Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 31T/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220010837
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1220010837.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II samosudcom JUDr. Filipom Gilányim na hlavnom pojednávaní konanom dňa

25.11.2020 v Bratislave takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
J. N. nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom J. XXXXX/XX U.

sa uznáva vinným, že

v bode 1)

dňa 06.03.2020 v čase okolo 16:07 hod. pred vchodom do bytového domu na X. ulici č. XXX v U., po
tom ako sa ho poškodená K. J., nar. 16.08.1936, vek 83 rokov, spýtala koho hľadá, k nej spredu pristúpil,
vulgárne jej začal nadávať a pýtať peniaze, pričom jej na hruď priložil vysúvací odlamovací nožík a
prinútil ju otvoriť vchodovú bránu bytovky, kam spolu vošli, vyšli na prvé poschodie, kde poškodená býva
a pod hrozbou nožíka v ruke ju prinútil otvoriť vchodové dvere do bytu poškodenej, kam ju natlačil až
do obývačky, kde jej prikázal sadnúť si na stoličku a opäť od poškodenej pýtal peniaze, ktorá mu podala

svoju peňaženku, z ktorej si obžalovaný vytiahol 65 €, následne odbehol do kuchyne, odkiaľ sa o chvíľu
vrátil aj s troma kuchynskými nožmi, ktoré prikladal poškodenej k hrudi a žiadal od nej ďalšie peniaze a
šperky, na čo mu poškodená dala z ruky dva zlaté prstene a keď pýtal stále ďalšie peniaze, poškodená
mu povedala, že žiadne peniaze už nemá, že až zajtra, teda 07.03.2020, bude mať dôchodok, načo ju
obžalovaný prinútil, aby mu napísala svoje telefónne číslo s tým, že jej dňa 07.03.2020 okolo 12:00 hod.
zavolá a povie, kam mu má z dôchodku priniesť sumu 250 €, následne na pokyn obžalovaného musela
poškodená prejsť do druhej izby, kde si musela sadnúť do kresla a počas toho ako sedela, obžalovaný
prehľadal jej byt, počas čoho odcudzil presne nezistené množstvo šperkov a iných vecí, taktiež pretrhol

kábel od pevnej linky, vybral SIM kartu z mobilného telefónu poškodenej, pričom obžalovaný počas
tohto svojho konania zo svojho mobilného telefónu s niekým telefonoval a nezrozumiteľne komunikoval,
následne si od poškodenej pýtal kľúče od jej bytu, na čo mu povedala, že tieto ostali v zámku dverí z
vonku, čo však poškodená vedela, že nie je pravda, nato obžalovaný vyšiel von na schodisko, kde sa
za ním zabuchli dvere a nakoľko má poškodená na dverách zvonka guľu, nevedel sa obžalovaný dostať
späť do bytu, tak jej začal búchať na dvere a kopať do nich, avšak po chvíli odišiel preč na neznáme
miesto, čím obžalovaný týmto svojim konaním spôsobil poškodenej K.E. J. škodu odcudzením hotovosti

vo výške 65 € a škodu na odcudzených šperkoch a veciach vo výške 1 083,90 € a zároveň svojím
konaním porušil jej domovú slobodu zaručenú Ústavou Slovenskej republiky,

teda

proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

a neoprávnene vnikol do obydlia iného,čím spáchal

zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s prihliadnutím na § 138

písm. a) Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona;

v bode 2)

v čase okolo 10:30 hod. dňa 05.05.2020 na ulici W. Q. X T. U., pred diabeticko-imunologickou
ambulanciou poškodenej J.. N. R. klopal a dobíjal sa do ordinácie a následne odovzdal poškodenej do
rúk obálku, na ktorej bol ručne napísaný text modrým perom „Poznáme sa N., dnes ešte peniaze, ja
vás sledujem, jediná chyba," ktorá obsahovala biely papierik o veľkosti 15x10 cm s odkazom napísaným
ručne modrým perom, v ktorom uviedol, že vie, že ho poškodená udala a ak mu nedá 2000 eur, tak je
s ňou koniec, čím týmto svojím konaním páchateľ pod hrozbou násilia nútil poškodenú J.. N.W. R., aby

