Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. november 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Ek/291/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119230046
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. Mgr. Zuzana Dinková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119230046.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnenej: Elena F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T.
cesta XX, A. A., proti povinnej: V.. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. cesta XXXX/XX, XXX XX A.
A., v mene ktorej koná správkyňa konkurznej podstaty: Q.. C. H. so sídlom C. 1, XXX XX D., vykonávanej
súdnym exekútorom: V.. W. V., Z. úrad so sídlom F. hrdinov XX, XXX XX D., pod sp. zn. XXXEX XX/XX,
o vymoženie pohľadávky vo výške 215.014,54 eur s príslušenstvom, rozhodujúc o sťažnosti oprávnenej

proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/291/2019 zo dňa 24. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4Ek/291/2019 zo
dňa 24. marca 2020 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnená sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 14.02.2019 domáhala od
povinnejvymoženiapohľadávkyvovýške215.014,54eurspríslušenstvomnazákladeexekučnéhotitulu

- rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 60Cb/229/2010 zo dňa 04.09.2017. Dňa 22.02.2019
poveril súd vykonaním exekúcie súdneho exekútora.

2. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 4Ek/291/2019 zo dňa 24.03.2020 návrh oprávnenej na
prerušenie exekučného konania zamietol (I. výrok) a námietky oprávnenej proti upovedomeniu o
zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho exekútora podľa § 61n ods. 4 zákona č. 233/1995

Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení od 1.4.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (II. výrok).

3. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 200, § 61n ods. 1 písm. g), ods. 3, ods.
4 Exekučného poriadku, na ust. § 166f od. 4, § 167f ods. 5 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), na ust. § 162 ods. 1-3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový

poriadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„CSP“)avecnetým,ženevzhliadoldôvodnaprerušenie
exekučného konania do skončenia konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže ZoKR
predvída situáciu, keď dôjde k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer a v prípade, ak bude rozhodnutie
o oddlžení povinnej zrušené, pohľadávke oprávnenej sa obnoví jej pôvodná splatnosť a vymáhateľnosť
a námietky oprávnenej proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na úhradu trov súdneho
exekútora posúdil ako nedôvodné s poukazom na to, že preskúmaním upovedomenia o zastavení

exekúcie súd konštatuje, že boli naplnené všetky zákonné podmienky pre vydanie upovedomenia o
zastavení exekúcie súdnym exekútorom. Súdny exekútor upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa
15.05.2019 zastavil exekúciu v súlade s ustanovením § 61n ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z
dôvodu, že na majetok povinnej bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5Odk/411/2019
zo dňa 24.04.2019, a ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 83/2019 dňa 30.04.2019,
vyhlásený konkurz. Oprávnená v námietkach proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve na

úhradutrovnamietala,ževyhlásenímosobnéhobankrotusledovalapovinnánepoctivýzámersúmyslom
zmariť túto exekúciu vedenú proti nej, kedy nielen exekútorskému úradu, ale aj Centru právnej pomociposkytla úmyselne nepravdivé a neúplné informácie a údaje o svojom majetku a úmysloch, pričom
povinná už vyše 10 rokov úmyselne porušuje svoje povinnosti pravdivo a úplne uvádzať súdu podstatné
a rozhodujúce tvrdenia. Súd v napádanom rozhodnutí konajúc vyšším súdnym úradníkom vyhodnotil,

že neboli splnené podmienky na prerušenie exekučného konania a v prípade, ak súd konajúci o
návrhu oprávnenej na zrušenie oddlženia povinnej pre jej nepoctivý zámer príde k záveru, že dlžník
nesledoval pri oddlžovacom konaní poctivý zámer, rozhodne o zrušení oddlženia. Zrušením oddlženia
sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Nevymáhateľným pohľadávkam sa obnovuje ich
pôvodná vymáhateľnosť a aj splatnosť v pôvodnom rozsahu okrem tej časti, v ktorej boli splnené. Novela

ZoKR predĺžila nevymáhateľným pohľadávkam premlčaciu dobu. Tá neuplynie skôr ako desať rokov
od zrušenia oddlženia. „Zrušením oddlženia“ je potrebné rozumieť moment právoplatnosti rozsudku o
zrušeníoddlženia.Aksavšakpodľahmotnéhopráva,ktorýmsapohľadávkaspravuje,skončípremlčacia
doba neskôr, spravuje sa premlčacia doba právnou úpravou podľa príslušného hmotného práva. Navyše
novelou ZKR bolo zavedené aj zverejňovanie rozhodnutí o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer
dlžníka v obchodom vestníku, čo pôsobí ako ochrana v prospech veriteľov a oprávnených. Keďže

