny časový priestor.

17. Súd sa teda čo do dôvodu zastavenia exekúcie nestotožnil s názorom oprávneného.

18. Na strane druhej má súd preukázané obsahom pripojeného spisu súdneho exekútora, pričom nebol
súdu preukázaný, ani súdom v tomto smere zistený opak, že počas celého konania nebol zistený
žiaden majetok povinnej (hnuteľný, nehnuteľný, príjmy a pod.), ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov
exekúcie, preto súd exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ EP v znení účinnom
do 31.10.2013.

19. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodnej aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

20. Podľa § 200 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie sú odmena exekútora,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

21. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), za výkon exekučnej činnosti patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

22.Podľa§203ods.2EP(vzneníúčinnomdo31.10.2013),aksaexekúciazastavízdôvodu,žemajetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd
nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

23. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí
exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
24. Podľa 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení neskorších právnych predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou

sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eura.

25. O trovách exekúcie rozhodol súd (nezistiac v danom prípade splnenie podmienok na ich nepriznanie
podľa § 243j EP), po preštudovaní pripojeného spisu súdneho exekútora, podľa vyššie citovaných
ustanovení a súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie v celkovej výške 51,11 eur, na ktorých úhradu

zaviazal, vzhľadom na výsledok konania, oprávneného. Tieto trovy predstavuje:
a) odmena súdneho exekútora á 33,19 eur;
b) náhrada hotových výdavkov - nákladov na poštovné a poplatky za lustrácie v príslušných evidenciách,
v celkovej výške 9,40 eur, ako sú špecifikované jednotlivo v podnete súdneho exekútora na zastavenie
exekúcie v časti „hotové výdavky pozostávajú z“, a to v bodoch 1. až 13.;

c) zvýšenie odmeny a priznaných náhrad o 20 % DPH (nakoľko je súdny exekútor jej platiteľom), t.j. zo
sumy 42,59 eur o sumu 8,52 eur.

26. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi (v čom sa stotožňuje s výhradou oprávneného voči dotknutej
vyúčtovanej náhrade „výdavkov“ - bod 14. hotových výdavkov vyúčtovaných exekútorom, v oprávneným

podanom vyjadrení k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie) požadovanú náhradu vo
výške 6,15 eur ani z nej požadovanú 20 % DPH, súdnym exekútorom špecifikovanú ako „výdavky na
založenie a archiváciu spisu“. K takýmto výdavkom treba uviesť, že niet pochýb o tom, že súdnemu
exekútorovi vznikajú v širšom zmysle v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti aj iné výdavky
ako sú demonštratívne uvedené v § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., a to náklady na prevádzku a

chod exekútorského úradu, kde patria napr. náklady na mzdy zamestnancov, prípadne koncipientov
exekútorského úradu, ďalej výdavky na prípadný prenájom sídla exekútorského úradu, výdavky na
energie v súvislosti s prevádzkou úradu, náklady na údržbu sídla úradu (čistiace potreby a náklady
na opravy), ako aj materiálové náklady na samotný bežný chod úradu, t.j. výdavky na kancelárskevybavenie a napokon náklady na kancelárske potreby (kancelársky papier, obálky, toner do tlačiarne,
písacie potreby, a pod.), ako aj náklady na archiváciu spisu. Je však zrejmé, že všetky tieto náklady
a výdavky súdny exekútor musí zabezpečovať v rámci celkového chodu svojho úradu, teda nielen v

súvislosti s potrebami a situáciou v tej-ktorej individuálnej exekučnej veci. Bežný kancelársky materiál,
akými sú veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, sú síce výdavkami, avšak sa
predpokladá, že náklady na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti.
Bežné náklady na kancelársky materiál (založenie spisu) preto ani zákonodarca nezaradil do výpočtu
náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu, že by dosiahli úroveň práve „nie

