Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/52/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113206196
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:3113206196.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom Y.. X, . D - XXXXX V., N. B., právne zastúpeného Q.. B. B., P. so sídlom W. XXXX/XX, XXX XX
C., proti žalovanému HALMEX-MG, s.r.o., so sídlom Pod čerešňami č. 466/15, 911 01 Trenčín, IČO: 18
049 656, právne zastúpeného Q.. P. C., P. so sídlom, X. X, XXX XX A., o určenie, že žalobcovi patria
práva výrobcu zvukového záznamu k hudobným produkciám a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/285/2013-354 zo dňa 24.10.2019
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol
(časť druhého výroku) a vo výroku o náhrade trov konania v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia
(piaty výrok) p o t v r d z u j e.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu 100 % trov odvolacieho konania, do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdTrenčín(ďalejaj„okresnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)rozsudkomzodňa24.10.2019
určil, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu zvukového záznamu k hudobným produkciám: M. (prvý

výrok). Vo zvyšku žalobu zamietol (druhý výrok). Ďalej okresný súd v celom rozsahu zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 13C/285/2013-77 zo dňa 10.09.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co/745/2013-119 zo dňa 06.11.2013 (tretí
výrok). O trovách konania rozhodol tak, že v časti o určenie, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu
zvukového záznamu má žalobca proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 55,56
% (štvrtý výrok) a v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia má žalovaný proti žalobcovi nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100% (piaty výrok). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom

konania začatého dňa 11.03.2013, po jeho čiastočnom zastavení uznesením č.k. 13C/285/2013-220
zo dňa 19.03.2015 a po zmenách žaloby bolo určenie, že žalobcovi patria výhradné práva výrobcu
zvukového záznamu k hudobným produkciám: X. V. M., X. V.. C. Žalobca sa tiež domáhal uloženia
povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2.821,48 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 2.821,48 eur od 24.08.2007 do zaplatenia a vo výške 2.200,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 2.200,-eur od 13.10.2012 do zaplatenia
vzniknutého porušením vlastníckych práv žalobcu k hudobným produkciám. Žalobca tvrdil, že žalovaný

získal neoprávnený majetkový prospech od C. B. B.. hviezda predávala na svojich pultoch. B. oznámila,
že v roku 2012 žalovaný požiadal o udelenie licencie na reedíciu E. v počte 10.000 ks.1.1 Okresný súd aplikujúc § 5 ods. 14 a 15, § 47 ods. 1 - 3 zákona č. 383/1997 Z. z. účinného od
01.01.1998 (ďalej len „autorský zákon“, resp. „AZ“) za použitia § 87 ods. 2 zákona č. 618/2003 Z. z. o
autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom účinného od 01.01.2004, § 37 ods. 1 a § 451

Občianskeho zákonníka (v ďalšom aj „OZ“) žalobe v časti určenia výhradných práv výrobcu zvukového
záznamu v rozsahu uvedenom v prvom výroku vyhovel a vo zvyšku (časť druhého výroku) ju zamietol
(k 8 záznamom: R. W., Ó D., B. J. N. W. A. Q., N., W. E., P. V. X a A. S. zo žiadaných 36 záznamov).

1.2 Súd prvej inštancie žalobu zamietol aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.200,-

eur s úrokom z omeškania (časť druhého výroku), ktoré malo vzniknúť žalovanému neoprávneným
udelením licencie na použitie zvukového záznamu A. S. B.M.S. A. V. B., B. Okresný súd žalobu v
tejto časti zamietol, lebo žalobca svoje postavenie výrobcu zvukového záznamu nepreukázal. Súd prvej
inštancie tiež uviedol, že žalobca si primárne tento peňažný nárok neuplatňoval titulom porušenia
svojich práv autora, ale preukazoval svoje postavenie výrobcu zvukového záznamu (strany sporu sa na
pojednávaní dňa 19.01.2015 zhodli, že v konaní ide o tieto práva a o ich porušenie). Okresný súd ale

