Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Macúchová

Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3Pc/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3520200829
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Macúchová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3520200829.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Evou Macúchovou v právnej veci navrhovateľky

Z. V., X.. XX.XX.XXXX, L. H., H.. H. X/XXX, o zvýšenie výživného zo strany otca R. V., X.. XX.XX.XXXX,
L. Y. F., Y. J. XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou HAÁR & Partners, s.r.o., so sídlom v Dunajskej
Strede, Hlavná 5931/80 , takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na navrhovateľku zo sumy 66,- eur mesačne na sumu 180,-
eur mesačne s účinnosťou od 01.08.2020, ktoré je otec povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do
15.dňa v mesiaci vopred.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia za obdobie od 01.08.2020 do 31.010.2020 v
sume 280,- eur je otec povinný zaplatiť navrhovateľke do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku .

III. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

IV. Mení sa Rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. XP/XXX/XXXX-XX zo dňa
17.06.2009 v časti určenia vyživovacej povinnosti na navrhovateľku.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom podaným dňa 17.03.2020 žiadala navrhovateľka, aby súd uložil jej otcovi povinnosť
prispievať na výživu sumou 250,- eur mesačne. Na pojednávaní uviedla, že by súhlasila aj s výživným v
sume 200,- eur mesačne od augusta 2020, neskôr súhlasila aj so sumou 180,- eur mesačne. Uviedla, že
s otcom nežije v spoločnej domácnosti od septembra 2002, kedy sa odsťahoval k svojej matke. Výživné
na ňu bolo naposledy určené sumou 85,- eur mesačne v marci 2004, odvtedy matka nepodala návrh
na zvýšenie výživného. Doteraz určené výživné nepostačuje na úhradu nákladov na jej výživu, keďže

študuje na strednej škole a chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole. Toto štúdium si bude vyžadovať
vyššie náklady, a to tak na bývanie, cestovanie, ako aj školské potreby a pomôcky.

2. Otec navrhovateľky s návrhom nesúhlasil. Vzhľadom na výšku svojho príjmu a ďalšiu vyživovaciu
povinnosť bol ochotný prispievať na výživu navrhovateľky najviac sumou 100,- eur mesačne, neskôr
súhlasil s výživným v sume 160,- eur mesačne. Uviedol, že výživné bolo naposledy upravené v roku
2009 na sumu 85,- eur mesačne. Okrem navrhovateľky má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére Z.,

na ktorú platí výživné v sume 80,- eur mesačne. Poukázal na to, že navrhovateľka len plánuje študovať
na vysokej škole, zatiaľ jej zvýšené náklady v súvislosti s týmto štúdiom nevznikli, nepozná ich výšku.
Ďalej uviedol, že žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá je dôchodkyňa a jeho pravidelné mesačnénáklady predstavujú 480,- eur, v čom je výživné na obe deti, náklady na bývanie, živobytie, lieky a
cestovanie do zamestnania. Nevlastní žiaden majetok.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením ich písomných podaní, oboznámil
rodný list navrhovateľky, spisy tunajšieho súdu sp. zn. XP/XXX/XXXX a XXP/XX/XXXX, potvrdenie
o návšteve školy navrhovateľky, potvrdenie o príjme matky navrhovateľky a otca navrhovateľky,
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, faktúry a doklady o vynaložených výdavkoch, výpisy z účtu účastníkov
a matky navrhovateľky a zistil tento skutočný stav:

4. V predmetnom súdnom konaní sa navrhovateľka - plnoleté dieťa - domáha zvýšenia výživného
zo strany otca, a to z dôvodu zmeny pomerov na jej strane súvisiacej so štúdiom na vysokej
škole. Manželstvo jej rodičov bolo rozvedené, navrhovateľka ako maloletá bola zverená do osobnej
starostlivosti matky. Vyživovacia povinnosť otca k nej bola upravená naposledy rozsudkom tunajšieho
súdu zo dňa 17.06.2009 č.k. XP/XXX/XXXX -XX, kedy bolo výživné zvýšené zo 700,- Sk na 66,- eur

mesačne a súčasne bolo otcovi povolené splácať nedoplatok na zročnom výživnom v sume 431,52
eura po 16,- eur mesačne.

5. V čase tejto úpravy výšky výživného mala navrhovateľka 8 rokov, bola žiačkou prvého stupňa
základnej školy. Matka navrhovateľky bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo

výške cca 150,- eur mesačne. Otec navrhovateľky bol zamestnaný, dosahoval priemerný čistý mesačný
zárobok cca 520,- eur. Obaja rodičia navrhovateľky mali vyživovaciu povinnosť aj k dcére Z., nar.
27.09.2002, ktorá bola tiež zverená do osobnej starostlivosti matky a výživné na ňu zo strany otca bolo
zvýšené rovnakým rozsudkom na sumu 66,- eur mesačne. Matka navrhovateľky mala ďalšiu vyživovaciu
povinnosť k mal. J. Y., X.. XX.XX.XXXX, ktorého mala zvereného v osobnej starostlivosti.