oprávnená neosvedčila existenciu dôvodov, pre ktoré by malo dôjsť k prerušeniu exekučného konania,
preto súd návrh oprávnenej na prerušenie exekučného konania do doby vynesenia právoplatného
rozhodnutia vo veci zrušenia oddlženia povinnej pre nepoctivý zámer zamietol. Vyšší súdny úradník
ďalej vyhodnotil, že podanie oprávnenej na zrušenie oddlženia povinnej pre nepoctivý zámer nemožno
považovať za skutočnosť, kvôli ktorej by mohlo byť zrušené upovedomenie o zastavení exekúcie a výzva

na úhradu trov súdneho exekútora. V prípade, ak by oprávnená bola so svojim návrhom na zrušenie
oddlženia povinnej pre nepoctivý zámer úspešná, toto exekučné konanie by sa zo zákona obnovilo. S
tvrdením oprávnenej, že novelou exekučného poriadku od 01.01.2020 bola stanovená možnosť súdu
pokračovať v exekúcii aj napriek oddlženiu povinnej sa vyšší súdny úradník vysporiadal tak, že takúto
novelu Exekučného poriadku, na ktorú odkazuje oprávnená vo svojom podaní zo dňa 15.01.2020 v

Exekučnom poriadku nenašiel.

4. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala oprávnená v zákonom stanovenej lehote
dňa 12.05.2020 sťažnosť, ktorou žiadala, aby súd napádané uznesenie zrušil a vyhovel námietkam
oprávnenej proti zastaveniu exekúcie. Sťažnosť odôvodnila tým, že namieta procesný postup

exekučného súdu, ktorý sa dostatočne nevysporiadal s ňou predloženými dôkazmi a tieto bez potrebnej
analýzy a syntézy nesprávne a len v hrubých rysoch vyhodnotil, pričom má za to, že keby sa súd
podrobne zaoberal predloženými dôkazmi musel by jej námietky a dôkazy uznať ako dôvodné a
upovedomenie o zastavení exekúcie by musel ako nezákonné zrušiť. Podľa nej bol inštitút osobného
bankrotu zneužitý zo strany povinnej a Centrum právnej pomoci bol úmyselne povinnou uvedený do

omylu, pričom Centrum právnej pomoci nedostatočne preskúmal návrh povinnej, a preto bol inštitút
osobného bankrotu zneužitý povinnou na jej ďalšie obohatenie a marenie spravodlivosti. Za dôležitú
považovala tú skutočnosť, že povinná ukončila živnostenské podnikanie k 31.12.2010, podľa nej mala
osobný bankrot vyhlásiť k tomuto dátumu a nie účelovo po 10 rokoch od skončenia podnikania.
Namietala, že ju súdy dostatočne nechránia pred klamstvami povinnej, že sú porušované jej základné

ľudské práva, podľa nej súdy zvýhodňujú povinnú, pričom oddlženie povinnej považuje za nezákonné
a spôsobujúce jej značné škody. Tvrdila pochybenie zo strany Centra právnej pomoci, ako aj zo strany
správkyne konkurznej podstaty povinnej, zo strany prokuratúry, inšpekcie Ministerstva vnútra SR a
súdov SR. Uviedla, že ako oprávnená nemá zákonom stanovenú povinnosť sledovať zverejňovanie
oddlžovania nepoctivých dlžníkov a ani úpadok právnických osôb. Súd ju síce v napádanom uznesení

upozornil na to, že zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné, avšak
nemala vedomosť o tom, či bude následne menovaný iný exekútor a stým spojené jej ďalšie výdavky
na exekúciu.

5. Povinná sa k sťažnosti oprávnenej vyjadrila tak, že napádané rozhodnutie považuje za zákonné,

pričom všetky sťažnosti oprávnenej boli opakovane preverované v rôznych trestných aj civilných
konaniach, ku ktorým sa už povinná vyjadrila.

6. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku, sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje,
ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho

súdneho úradníka.7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta
sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

8. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Sudca po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania, v
ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po
skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté uznesenie bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že sťažnosť oprávnenej nie je dôvodná. V danom prípade
vyšší súdny úradník v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver, ktorý zároveň aj dostatočným spôsobom právne odôvodnil. Takýto postup súdu
má oporu v právnych predpisoch a bol odôvodnený do tej miery, ktorá postačuje na záver o ústavnej
konformite napadnutého uznesenia. Sudca sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia

vyššieho súdneho úradníka a v podrobnostiach naň odkazuje. Napriek zneniu ustanovenia zákona
citovaného v bode 6 odôvodnenia tohto rozhodnutia, s poukazom na nesúhlas oprávnenej prezentovaný
v sťažnosti a k zvýrazneniu správnosti napádaného rozhodnutia, sa sudca nad rámec zákona (§ 202
ods. 2 Exekučného poriadku) vyporiadaval s najdôležitejšími dôvodmi uvádzanými v sťažnosti.