zdôraznil, že ani pre porušenie autorských práv žalobcu by nebolo možné žalobe v tejto časti vyhovieť.
Žalobca uvádzal, že pri piesňach na CD A. S. č. X a 16 bol skladateľ, pri piesňach č. 1, 2, 4 -7, 9 - 10, 12 -
15a17bolaranžérapripiesňachč.1,2,4-10,12-16a17boldirigent.Žalovanýnespochybnilautorstvo
žalobcu k piesňam č. 8 a 16 (W. N.), čo vyplýva aj z informácií na booklete predloženom žalovaným. Za
tieto práva žalobcovi patrí autorská odmena, ktorej vyplácanie sa ale realizuje prostredníctvom B. - táto

potvrdila, že pre uvedené dve skladby eviduje žalobcu ako autora spracovateľa a odmena sa mu vypláca
cez X. (N. Y.). Okresný súd uzavrel, že práva žalobcu ako autora sú riadne vyporiadané. Jeho postavenie
ako dirigenta je sporné. Na CD A. S., vo vzťahu ku ktorému bola uzatvorená licenčná zmluva s A. dňa
16.10.2012 je ako dirigent uvedený T., ktorému vyplatenie honoráru preukázal žalovaný pokladničným
dokladom z 28.04.2000. Žalobca postavenie autora vo vzťahu k ostatným skladbám na CD A. S. ktoré

sa ocitlo v predaji na základe licenčnej zmluvy z roku 2012, nepreukázal. Na jeho booklete je uvedené,
že všetky ostatné diela sú označené ako tradičné. Žalovaný rozporoval autorský prínos žalobcu tým,
že ide o skladby ľudové a ich autorom nie je nikto. Na odstránenie týchto rozporov ani na nepochybné
preukázanie postavenia žalobcu ako autora či dirigenta, prípadne jeho konkrétneho autorského či iného
prínosu vo vzťahu k jednotlivým skladbám na uvedenom CD, ktoré sa ocitlo v predaji na pultoch C.,

žalobcadokazovanienenavrholvykonať.Hocijeneoprávnenéudelenielicencienaďalšieverejnéšírenie
a rozmnožovanie a následný predaj v sieti C. podkladom pre uplatnenie žalobcovho nároku, žalobca
nepreukázal, že ním predložené vyhotovenie CD A. S. je zhodné s tým, ktoré ako originálne konečné
vyhotovenie predložil žalovaný ako vyhotovenie, ktoré bolo zalicencované a uvedené do predaja (jeho
booklet žalobca predložil so žalobou ako CD, ktoré našiel na pultoch C.) a či sa aj do neho (a v akom

rozsahu) premietlo tvrdené postavenie a prínos žalobcu ako skladateľa (okrem skladieb č. 8 a 16),
dirigenta a aranžéra.

1.3 Okresný súd uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 2.821,48 eur s úrokom z omeškania
zodpovedajúcej výške odmeny, ktorú žalovaný na úkor žalobcu získal poskytnutím odmeny na základe

licenčnej zmluvy z 23.08.2007 a dodatku k nej z 24.04.2008 uzavretej s A. A. V. B., B.. Jej predmetom
bolo poskytnutie práv k zvukovému záznamu s nahrávkami diel F. Žalobca konštatoval (na pojednávaní
aj v podaní z 27.07.2015) a žalovaný nerozporoval, že v prípade CD M. K. - naše M. ide o mix
piesní z produkcií uvedených v prílohe zmluvy z 01.04.1998 pod č. 1 V. okresný súd konštatoval, že
nebolo preukázané, že by žalobca bol výrobcom tejto hudobnej zvukovej produkcie, resp. nebolo ani

jednoznačne preukázané, že by bol dirigentom či iným subjektom s konkrétnym autorským prínosom.
Preto nemožno konštatovať, že poskytnutie súhlasu na použitie skladieb z tejto produkcie uvedenou
licenčnou zmluvou by zo strany žalovaného bolo porušením práva žalobcu ako výrobcu zvukového
záznamu, od ktorého predovšetkým žalobca tento peňažný nárok odvodzoval. Žalobcovi patria
výhradné práva výrobcu zvukového záznamu hudobných produkcií podľa prílohy zmluvy pod číslami

