Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5019200005
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5019200005.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany

Martinčekovej a členov senátu JUDr. Jany Vargovej (sudca spravodajca) a JUDr. Zuzany Jančárovej,
v právnej veci žalobcu: A/ F. Q., bytom W. XXXX/X, XXX XX C. L., B/ Ing. T. T., bytom F. XXXX/XX,
XXX XX C. L., obaja právne zast. JUDr. Juraj Lukáč, advokát, so sídlom M. P. V. XX/X, XXX XX U., proti
žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, 810
05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: v rade v rade 1/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX/X, XXX XX C. L., v rade 2/ D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX/XXXX, XXX XX C. L. v rade
3/ Ing. U. W. nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, XXX XX P., 4/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom

Klemensova 8, 813 61 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 29154/2018/SV/84401
zo dňa 08.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ - 4/ náhradu trov konania n e p r i z
n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím
č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/005567-023/DAA zo dňa 29.06.2018 v konaní o návrhu vyvlastniteľa -

Železnice Slovenskej republiky, v zastúpení spoločnosťou REMING CONSULT a.s. na vyvlastnenie
nehnuteľností - pozemkov, resp. častí parciel v katastrálnom území C. L., bližšie špecifikovaných vo
výroku rozhodnutia podľa podmienok Geometrických plánov č. 204-5/2013 zo dňa 07.02.2013 úradne
overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 22.02.2013 pod č. 128/2013, GP č. 204-9/2013 zo
dňa 26.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 12.03.2013 pod č. 215/2013,
GP č. 204-73/2012 zo dňa 28.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa
06.03.2013podč.198/2013,GPč.204-74/2012zodňa26.03.2013,úradneoverenéhoSprávoukatastra

Liptovský Mikuláš dňa 16.04.2013 pod č. 289/2013, GP č. 204-75/2012 zo dňa 30.04.2013 úradne
overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 16.05.2013 pod č. 371/2013, GP č. 204-76/2012
zo dňa 24.05.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 11.06.2013 pod č.
445/2013 vyhotoveného spoločnosťou GEODÉZIA Žilina na oddelenie a určenie vlastníckych práv k
nehnuteľnostiam - parcelám pre účely realizácie stavby vo verejnom záujme „Modernizácia železničnej
trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo) na základe výsledku
vyvlastňovacieho konania podľa ust. § 13 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a

stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon o vyvlastňovaní) rozhodol vo veci vyvlastnenia tak, že vyvlastnil vlastnícke právo
žalobcov ako podielových spoluvlastníkov k nehnuteľnostiam, tak ako sú podrobne špecifikované na
strane 2, 3 - Q. F.; 6 - 8 - T. T.) podľa ust. § 1 zákona o vyvlastňovaní v spojení s ust. § 11 zákona č.513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákona o dráhach) vo
verejnom záujme trvalým odňatím vlastníckeho práva v prospech vyvlastniteľa Železnice Slovenskej
republiky, Bratislava, Klemensova č. 8 pre účely realizácie stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina

- Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ v katastrálnom území C. L. a zároveň
rozhodol o rozšírení vyvlastnenia o nevyužiteľné pozemky špecifikované na strane 10 uvedeného
rozhodnutia podľa § 13 ods. 2 písm. d) a ust. § 2, ods. 4, 5 zákona o vyvlastňovaní v prospech
vyvlastniteľa. Za vyvlastnenie pozemkov priznal žalobcom A/, B/ jednorazovú náhradu s poukazom na
ust.§4ods.1a3a§13ods.3zákonaovyvlastňovaní,atopodľavšeobecnejhodnotypozemkovurčenej

znaleckým posudkom č. 42/2017 zo dňa 14.03.2017 vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva
Žilinskej univerzity v Žiline, v ktorom znalec určil všeobecnú hodnotu náhrady pre žalobcov A/, B/ (okrem
iných účastníkov), tak ako je špecifikovaná v tabuľke na strane 11 rozhodnutia správneho orgánu. S
poukazom na ust. § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní správny orgán žalobkyňu s požiadavkou na
vyššiu náhradu odkázal na súd. Stavba „Modernizácie železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate
Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ a jej verejný záujem bol vyjadrený účelom vyvlastnenia podľa

§ 11 zákona o dráhach, keďže sa jedná o stavbu železnice vo verejnom záujme, ktorú takto určuje
zákon o dráhach a ďalšie súvisiace zákony. Požiadavka modernizácie vybraných železničných tratí ŽSR
vychádza z koncepcie európskych dopravných koridorov definovaných na II. Paneurópskej konferencii
ministrov dopravy, konanej na Kréte v roku 1994. Nadväzovala na snahy Európskej únie o rozvoj novej
železničnej politiky, ktorá by vyjadrovala integračné snahy o zjednotenie celého železničného systému,

harmonizáciu kvalitatívnych ukazovateľov, zákonodarných opatrení a zvyšovania výkonnosti železníc vo
všetkých európskych štátoch aj mimo EÚ. Menovanou konferenciou boli definované dopravné koridory
aj v strednej a východnej Európe, z ktorých siete ŽSR sa týka koridor:
č. IV. v úseku št. hranica s ČR - Kúty - Bratislava - Štúrovo - št. hranica s MR,
č. V. v úseku vetvy A Bratislava - Žilina - Čierna nad Tisou,

č. VI. v úseku Žilina - Čadca - Skalité - št. hranica s PR.
Na tieto základné koncepčné súvislosti nadväzuje rozhodujúci rozvojový dokument pre Slovenskú
republiku: „Dlhodobý program rozvoja železničných ciest“ schválený Uznesením vlády SR č. 166/1993
a aktualizovaný uznesením vlády č. 686/1997, v ktorom boli definované základné smery rozvoja
železničnej dopravy na Slovensku pre dosiahnutie európskych parametrov podľa medzinárodných

dohôd a jej modernizácia technickej infraštruktúry železničného koridoru č. V. Bratislava - Žilina - Čierna
nad Tisou, ktorého súčasťou je aj predmetná stavba, pre účely, ktorej sa vyvlastňuje. Pozemky tvoriace
predmet vyvlastnenia sú súčasťou stavby „Modernizácia železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate
Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo) jej 5. etapy a to úsek výhybňa Paludza (Liptovský Mikuláš)
- Liptovský Hrádok, ktorá je súčasťou koridoru č. V. Začiatok 5. etapy je určený v km 240,100, koniec

etapy je v km 258,650. Modernizácia vybraných tratí železničnej siete ŽSR tak pozostáva z prestavby
jestvujúcej železničnej dopravnej cesty za účelom zvýšenia jej technickej vybavenosti a použiteľnosti
zabudovaním najmodernejších ma najprogresívnejších prvkov a tým skvalitnením a zlepšením jej
technických parametrov a ukazovateľov ako celku. Požiadavka rozvoja infraštruktúry je vo verejnom
záujme a bude slúžiť širokej verejnosti, pokiaľ ide o námietky konkrétnych vlastníkov pozemkov spojené

s týmto rozvojom, ide o ich individuálne záujmy a tie nemôžu byť povýšené nad verejný záujem.
Vybudovaním modernej železničnej trate sa zvýši komfort a plynulosť jazdy a tým sa v konečnom
dôsledku znížia negatívne účinky dopravy na okolité prostredie, ktoré budú eliminované aj ďalšími
technickými opatreniami.