mu vydala finančnú hotovosť vo výške 2 000 €,

teda

iného hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal,

čím spáchal

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona;

v bode 3)

od presne nezisteného času, najmenej od mesiaca november 2019 do 10:45 hod. dňa 05.05.2020
prenasledoval poškodenú J.. N. R. tým spôsobom, že ju každý deň sledoval, čakal ju pred domom
jej rodičov v U. na X. Č.. XXX, kde ak sa dostal do vchodu, tak klopal na dvere bytu jej rodičov,

alebo jej vyklopkával počas jej ordinačných hodín na okno diabetologickej ambulancie v Bratislave na
Trojičnom námestí č. 6, neustále ju obťažoval, pýtal od nej peniaze, pričom jeho agresivita sa stupňovala
a neodišiel, pokiaľ mu nedala nejaké peniaze, čo sa už vystupňovalo dňa 05.05.2020 v doobedňajších
hodinách, kedy obžalovaný pristúpil k oknu ambulancie poškodenej počas ordinačných hodín, búchal
po ňom a kričal nech poškodená otvorí, keď poškodená okno otvorila, podal jej obálku s listom a s

výhražným textom, kde požadoval hotovosť 2 000 € a nechcel odísť, pokiaľ mu ich poškodená nedá,
čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie, konanie obžalovaného poškodenú
obmedzovalo v obvyklom spôsobe života, k rodičom chodievala so strachom, či na ňu niekde nestriehne,
znižovalo jej dôstojnosť pred pacientmi, cítila sa byť neustále sledovaná a kvalita jej života sa neustále
znižovala,

teda

iného dlhodobo prenasledoval takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo
zdravie tým, že ho sledoval a inak ho obmedzoval v jeho obvyklom spôsobe života,

čím spáchal

prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného zákona.

Za to sa

odsudzuje

Podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5, § 36 písm. h), j), l), § 37

písm. h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) a § 41 ods. 2 Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody
vo výmere 5 ( päť ) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 a § 34 ods. 6 Trestného zákona sa popri treste odňatia slobody obžalovanému ukladá
trest prepadnutia vecí:
- retiazka z bieleho kovu s veľkou sponou na zapínanie s 2 ks príveskami,
- žltý plastový zapaľovač,
- 2 ks biele obálky s číslicami,

- kliešte s oranžovými rukoväťami,
- orezávací nožík,
- bunda Sinsay,
- čiapka,
- modrá šiltovka s bielymi nápismi NY,
- rukavice.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 08.10.2020 prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal obžalobu na J. N., nar. XX.XX.XXXX
v U. pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d)

Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1
Trestného zákona, pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného
zákona a pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1, písm. b), písm. e) Trestného zákona na v obžalobe uvedenom skutkovom základe.

Obžalovaný po zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v
obžalobe. Na otázky v zmysle ust. § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne vyhlásil,
že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach,
najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním
radiť o spôsobe obhajoby, rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako trestných činov, bol oboznámený s

trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu, a dobrovoľne sa priznal
a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určité trestné činy. Na základe
uvedených vyhlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku
prijal jeho vyhlásenie a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie
v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace

s výrokom o treste.

V otázke trestu súd vzal za dokázané, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z
19.09.2006 pod sp. zn. 1T/67/2005, právoplatným dňa 07.10.2006 odsúdený za trestný čin nedovolenej
výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzoru a obchodovanie s nimi podľa