1 V. preto bol žalobca subjektom výlučne oprávneným v danom čase udeliť súhlas s použitím týchto
zvukových záznamov ako ich výrobca. Žalovanému takéto oprávnenie v danom čase nesvedčalo (keď
i zmluva o úprave práv a povinností z 31.01.2000 platila len do 31.12.2004). Odmena za udelenie
súhlasu s použitím týchto záznamov žalovanému neprináležala, lebo patrila len výrobcovi týchto
zvukových záznamov - žalobcovi. Okresný súd zdôraznil, že žalobcu zaťažovalo aj dôkazné bremeno

na preukázanie konkrétneho rozsahu, o ktorý mal byť "ukrátený". Otázkou podstatnou pre posúdenie
dôvodnosti a rozsahu jeho nároku totiž je, aký podiel z celkovej odmeny vyplatenej na základe licenčnej
zmluvy a dodatku k nej sa vzťahuje práve a len na záznamy z produkcií č. 1, 2, 4 a 31, pretože len v
takomtorozsahubyprípadnemoholbyťjehonárokdôvodný.Napodkladevspisepredloženýchdôkazovtakýto rozsah zistiť a ustáliť nemožno. Odmena za licenciu bola v zmluve i v dodatku uvedená jednou
celkovou sumou za všetky záznamy - v zmluve 50.000,- eur (teda 1.659,70 eur za tam uvedených 16
záznamov) a v dodatku 35.000,- eur (teda 1.161,79 eur za tam uvedených 15 záznamov). V zmluve

i v dodatku je zhodne uvedených 11 rovnakých záznamov, zvyšné záznamy sú rôzne a vzájomne sa
nezhodujú. Len 16 z nich pritom našlo svoje miesto aj na CD M. K. M. predávanom na pultoch C.. Len na
základe v spise predložených dôkazov nemožno ustáliť, aká časť odmeny sa vzťahovala práve a len
na záznamy pochádzajúce z produkcií, ku ktorým patria žalobcovi práva výrobcu zvukového záznamu.
Nie je zrejmé, aká časť z celkovej dohodnutej odmeny podľa zmluvy a dodatku pripadala čiastkovo na

jednotlivé v zmluve a dodatku uvedené skladby, resp. nemožno zistiť ani spôsob, akým boli jednotlivé
skladby "ocenené" (či prípadne práva k niektorým z nich boli ocenené viac ako k ostatným), na základe
čoho by bolo možné rozselektovať celkovú odmenu tak, aby táto pokrývala len záznamy pochádzajúce z
produkcií pod č. 1 V. M., X M. Y. X W. - N.. a XX A. F.. Okresný súd uzavrel, že žalobcovi nemôže patriť
nárok uplatnený vo výške celej odmeny, pretože by tak dostal aj časť pripadajúcu na záznamy, ku ktorým
nebol nositeľom práv (záznamy z A. S.). Za účelom preukázania rozsahu nároku však nebolo navrhnuté

žiadne dokazovanie, teda žalobca nepreukázal konkrétny rozsah, v akom sa mal žalovaný na jeho úkor
bezdôvodne obohatiť. Súd prvej inštancie preto i v tejto časti žalobu (časť druhého výroku) zamietol.