2. O odvolaní žalobcov A/, B/ a ďalších účastníkov v rade 1/, 2/, 3/, rozhodol žalovaný rozhodnutím
číslo: 29154/2018/SV/84401 zo dňa 08.11.2018, ktorým odvolanie žalobcov A/, B/ a ďalších účastníkov
1/, 2/, 3/ zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, stotožňujúc sa so skutkovými
a právnymi dôvodmi správneho orgánu prvého stupňa. K odvolacej námietke nedostatku verejného
záujmu na vyvlastnení žalovaný poukázal na skutočnosť, že ako podklad v danom prípade zohľadnil,

že na predmetnú stavbu bolo vydané Mestom Liptovský Mikuláš územné rozhodnutie pod č. ÚRaSP
2008/05770 - TA1 zo dňa 31.12.2008, v zmysle ktorého uskutočnenie predmetnej stavby je vo verejnom
záujme. Správny orgán prvého stupňa poukazuje na vymedzenie a špecifikáciu hlavných kritérií
modernizácie daného traťového úseku obsiahnuté v označenom územnom rozhodnutí pre dosiahnutie
daného účelu stavby. Konštatuje, že v danom prípade je realizácia stavby v zmysle ust. § 15 ods. 4

zákona o dráhach vyvolanou investíciou. V zmysle § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní vyvlastnenie
musí byť s cieľmi a zámermi územného plánovania, ktoré sa dokazujú územným rozhodnutím, podľa
ktorého sú vyvlastňované pozemky určené na uskutočnenie predmetnej stavby a pre túto stavbu sú
obmedzené vlastnícke práva k nim vo verejnom záujme. Správny orgán prvého stupňa konštatuje, že vdanom prípade zohľadnil skutočnosť, že na predmetnú stavbu bolo vydané dané územné rozhodnutie,
čím bol vo vyvlastňovacom konaní preukázaný súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania. Pri
posúdení rozsahu vyvlastnenia predmetných pozemkov ako podklad použil správny orgán prvého

stupňa vo výroku rozhodnutia citované geometrické plány vyhotovené spoločnosťou GEODÉZIA Žilina
a. s.. Žalovaný sa stotožnil aj s názorom prvostupňového správneho orgánu, že v danom prípade nebolo
možné cieľ vyvlastnenia, ktorým je vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom v zmysle
napadnutého rozhodnutia potrebné pre uskutočnenie danej stavby dosiahnuť dohodou alebo iným
spôsobom. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade je potrebné za pokus o dosiahnutie

dohody v zmysle ust. § 10a zákona o dráhach považovať doručenie výziev na uzatvorenie kúpnych
zmlúv zo dňa 26.03.2018 spolu s návrhmi kúpnych zmlúv, ktoré v odôvodnení rozhodnutia bližšie
špecifikuje, opatrené právoplatnými podpismi vyvlastniteľa, čím spĺňajú podmienku určitosti a vážnosti
prejavu vôle predpokladaného Občianskym zákonníkom. Nakoľko odvolatelia na predmetné výzvy v
zákonnej 15-dňovej lehote nereagovali (prevzatie doručeniek odvolateľmi tvorí súčasť administratívneho
spisu), k dohode v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní medzi vyvlastniteľom a

vyvlastňovanými nedošlo, a preto vyvlastniteľ podal návrh na vyvlastnenie predmetných nehnuteľností.
Vo vzťahu k námietke ohľadne určenia výšky náhrady správny orgán prvého stupňa nepochybil, keď
ako podklad pre posúdenie o určenie primeranosti náhrady zohľadnil trhovú cenu nehnuteľností podľa
v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa uvedených znaleckých posudkov, a to s poukazom
na ust. § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní. Správny orgán prvého stupňa odkázal odvolateľov s

požiadavkou na vyššiu náhradu na súd bez prerušenia konania s poukazom na ust. § 13 ods. 3 písm.
a) zákona o vyvlastňovaní, keďže odvolatelia nesúhlasili so stanovenou výškou náhrady. Pokiaľ išlo
o námietku, v zmysle ktorej by v prípade nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva
viacerých vlastníkov mal návrh na vyvlastnenie mal smerovať proti všetkým podielovým spoluvlastníkom
nehnuteľností a že je potrebné konať s nimi v jednom administratívnom konaní, žalovaný uviedol, že

predmetným návrhom na obmedzenie vlastníckeho práva sú okrem iného aj nehnuteľnosti evidované
v predmetnom katastrálnom území na vyše 500 spoluvlastníkov. V danom prípade mal žalovaný z
predloženého administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa preukázané, že vyvlastniteľ sa vysporiadal s majetkovými právami ostatných spoluvlastníkov
vyvlastňovaných nehnuteľností na základe preukázane predloženého prehľadu vysporiadania práv

ostatných spoluvlastníkov priloženého k zápisnici č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/0005567-022/DAA zo dňa
21.06.2018 a doplnenia návrhu na vyvlastnenie zo dňa 25.04.2018. Žalovaný cituje ust. § 8 ods.
1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní a konštatuje, že vyvlastniteľ za účelom vysporiadania práv k
nehnuteľnostiam dotknutých vyvlastnením s ostatnými spoluvlastníkmi oslovil všetkých spoluvlastníkov
týchto nehnuteľností zaslaním návrhov na uzatvorenie kúpnych zmlúv, pričom časť spoluvlastníkov

zmluvy podpísala. V časti prípadov, v ktorých spoluvlastníci zmluvy nepodpísali, vyvlastniteľ pristúpil k
usporiadaniu majetkových práv formou vyvlastnenia, ktoré skutočnosti plynú zo samotného prehľadu
vysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov zo dňa 21.06.2018. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
ohľadne výšky priznanej náhrady, žalovaný poukázal na závery správneho orgánu prvého stupňa.
Správny orgán určil v súlade s § 4 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní výšky náhrady podľa označených

znaleckých posudkov. Pokiaľ odvolatelia s uvedenou náhradou nesúhlasili, boli správne odkázaní v
zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o vyvlastňovaní na súd bez prerušenia konania. Vzhľadom na
uvedené žalovaný ani nie je oprávnený rozhodovať o námietke odvolateľov týkajúcej sa vyššej náhrady
za vyvlastnenie.

3. V zákonom stanovenej lehote podali voči rozhodnutiu žalovaného žalobu žalobcovia A/, B/, ktorí sa
domáhali zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie alternatívne
zrušenia rozhodnutia žalovaného v časti výroku podľa § 13 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o určení
výšky náhrady za vyvlastnenie a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovia
poukazujú na to, že pozemky netvoria spoločnú nehnuteľnosť a napriek tomu postupoval správny

orgán pri posudzovaní splnenia zákonnej podmienky v zmysle § 3 zákona o vyvlastňovaní nesprávne,
pretože zo skutočnosti, že tieto pozemky sú v ideálnom vlastníctve viacerých fyzických osôb, je
zrejmé, že na to, aby takáto dohoda v zmysle § 3 zákona o vyvlastňovaní bola platná, sa vyžaduje,
aby ju s poukazom na § 137 - 140 Občianskeho zákonníka uzatvorila nadpolovičná väčšina týchto
podielových spoluvlastníkov. Žalobcovia s poukazom na ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v

zmysle ktorého o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa
veľkosti podielov, dôvodia, že každý jednotlivý spoluvlastník podielu preto nemôže sám s navrhovateľom
uzatvoriť dohodu, nakoľko táto by nerešpektovala spôsob nakladania so spoločnou vecou. Čiastková
dohoda so spoluvlastníkom, ktorý nevlastní väčšinový podiel, je tak konaním v rozpore s ust. § 137 -139 Občianskeho zákonníka a Čl. 20 Ústavy SR. Ďalej žalobcovia A/, B/ namietajú, že správny orgán
bez opory v zákone a vykonanom dokazovaní ustanovil obmedzený okruh účastníkov (žalobcovia A/,
B/ a ďalší účastníci v rade 1/, 2/, 3/), hoci z priložených LV je zrejmé, že účastníkmi konania majú byť

všetci spoluvlastníci zapísaní na dotknutých LV, a nie len niekoľko ľubovoľne zvolených fyzických osôb.
Uvedené osoby tvoria ako vlastníci na týchto listoch vlastníctva nerozlučné procesné spoločenstvo. Nie
je totiž mysliteľné, aby vo vzťahu k jednému z vlastníkov boli jeho práva odňaté a vo vzťahu k druhému
spoluvlastníkovi tej istej časti pozemku neexistovali rovnaké podmienky vyplývajúce z návrhu konania.
Ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne nevyplýva, aké ustanovenie právneho

