Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119215405
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8119215405.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátuJUDr.MarinaBaranaaJUDr.EvyŠofrankovej,vprávnejvecižalobcov:1/Q.T.,W..XX.XX.XXXX,
F. W. XXX/XX, XXX XX L., 2/ K.. R. T., W.. XX.XX.XXXX, F. W. XXX/XX, XXX XX L. a 3/ K.. T. T., W..
XX.XX.XXXX, F. W. XXX/XX, XXX XX L., všetci právne zast.: Mgr. Peter Troščák, advokát, so sídlom
Hlavná 50, 080 01 Prešov, IČO: 50003500, proti žalovanému: F. T., W.. XX.XX.XXXX, F. Y. XXX/XX,

XXX XX L., v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu
Okresného súdu Prešov, č. k. 7C/51/2019-35 zo dňa 25.11.2019, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), rozhodol cit.:

„I. Konanie zastavuje.

II. Žalobcovia v 1. až 3. rade nemajú nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania
nepriznáva.“

2. Súd prvej inštancie právne vec posúdil podľa ustanovenia § 161 ods. 1, § 161 ods. 2 a § 230 Civilného
sporového poriadku.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že prekážka res iudicata (právoplatne rozhodnutej veci),
ktorá vylučuje, aby súd vec znova prejednal, je vyslovená v ustanovení § 230 CSP, podľa ktorého, len

čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Prekážka res iudicata nastane vtedy,
ak sú súčasne splnené tri podmienky: 1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne
rozhodnuté, 2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi, 3. a o tej istej veci. Za tú istú
vec v zmysle § 230 CSP treba považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo,
ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúcu z totožného skutkového stavu. V tomto konaní bolo
nesporne zistené, že sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/XX, druh

pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté v
prospech žalovaného hore uvedeným rozhodnutím a táto zmena bola vyznačená na liste vlastníctva
v katastri nehnuteľností. Prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae) svojou podstatou patrí k procesným
podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Táto
prekážka nastáva predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide
vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak

sa týka rovnakého premetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorýchbol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne
rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom
pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej

(skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený inak, nesprávne či neúplne. Pokiaľ ide o
totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne
procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo
má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá
v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v

novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej
alebo singulárnej sukcesie ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.09.2012 sp. zn. 2Cdo 71/2012).
Vzhľadom na uvedené, bráni prekážka rozsúdenej veci, tzv. res iudicata v prejednaní a rozhodnutí
predmetnej veci s odkazom na ustanovenie § 230 CSP, nakoľko ide o právoplatne skončenú vec s
poukazom na rozhodnutie tunajšieho súdu, kde o určení vlastníckeho práva k parcele bolo právoplatne
rozhodnuté a s poukazom na citované rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo 71/2012 zo dňa 27.09.2012

sa vec týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov konania, a keďže sa jedná o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie o podanom návrhu podľa § 161 ods. 2 CSP zastavil.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods.

1 Civilného sporového poriadku s tým, že žalobcovia uplatnením nároku, o ktorom už bolo súdom
právoplatne rozhodnuté z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania, preto nemajú nárok na
náhradu trov tohto konania a žalovanému doposiaľ nebola ani doručená žaloba na vyjadrenie a žiadne
trovy mu nevznikli, preto súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej
časti svojho uznesenia.

5. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote v čas odvolanie žalobcovia v 1. až 3. rade, pričom
ako odvolacie dôvody uviedli ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h). Podľa názoru žalobcov
v1.až3.rade(ďalejlen„žalobcovia“),napadnutévýrokysúduprvejinštancienemajúrelevantnúoporuvo
vykonanom dokazovaní, pričom nie sú ani riadne odôvodnené. Najmä výrok č. I. o zastavení konania pre

prekážku právoplatne rozhodnutej veci je nedostatočne odôvodnený s prihliadnutím na úsečnú skutkovú
a právnu argumentáciu kedy vôbec nie je ozrejmené a vysvetlené ako, na základe čoho, a akých úvah
súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1. až 3. rade sú právnymi nástupcami pôvodného
účastníka a ak áno, tak ktorého účastníka, a taktiež nepresvedčivý s ohľadom na absenciu čo i len
jedného odkazu na konštantnú rozhodovaciu prax vyšších súdov skutkovo obdobných veciach. Výrok č.