1.4 Rozhodnutie o náhrade trov konania (štvrtý a piaty výrok) okresný súd odôvodnil tým, že predmetom
konania boli dva nároky, jeden nepeňažný a jeden peňažný, pričom úspech a neúspech strán sa v

každom z nich premietol rôzne. V časti žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia bol v celom rozsahu
úspešný žalovaný, preto mu okresný súd (piatym výrokom) v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O jej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to proti jeho druhému a piatemu výroku podal žalobca
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365
ods. 1 písm. b), f), h) C.s.p. s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zmenil tak, že uloží žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie 1.763,43 eur
spolusúrokomzomeškaniaod24.08.2007dozaplateniaaprisúdimunáhradutrovodvolaciehokonania

voči žalovanému vo výške 100 %.

2.1 Porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. videl žalobca (ďalej
aj „odvolateľ“) vo vydaní podľa jeho tvrdenia prekvapivého rozhodnutia súdom prvej inštancie. Uviedol,
že okresný súd mu na jednej strane priznal výhradné právo výrobcu zvukového záznamu k hudobným

produkciám V., na druhej strane mu právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ani v časti nepriznal.
Uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané, že z celkovo 16 skladieb tvoriacich
obsah CD s názvom M. K. M. predávaného v C. predajniach je 10 skladieb, ktorých výrobcom
zvukového záznamu je žalobca, konkrétne skladby č. 1 (. tvoria piesne iných výrobcov zvukových
záznamov. K záveru súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, aký podiel, resp. rozsah vydania

bezdôvodného obohatenia z celkovej odmeny vyplatenej na základe licenčnej zmluvy z 23.08.2007
v znení jej dodatku sa vzťahuje len na záznamy z produkcií žalobcu odvolateľ uviedol, že súd prvej
inštancie mal k dispozícii počet skladieb (10 z celkového počtu 16, čo predstavuje 62,50 %), ktorých
výrobcom zvukového záznamu bol žalobca, no napriek tomuto matematickému a pomernému rozsahu
presne číselne kvantifikovanému uviedol, že nevie ustáliť, resp. nemá preukázané, aký rozsah pripadá

na vydanie bezdôvodného obohatenia v peňažnej podobe. Žalobca, keďže nebol účastníkom licenčnej
zmluvy, nemohol ovplyvniť fakt, že zmluvné strany si sumu za poskytnuté licenčné práva ustálili ako
jeden celok, a nie jednotlivo pre jednotlivé skladby. Súd mohol a mal vychádzať z princípu pomerného
uspokojenia žalobcu podľa matematických číselných a percentuálnych podielov skladieb voči skladbám
z licenčnej zmluvy v znení dodatku. Práve zo skutočnosti, že jednotlivé sklady neboli jednotlivo finančne

ohodnotené, resp. oceňované, možno vyvodiť právny záver, že všetky skladby mali rovnakú hodnotu
a celkovú sumu za udelenie licenčných práv je možné matematicky pomerne deliť a ustáliť sumu
pripadajúcu na skladby žalobcu.

2.2 Za nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci označil odvolateľ záver

súdu prvej inštancie, podľa ktorého je žalobca výrobcom 10 zvukových záznamov tvoriacich obsah
dotknutej licenčnej zmluvy, ale zo sumy 2.821,48 eur obdržanej žalovaným za udelenie licenčných
práv žalobcovi neprináleží nič. Podľa odvolateľa okresný súd mal a mohol použiť pomerný spôsob
výpočtu bezdôvodného obohatenia matematicky ako 62,50 %, takže suma bezdôvodného obohateniaje 1.763,43 eur. Okresný súd v procese hodnotenia dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
najmä k nesprávnemu vyhodnoteniu dôležitosti dôkazov, t. j. podstatnej časti skladieb a viac ako
polovičnej minutáže CD patriacich žalobcovi. Súd prvej inštancie teda podľa odvolateľa správne zvolenú

právnu normu nesprávne aplikoval, ak žalobcovi ako výrobcovi zvukových záznamov odoprel právo na
pomernú časť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia.