predpisu dovoľuje správnemu orgánu svojvoľne si určiť zmenšený okruh účastníkov konania. Žalobcovia
teda namietajú neúplný okruh účastníkov konania, kde k úplnosti okruhu účastníkov konania chýbajú
jednak všetky fyzické osoby zapísané na listoch vlastníctva ako vlastníci dotknutých nehnuteľností
ako aj Urbár Vrbica, pozemkové spoločenstvo ako osoba, ktorej práva môžu byť týmto konaním
priamo dotknuté v zmysle ust. § 8 ods. 1 písm. d). Ďalej žalobcovia vznášajú námietku, v zmysle
ktorej sa správne orgány nezaoberali posúdením nevyhnutnosti miery obmedzenia vlastníckych práv,

najmä, ak zo samotné znenia (účelu vyvlastnenia) je zrejmé, že nevyhnutná miera je zachovaná aj
nemodernizovanou, ale funkčnou traťou. Ďalším faktom je, že vyvlastňované pozemky sú vzhľadom
na trasu komunikácie situované približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím
stavby na poľnohospodárske účely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie
zvyšných parciel. Správny orgán svoje rozhodnutie opiera len o znalecké posudky a rozhodnutia o

umiestnení stavby. Nevysporiadal sa s námietkami nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia. V súvislosti
s danou námietkou žalobcovia uvádzajú, že v administratívnom konaní nebol riadne preukázaný
verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Tento nemožno odôvodniť len poukazom na
existujúce územné rozhodnutie a súlad s územným rozhodnutím. Žalobcovia namietajú nezákonnosť
rozhodnutia vo vzťahu k rozsahu a výške náhrady za vyvlastnenie. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť,

že zo strany účastníkov konania a Urbárskeho pozemkového spoločenstva Vrbica bol v konaní
predložený znalecký posudok č. 114/2016 Ing. Milan Vyparinu. Správny orgán mal k dispozícii znalecký
posudok č. 42/2017 zo dňa 14.03.2017 vyhotovený Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity
v Žiline predložený vyvlastniteľom. Z dôkazu predloženého zo strany účastníkov konania Urbárskeho
pozemkového spoločenstva Vrbica vyplýva, že výška ceny dokazovaná zo strany vyvlastniteľa sa

nerovná výške primeranej ceny za uvedené pozemky, resp. že toto tvrdenie vyvlastniteľa je zo strany
účastníkov konania aspoň spochybnené a sporné. Z označených dvoch dôkazov je prinajmenšom
zrejmá spornosť primeranej ceny. Správny orgán pochybil, pokiaľ sa jednostranne, bez opory v zákone
priklonil k cene predloženej vyvlastniteľom. Z ust. § 13 ods. 3 písm. a) vyvlastňovacieho zákona je nad
všetku pochybnosť zrejmé, že vyvlastňovací orgán je povinný určiť náhradu v sume zodpovedajúcej

všeobecnej hodnote pozemku, ktorú ale nemôže určiť vlastným odhadom, ale znaleckým dokazovaním,
pričom z daného ustanovenia žiadnym spôsobom nevyplýva, že správny orgán má povinnosť nekriticky
prevziať do svojho rozhodnutia výšku náhrady určenú znaleckým posudkom vyvlastniteľa.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 14.06.2019 opakuje skutkové a právne dôvody obdobne ako

v napadnutom rozhodnutí (tak ako je v podrobnostiach uvedené v bode 2 tohto rozsudku).

5. Ďalší účastník v rade 4/ vo vyjadrení zo dňa 22.07.2019 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Okrem iného poukazuje na zjavnú nesprávnosť argumentácie žalobcu, z ktorej vyvodzuje záver, že
bol nesprávne vymedzený okruh účastníkov. Pokiaľ žalobca opiera svoju argumentáciu o ust. § 8

ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, je potrebné dodať, že predmetné ustanovenie rieši prípady, kedy je
vlastníctvo pozemku sporné. Ďalší účastník v rade 4/ poukazuje na skutočnosť, že nie sú splnené
zákonné podmienky na to, aby bol Urbár Vrbica účastníkom administratívneho konania. Ďalší účastník
v rade 4/ zdôrazňuje, že modernizácia trate je v súlade s dokumentmi dopravnej politiky SR a EÚ, ktoré
sú obsiahnuté aj v administratívnych rozhodnutiach. Už samotný súlad modernizácie trate s dopravno-

politickými dokumentmi svedčí podľa názoru ďalšieho účastníka o tom, že modernizácia trate je vo
verejnom záujme. Ďalší účastník namieta, že nemôže byť predmetom tohto súdneho konania skúmanie
priznanej výšky náhrady za vyvlastnenie. Ďalej uvádza, že nositeľom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
v podielovom spoluvlastníctve sú jednotliví podieloví spoluvlastníci. Preto je podľa názoru ďalšieho
účastníka správne bežne používaný postup, v ktorom sa zasiela návrh na uzatvorenie dohody podľa § 3

zákona o vyvlastňovaní jednotlivým podielovým spoluvlastníkom, pričom predmetom dohody je prevod
spoluvlastníckeho podielu každého jednotlivého spoluvlastníka. Podľa platných právnych predpisov je
aj spoluvlastnícky podiel spôsobilým predmetom právnych vzťahov.
Ďalší účastníci v rade 1/-3/ vyjadrenie k žalobe v súdom stanovenej lehote nepodali.6. Žalobca v replike zo dňa 15.07.2019 opakuje podstatu skutkových a právnych dôvodov, ktoré obsiahol
v žalobe (podrobne tak, ako sú obsiahnuté v bode 3 tohto rozsudku) nadôvažok podotýka, že dôvodom

neplatnosti predloženého návrhu dohody je napokon aj to, že táto pre naplnenie jej účelu vyžaduje
vykonanie ďalších úkonov - pretože ide len o zmluvu o zmluve budúcej a nie o konečnú zmluvu, ktorou by
sa vec mohla považovať za vyriešenú. V prípade, ak následnú zmluvu niektorý z účastníkov nepodpíše,
musel by sa žalovaný domáhať nahradenia prejavu jeho vôle na súde a z uvedeného dôvodu nemožno
túto zmluvu o zmluve budúcej považovať za splnenie podmienky riadnej a platnej dohody v zmysle §

3 zákona o vyvlastňovaní.

7. Žalovaný v duplike k replike žalobcu zo dňa 01.08.2019 opakuje skutkové a právne dôvody obsiahnuté
v žalobou napadnutom rozhodnutí (obdobne ako v bode 2 tohto rozsudku). Nadôvažok poukazuje na
odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ktorý sa na stranách 24 a 25 vysporiadal s
otázkou danosti verejného záujmu na vyvlastnení, s ktorým sa žalovaný stotožnil.

8. Žalobca v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 4/ zo dňa 09.01.2020 poukazuje na stav,
kedy správny orgán bez opory v zákone a v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR svojvoľne vyberie z
558 spoluvlastníkov na liste vlastníctva náhodne okruh 4-5 osôb, s ktorými vedie konanie o obmedzení
ich vlastníckeho práva za absolútne arbitrárny a nezákonný. Poukazuje v tejto súvislosti na absurdnú

situáciu, kedy by správny orgán konal s každým spoluvlastníkom zvlášť v samostatnom konaní, potom
by v zmysle argumentácie žalovaného bolo povinnosťou každého spoluvlastníka podať správnu žalobu
v 557 konaniach, v ktorých bol tento spoluvlastník ako účastník konania opomenutý. Žalobca ďalej
poukazuje aj na skutočnosť, že žalovaný v otázke skúmania verejného záujmu dopĺňa v písomnom
vyjadrení pred správnym súdom nové skutkové tvrdenia, hoci správne konanie bolo dávno skončené.