I. predmetného uznesenia je podľa názoru žalobcov nedôvodný, nepreskúmateľný a zjavne svojvoľný
a arbitrárny. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia v podstate vyplýva len to, že nosným dôvodom
pre zastavenie konania v zmysle ustanovenia § 230 CSP bolo to, že o totožnom nároku (vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti) už bolo právoplatne rozhodnuté, a to rozsudkom Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 16C/54/2015 zo dňa 17.01.2018, kde bolo rozhodnuté tak, že výlučným vlastníkom

parcely registra Z. č. XXXX/XX je žalovaný F. T., kde o odvolaní žalobcu v 3. rade K.. T. T. rozhodol
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 21Co/96/2018 zo dňa 24.07.2018 tak, že odvolanie sa
odmietlo ako oneskorene podané. Žalobcovia v 1. až 3. rade dali do pozornosti, že súd prvej inštancie
zrejmé nezistil okruh účastníkov vo veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/54/2015.
Účastníkmi konania, teda stranami sporu, vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn.

16C/54/2015 totiž boli takí, že F. T. bol v postavení žalobcu a tento sa domáhal určenia vlastníckeho
práva k predmetnej veci a K.. T. T.Ý. bol v postavení žalovaného, ktorý v tom čase bol výlučným
vlastníkompredmetnejnehnuteľnostiabolevidovanýmazapísanýmvlastníkomvkatastrinehnuteľnosti.
V tomto konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/51/2019, ktoré je novým konaním,
je však iný okruh účastníkov oproti pôvodnému konaniu vedenému pod sp. zn. 16C/54/2015, pretože

stranami sporu sú žalobkyňa v 1. rade Q. T., žalobkyňa v 2. rade K.. R. T. a žalobca v 3. rade K.. T.
T. a žalovaným je F. T.. Z uvedeného teda vyplýva, že stranami sporu nového konania sú len dvaja
účastníci pôvodného konania, a to žalobca v 3. rade K.. T. T., predtým žalovaný, a žalovaný F. T., predtým
v predchádzajúcom konaní v pozícii žalobcu. Žalobkyňa v 1. rade a v 2. rade v pôvodnom konaní ani
len nemohli mať postavenie sporovej strany, pretože výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol

žalobca v 3. rade K.. T. T., ktorý v predchádzajúcom konaní bol v pozícií žalovaného. Pritom zo žaloby
jasne vyplýva, že parcelu registra Z. č. XXXX/XX previedlo mesto L. na základe kúpnej zmluvy zo dňa
21.07.1992 na žalobkyňu v 1. rade a jej manžela R. T., W.. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX.
Žalobkyňa v 1. rade a jej manžel R.W. T. ako bezpodieloví spoluvlastníci predviedli parcelu registraZ. č. XXXX/XX na základe darovacej zmluvy zo dňa 19.07.2012 na žalobcu v 3. rade. Žalobcovia v
1. až 3. rade zvýrazňujú, že predmetná parcela bola riadne nadobudnutá žalobkyňou v 1. rade a jej
manželom R. T. ešte v roku 1992, pričom táto parcela bola nimi v dobrej viere nerušene užívaná až

do roku 2011. So zreteľom na uvedené je nepochybné, že k vydržaniu parcely registra Z. č. XXXX/
XX muselo dôjsť v prospech žalobkyne v 1. rade a jej manžela R. T. najneskôr ku dňu 31.12.2002. Na
základe uvedeného majú žalobcovia za to, že výrok č. I. o zastavení konania pre prekážku právoplatne
rozhodnutej veci je založený na nesprávnom právnom posúdení okruhu účastníkov konania, teda strán
sporu a ich totožnosti (prostredníctvom inštitútu právneho nástupníctva), avšak vôbec nie je ozrejmené

a vysvetlené ako, na základe čoho a akých úvah súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia v 1.
až 3. rade sú právnymi nástupcami pôvodného účastníka a ak áno, o ktorého účastníka sa malo jednať.
Pritom je nepochybné, že žalobkyňa v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade nie sú právne nástupkyne K.. T. T.,
ktorý bol v postavení žalovaného v pôvodnom konaní. Žalobkyňa v 1. rade Q. T. je účastníčkou nového
konania z dôvodu, že parcela registra Z. bola vydržaná žalobkyňou v 1. rade a jej manželom R. T. a
preto aj v súčasnosti vlastnícky patrí žalobkyni v 1. rade a jej manželovi, nebohému R. T., pretože patrí

