Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28P/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205900
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8120205900.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. F. U., nar.

XX.XX.XXXX a mal. J. U., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z rodičov: matky F. U., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, Ď.
XX, právne zast. JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou so sídlom Hlavná 137, Prešov a otca J.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, F. XX, právne zast. Mgr. Petrom Troščákom, advokátom so sídlom
Hlavná 50, Prešov v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 30P/217/2019 zo dňa 08.10.2019 vo výroku o
výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. F. sumou vo výške 100,- Eur mesačne a mal.

J., sumou vo výške 100,- Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred, počnúc 01.05.2020 opakovane do budúcna,

II. d l ž n é výživné za obdobie od 01.05.2020 do 30.11.2020 na mal. F. vo výške 700,- Eur a na mal. J.
vo výške 700,- Eur, je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote 3 mesiacov odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a,

IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa svojím návrhom zo dňa 22.05.2020 domáhala určenia výživného na mal. deti F. a J. s tým,
že žiadala určiť výživné po 200,- Eur mesačne od podania návrhu opakovane do budúcna na každé
mal. dieťa. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že je oprávnená uplatňovať si daňový bonus a poberať
rodinné prídavky.

2. Otec s návrhom nesúhlasil.

3. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil tento
skutkový stav:

4. Mal. deti F. a J. pochádzajú z manželstva rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu,
sp.zn. 30P/217/2019 zo dňa 08.10.2019. Na čas po rozvode súd schválil rodičovskú dohodu tak, že

zveril mal. deti F. a J. do striedavej osobnej starostlivosti v týždenných intervaloch. Výživné súd neurčil.

5. Matka v máji podala návrh na určenie výživného pri striedavej osobnej starostlivosti. Svoj návrh
odôvodňovala tým, že medzi príjmami rodičov je hrubý nepomer a zmena pomerov nastala, pretože včase rozvodu, žili v jednej domácnosti, kde otec hradil náklady spojené s bývaním, avšak od apríla 2020
sa matka zo spoločnej domácnosti odsťahovala.

6. Matka pri výpovedi uviedla, že situácia od rozvodu sa zmenila. V čase rozvodu bývali v spoločnej
domácnosti s otcom, pričom otec platil inkaso a všetky výdavky spojené s užívaním nehnuteľnosti. Ona
prispievala na inkaso až od vyporiadania BSM, teda dva mesiace predtým, čo sa odsťahovala. Situácia
sa zmenila v apríli, keď sa odsťahovala a kupovala si dvojizbový byt. 20.000,- Eur použila z peňazí, ktoré
jej vyplatil bývalý manžel a 56.000,- Eur brala hypotéku. Hypotéku platí 187,- Eur mesačne + poistenie

hypotéky 32,- a 20,- Eur, inkaso 160,- Eur. V byte býva sama s deťmi. Potvrdila, že má priateľa, ale priateľ
u nej nebýva a nepodieľa sa na nákladoch. Priateľ dokonca je momentálne druhý mesiac v zahraničí.
Pracuje ako manažérka v Panta Rhei, jej príjem je 700,- Eur, o čom predložila doklad. Na otázku súdu,
ohľadne daňového bonusu a rodinných prídavkov, uviedla, že netrvá na tomto návrhu, pretože daňový
bonus aj rodinné prídavky poberá, takto sa dohodli a s tým problém nie je. Maloleté deti, jeden je štvrták a
jedenjedruháknazákladnejškole.Aksúnepredvídateľnévýdavky,snažiasa,abyichhradilinapolovicu,

nehradí ich len otec, hradia ich spoločne. Striedavú starostlivosť uviedla, že meniť určite nechce, deti si
zvykliaonitiež.Matkapotvrdila,žeotecplatilvýdavkyspojenésnehnuteľnosťou,kdebývalispoločne,až
do vyporiadania BSM, teda do februára tohto roka. Matka tvrdí, že sa s otcom dohodli a bola predložená
aj otcovi rodičovská dohoda o výživnom pri vyporiadaní BSM. Otec však napokon podpísal len dohodu
o vyporiadaní BSM a dohodu o výživnom nepodpísal. Dohoda bola pripravená na 150,- Eur mesačne

na každé dieťa, s čím on od začiatku súhlasil, ale potom, keď začal komunikovať s právnikom už s tým
nesúhlasil.

7. Otec potvrdil to, že sa pri rozvode dohodli, nekládla si manželka žiadne podmienky, ale potom, keď
došlo k vyporiadaniu BSM, tak nastala zlá komunikácia medzi nimi. Z jeho pohľadu, to vyporiadanie

malo byť nižšie ako 20.000,- Eur, on to potom navýšil na 20.000,- Eur. Myslel si, že to zahŕňa aj tie veci
ohľadne výživného, preto ho prekvapilo, že potom prišiel návrh od právničky. Potvrdil však to, že prvotná
dohoda medzi nimi bola po 150,- Eur mesačne na každé dieťa, ale ešte pred tým vyporiadaním a to
vyporiadanie BSM to zmenilo. Jeho príjem je stále rovnaký 1.500,- Eur výsluhový dôchodok, 100, - Eur z
leteckej amatérskej asociácie, 220,- Eur platí byt + 50,- Eur inkaso a 300,- Eur spláca bratovi pravidelne

ako výdavok, pretože si požičal na vyporiadanie BSM práve od neho peniaze.