§ 186 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II z 08.04.2008, sp.
zn. 1T/180/2006, právoplatným dňa 10.04.2008 odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných
látok a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172
ods. 1 písm. d) Trestného zákona, zo čo mu bol súhrnný uložený trest odňatia slobody na 2 roky v
ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, čo vyplynulo z dôkazu listinou - odpis registra

trestov obžalovaného z 20.11.2020. Obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin
opakovane úprimne oľutoval a opakovane sa ospravedlnil obom poškodeným, čo vyplynulo z dôkazu
výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020, keď počas výsluchu obžalovaný
uviedol, že sa ospravedlňuje, že je mu to veľmi ľúto, chce sa naozaj ospravedlniť, pričom obžalovaný
sa pozrel smerom k poškodeným, a ďalej uvádzal: „ľutujem to strašne, čo som spravil týmto dvom

dámam“, ďalej uviedol: „Naozaj sa chcem ospravedlniť, je mi to strašne ľúto pani doktorka a pani J..
Pani doktorka ma pozná od detstva. Strašne, je mi to úplne ľúto čo som spravil.“ Súd zároveň vzal za
dokázané, že obžalovaný spáchal trestné činy kladené mu za vinu v bode 1 a v bode 2 pod vplyvom
tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, čo vyplynulo z dôkazu výsluchom
obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020, keď počas výsluchu obžalovaný uviedol, že

chcel tie peniaze len kvôli svojej mame, lebo je chorá a on sa o ňu staral, pričom poškodená R. mu vtomto smere pomáhala financiami a liekmi, pričom ku skutkom ho viedlo to, že chcel od poškodených
korunky, lebo chcel svoju mamu niekde vziať bývať, aby bývali spolu, lebo jeho mama bývala zvlášť
a on býval v záhrade a poškodená R.Á. mu pomáhala s tým, aby si platil elektrinu a vodu. Súd vzal

za dokázané, že v dobe najmenej 10 rokov pred spáchaním skutku viedol obžalovaný riadny život,
snažil sa pracovať, pomáhať ľuďom vo svojom okolí, starať sa o svoju matku, nedopustil sa žiadneho
trestného činu, ani viacerých priestupkov, čo vyplynulo z dôkazov výsluchom obžalovaného na hlavnom
pojednávaní dňa 25.11.2020, keď vypovedal, že robieval v pizzérii, potom na Miletičke výpomoc, potom
v Rakúsku robieval, aj tam vypomáhal, na hrozno chodievali, mama obžalovaného je chorá, má rakovinu

a obžalovaný sa o ňu staral, chodieval za ňou, do lekárne chodil, k lekárovi vypisovať lieky, z dôkazu
listinou - odpis registra trestov obžalovaného z 20.11.2020, z ktorého vyplynulo posledné odsúdenie
obžalovaného v roku 2008 a z dôkazu listinou - výpis z evidencie priestupkov obžalovaného z č. l. 167,
v ktorom je uvedený jediný priestupok zo dňa 13.09.2016. Súd ďalej vzal za dokázané, že obžalovaný
nechcel ani jednej z poškodených skutočne ublížiť, neuvedomoval si dôsledky svojho konania a svojich
skutkov. Obžalovaný obe poškodené poznal, snažil sa im pred skutkami pomáhať ako vedel, a to najmä

poškodenej R. a minimálne z jeho strany k nim mal pozitívny vzťah, predovšetkým k poškodenej R.,
čo vyplynulo z dôkazu výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020. Súd vzal
za dokázané, že matka obžalovaného je chorá, má rakovinu, obžalovaný sa o ňu osobne staral pred
jeho vzatím do výkonu väzby a v súčasnosti je matka obžalovaného v nemocnici a je na tom zle, čo
vyplynulo z dôkazu výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020. Obžalovaný má

snahu viesť riadny život, pracovať a pomáhať svojmu okoliu a predovšetkým svojej mame a starať sa
o ňu, čo vyplynulo z dôkazu výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2020. Pobyt
obžalovaného na slobode nie je bezprostredne nebezpečný pre spoločnosť, čo vyplynulo z dôkazu
znaleckým posudkom z č. l. 115-126 ako aj z dôkazu výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní
dňa 25.11.2020, ktorý vypovedal na otázku obhajcu ohľadom jeho plánov, keď vyjde z väzenia, že chcel

by sa zamestnať, že by sa snažil, aby sa dostal do roboty a hlavne, aby bol so svojou mamkou ešte,
aby jej pomáhal. Súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadnu z okolností uvedených v § 37 písm. a)
až o) s výnimkou písm. h) a m) Trestného zákona, pričom na okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona vzhľadom na značný časový odstup od spáchania trestných činov ako na priťažujúcu okolnosti
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona neprihliadal.