do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne v 1. rade Q. T. a jej nebohého manžela R.
T.. Žalobkyňa v 2. rade K.. R. T. je účastníčkou nového konania z dôvodu, že je právnou nástupkyňou
nebohého R. T., ktorý je jej otcom, a preto prichádza do úvahy ako dedička. Žalobca v 3. rade K.. T. T. je
účastníkom nového konania z dôvodu, že je právnym nástupcom nebohého R. T., ktorý je jeho otcom,
a preto prichádza do úvahy ako dedič. Z uvedeného je zrejmé, že na strane žalobcov nie je žiadna

osoba, ktorá by bola právnym nástupcom K.. T. T., ktorý mal v pôvodnom konaní postavenie žalovaného.
Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nie je daná totožnosť účastníkov nového konania s účastníkmi
pôvodného konania, a preto ani neexistuje a nemôže existovať prekážka právoplatne rozhodnutej veci.
Z tohto dôvodu žalobcovia požadovali aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a zároveň im priznal náhradu trov odvolacieho

konania.

6. K žalobcami podanému odvolaniu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v čase podania
žaloby vo veci sp. zn. 16C/54/2015 (kde bol žalobcom), bol ako vlastník spornej parcely zapísaný v
katastri nehnuteľnosti žalobca v 3. rade K.. T. T., na ktorého predviedli v roku 2012 spornú parcelu jeho

rodičia, teda žalobkyňa v 1. rade Q. T. spolu s nebohým manželom R. T., preto z procesného hľadiska
žaloval už iba K.. T.. Rozhodujúcou skutočnosťou v konaní sp. zn. 16C/54/2015 bolo posúdenie, či právni
predchodcovia K.. T., t.j. žalobkyňa v 1. rade Q. T. a jej manžel R.W. T., sa stali vlastníkmi spornej
parcely na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.1992, resp. titulom vydržania spornej parcely, nakoľko
o tieto skutočnosti opieral svoje vlastnícke právo k spornej parcele v konaní sp. zn. 16C/54/2015 K..

T. (v tom spočívala jeho obrana voči mojej žalobe a v nej uplatňovanému nároku na spornú parcelu)
a v tomto rozsahu bolo vykonané aj rozsiahle dokazovanie. Súd teda v konaní sp. zn. 16C/54/2015
posudzoval vlastnícky nárok K.. T. na spornú parcelu v spojení s nárokom jeho právnych predchodcov
na spornú parcelu (pokiaľ jeho právni predchodcovia nenadobudli vlastnícke právo k spornej parcele,
nemohli ako nevlastníci ani platne previesť vlastníctvo na K.. T.). S týmito skutočnosťami sa súd náležite

vysporiadalvosvojomrozsudku,sp.zn.16C/54/2015zodňa17.01.2018,ktorénadobudloprávoplatnosť
dňa 25.04.2018, kde dospel k záveru, že tak K.. T. ako aj jeho právni predchodcovia sa nestali vlastníkmi
spornej parcely ani titulom kúpnej zmluvy zo dňa 21.07.1992, ani titulom vydržania spornej parcely.
Keďže v tomto konaní sp. zn. 7C/51/2019 si žalobcovia uplatňujú totožný nárok na základe totožného
skutkového stavu ako v konaní sp. zn. 16C/54/2015, tak podľa názoru žalovaného by súd v tomto konaní

opätovne posudzoval tie isté skutkové okolnosti, ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi. Podľa jeho
názoru nie je možné, aby bola pripustená žaloba, kde si doterajší účastník konania, teda strana sporu,
priberie ako žalobcov ďalších príbuzných a na tom postaví tzv. novú žalobu s tým, že sa jedná o novú vec
z dôvodu, že nejde o totožné strany sporu, pričom skutkové okolnosti sú tie isté a bezo zmeny, ako boli v
pôvodnom konaní a týkajú sa tých istých osôb. Podľa názoru žalovaného do práva na spravodlivý proces

zároveň z pohľadu žalobcov nepatrí súčasne aj ich právo aby sa všeobecný súd stotožnil s ich právnym
názorom a navrhovaným hodnotením dôkazov a rovnako ani to, aby strana sporu, teda žalobcovia, bola
pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a v súlade s
jej právnymi názormi.