bežných“anienezanedbateľných,jasneidentifikovateľnýchvýdavkov,nevyhnutnýchatedaajúčelových
pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov. V tomto smere súd poukazuje podporne i
na závery uznesenia Ústavného súdu SR zo dňa 29.4.2008 č.k. I. ÚS 157/08-16, ktorý obdobné ako
vyššie uvedené úvahy, ohľadne nepriznania súdnemu exekútorovi náhrady za bežný režijný kancelársky
materiál, taktiež vyhodnotil ako logické a celkom legitímne. Čo sa týka archivácie spisu, táto, ako
aj s ňou spojené výdavky, patrí medzi administratívne práce v súvislosti s exekučnou činnosťou,

náhrada za ktoré je obsiahnutá v zmysle § 25 vyhl. č. 288/1995 Z.z. už v samotnej priznanej odmene
súdneho exekútorai. K archivovaniu spisu navyše dochádza po ukončení exekučného konania, resp.
exekúcie, a výdavky na archivovanie nemožno považovať za výdavky priamo súvisiace s konkrétnou
exekučnou činnosťou, nejde ani o úkony exekučnej činnosti, ktoré by viedli k vymoženiu pohľadávky
od povinného. Archivovanie spisu je povinnosťou súdneho exekútora, ktorá mu je uložená priamo

zákonom, jej primárnym cieľom sú evidenčné a registračné účely, ako aj je potrebná i pre možné
preskúmavanie správnosti a zákonnosti postupov exekútora v konaniach - teda pre kontrolu jeho činnosti
vprípadepotrebyministerstvomčiorgánmiexekútorskejsamosprávy,navyšesúdnehoexekútoražiadne
ustanoveniepríslušnýchvšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovneoprávňujeprenášaťstýmspojené
náklady na niektorého z účastníkov konania.

27. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi trovy, ktoré by mali vzniknúť až po samotnom
právoplatnom zastavení exekúcie - náhrada trov predstavuje náhradu toho, čo exekútor v priebehu
exekúcie reálne vynaložil, nie náhradu nákladov, ktoré vzniknú až po zastavení exekúcie a ktoré
možno považovať už len za náklady spojené s administratívnymi prácami v súvislosti s exekučnou

činnosťou. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi (v čom sa stotožňuje s
výhradou oprávneného voči dotknutej vyúčtovanej náhrade - bod 15. hotových výdavkov vyúčtovaných
exekútorom, v oprávneným podanom vyjadrení k podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie)
požadovanú náhradu hotových výdavkov za poštovné za vrátenie poverenia vo výške 1,25 eur a
ani požadovanú 20 % DPH z danej sumy. Vrátenie poverenia je administratívny úkon, s ktorým ani

EP, ani vyhláška č. 288/1995 Z.z., napriek tomu, že exekútor musí poverenie po skončení exekúcie
vrátiť, nespája osobitné odmeny či náhrady výdavkov, z čoho vyplýva, že náklady s tým spojené sú
zahrnutéužvovyššiepriznanejodmenesúdnehoexekútora.Navyšesúdujeznámezozaužívanejpraxe
súdneho exekútora, že súdny exekútor v takom prípade písomnosti adresované súdu doručuje osobne
(doručovanie poštou vzhľadom na sídlo exekútora a sídlo súdu by navyše v danom prípade postrádalo

akúkoľvek hospodárnosť).

28. Podľa § 9a EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

29. Podľa § 275 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

30. Čo sa týka rozhodnutia o náhrade trov účastníkov konania, v danom prípade už samotný dôvod
zastavenia exekúcie predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý náhradu trov konania

vo vzťahu medzi účastníkmi konania nemožno priznať, a to žiadnemu z účastníkov tohto konania,
nakoľko objektívnu skutočnosť spočívajúcu v nedostatku majetku povinnej ani na úhradu trov exekúcie
nemožno pričítať ako procesné zavinenie zastavenia exekúcie žiadnemu z účastníkov konania, preto
súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti výrokom pod bodmi I. a II. tohto uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15
dní od doručenia tohto rozhodnutia, a to na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolacínávrh). Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§365 ods.3 CSP).
Proti výroku pod bodom III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.