Hoci modernizácia železničnej trate nepochybne môže prispieť k zlepšeniu cestovateľského pohodlia
a inovácii infraštruktúry, majú žalobcovia za to, že nie je na mieste, aby sa v prípade takejto investície
potláčalo jeho vlastnícke právo, resp. stavalo na úroveň núteného obmedzenia v zmysle Čl. 20 ods. 4
Ústavy SR. Nepreukázanie verejného záujmu predsa neznamená, že by železnice nemohli v budúcnosti
modernizáciu realizovať, ale pokiaľ záujem na modernizácii nespočíva vo verejnom záujme, ale len

v záujme investora, je jeho povinnosťou pozemky pod stavbou vysporiadať klasickými kúpnymi alebo
zámennými zmluvami, kde vlastníci nehnuteľností nie sú obmedzovaní všeobecnou trhovou cenou
týchto nehnuteľností. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že nežiadajú správny súd o preskúmanie
výšky priznanej náhrady za vyvlastnenie, ale spôsobu, akým k nej správny orgán pri vydaní rozhodnutia
dospel.Vzhľadomkspornostivýškyprimeranejcenysapretonemoholsprávnyorgánprikloniťkposudku

vyvlastniteľa a žalovaného odkázať na súd, pretože tak by mohol učiniť v prípade, ak by zistená
primeraná výška náhrady bola nesporná a žalobcovia by napriek tomu žiadali určiť vyššiu sumu.

9. Ďalší účastník v rade 4/ v duplike k replike žalobcu k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 4/ zo dňa
03.02.2020 zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach dopĺňajúc, že na preskúmavanie výrokov

podľa § 13 ods. 3, t.j. výrokov o náhrade za vyvlastnenie podľa zákona o vyvlastňovaní je príslušný
všeobecný súd.

10. Krajský súd v Žiline ako správny súd prejednal vec na nariadenom pojednávaní dňa 24. novembra
2020 za splnenia procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa
ako aj rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 177 ods. 1 v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a §
183 SSP) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na citované ust. § 190 SSP
z nasledovných dôvodov:

11. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom
obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom včase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, t.j. dňa 07.12.2018 (ďalej len zákon o vyvlastňovaní),
vyvlastnenie možno uskutočniť len
a) v nevyhnutnej miere,

b) vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, pričom verejný záujem na vyvlastnení sa musí
preukázať vo vyvlastňovacom konaní,
c) za primeranú náhradu, a
d) ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi
územného plánovania, ten sa preukazuje územným rozhodnutím, územným súhlasom alebo záväzným
stanoviskom obce1) vo vyvlastňovacom konaní.
1) § 4 ods. 3 písm. d) zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní, rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý
sa vyvlastňuje. Nemožno rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie.
Ak by obmedzenie vlastníckeho práva bolo pre vyvlastňovaného nepriaznivejšie ako jeho prechod,
rozhodne sa o prechode vlastníckeho práva, ak to vyvlastňovaný uplatnil ako námietku najneskôr pri
prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní, aj keď tento prechod nie je nevyhnutný na dosiahnutie

účelu vyvlastnenia. Vyvlastňovaný je ten, proti koho majetku vyvlastnenie smeruje a je vlastníkom alebo
spoluvlastníkom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby alebo má k tomuto pozemku alebo k tejto
stavbe právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní bezvýslednosť pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva

k pozemku alebo ku stavbe, o zriadenie, obmedzenie, zrušenie práva zodpovedajúceho vecnému
bremenu k pozemku alebo stavbe, obmedzenie, zrušenie práv tretích osôb k pozemku alebo ku stavbe
dohodou sa preukazuje
a) písomným odmietnutím návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovaným a písomným zhodnotením
spôsobov pokusu vyvlastniteľa o dohodu s vyvlastňovaným; vyvlastniteľ je ten, v prospech koho sa má

uskutočniť vyvlastnenie alebo
b) dôkazom o zaslaní a o doručení návrhu na uzavretie dohody vyvlastňovanému, najmä doručenkou,
ak bol vyvlastňovaný nečinný v lehote 90 dní odo dňa, keď mu bol návrh na uzavretie dohody doručený,
ak osobitné zákony neustanovujú inú lehotu.2)

2) § 17 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších
predpisov.
§ 10a zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, vyvlastnenému patrí za vyvlastnenie primeraná náhrada, ktorá
sa poskytuje v peniazoch.

Podľa § 8 ods. 5 zákona o vyvlastňovaní, ak je k vyvlastňovanému pozemku alebo k vyvlastňovanej
stavbe v katastri nehnuteľností zapísané vlastníctvo viacerých vlastníkov, účastníkmi vyvlastňovacieho

konania sú osoby, ktorým vlastníctvo k takémuto pozemku alebo k takejto stavbe vyplýva zo zápisu v
liste vlastníctva alebo na základe listín predložených katastru nehnuteľností, a to až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia súdu alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o vyvlastňovaní, návrh musí obsahovať údaj o sume predpokladanej

náhrady za vyvlastnenie, ktorá pozostáva zo všeobecnej hodnoty pozemku alebo stavby, alebo
všeobecnej hodnoty práva zodpovedajúceho vecnému bremenu určenej znaleckým posudkom.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, ak sú splnené podmienky vyvlastnenia ustanovené týmto
zákonom, vyvlastňovací orgán rozhodne samostatnými výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku

stavbe a o náhrade za vyvlastnenie a o spôsobe jej úhrady.

Podľa § 13 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, výrokmi o vyvlastnení práv k pozemku alebo ku stavbe
vyvlastňovací orgána) určí účel vyvlastnenia vo verejnom záujme,
b) rozhodne o
1. prechode vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe,

2. obmedzení vlastníckeho práva k pozemku alebo ku stavbe alebo
3. vzniku, obmedzení, alebo zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu k pozemku alebo ku
stavbepotrebnéhonauskutočneniestavby,aleboopatreniavoverejnomzáujme;opatrenímvoverejnom
záujme je opatrenie vydané na účel ochrany života, zdravia, bezpečnosti štátu, životného prostredia,
nerastného bohatstva, jaskýň, podzemných vôd, prírodných liečivých zdrojov, vodných tokov, kultúrneho

dedičstva, ako aj dokončených alebo nedokončených stavieb vo verejnom záujme.
c) rozhodne o obmedzení alebo zániku práv tretích osôb, len ak by ďalší výkon týchto práv bránil alebo
podstatne obmedzoval dosiahnutie účelu, na ktorý sa má vyvlastniť,
d) rozhodne o rozšírení predmetu vyvlastnenia, ak je to odôvodnené podľa § 2 ods. 4 až 7,
e) určí, v akej lehote a akým spôsobom je vyvlastniteľ povinný začať s užívaním pozemku alebo stavby
na účel, na ktorý sa vyvlastnila,

f) rozhodne o námietkach účastníkov vyvlastňovacieho konania týkajúcich sa vyvlastnenia, ak boli
uplatnené,
g) rozhodne o povinnosti nahradiť trovy konania.

Podľa § 13 ods. 3 zákona o vyvlastňovaní výrokmi o náhrade za vyvlastnenie vyvlastňovací orgán

a) určí primeranú náhradu za vyvlastnenie, ktorá prislúcha jednotlivým vyvlastneným a určí lehotu
podľa § 6 ods. 1, 2 alebo ods. 3 a spôsob jej zaplatenia, ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a
vyvlastňovaným k dohode o náhrade za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie
v sume zodpovedajúcej všeobecnej hodnote pozemku alebo stavby, alebo všeobecnej hodnote
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)]; s

požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd,
b) rozhodne o prihlásených nárokoch tretích osôb, ktoré majú k vyvlastnenému pozemku alebo k
vyvlastnenej stavbe vecné práva zapísané v katastri nehnuteľností s určením sumy, v akej majú byť
uspokojené z náhrady za vyvlastnenie pozemku alebo stavby.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 v odvolacom
konaní je príslušné Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky podľa §
7 ods. 2 písm. a). Zrušením výroku podľa § 13 ods. 2 stráca platnosť aj výrok podľa § 13 ods. 3.