V otázke viny súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. c), písm. d) Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139 ods.
1 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Trestného zákona, zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona a prečinu

nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného zákona, pretože
nemalpochybnosti,žeobžalovanýkonanímpopísanýmvskutkovýchvetáchobžaloby,kuktorýmvyhlásil
svoju vinu a súd toto vyhlásenie prijal, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných
činov. Ku skutku v bode 1 obžaloby súd dospel k záveru, že obžalovaný konal vedome a bol minimálne
uzrozumený s tým, že svojim konaním, popísaným v skutkovej vete obžaloby, spočívajúcim v použití

hrozby bezprostredného násilia proti poškodenej J. v úmysle zmocniť sa vecí poškodenej J. alebo
nachádzajúcich sa v obydlí poškodenej J., pričom skutok spáchal so zbraňou - vysúvacím odlamovacím
nožíkom a na osobe vyššieho veku - poškodenej J., ktorá mala v čase spáchania skutku vek 83 rokov
a súčasným neoprávneným vniknutím do obydlia poškodenej J., v oboch prípadoch porušil záujem na
ochrane osobnej slobody poškodenej J. chránený Trestným zákonom. Ku skutku v bode 2 obžaloby súd

dospel k záveru, že obžalovaný konal vedome a bol minimálne uzrozumený s tým, že svojim konaním,
popísanýmvskutkovejveteobžaloby,spočívajúcimvnútenípoškodenejR.podhrozbouťažkejujmy,aby
mu odovzdala finančnú hotovosť, porušil záujem na ochrane osobnej slobody poškodenej R. chránený
Trestnýmzákonom.Kuskutkuvbode3obžalobysúddospelkzáveru,žeobžalovanýkonalvedomeabol
minimálne uzrozumený s tým, že svojim konaním, popísaným v skutkovej vete obžaloby, v dlhodobom

prenasledovaním poškodenej R. takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo
zdravie poškodenej R. tým, že ju sledoval a obmedzoval v jej obvyklom spôsobe života, porušil záujem
na ochrane osobnej slobody, súkromia a rodinného života poškodenej R. chránený Trestným zákonom.

V otázke trestu súd vychádzal z ust. § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na potrebu ochrany

spoločnosti pred ďalším páchaním trestnej činnosti obžalovaným, majúc na zreteli vytvorenie podmienok
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a ďalšiu trestnú činnosť už nepáchal. Keďže súd ukladal
úhrnný trest za celkovo štyri úmyselné trestné činy, z ktorých sú trestný čin lúpeže podľa § 188 ods. 1,
ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona s prihliadnutím na § 138 písm. a) Trestného zákona a § 139ods. 1 písm. e) Trestného zákona a trestný čin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona zločinmi,
súd v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní trestu z trestnej sadzby trestného
činu lúpeže podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona so zvýšenou hornou hranicou trestnej sadzby odňatia

slobody o jednu tretinu. Pritom podľa § 38 ods. 2 a 3 Trestného zákona zohľadnil prevahu dokázaných
poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. h), j) a l) Trestného zákona spočívajúcich v tom, že obžalovaný
spáchal trestné činy kladené mu za vinu v bode 1 a v bode 2 pod vplyvom tiesnivých osobných a
rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil, keďže obžalovaný napriek snahám viesť usporiadaný
život a pracovať bol v čase skutku v tiesnivých osobných pomeroch, bez primeraného ubytovania a

zamestnania, pričom jeho matka bola chorá, on sa o ňu staral a trestný čin spáchal v úmysle zadovážiť
si finančné prostriedky na to, aby sa mohol postarať o matku a zabezpečiť im lepšie bývanie, ďalej
obžalovaný pred spáchaním prejednávaného trestného činu viedol riadny život, keď v dobe najmenej
10 rokov pred spáchaním skutku sa snažil pracovať, pomáhať ľuďom vo svojom okolí, starať sa o svoju
matku, nedopustil sa žiadneho trestného činu, ani viacerých priestupkov, ďalej k spáchaniu trestného
činu sa priznal a tento úprimne oľutoval, nad priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. h) Trestného

