Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211206700
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4211206700.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu
JUDr. Lenky Halmešovej a JUDr. Viery Koscelanskej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriu
Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J.
A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. č. XXX, prechodne bytom I. č. XXX, o vymoženie 1138,87

eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k.
8Er/473/2011-39 zo dňa 20. decembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že exekúciu zastavuje (I. výrok),
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 eura

(II. výrok) a náhradu trov exekúcie povinnému nepriznal (III. výrokom). Svoje rozhodnutie odôvodnil
ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2,3, § 57 ods. 1 písm. g), §200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243d
ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“),
ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je pre jej
neprípustnosť potrebné zastaviť. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom

na vykonanie exekúcie zo dňa 24.03.2011 domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 1.138,87 eura s
príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave zo dňa 10.02.2011, sp.
zn. SR 13416/10.
Súd prvej inštancie z predložených listín zistil, že dňa 30.03.2010 strany uzavreli zmluvu o úvere,
pričom v bode 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou

uzavretej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke. Záväzkový vzťah medzi
oprávneným a povinným založený na základe uvedenej zmluvy o úvere považoval za záväzkový vzťah
zo spotrebiteľskej zmluvy, a teda ho posudzoval i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách
podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Po preskúmaní rozhodcovskej doložky dospel k záveru, že túto nie je možné považovať za platne
uzavretú. Uviedol, že formulácia predloženej rozhodcovskej doložky v danej veci totiž spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje
spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
Spotrebiteľovi je v danom prípade fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom v prípade, keď oprávneným je podaná žaloba na rozhodcovský súd. Vznik rozhodcovskej
zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie,
a to preukázateľne. Z obsahu súdneho spisu nevyplynulo, že by s odbornou starostlivosťou príslušný

zamestnanec právneho predchodcu oprávneného najprv poučil povinného a nechal mu priestor na
rozhodnutie a voľbu. Exekučný súd mal zato, že povinný nebol kvalifikovane poučený o závažnýchdôsledkoch rozhodcovského konania, teda oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Uviedol, že kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný

prípad. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá
voľba konkrétne znamená. Mal za to, že tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť
ovplyvniť ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej doložky, v dôsledku čoho ju nemožno považovať

za zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu
stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Na základe
vyššie uvedeného súd prvej inštancie rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako nekalú, postihnutú sankciou
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Pre úplnosť dodal, že ak v určitej
veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok podľa súdu nie je vykonateľný a nemôže byť

ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Exekučný
titul podľa súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán,
ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie v súlade

s § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odmietol posudzovanie povinného ako spotrebiteľa
a poukázal na skutočnosť, že dňa 30.03.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 400700333, na

základe ktorej poskytol povinnému úver na účel podnikania. Povinný v zmluve o úvere a aj osobitne
podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. S odkazom na
§ 3 ods. 2 zákona č.258/2001 Z. z. mal za to, že dôležité je to, na aký účel bol úver poskytnutý,
a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Zdôraznil, že v
prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s

povinným vstupoval. Mal za to, že ak dodávateľ konal v dobrej viere, že druha strana nie je spotrebiteľ,
nemôže sa táto osoba dovolávať toho že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci
Johann Gruber proti Bay Wa AG). Poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa
28.03.2017 sp. zn. 21CoE/378/2016-53. Oprávnený dospel k záveru, že na posúdenie zmluvy o úvere
nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Uviedol, že úvery poskytnuté na

účel zamestnania, povolania, podnikania nemajú povahu spotrebiteľského úveru a ochrana spotrebiteľa
o obmedzení a neskôr úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou sa na tieto úvery (druhy
zmlúv) nevzťahuje. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), sú vyhotovené na spojenom hárku
papiera, z čoho vyplýva, že uzavretie zmluvy o úvere samostatne bez toho, aby prejav vôle zahŕňal aj

vôľu byť viazaný VPPÚ neprichádza do úvahy. Mal zato, že predložením zmluvy si splnil informačnú
povinnosť voči dlžníkovi a na druhej strane bola splnená podmienka písomnej formy. Poprel tvrdenie
o neprijateľnosti a neplatnosti rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že Občiansky zákonník účinný
v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nevylučoval jej použitie. Uviedol, že v danom prípade ide o tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú doložku, keďže umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany

svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Povinný mal podľa
oprávneného právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Na podporu svojho
názoru o prípustnosti rozhodcovskej doložky poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Českej republiky.
Záverom zhrnul, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi
platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a preto nemožno mať žiadne pochybnosti o

jej legitímnosti. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od
neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. Vyjadril názor, že rozhodcovskou
doložkou sa založila právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu.

3. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel kzáveru,žeodvolanieoprávnenéhovočirozhodnutiusúduprvejinštancieniejedôvodné,pretouznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, súd exekúciu vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú.
Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie,
námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené
podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 24.03.2011,
kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie.
Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 13.04.2011 požiadal
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského

rozsudku č. k. SR 13416/10 zo dňa 10.02.2011, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 07.03.2011 a
vykonateľnosťdňa10.03.2011.Následnesúdprvejinštancievydalnapadnutéuznesenie.Odvolacísúdv
súvislosti s Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného poriadku,
ktorý bol exekučnému súdu doručený dňa 03.02.2016 poukazuje na to, že toto podanie neobsahuje
žiadne nové a rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zavážili pri závere odvolacieho súdu v tom smere, že

ďalšie vedenie exekúcie by bolo v súlade so zákonom.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolacísúd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, a s poukazom na § 387
ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

9. V predmetnej veci ohľadne povahy právneho vzťahu, vzniknutého medzi účastníkmi zmluvy o úvere
zo dňa 30.03.2010 je potrebné uviesť, že táto zmluva o úvere je štandardnou formulárovou zmluvou
používanou veriteľom na poskytovanie finančných prostriedkov fyzickým osobám ako i podnikateľom, v
ktorej sa vypisuje meno, priezvisko, bydlisko dlžníka, číslo zmluvy, rodné číslo a podobne. Právny vzťah

vzniknutý medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským, na ktorý
je potrebné uplatniť normy spotrebiteľského práva. Normy spotrebiteľského práva vylučujú dojednanie
neprijateľných zmluvných podmienok. Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere musí preukázať veriteľ
(oprávnený), čo však v danom prípade splnené nebolo.
Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o úvere je
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom

v čase jej uzavretia, podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným
a povinným bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ
- oprávnený ako právnická osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti so spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ust. § 52

ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka), resp. oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. Na tomto
konštatovaní nič nemení ani skutočnosť, že povinný je v zmluve o úvere identifikovaný jeho obchodným
menom (J. A.), miestom podnikania, číslom živnostenského registra a zároveň je tu uvedené i jeho
IČO. V zmluve o úvere je povinný totiž zároveň identifikovaný svojim bydliskom a rodným číslom. Za
použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho zákonníka je namieste pri pochybnostiach o

obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikania úverového dlžníka
ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku, teda oprávneného. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť
preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa názoru
súdu,bezpečnýmpreukázanímnemôžebyťlenvšeobecnýúdajoposkytnutíúverunavýkonpodnikania,

ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétnu súvislosť s podnikaním účastníka zmluvy a navyše, ak
je tento údaj v zmluve len súčasťou vopred pripraveného tlačiva.

10. Odvolací súd má za to, že v tomto smere je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR
sp.zn. I. ÚS 243/07 zo dňa 01.09.2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie

a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich
do zmluvy nenapísala, v danom prípade v prospech povinného. Inak povedané, označenie dlžníka
v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka - povinného, ktorý text tejto zmluvy
vopred nevyhotovil. Za danej situácie teda možno nejasné označenie povinného hodnotiť ako pokus
o vyňatie posudzovaného vzťahu spod ochranného spotrebiteľského režimu. Odvolací súd teda nemal

pochybnosť o tom, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 30.03.2010 je
zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj s ohľadom na predmet
činnosti oprávneného a postavenie povinného. V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na
vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

11. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenépodmienkynavedenieexekučnéhokonania.Jednouztýchtopodmienokjerelevantnýexekučný

titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok č. k. SR 13416/10 zo dňa 10.02.2011, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa
07.03.2011 a vykonateľnosť dňa 10.03.2011, o vydanie ktorého požiadal oprávnený na základe zmluvy
o úvere, súčasťou ktorej sú i VPPÚ, v ktorých je obsiahnutá i rozhodcovská doložka v bode 15.

12. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.02.2011, č. k. IV.
ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v
predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo všeobecných podmienok poskytnutiaúveru štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere a tento právny vzťah teória i prax
považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na
uvedené potom treba považovať rozhodcovskú doložku uvedenú vo VPPÚ štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere bez ohľadu na jej formu a znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých prípadoch neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako neprijateľná zmluvná

podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky potom odporuje dobrým
mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a štát musí bezvýhradne
odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

13. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však

zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o
tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou
podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s
dobrými mravmi. Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou
úpravou ochrany spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu. Odvolací súd výkon práv oprávneného

- dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej doložky považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a
právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade
exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani
nemal byť vydaný.

14. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul je
materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo VPPÚ štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku
neplatná v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje
v predmetnej veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Exekučný súd vyššie

uvedené nedostatky zistil v priebehu exekučného konania, preto správne postupoval podľa § 57 zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.
Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom odmietol poskytnúť exekučnú právnu
ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko boli splnené podmienky na vyhlásenie

exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia.

15. Exekučný súd zastavil exekučné konanie podľa ust. § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku, lebo
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Súd poukazuje na ust. § 57 ods. 2 Exekučného
poriadku, podľa ktorého súd môže zastaviť exekúciu aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo

osobitného zákona, a to v nadväznosti na § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(v znení účinnom do 31. 12. 2014), pričom rozhodnúť na základe citovaného ustanovenia zákona o
rozhodcovskom konaní mu umožňuje ust. § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, (prechodné ustanovenia
k úpravám účinným od 1. januára 2015), podľa ktorého na exekučné konania začaté v súlade s odsekom
1 (t. j. exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,

ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom
2015), ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).