Podľa § 14 ods. 2 zákona o vyvlastňovaní, včas podané odvolanie proti výroku podľa § 13 ods. 3 nemá

odkladný účinok. Na preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 3 je príslušný súd. Žaloba, ktorou sa účastník
konania domáha preskúmania výroku podľa § 13 ods. 3 v súdnom konaní, musí byť podaná v lehote
30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení; zmeškanie lehoty nemožno
odpustiť.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 513/2009 o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (ďalej len zákon o dráhach) Na účely
uskutočnenia stavby dráhy a jej súčastí alebo stavby v ochrannom pásme dráhy, ktorá slúži prevádzke
dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčastiam a na účely zabezpečenia
prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, možno potrebné pozemky a stavby vyvlastniť alebo zriadiť

k nim vecné bremeno.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o dráhach Podmienky vyvlastnenia a vyvlastňovacie konanie upravuje
všeobecný predpis o vyvlastňovaní.5)

5) Zákon č. 282/2015 Z.z.

Podľa § 10a zákona o dráhach písomný návrh na uzavretie dohody, ktorý obsahuje náležitosti podľa
všeobecného predpisu o vyvlastňovaní4a) sa doručuje do vlastných rúk vlastníkovi nehnuteľnosti alebo
jeho splnomocnencovi na preberanie zásielok, a to prostredníctvom poštového podniku ako doporučená

zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk". Súčasťou písomného návrhu na uzavretie
dohody je aj upozornenie o tom, že ak sa vlastník nehnuteľnosti nevyjadrí k návrhu na uzavretie dohody
do 15 dní odo dňa doručenia, považuje sa návrh na uzavretie dohody za odmietnutý.4a) § 3 ods. 3 zákona č. 282/2015 Z.z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení
vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 15 ods. 4 zákona o dráhach stavebník, ktorý vykonáva modernizáciu alebo významnú obnovu
dráhy, pri ktorej je potrebná preložka dráhy alebo preložka vedenia križujúceho dráhu alebo súbežne
smerovaného s dráhou v obvode dráhy, je povinný na vlastné náklady zabezpečiť nové umiestnenie
dráhy alebo vedenia ako vyvolanú investíciu a po skončení prác dráhu alebo vedenie odovzdať
vlastníkovi, ten je povinný dokončenú stavbu prevziať.

12. Správny súd k jednotlivým námietkam žalobcov uvádza nasledovné: K námietke absencie
bezvýslednosti pokusu o nadobudnutie vlastníckeho práva dohodou. Podstata argumentácie žalobcov
spočíva v tom, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienky v zmysle citovaného ust. §
3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, nakoľko sa pokúsil uzatvoriť dohody zvlášť na jednotlivé
spoluvlastnícke podiely s jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi a nepreukázal, že by väčšina

podielových spoluvlastníkov uzatvorenie dohody odmietla. Naviac minoritný spoluvlastník nemôže bez
súhlasu ostatných spoluvlastníkov uzatvoriť platnú dohodu, ktorou nakladá so spoločnou vecou bez
rešpektovania spoločnej vôle väčšiny ostatných spoluvlastníkov v zmysle § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

13. V tejto súvislosti považuje správny súd za potrebné poznamenať, že v prejednávanej veci došlo
k vyvlastneniu vo výroku rozhodnutia špecifikovaných spoluvlastníckych podielov žalobcov v rade
A/, B/ (ako aj ďalších účastníkov v rade 1/, 2/, 3/) k pozemkom zapísaným na LV XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, v katastrálnom území C. L. (ktorých podrobná špecifikácia je
označená na strane 2 - 3, 6 - 8 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a rozsah vyvlastnenia

plynie z geometrických plánov č. 204-5/2013 zo dňa 07.02.2013 úradne overeného Správou katastra
Liptovský Mikuláš dňa 22.02.2013 pod č. 128/2013, GP č. 204-9/2013 zo dňa 26.02.2013 úradne
overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 12.03.2013 pod č. 215/2013, GP č. 204-73/2012
zo dňa 28.02.2013 úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 06.03.2013 pod č.
198/2013, GP č.204-74/2012 zo dňa 26.03.2013, úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš

dňa 16.04.2013 pod č. 289/2013, GP č. 204-75/2012 zo dňa 30.04.2013 úradne overeného Správou
katastra Liptovský Mikuláš dňa 16.05.2013 pod č. 371/2013, GP č. 204-76/2012 zo dňa 24.05.2013
úradne overeného Správou katastra Liptovský Mikuláš dňa 11.06.2013 pod č. 445/2013 vyhotoveného
spoločnosťou GEODÉZIA Žilina Z obsahu administratívneho spisu - listín s označením: „Modernizácia
železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry (mimo)“ - zaslanie

návrhov Kúpnych zmlúv č. 3021-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 3021-1-V-608-
KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 4022-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej
zmluvy č. 5020-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 6020-1-V-608-KZ/2018 zo dňa
08.03.2018 a Kúpnej zmluvy č. 7022-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018 podpísanej navrhovateľom
vyvlastnenia dňa 08.03.2018 a doručenky osvedčujúcej doručenie označených listín žalobcovi v rade

A/ dňa 05.04.2018 a ďalej, pokiaľ ide o žalobcu v rade B/ z návrhov Kúpnych zmlúv č. 3323-V-608-
KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, č. 3323-1-V-608-KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, Kúpnej zmluvy č. 4208-1-
V-608/KZ/2018 zo dňa 08.03.2018, č. 5186-1-V-608/KZ2018 zo dňa 08.03.2018, č. 6187-1-V-608/
KZ/2018 zo dňa 08.03.2018 a č. 7249-1-V-608/KZ/2018 zo dňa 08.03.2018 podpísaných navrhovateľom
vyvlastnenia dňa 08.03.2018 a doručenky osvedčujúcej doručenie označených listín žalobcovi v rade

B/ dňa 04.04.2018 mal správny súd preukázané, že navrhovateľ vyvlastnenia Železnice Slovenskej
republiky (v zastúpení spoločnosti REMING CONSULT a.s.) splnil zákonnú podmienku v zmysle §
3 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní, t.j. preukázal podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o vyvlastňovaní
predložením doručenky a doručovaných listín bezvýslednosť pokusu o uzatvorenie dohody o prevode
vlastníckeho práva vzťahujúcim sa k spoluvlastníckym podielom žalobcov v rade A/, B/ na označených

nehnuteľnostiach. Nebolo sporu o tom, že žalobcovia v rade A/, B/ po doručení návrhu v stanovenej
lehote na návrh navrhovateľa vyvlastnenia nereagovali.

14. Správny súd poznamenáva, že obdobným spôsobom navrhovateľ postupoval aj vo vzťahu
k ostatným podielovým spoluvlastníkom, t.j. zasielaním návrhov na uzatvorenie kúpnych zmlúv k

vyvlastňovaným nehnuteľnostiam v rozsahu stanovenom v geometrických plánoch, a to vždy jednotlivo
vo vzťahu ku konkrétnym spoluvlastníckym podielom toho ktorého podielového spoluvlastníka, ako je
zrejmé z predloženého prehľadu vysporiadania práv ostatných spoluvlastníkov priloženého k zápisnici
správneho orgánu prvého stupňa č. OU-ZA-OVBP2/V/2018/0005567-022/DAA zo dňa 21.06.2018 adoplnenie návrhu na vyvlastnenie zo dňa 25.04.2018 tvoriacej súčasť administratívneho spisu. Uvedené
však správny súd poznamenáva len na okraj, nakoľko správnemu súdu v tomto konaní neprináleží
skúmať, či si navrhovateľ vyvlastnenia splnil v súlade so zákonom ponukovú povinnosť vo vzťahu k iným

podielovým spoluvlastníkom. Predmetom tohto správneho súdneho prieskumu je len prieskum v bode
2 tohto rozsudku špecifikovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré sa vzťahovalo len k vyvlastneniu práv
k pozemkom podielových spoluvlastníkov - žalobcov v rade A/, B/ (ako aj ďalších účastníkov v rade 1/,
2/, 3/, 4/).