6. V súčasnej dobe je navrhovateľka študentkou vysokej školy. Počas tohto súdneho konania ukončila
stredoškolské štúdium na R. B. Š. Y. V. a od 01.09.2020 je študentkou denného štúdia na Strednej B.
Š. a Y. S. Š. B. Y. S., kde študuje v odbore diplomovaná G. P.. Okrem nákladov na bežné potreby (strava,
oblečenie, hygienické potreby a podobne), má výdavky spojené so štúdiom, a to náklady na ubytovanie

na školskom internáte, za ubytovanie mesačne platí 2.680,- Kč. Na víkendy dochádza domov, teda k
matke a mladším súrodencom, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Mesačne zaplatí na cestovnom asi
80,- eur. Ďalšie výdavky vynakladá na školské potreby, knihy, rovnošatu, vyčíslila ich sumou cca 100,-
eur, ďalej ročné školné vo výške 110,- eur, náklady na stravu. Keďže študuje dennou formou a štúdium
je náročné, podľa jej vyjadrenia si nebude môcť brigádnicky na svoje výdavky privyrábať. Navrhovateľka

má zdravotné problémy, užíva pravidelne lieky, na ktoré dopláca mesačne 10,- eur. Navrhovateľka
nevlastní žiaden majetok, má bankový účet, na ktorom je aktuálny účtovný zostatok 1261,79 eura.

7. Otec navrhovateľky je zamestnaný ako skladník vo firme V. U., C..R.. Dosahuje priemerný čistý
zárobok 609,67 eura mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je dôchodkyňa a

poberá dôchodok cca 440,- eur mesačne. Mesačne jej prispieva na stravu 100,- eur. Ďalej platí náklady
na elektrinu a televízor 48,- eur mesačne. Na cestu do zamestnania využíva osobné motorové vozidlo
svojho brata, ktoré mu bezplatne zapožičal. Cestovné náklady predstavujú 40,- eur mesačne. Otec
nevlastní žiaden majetok, okrem príjmu z pracovnej činnosti nemá iné príjmy. Má vklad na bankovom
účte so zostatkom 6.262,77 eura. Vyživovaciu povinnosť má okrem navrhovateľky aj k dcére Z. V.,

nar. XX.XX.XXXX, ktorá je už plnoletá a na ktorú je určené z jeho strany výživné v sume 135,- eur
mesačne od 01.10.2020 (rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 24.09.2020 č.k. XXP/XX/XXXX-XX). Otec
platil navrhovateľke výživné vo vyššej sume, ako bolo naposledy určené, a to v sume 85,- eur mesačne
a v minulosti jej prispel na vodičský kurz sumu 200,- eur. Inak okrem platenia výživného sa na jej
ďalších výdavkoch nepodieľal. V priebehu konania začal navrhovateľke posielať výživné v sume 100,-

eur mesačne.

8. Matka navrhovateľky je zamestnaná v spoločnosti U. R. V., kde dosahuje priemerný čistý zárobok
780,- eur. Poberá prídavok na tri deti. Okrem Z. má vyživovaciu povinnosť aj k dcére Z. V., X..
XX.XX.XXXX, ktorá je už plnoletá a na ktorú je určené výživné zo strany otca sumou 135,- eur mesačne

od 01.10.2020. Toto dieťa študuje na strednej škole v L.. Ďalšiu vyživovaciu povinnosť má k maloletému
J. Y., X.. XX.XX.XXXX, ktorého má v osobnej starostlivosti a výživné zo strany jeho otca je určené sumou
85,- eur mesačne. Matka býva so všetkými deťmi v 3-izbovom nájomnom mestskom byte, za ktorý platí
nájomné 320,- eur mesačne a náklady na energie a internet asi 40,- eur mesačne. Matka navrhovateľkynevlastní žiaden majetok, okrem osobného motorového vozidla Škoda O. a zostatku na účte v aktuálnej
výške 789,52 eura.

9. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmeniapomery.Okremvýživnéhopremal.dieťajezmenaalebozrušenievýživnéhomožnélennanávrh.

10. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

11. Podmienkou pre opakované rozhodnutie súdu o výživnom je zmena pomerov, ktorá je upravená v
citovanom zákonnom ustanovení. Dôvodom na zmenu rozhodnutia o výživnom je len podstatná zmena
tých okolností (či už na strane oprávneného alebo povinného), ktoré boli podkladom predchádzajúceho
rozhodnutia o výživnom. V zmysle tzv. valorizačnej klauzuly upravenej v odseku 3 tohto ustanovenia sa
pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov vždy musí prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé

obdobie, za ktoré sa navrhuje zmena výšky výživného. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu
na zvýšenie výživného podľa tohto ustanovenia, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej
a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v
období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie
výživného je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od

odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku
zmeny pomerov použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie výživného stanovených v § 62
Zákona o rodine. Predovšetkým platí, že povinnosť vyživovať dieťa patrí medzi základné povinnosti
rodičov. Pri určení jej rozsahu sa vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov každého
rodiča a prihliada sa aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má

prednosť pred inými výdavkami rodiča a súd neberie do úvahy pri skúmaní možností a schopností, ako
aj majetkových pomerov povinného rodiča výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného sa prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdal bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu (§75 ods. 1 Zákona o rodine).

12. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutočného stavu veci mal súd preukázané, že sú splnené
podmienky citovaného ustanovenia a navrhovateľka podala návrh dôvodne. V čase poslednej úpravy
výživného bola navrhovateľka žiačkou základnej školy, neskôr študovala na strednej škole a v súčasnej
dobe je študentkou denného štúdia na vysokej škole. Výška výživného nebola menená po dobu
jedenástich rokov napriek tomu, že navrhovateľka štyri roky študovala na strednej škole a určite jej

výdavky boli podstatne vyššie ako v čase určenia výživného. Jej matka však o zvýšenie výživného
nepožiadala. Je však pravdou, že otec prispieval na jej výživu vyššou sumou, ako bolo určené,
teda namiesto 66,- eur aj po splatení nedoplatku na výživnom platil výživné v sume 85,- eur. Od
poslednej úpravy výživného teda došlo k podstatnej zmene pomerov predovšetkým na strane samotnej
navrhovateľky, ktorej sa v súvislosti so štúdiom na vysokej škole zvýšili náklady na výživu. Zvýšili

sa jej výdavky na ubytovanie na internáte, cestovné do školy, ale aj stravu, keďže v čase poslednej
úpravy výživného žila s matkou v jednej domácnosti a rozhodne mala nižšie výdavky na stravu,
ako keď si ich musí financovať sama. Aj výdavky na školské potreby, skriptá a učebnice sú vyššie
ako boli na základnej škole. Nemôže si ani sčasti zabezpečiť príjem aj vlastnou prácou, brigádami.
Navrhovateľka sa pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je teda povinná pracovať a na druhej

strane, štúdium na náročnej škole a denné dochádzanie do školy, jej neumožňuje sa zamestnať.
Navrhovateľkamázdravotnéproblémy,ktorésivyžadujúdoplácanienalieky.Súdzdôrazňuje,ževýživné
slúži nielen na uspokojovanie výživy dieťaťa v užšom slova zmysle, ale aj na uspokojovanie všetkých
jeho odôvodnených hmotných potrieb, ale aj ďalších potrieb súvisiacich so vzdelávaním, prípravou na
budúce povolanie, na kultúrne, športové a rekreačné potreby a podobne. Na strane rodičov tiež došlo

k zmene pomerov. Matka navrhovateľky má vyšší príjem ako mala v čase poslednej úpravy výživného,
kedybolanarodičovskejdovolenke.Alezvýšilsaajpríjemotca,ktorýnaviacžijevspoločnejdomácnosti
s matkou a teda na nákladoch na bývanie sa podieľajú obaja, kým matka navrhovateľky hradí všetky
náklady v domácnosti len zo svojho príjmu a výživného. Otec navrhovateľky má aj výrazne vyššie
finančné úspory ako matka navrhovateľky. Pokiaľ ide o vyživovacie povinnosti, nepribudla ani jednému

z rodičov ďalšia vyživovacia povinnosť, otec má však určené vyššie výživné aj na druhú dcéru.

13. Posudzujúc všetky tieto skutočnosti dospel súd k záveru, že návrhu je možné čiastočne vyhovieť. Už
len samotná zmena pomerov na strane navrhovateľky odôvodňuje zmenu výšky výživného, pretože natýchto zvýšených výdavkoch dieťaťa sú povinní sa podieľať obaja rodičia. Podľa názoru súdu finančné
možnosti sú na strane otca také, že je schopný prispievať vyššou sumou aj na výživu tejto dcéry.
Uvedeným zmeneným pomerom zodpovedá výživné vo výške 180,- eur mesačne, teda zvýšenie o

114,- eur mesačne. Súd zvýšil výživné od augusta 2020 tak, ako to navrhovateľka žiadala, i keď
zmena pomerov na strane navrhovateľky nastala podstatne skôr, ako podala návrh, teda už vtedy, keď
začala študovať na strednej škole. Takto upravené výživné sa súdu vzhľadom na odôvodnené potreby
navrhovateľky, ale aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery na strane otca, javilo ako primerané.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol.

14.Otcovi zvýšením výživného vznikol nedoplatok na zročnom výživnom z titulu jeho zvýšenia vo výške
280,- eur. Otec mal zaplatiť na výživnom 540,- eur, zaplatil 260,- eur, jeho dlh predstavuje 280,- eur.

15.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nové Mesto nad Váhom písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolanie možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Pokiaľ nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom plnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie, resp. na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.