7. Sporové strany nevyužili písomné podanie odvolacej repliky ani dupliky.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa
ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), v zmysle zásadustanovenia § 470 ods. 1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasledujúce
CSP,beznariadeniapojednávania(§380CSPacontrario)stým,žemiestoačasvyhláseniarozhodnutia

oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

9. Podľa ustanovenia § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a
rozhodovať znova.

10. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek
počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých možno konať a rozhodnúť (ďalej
len „procesné podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

11. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobcovia namietali vadu konania spočívajúcu v neprejednaní
merita veci súdom prvej inštancie. Námietka spočívala v tvrdení, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu právnemu záveru, že neboli splnené procesné podmienky konania, pretože konaniu bráni
prekážka právoplatne rozhodnutej veci.

12. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednávať tá
istá (totožná) vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa nové konanie týka rovnakého predmetu konania a tých istých
osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné
postavenie, teda či ten, ktorý bol v skoršom konaní žalobcom je žalobcom aj v novom konaní alebo

má postavenie žalovaného a naopak. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav
vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, teda
vyplýva z rovnakého skutku. Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú
právni nástupcovia pôvodných sporových strán, či už z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie.
Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné ako súd po právnej

stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej, teda skutok, bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Cdo/120/2009.

13. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny
vzťah, medzi tými istými účastníkmi, avšak novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu
neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 3Cdo/42/2008.

14. K odvolacej námietke žalobcov v 1. až 3. rade, že sa nejedná vo veci o res iudicata z dôvodu, že
v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 16C/54/2015 nevystupovali totožné strany, odvolací
súd konštatuje, že v tomto konaní pôvodným žalobcom bol terajší žalovaný F. T. a terajší žalobca v
3. rade bol jediným žalovaným a jednalo sa o K.. T. T.. V danej veci na strane žalobcov vystupuje Q.
T., ktorá je manželkou a bývalou bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti spolu s R.

T., W.. XX.XX.XXXX, zomrelým dňa XX.XX.XXXX, ďalej žalobkyňa v 2. rade K.. R. T., ktorá je dcérou
žalobkyne v 1. rade a jej nebohého manžela a v 3. rade sa jedná o K.. T. T., ktorý je synom žalobkyne
v 1. rade Q. T. a jej nebohého manžela R. T., pričom vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti bol žalovaný
v 3. rade do roku 2018 na základe darovacej zmluvy od svojich rodičov, teda žalobkyne v 1. rade a jej
nebohého manžela. Tu je potrebné konštatovať, že sporové konanie sa týka tých istých osôb v prípade,

ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných sporových strán, či už z dôvodu singulárnej
alebo univerzálnej sukcesie. Túto skutočnosť je potrebné vykladať tak, že sa môže jednať nielen o
reálnych právnych nástupcov pôvodných sporových strán, ale aj o potencionálnych právnych nástupcov
pôvodných sporových strán, či už z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie. V danom prípade
je potrebné konštatovať, že v prípade, že by nastala taká právna skutočnosť, že žalobca v 3. rade by bol

v pozícii poručiteľa k žalobcom v 1. a 2. rade, jednalo by sa v tomto prípade o konanie, ktoré by sa opäť
týkalo tých istých osôb. V tomto prípade taktiež sa nejedná o novo uplatnený nárok, ktorý by sa opieral o
nové alebo o iné skutočnosti, ktoré tu neboli v čase pôvodného rozhodovania v konaní vedenom pod sp.
zn. 16C/54/2015. Z tohto dôvodu je odvolací súd toho názoru, že v danej veci sa jedná o prekážku vecirozsúdenej, teda res iudicata a keďže súdy sú povinné sa touto neodstrániteľnou prekážkou konania
povinní zaoberať kedykoľvek počas samotného konania v zmysle 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového
poriadku, správne rozhodol súd prvej inštancie, keď konanie vo veci samej zastavil.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

16. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a ustanovením § 262 ods. 2 CSP tak, že stranám sporu nebol priznaný
nároknanáhradutrovodvolaciehokonania.Vodvolacomkonaníbolúspešnýžalovaný,ktorémuvšakzo
spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom
konaní neúspešným žalobcom v 1. až 3. rade nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania.
Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

6Cdo/544/2015.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).