15. Správny súd sa nestotožnil s názorom žalobcov o tom, že k splneniu zákonnej podmienky
bolo potrebné, aby dohoda o prevode vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bola
adresovaná väčšine podielových spoluvlastníkov, keďže k jej platnosti s poukazom na ust. § 139
Občianskeho zákonníka sa vyžaduje podľa názoru žalobcov súhlas nadpolovičnej väčšiny podielových
spoluvlastníkov, pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve
viacerých osôb. Správny súd na tomto mieste uvádza, že prevod vlastníckeho práva nemožno

subsumovať pod ust. § 139 Občianskeho zákonníka, nakoľko pojmovo prevod vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti nemožno subsumovať pod legálny pojem „hospodárenie so spoločnou vecou“. Pod
hospodárenie so spoločnou vecou možno v tom najširšom ponímaní podradiť tie úkony, ktoré sa týkajú
ekonomickej stránky spoločnej veci za predpokladu, že k ich výkonu nie je potrebný súhlas všetkých
spoluvlastníkov (ako je tomu v prejednávanej veci). Súčasne tu nemožno z pohľadu ust. § 139 ods. 2

Občianskeho zákonníka zahrnúť ani tie úkony, ktoré je oprávnený vykonať každý podielový spoluvlastník
vo vzťahu ku svojmu spoluvlastníckemu podielu (prevod spoluvlastníckeho podielu).

16. Nadôvažok je potrebné dodať, že právna úprava Občianskeho zákonníka upravuje vo vzťahu medzi
spoluvlastníkmi popri prevode spoluvlastníckeho podielu (§ 140 Občianskeho zákonníka) už len úpravu

hospodárenia so spoločnou vecou (§ 139 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka). Tento nedostatok je
spojený so všeobecne v doktríne traktovanou skutočnosťou, že niektoré záležitosti v režime ust. § 139
riešiť nemožno, pričom vo všeobecnej rovine sa jedná o záležitosti, u ktorých ide o celkovú zmenu
spoluvlastníckeho vzťahu v niektorej z jeho podstatných zložiek (predmet, osoba, kvalitatívna stránka,
atď.). Tento záver je vykladaný ako odraz skutočnosti, že zmyslom samotného ust. § 139 je umožniť

potrebné riešenia v rámci existujúceho spoluvlastníckeho vzťahu, nie však umožniť jeho zmenu, resp.
zrušenie proti vôli niektorého zo spoluvlastníkov. Občiansky zákonník rámec pre vymedzenie úkonov
vyžadujúcich jednomyseľný súhlas spoluvlastníkov neponúka. V praxi sa teda jedná o kauzistický výklad
toho, čo možno podradiť pod úpravu hospodárenia spoluvlastníkov so spoločnou vecou v zmysle ust.
§ 139 Občianskeho zákonníka s tým, že zásadné úkony nepodraditeľné pod uvedené ustanovenia

považujesprávnysúd,napr.prevodcelejveci,zaťaženievecnýmbremenom,zničenie,resp.odstránenie
veci, zaťaženie veci záložným právom a pod..

17. Prevod spoluvlastníckeho podielu teda nespadá pojmovo pod hospodárenie so spoločnou vecou. V
danom prípade ide o právo vecného charakteru. K platnému uzatvoreniu zmluvy je potrebný súhlas nie

väčšiny ako tvrdia žalobcovia, ale všetkých podielových spoluvlastníkov. Ak čo i len jeden z podielových
spoluvlastníkov s prevodom nesúhlasí, k uzatvoreniu zmluvy nedôjde.

18. Správny súd ďalej ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcov, v zmysle ktorej je rozhodnutie
nezákonné, nakoľko správny orgán nekonal so všetkými podielovými spoluvlastníkmi (cca 500), ale

konal len s obmedzeným okruhom účastníkov. V prvom rade správny súd uvádza, že označenú
námietku je legitimovaný vznášať v rámci konania o žalobe opomenutého účastníka podľa § 179
ods. 1 SSP len konkrétny opomenutý účastník vyvlastňovacieho konania (resp. viacerí opomenutí
účastníci vyvlastňovacieho konania). Žalobcovia A/, B/ do okruhu opomenutých účastníkov konania
nepatria, správny orgán so žalobcami konal a preto im takáto námietka procesnej vady nepatrí, keďže

nekonaním s niektorým z podielových spoluvlastníkov by nijako neboli dotknuté subjektívne práva
samotných žalobcov v rade A/, B/ v zmysle § 177 ods. 1 SSP. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa
v správnom súdnom konaní prostredníctvom všeobecnej správnej žaloby môže domáhať len prokurátor
alebo zainteresovaná verejnosť (§ 177 ods. 2 SSP).

19. K uvedenému len na okraj správny súd dodáva, že uvádzané ust. § 8 ods. 5 zákona o
vyvlastňovaní sa na daný prípad nevzťahuje. Uvedené ustanovenie sa aplikuje na prípad, kedy
vlastníctvo (spoluvlastníctvo) vyvlastňovanej nehnuteľnosti je sporné z dôvodu duplicitného zápisu v KN,čo možno vyvodiť zo zákonodarcom v ustanovení § 8 ods. 5 použitého slovného spojenia „....a to až do
právoplatnosti rozhodnutia súdu o dedičstve alebo dohody, kto z týchto osôb je vlastníkom.“

20. Žalobcovia ďalej namietajú, že zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku SR nevyplýva právo
správneho orgánu zvoliť si obmedzený okruh účastníkov konania.

21. Podľa § 9 ods. 4 zákon o vyvlastňovaní z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo
veciach, ktoré majú vzájomnú súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného, môže

vyvlastniteľ podať spoločný návrh na spoločné ústne prejednanie veci. V takom prípade vyvlastňovací
orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o
vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Ak vyvlastňovací orgán spojí vec v spoločnom rozhodnutí
o vyvlastnení, sú právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu o
vyvlastnení posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných.

22. Správny súd uvádza, že vyvlastňovacie konanie začína na návrh vyvlastniteľa (§ 9 ods. 1), ktorému
dáva zákon o vyvlastňovaní právo (nie však povinnosť) podať tzv. „spoločný návrh“ na spoločné
prejednanie veci z dôvodu hospodárnosti vyvlastňovacieho konania vo veciach, ktoré majú vzájomnú
súvislosť v predmete vyvlastňovania alebo osobe vyvlastňovaného. V takom prípade vyvlastňovací
orgán podľa povahy veci vydá spoločné rozhodnutie o vyvlastnení alebo samostatné rozhodnutia o

vyvlastnení na každého vyvlastňovaného. Výkladom ustanovenia § 9 ods. 4 a contrario teda možno
dospieť k záveru, že vyvlastniteľ, pokiaľ je daná súvislosť v predmete vyvlastnenia (ako tomu bolo v
prejednávanej veci) môže podať aj viacero návrhov na vyvlastnenie. V takom prípade o každom takom
jednotlivom návrhu vedie správny orgán samostatné administratívne konanie. Uvedeným spôsobom
postupoval aj vyvlastniteľ v prejednávanej veci. Pokiaľ správny orgán začal jednotlivé administratívne

konania na podklade jednotlivých návrhov vyvlastniteľa, konal v súlade so zákonom, rešpektujúc ust.
§ 9 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní a dispozičné oprávnenie vyvlastniteľa v zmysle § 9 ods. 4 zákona
o vyvlastňovaní a contrario.