8. Otec potvrdil, že komunikácia medzi nimi je dobrá, aj čo sa týka hradenia výdavkov a potvrdil aj to,
že tieto väčšie výdavky hradia na polovicu. Čo sa týka striedavej osobnej starostlivosti, myslí si, že to
funguje a deti to prijali. Otec tvrdil, že videl parkovať auto priateľa matky pred bytom, pretože majú

blízko bývanie. Vie však, že keď tam sú deti, tak tam priateľ nie je. Otec potvrdil aj to, že predtým mal
vyživovaciu povinnosť, k dcére Karolíne, platil jej 150,- Eur ako vysokoškoláčke, teraz jej platí po 100,-
Eur aj keď skončila vysokú školu, ale chápe, že je to len jeho dobrá vôľa.

9. Napriek tomu, že sa zdalo, že rodičia uzavrú rodičovskú dohodu, po prerušení pojednávania k dohode

medzi rodičmi nedošlo. Matka trvala na 250,- eurách na obe deti, otec mal hornú hranicu 200,- Eur na
obe deti.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

11. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

13. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13)

15.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

16. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

17. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné

neurčuje.

18. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného resp.

oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Nestačí úvaha
otom,žedoterajšievýživnéjeneprimerané.Pokiaľbysúdnemalpreukázanúzmenupomerovarozhodol
by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by o neprípustné preskúmavanie, reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia.

20. Súd pri rozhodovaní musel brať do úvahy tú skutočnosť, že posledné rozhodnutie súdu bolo pred
rokom, kedy rodičia pri rozvode sa dohodli o striedavej osobnej starostlivosti, ktorá doposiaľ medzi
rodičmi funguje a dohodli sa aj na tom, že výživné sa neurčuje. Situácia podľa matky sa zmenila a to
tým, že už nežijú v spoločnej domácnosti a ona si musela zariadiť osobne život a tým, že sa jej zvýšili

výdavky tým, že zobrala hypotéku a spláca vlastné bývanie.

21. Súd nerozumie právnej argumentácii právneho zástupcu otca, ktorý uviedol, že si matka nemusela
kupovať byt a mohla za 20.000,- Eur, 4 roky platiť podnájom. Práve takéto konanie by súd považoval
za finančnú negramotnosť a prehajdákanie peňazí a nie ich investovanie. Matka po rozvode mala právo

začať nový život a súd teda tú ťarchu hypotéky a bytu, v ktorom býva a v ktorom sa realizuje striedavá
osobná starostlivosť, berie ako nutný výdavok matky. Taktiež aj tvrdenie právneho zástupcu otca, že
priateľ matky býva s ňou a teda sa podieľa na nákladoch spojených s jej bytom, súd považoval za
nepreukázané, keďže žiadne dôkazy ohľadnej tejto skutočnosti preukázané neboli. Právny zástupca
otca zrejme nerozumie, že vzťahy, ktoré sú začínajúce, nezačínajú hneď spoločným bývaním v jednej

domácnosti a že to je posun pri zrelších vzťahoch a teda ak nepredložil o tom právny zástupca
dôkaz, súd toto tvrdenie tiež nepovažuje za relevantné. V tejto súvislosti, súd chce poukázať na oboch
rodičov, ktorí ako sami potvrdili, po horšej komunikácii v čase vyporiadania BSM, majú medzi sebou
v súčasnosti dobrú komunikáciu, že súdu sa javí práve vnášanie konfliktu zo strany tretích osôb ako
kontraproduktívne, pretože rodičia boli nastavení na to, aby uzavreli férovú rodičovskú dohodu aj

ohľadnejplateniavýživnéhopristriedavejosobnejstarostlivosti.Podľanázorusúdu,toboloznemožnené
práve tretími osobami, ktoré sa konania zúčastnili.

22.Zmenapomerovpodľanázorusúdu,tedanastalaatozmenounastranematky,ktorásaodsťahovala,
má odôvodnené výdavky, týkajúce sa jej nehnuteľnosti a ktoré súd považuje za relevantné. V tomto

kontexte súd berie aj príjem rodičov ako nerovný, otec má viac ako dvojnásobný príjem, preto súd
považoval v kontexte zmeny pomerov na strane matky tieto skutočnosti za relevantné a určil výživné
pri striedavej osobnej starostlivosti. Avšak, súd má za to, že nie je dôvod určovať vyššie výživné ako
výživné po 100,- Eur mesačne, pretože je tu nariadená striedavá osobná starostlivosť a otec sa podieľana denno-denných výdavkoch mal. detí. Výška takejto vyživovacej povinnosti, pri striedavej osobnej
starostlivosti, teda neodzrkadľuje výšku, ktorá by bola, ak by boli deti zverené matke, keďže starostlivosť
o ne zabezpečujú obaja. Tieto okolnosti súd musí mať na zreteľ a vychádzajúc z vyššieho príjmu otca

sa javilo súdu v súčasnej dobe ako relevantné výživné, vo výške 100,- Eur na každé mal. dieťa. Takto
určené výživné v kontexte polovici času, ktorý matka trávi s mal. deťmi je férové a v záujme mal. detí.

23. Súd apeluje na oboch rodičov, vidiac ich snahu o vzájomnú komunikáciu, že pri striedavej osobnej
starostlivosti je komunikácia práve ich ako rodičov primárne dôležitá, aby si verili a dôverovali natoľko,

aby nezaťahovali v budúcnosti do komunikácie ľudí, tretie osoby, ktoré nemajú na zreteli záujem ich mal.
detí. Súd videl z komunikácie oboch rodičov, ich vzájomnú prístupnosť a vyzýva ich do budúcnosti, aby
pri zmene pomerov hľadali medzi sebou riešenia, ktoré budú v záujme ich mal. detí, pretože ako zrelí
a kompetentní rodičia, tak ako sa javili v tomto konaní, vedia sami najlepšie, čo pre ich deti je najlepší
záujem.

24. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Prešov na Krajský súd v Prešove, v piatich vyhotoveniach.

Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).