3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že súd prvej inštancie v uznesení z 20.06.2019
pripustil podľa názoru žalobcu zmenu žaloby, ktorou sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia

2.821,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 24.08.2007 do zaplatenia a
vo výške 2.200,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne z tejto sumy od 13.10.2012 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.200,- eur
zamietol ako nedôvodný a vo výške 2.821,48 eur ako nepreukázaný čo do dôvodnosti a rozsahu.
Okresný súd je v zmysle § 216 ods. 1 C.s.p. viazaný žalobou, v ktorej je žalobca povinný riadne
špecifikovať, individualizovať a konkretizovať žalobný návrh. Žalobca podľa obsahu CD záznamu M.

M. presne vedel, ktoré z jeho zvukových záznamov sa na hudobnom CD nosiči nachádzajú, v akej
výške bola dojednaná licenčná odmena žalovaného, preto mal nárok presne vyčísliť. Z článku 8
základných princípov C.s.p. aj z ustanovení o dokazovaní podľa § 132 ods. 1, 3 C.s.p. vyplýva povinnosť
žalobcu označiť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností a pripojiť ich. Aj pokiaľ ide o výšku
žalobou uplatneného bezdôvodného obohatenia, dôvodom zamietnutia žaloby v časti 2.821,48 eur

bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepreukázal rozsah nároku konkrétne. Žalobca
je zastúpený advokátkou, ktorej muselo byť zrejmé, že na preukázanie uplatneného nároku bolo
potrebné súdu predložiť presný výpočet bezdôvodného obohatenia; odkázal na článok 11 ods. 3
základných princípov C.s.p. aj na dispozičný princíp ovládajúci civilné sporové konanie. Žalobca ako
nositeľ dôkazného bremena ostal nečinný. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

4. Súdne konanie bolo začaté za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny poriadok
účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v zmysle jeho
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.)

kauzálne príslušný (§ 26 ods. 1 písm. b) C.s.p.) vec prejednal v rozsahu určenom ustanovením § 379
C.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm.
c) C.s.p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa pri posudzovaní sporu
zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu a procesným postupom súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní (ne)došlo k vadám, ktoré

mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie
jedôvodné,pretorozsudokokresnéhosúduvovýrokuozamietnutížalobyvčastivydaniabezdôvodného
obohatenia(časťdruhéhovýroku)avovýrokuonáhradetrovtejtočastikonania(piatyvýrok)spoukazom
na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými
a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre

posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.. Skutkové
a právne závery okresného súdu vedúce k rozhodnutiu o veci nie sú v prejednávanom spore zjavne
neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na zdôraznenie správnosti
rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní
odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolací dôvod podľa § 365 písm. b) C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane sporu realizáciu
jej práv, dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého

konania.

6. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C.s.p.).

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkovéhostavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

8. Existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolateľ videl vo vydaní
súdneho rozhodnutia, ktorého prekvapivosť mala spočívať v tom, že hoci súd prvej inštancie žalobcovi

čiastočne priznal výhradné právo výrobcu zvukového záznamu, požadované bezdôvodné obohatenie
mu nepriznal ani v časti.

8.1 Odvolací súd z obsahu spisu súdu prvej inštancie zistil, že tento žalobu v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia vo výške 2.200,- eur s úrokom z omeškania zamietol, lebo žalobca
nepreukázal svoje postavenie výrobcu zvukového záznamu. K tomuto skutkovému a právnemu záveru

okresného súdu žalovaný v odvolaní napriek tomu, že ho podal proti celému zamietnutiu nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia okresným súdom, konkrétne odvolacie námietky neuviedol, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti bez ďalšieho potvrdil.