23. K uvedenej námietke možno pre zhrnutie uviesť, že je v právomoci správneho orgánu v rámci

vedenia správneho konania rozhodnúť, či vyvlastňovacie konanie uskutoční so všetkými podielovými
spoluvlastníkmi naraz alebo bude konať jednotlivo s každým z podielových spoluvlastníkov (ako
tomu bolo v prejednávanej veci). Pokiaľ žalobcovia namietajú, že je vo všeobecnosti nemysliteľné,
aby boli práva spoluvlastníka obmedzené vecným bremenom a vo vzťahu k druhému účastníkovi
vo vzťahu k tomu istému pozemku práva obmedzené neboli, správny súd opakovane uvádza, že

takáto situácia nastať nemôže a to s ohľadom na to, že dohodu prevode vlastníckeho práva k veci
musia uzavrieť všetci spoluvlastníci. Rovnako k vzniku vlastníckeho práva k spoločnej nehnuteľnosti
titulom rozhodnutia dôjde v prípade vydania rozhodnutia (rozhodnutí) o vyvlastnení, ktoré sa budú
vzťahovať na každého spoluvlastníka. V prípade kombinácie nadobúdacích dôvodov (titulov), t.j. pokiaľ
časť podielových spoluvlastníkov súhlasila s uzatvorením Dohody o prevode vlastníckeho práva k

svojmu spoluvlastníckemu podielu (ako tomu bolo v prejednávanej veci) a vo vzťahu k zvyšnej časti
nesúhlasiacich podielových spoluvlastníkov došlo k vyvlastneniu rozhodnutím, vyvlastniteľ nadobudne
vlastnícke právo k celej veci zápisom dohôd a rozhodnutí do katastra nehnuteľností.
Je potrebné dodať, že pokiaľ by bol prijatý záver, že musí administratívny orgán vždy konať v jedinom
konaní so všetkými podielovými spoluvlastníkmi, bolo by popreté právo vyvlastniteľa dosiahnuť cieľ

vyvlastnenia dohodou resp. iným spôsobom, nakoľko účastníkmi konania by museli byť aj subjekty, ktoré
súhlasili s uzavretím dohody.

24. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že sa v uvedenom prípade malo konať so všetkými podielovými
spoluvlastníkmi spoločnej nehnuteľnosti v jedinom administratívnom konaní, nakoľko ide o tzv.

nerozlučné spoločenstvo účastníkov, k uvedenému správny súd udáva že v danom prípade sa
nejedná o nerozlučné procesné spoločenstvo pre ktoré je charakteristické, že o právach resp.
povinnostiach účastníkov musí byť rozhodnuté v jedinom rozhodnutí, resp. podanie odvolania
ktorýmkoľvek účastníkom by sa vzťahovalo aj na ostatných účastníkov, teda aj tých účastníkov, ktorí s
podaním odvolania nesúhlasili. Uvedenému záveru súdu korešponduje posledná veta cit. ust. § 9 ods.

4 zákona o vyvlastňovaní, z ktorej je zrejmé, že zákonodarca, nepochybne práve v snahe dosiahnuť
bezprieťahovosť vyvlastňovacieho konania, výslovne upravil pre prípad že bude v jedinom rozhodnutí
rozhodnuté vo vzťahu k viacerým vyvlastňovaným, že právoplatnosť a postup pri opravnom prostriedku
podanom proti rozhodnutiu o vyvlastnení budú posudzované osobitne pri jednotlivých vyvlastňovaných.25. K tretej žalobnej námietke, t.j. námietke nedostatočne odôvodneného verejného záujmu na
vyvlastnení a absencie posúdenia nevyhnutnosti rozsahu obmedzenia vlastníckeho práva, správny súd

uvádza, že existencia verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k pozemkom pre potreby
modernizácie železničnej trate ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula z podkladov zhromaždených
vyvlastňovacím správnym orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom pomenovaný a
zdôvodnený a prekrýva sa s cieľmi a zámermi územného plánovania, t.j. modernizácie trate. Správny
súd je toho názoru, že obmedzenie vlastníckych práv žalobcov nepochybne bolo v súlade s verejným

záujmom. Správny orgán prvého stupňa sa otázkou danosti verejného záujmu na vyvlastnení zaoberá
na stranách 24 - 25 rozhodnutia, na ktoré poukazuje aj žalovaný v dôvodoch žalobou napadnutého
rozhodnutia. Nadôvažok správny súd k otázke modernizácie trate uvádza, že modernizácia trate
so sebou prináša vytvorenie železničnej trate rešpektujúcej nové poznatky vedy a techniky, a ako
každá modernizácia infraštuktúry je v prospech prevažujúcej časti verejnosti, nakoľko so sebou
prináša aj zvýšenie kvality prepravy (vrátane skrátenia času prepravy zvýšením traťovej rýchlosti) a

bezpečnosti prepravy cestujúcich a tovarov (vybudovaním nových zabezpečovacích zariadení) ale aj
bezpečnosti cestnej prepravy (vylúčením úrovňových priecestí - krížení s cestnými komunikáciami
vybudovaním nových mostov so súvisiacimi cestnými komunikáciami). S tvrdením žalobcov A/, B/,
že nevyhnutná miera obmedzenia vlastníckych práv je zachovaná nemodernizovanou, ale funkčnou
traťou sa správny súd nestotožnil. Takýto výklad zákona by poprel akúkoľvek možnosť aplikovať

inštitút vyvlastnenia pre potrebu akejkoľvek modernizácie infraštruktúry. Naopak, v záujme prevažnej
väčšiny spoločnosti je, aby poznatky, ktoré prináša výskum a veda a ktoré vo svojom dôsledku
napomáhajú spoločnosti napredovať, zlepšujú kvalitu života (ktorú nepochybne determinuje aj čas
prepravy hromadným dopravným prostriedkom, bezpečnosť prepravy resp. znížené nároky na spotrebu
energie dané skrátením času prepravy atď.) boli zavedené do života spoločnosti.

26. Pri posudzovaní existencie verejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery o
tom, či realizácia modernizácie železničnej trate je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v
záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný záujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do
individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy na pokojnom užívaní majetku. Súd je toho názoru, že o

existencii verejného záujmu na vyvlastnení práv žalobcov v rade A/, B/ k nehnuteľnosti niet žiadnych
relevantných pochybností.

27. Ďalej žalobcovia namietajú, že povinnosťou správnych orgánov bolo, aby predmetom preskúmania
skutkového stavu bolo aj to, či stavbu možné realizovať popri verejných komunikáciách, čo síce predĺži

elektrické rozvody o niekoľko metrov, ale nezasiahne do súkromných pozemkov a neznehodnotí ich. K
tejto námietke opätovne správny súd podotýka, že nie je v kompetencii súdnej moci posudzovať verejný
záujem na vyvlastnení, resp. nevyhnutnosť zásahu do vlastníckych práv žalobcov A/, B/ vo väzbe na
možné alternatívy trasovania sietí elektrických rozvodov. Trasovanie elektrických rozvodov je odbornou
otázkou a súdu neprináleží v nadväznosti na skúmanie verejného záujmu viesť polemiku o tom, ktorá z

možných variant trasovania elektrických rozvodov sa mala alebo mohla realizovať, prípadne, aké by boli
dopady ostatných variant trasovania. Správny súd k uvedenému dodáva, že trasovanie inžinierskych
sietíniejemožnévždyprispôsobiťhlavnýmstavebnýmobjektom,pričomnepochybneodbornouprioritou
pri vedení je dĺžka a minimálny počet lomov, resp. smerových oblúkov na ich trase a v takom prípade
môžu byť vedené zdanlivo ďalej od stavebných objektov, (napr. cestných komunikácií). Správny súd

dopĺňa, že je tiež nepochybné, že minimalizovanie dĺžky inžinierskych sietí v sebe súčasne zahŕňa aj
minimalizovanie rozsahu inžinierskymi sieťami „zaťažených“ nehnuteľností, pričom v danom prípade
nemožno posudzovať len minimalizáciu zásahu do nehnuteľností žalobcov, ale všetkých nehnuteľností,
ktorými bude prekládka sietí zaťažená.