zákona spočívajúcou v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Preto súd podľa § 38 ods.
3 ukladal trest v trestnej sadzbe podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona so zníženou hornou hranicou
trestnej sadzby o jednu tretinu. Súd zároveň podľa § 38 ods. 5 Trestného zákona zohľadnil skutočnosť,
že obžalovaný spáchal opätovne zločin, preto sa zvýšila dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu polovicu. Súd zároveň podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona prihliadol na okolnosti

prípadu, na príčinu, priebeh a následky trestných činov spáchaných obžalovaným ako aj na osobné
a rodinné pomery páchateľa, najmä na to, že obžalovaný svoje skutky opakovane úprimne oľutoval,
osobne sa ospravedlnil obom poškodeným, ďalej na to, že obžalovaný nechcel ani jednej z poškodených
skutočne ublížiť, neuvedomoval si dôsledky svojho konania a svojich skutkov, ďalej na to že matka
obžalovaného je chorá, má rakovinu a obžalovaný sa o ňu osobne staral pred jeho vzatím do výkonu

väzby a v súčasnosti je matka obžalovaného v nemocnici a je na tom zle, ako aj na to, že obžalovaný má
snahu viesť riadny život, pracovať a pomáhať svojmu okoliu a predovšetkým svojej mame a starať sa o
ňu, a tiež na to, že pobyt obžalovaného na slobode nie je bezprostredne nebezpečný pre spoločnosť, a
že keď obžalovaný vyjde z väzenia, že chcel by sa zamestnať, že by sa snažil, aby sa dostal do roboty
a hlavne, aby bol so svojou mamkou ešte, aby jej pomáhal, pričom súd dospel k záveru, že použitie

trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Preto súd podľa § 39 ods. 1 a
ods. 3 písm. d) Trestného zákona, zohľadniac trestnú sadzbu pre trestný čin lúpeže podľa § 188 ods.
2 Trestného zákona ustanovenú v osobitnej časti Trestného zákona, ktorej dolná hranica tejto trestnej
sadzby je sedem rokov, uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý považoval za

primeraný, a to aj v tom smere, aby naplnil účel trestu podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona morálne
odsúdiť páchateľa spoločnosťou. V tomto smere súd zdôrazňuje, že obžalovaný svojim konaním spáchal
dva zločiny a dva prečiny, pričom jeden zo zločinov spáchal na osobe významne vyššieho veku. Osoba
vo veku 83 rokov je dôslednejšie chránená prostriedkami trestného práva pred konaním, ktorého sa
voči nej dopustil obžalovaný, a súd na to musel brať náležitý zreteľ. Je neprípustné, ak by sa útok proti

takejtoosobebralnaľahkúváhu.Pretosúdnepovažovalzaprimeranéuložiťobžalovanémutrestodňatia
slobody v trvaní kratšom ako 5 rokov. Pritom ani okolnosti podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona t. j. vplyv
trestu ukladaného obžalovanému na matku obžalovaného, o ktorú sa obžalovaný osobne staral a ktorá
trpí chorobou, ani okolnosti podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, t. j. spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy v tomto prípade nemôžu viac zavážiť na výšku trestu.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže z vykonaného dokazovania vzal súd za dokázané, že obžalovaný použil pri spáchaní trestného
činu retiazku z bieleho kovu s veľkou sponou na zapínanie s 2 ks príveskami, žltý plastový zapaľovač,
2 ks biele obálky s číslicami, kliešte s oranžovými rukoväťami, orezávací nožík, bundu Sinsay, čiapku,
modrú šiltovku s bielymi nápismi NY a rukavice, uložil súd obžalovanému podľa § 60 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona aj trest prepadnutia týchto vecí, pričom vlastníkom prepadnutých vecí sa podľa § 60
ods. 5 Trestného zákona stal štát.Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody poškodenou J., táto na hlavnom pojednávaní
uviedla, že si nárok neuplatňuje, preto súd o ňom nerozhodoval.