8.2 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že k zamietnutiu časti žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 2.821,48 eur došlo pre neunesenie dôkazného bremena,
týkajúcehosavýškypožadovanéhoplnenia,niejehozákladu(oktoromrozhodolokresnýsúdvurčovacej
časti - v prvom výroku). Skutočnosť, že súd prvej inštancie určil, že žalobcovi patria výhradné práva
výrobcuzvukovéhozáznamuktamuvedenýmhudobnýmprodukciámnezakladáautomatickyjehonárok
na vyhovenie žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia a nezakladá ani prekvapivosť rozhodnutia

tvrdenú odvolateľom. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie konkrétneho rozsahu bezdôvodného obohatenia;
odvolací súd dopĺňa, že žalobca zastúpený osobou znalou práva bol súdom prvej inštancie o dôkaznom
bremene procesne poučený. V uznesení súdu prvej inštancie z 12.03.2019 č. k. 11Co/ 52/2020-328
bola aj žalobcovi aj žalovanému uložená povinnosť v lehote do 30 dní od doručenia uznesenia označiť

alebo predložiť všetky dôkazy a skutočnosti na preukázanie ich tvrdení s odkazom na § 149, § 153 ods.
1, 2, § 167 ods. 3, 4 a § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
ani v žalobe ani v návrhu zo dňa 10.04.2019 na pripustenie jej zmeny neuviedol skutkové tvrdenia
konkretizujúce výšku žiadaného bezdôvodného obohatenia. Jeho právna zástupkyňa na pojednávaní
01.10.2019 iba uviedla, že žalovaný bez súhlasu žalobcu s jeho autorskými právami nakladal a získal

na jeho úkor majetkový prospech. Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní namietla
nedôvodnosť nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a navrhla žalobu v tejto časti zamietnuť.
Podstatou sporového konania je riadne plnenie povinností strán sporu aj vo vzťahu k riadnemu
preukazovaniu požadovaného nároku, či už ide o jeho základ, alebo výšku. Je pravdou odvolacie
tvrdenie žalobcu, že nebol účastníkom dotknutej licenčnej zmluvy ani jej dodatku a nemohol ovplyvniť

fakt, že zmluvné strany si sumu za licenčné práva ustálili ako jeden celok a nie jednotlivo pre jednotlivé
skladby. Svoje tvrdenie o tom, že okresný súd mal vychádzať z princípu pomerného uspokojenia žalobcu
podľa matematických, číselných a percentuálnych podielov skladieb predniesol až v odvolacom konaní.
Žalobca ako strana civilného sporového konania iba trval na vyhovení žalobe o vydanie bezdôvodného
obohatenia v celom rozsahu. Aj vzhľadom na možné čiastočné vyhovenie určovacej žalobe mal kritériá

pre čiastočné vyhovenie žalobe vychádzajúc z výsledkov dokazovania pred súdom prvej inštancie
predniesť v prvoinštančnom konaní. Súd prvej inštancie nemohol nahrádzať procesnú aktivitu strany
sporu, inak by porušil princíp rovnosti strán. V skutočnosti, že súd prvej inštancie nevyužil matematický
prepočet úspešnosti žalobcu na vydaní bezdôvodného obohatenia označil odvolateľ aj za nesprávne
skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci. Odvolací súd udáva, že čiastočné zamietnutie

žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je výsledkom nesprávnej aplikácie právnej normy
ani nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako nie je výsledkom nesprávnych zistení súdu prvej
inštancie ako je už uvedené vyššie. Súd prvej inštancie dospie k skutkovým zisteniam na základe
dôkaznej aktivity strany sporu, ktorá si splní svoju dôkaznú povinnosť. Žalobca na preukázanie výšky
vzniknutého bezdôvodného obohatenia, resp. jeho časti nenavrhol vykonať nijaký dôkaz.

9. Preskúmaním piateho výroku o náhrade trov konania odvolací súd dospel k záveru, že aj v tejto časti
je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Keďže v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia bolv celom rozsahu úspešný žalovaný (§ 255 ods. 1 C.s.p.), okresný súd mu správne priznal náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie v celom rozsahu.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo mu proti žalobcovi právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej

inštancie o výške náhrady trov konania (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).