28.Žalobcoviaďalejnamietajú,ževyvlastňovanépozemkysúvzhľadomnatrasukomunikáciesituované
približne v strede pôvodných parciel využívaných pred začatím výstavby na poľnohospodárske účely.
Tento fakt by nepochybne mohol sťažiť využívanie zvyšných parciel. Správne orgány však v tejto
súvislosti nevyhnutnosť rozsahu vlastníckeho práva nevyhodnotili. Správny súd v prvom rade k uvedenej
námietke podotýka, že táto námietka, vzhľadom na rozsah, v akom sa bude stavba realizovať, má

všeobecný charakter. O prechode vlastníckeho práva žalobcov (a iných podielových spoluvlastníkov)
vo vzťahu k dotknutým spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam došlo za účelom realizácie
stavby: „Modernizácie železničnej trate Žilina - Košice, úsek trate Liptovský Mikuláš - Poprad - Tatry
(mimo)“ v katastrálnom území C. L. (SO 409-32-01 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, železničnýzvršok, SO 409-32-02 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, železničný spodok, SO 409-33-18
Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, most cez Váh na prístupovej komunikácii do Podturne, SO
409-38-06 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, súbežná komunikácia s traťou nžkm 247,200-251,900,

SO 409-38-07 Liptovský Hrádok - Liptovský Mikuláš, obslužná komunikácia žst. Liptovský Mikuláš
- priemyselná zóna, SO 410-32-01 Žst. Liptovský Mikuláš, železničný zvršok, SO 410-32-01 Žst.
Liptovský Mikuláš, železničný spodok, SO 410-33-01 Žst. Liptovský Mikuláš, železničný most nad
miestnou komunikáciou a potokom Plošinka v nžkm 252,170, SO 410-38-01 Žst. Liptovský Mikuláš,
účelové komunikácie, SO 410-38-02 Žst. Liptovský Mikuláš, úprava cesty III/018130, SO 410-38-03

Žst. Liptovský Mikuláš, prístupové komunikácie a spevnené plochy, SO 410-38-04 Žst. Liptovský
Mikuláš, okružná križovatka v predstaničnom priestore, SO 410-38-05 Žst. Liptovský Mikuláš, prístupová
komunikácia z ulice Belopotockého, SO 411-32-01 Liptovský Mikuláš - Paludza, železničný zvršok, SO
411-32-02 Liptovský Mikuláš - Paludza, železničný spodok, SO 411-38-01 Liptovský Mikuláš - Paludza,
obslužná komunikácia ku žst. Liptovský Mikuláš, SO 411-38-03 Liptovský Mikuláš - Paludza, napojenie
areálupriobslužnejkomunikáciikžst.LiptovskýMikuláš.Sohľadomnašpecifikáciustavebnýchobjektov

tak nie je správnemu súdu zrejmé, ktorých stavebných objektov sa námietka týka. Vzhľadom na
všeobecný charakter námietky správny súd tiež len vo všeobecnosti podotýka, že nie je v kompetencii
súdnej moci posudzovať verejný záujem na vyvlastnení vo väzbe na možné alternatívy umiestnenia
stavebných objektov, resp. prekládky sietí. Trasovanie komunikácií, resp. objektov je odborná otázka.
Súdu neprináleží v súvislosti so skúmaním verejného záujmu na obmedzení vlastníckeho práva k

pozemkov viesť polemiku o tom, ktorá z možných variant umiestnenia sietí, resp. objektov mala, resp.
sa mohla realizovať, prípadne ak by boli dopady ostatných variant umiestnenia, napr. železničných
zvrškov, mostov, súbežných komunikácii s traťou, obslužných komunikácií, prístupových komunikácií a
spevnených plôch, resp. železničného spodku, atď.. Vzhľadom na všeobecný charakter takto vznesenej
žalobnej námietky považuje správny súd za dostatočné odôvodnenie žalovaného v časti, v ktorej reaguje

na otázku umiestnenia stavieb s poukazom na vypracované geometrické plány.

29. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku ohľadne určenej primeranej náhrady za prechod
vlastníckeho práva. Správny súd tu poukazuje na dôvodovú správu k § 13 zákona o vyvlastňovaní:
„Doterajšia rozhodovacia prax ukázala, že je potrebné rozdeliť výrokovú časť rozhodnutia o vyvlastnení

na samostatné výroky. Preto sa ustanovuje, že vyvlastňovací orgán v prípade, ak sú splnené podmienky
vyvlastnenia vydá rozhodnutie o vyvlastnení, v ktorom samostatnými výrokmi rozhodne a) o vyvlastnení
práv k pozemku alebo ku stavbe a b) o náhrade za vyvlastnenie, pričom zákon v odseku 2 upravuje
obsahové náležitosti výroku o vyvlastnení a v odseku 3 obsahové náležitosti výroku o náhrade. Zároveň
v odseku 3 ustanovuje, že ak nedôjde medzi vyvlastniteľom a vyvlastňovaným k dohode o náhrade

za vyvlastnenie, vyvlastňovací úrad určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej všeobecnej
hodnote pozemku alebo stavby alebo všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
určenej na základe znaleckého posudku [§ 9 ods. 2 písm. f)] a s požiadavkou na vyššiu náhradu
za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd - ide o analógiu s Trestným
poriadkom. Tzn., že ak vyvlastnený podá odvolanie iba proti výroku o náhrade, odvolací orgán odvolanie

zamietne; bez ohľadu na to, či sa vyvlastnený obráti so žalobou na súd alebo nie, rozhodnutím o
vyvlastnení určenú náhradu vyvlastniteľ vždy vyvlastnenému poskytne. Uvedené riešenie bolo prijaté
z dôvodu, že prax ukázala, že rozhodovanie vo veciach náhrady je v sporných prípadoch nad rámec
možností vyvlastňovacieho orgánu.“

30. Predmetom odvolacieho správneho konania tak môžu byť len výroky o vyvlastnení podľa § 13 ods.
2, nie výrok o určení primeranej náhrady podľa § 13 ods. 3 cit. zákona, nakoľko v zmysle § 14 ods. 2 veta
druhá cit. zákona je na preskúmavanie výrokov podľa § 13 ods. 3 zákona príslušný civilný súd a to na
základe žaloby podanej v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vyvlastnení
(§ 14 ods. 2 veta tretia). Práve o námietkach takéhoto charakteru sa musí konať na základe samostatnej

žaloby, na podanie ktorej boli žalobcovia v súlade s ust. § 13 ods. 3 písm. a) cit. zákona odkázaná v
rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov ani žalovaný ako odvolací orgán,
už nemohol prihliadať na námietky týkajúce sa vyššej náhrady než priznanej na podklade znaleckého
posudku v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Nakoľko k prieskumu námietok ohľadne vyššej
náhrady - a to ani procesného charakteru - nie je legitimovaný žalovaný, nemôžu potom tvoriť ani

predmet súdneho správneho prieskumu.

31. Správny súd tak nemohol posúdiť dôvodnosť žalobných námietok týkajúcich sa výroku o určení
náhrady, a to ani pokiaľ išlo o námietky spornosti primeranej náhrady plynúcej zo znaleckých posudkov(posudku vyhotoveného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline a posudkom znalca
Ing. Milana Vyparinu). Ani s námietkou, že správny orgán pochybil, pokiaľ nevykonal ďalšie dokazovanie
v otázke primeranej náhrady, ale bez opory v zákone sa jednostranne priklonil k cene predloženej

vyvlastniteľom, sa správnemu súdu neprináležalo vyporiadať, keďže sa týkala procesného postupu,
ktorý predchádzal vydaniu výroku napadnutého rozhodnutia o priznanej náhrade, ktorý nemôže byť
predmetom súdneho prieskumu. Namietané pochybenie nie je procesnou vadou, ktorá by mala vplyv
na výrok rozhodnutia žalovaného, ktorý súd preskúmava z hľadiska zákonnosti v tomto súdnom konaní,
t.j. na výrok o vyvlastnení. Žalovaný má podľa § 14 ods. 1 zákona o vyvlastňovaní právomoc len na

meritórne preskúmanie výrokov podľa § 13 ods. 2 daného zákona, na meritórne preskúmavanie výrokov
podľa § 13 ods. 3 nemá právomoc a v tomto rozsahu potom nemá ani správny súd v správnom súdnom
konaní právomoc posudzovať zákonnosť výroku správneho orgánu prvého stupňa o priznanej náhrade
za vyvlastnenie.

32. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcom podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario

tak, že žalobcom, ktorí úspech v konaní nemali, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario. Nepriznal náhradu trov ani
ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 4/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené
podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im
explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré

by im mohol náhradu priznať.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote

30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.