15. Súd, v sťažnostnom konaní konajúc sudcom, má za to, že vyšší súdny úradník v napádanom
rozhodnutísprávnevyhodnotil,žeuznesenímBanskáBystricasp.zn.5Odk/411/2019zodňa24.04.2019
zverejneným v Obchodnom vestníku č. 83/2019 dňa 30.04.2019, bol vyhlásený konkurz na majetok
povinnej, kedy bolo súčasne rozhodnuté o oddlžení povinnej, pričom v konaní nebolo sporným, že
vymáhanápohľadávkaoprávnenejvzniklapredkalendárnymmesiacom,vktorombolvyhlásenýkonkurz

na majetok povinnej, v dôsledku čoho v zmysle zákona uvedenú pohľadávku bolo možné uspokojiť len
vo vyhlásenom konkurze, inak sa oddlžením dlžníka v rozsahu určenom súdom stala nevymáhateľnou
a preto súdny exekútor v súlade so zákonom exekúciu zastavil z dôvodu začatia konkurzu, po začatí
ktorého už viac nie je možné počas konkurzu, v zmysle ustanovenia § 167f ZoKR na majetok patriaci
dlžníkovi,viesťexekučnékonanie.Rovnakonebolovzhliadnutépochybenieanivrozhodnutíopovinnosti

oprávnenej uhradiť trovy súdnemu exekútorovi, s poukazom na ust. § 199c ods. 1 prvá veta Exekučného
poriadku, kedy ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného
nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží
exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený, v
spojení s § 198 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, kedy ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí

exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa
tohto zákona. Súd má za to, že náklady, ktoré oprávnenej vznikli v súvislosti so zastavením exekúcie
musí znášať sama oprávnená, pretože vo výsledku bola s podaním návrhu na vykonanie exekúcie
neúspešná, pričom zastavenie exekúcie z dôvodu oddlženia povinnej bolo súdmi vyšších súdnych
inštancií vzhliadnuté ako dôvod, ktorý možno oprávnenej vo vzťahu k povinnosti platiť trovy súdnemu

exekútorovi pričítať.

16. Čo sa týka námietky oprávnenej, že sa súd nevysporiadal s ňou predloženými dôkazmi týkajúcimi sa
majetnosti povinnej, jej postupu pri „zbavovaní sa majetku“, účelu a spôsobu využitia inštitútu osobnéhobankrotu zo strany povinnej, sudca k uvedenému konštatuje, že nie je v právomoci exekučného súdu
zaoberať sa týmito argumentmi oprávnenej, ktoré majú za cieľ zrušiť oddlženie povinnej, pretože o
návrhu na zrušenie oddlženia povinnej pre nepoctivý zámer rozhoduje príslušný súd v základnom

konaní, v danom prípade Okresný súd Banská Bystrica pod sp. zn. 5Odi/9/2019, pričom sudca lustráciou
v súdnom registri zistil, že konanie nie je k dnešnému dňu skončené a vo veci je vytýčený termín
pojednávania na mesiac december 2020. S poukazom na uvedené, sa súd nemohol vysporiadavať
ani s argumentáciou oprávnenej ohľadom skutočnosti, že povinná ukončila živnostenské podnikanie
k 31.12.2010, pričom podľa nej mala osobný bankrot vyhlásiť k tomuto dátumu a nie účelovo po 10

rokoch od skončenia podnikania, pretože tieto všetky skutočnosti je oprávnený preskúmavať len súd
rozhodujúci v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia povinnej pre nepoctivý zámer a nie exekučný súd.

17. Súd súhlasí s oprávnenou v tom smere, že oprávnená nemá zákonom stanovenú povinnosť sledovať
zverejňovanie oddlžovania nepoctivých dlžníkov, avšak je v jej záujme ako účastníčke konania o návrhu
na zrušenie oddlženia povinnej pre nepoctivý zámer a súčasne ako účastníčke tohto exekučného

konania v pozícii oprávnenej, aby v prípade, ak dôjde k zrušeniu oddlženia povinnej, aby túto skutočnosť
oznámila exekučnému súdu k tomuto konaniu s poukazom na v zákone uvedenú skutočnosť, že ak
by oprávnená bola so svojim návrhom na zrušenie oddlženia povinnej pre nepoctivý zámer úspešná,
tak toto exekučné konanie by sa zo zákona obnovilo a pokračovalo by sa v exekúcii ďalej bez ďalších
výdavkovzostranyoprávnenejsmerujúcichkzačatiuexekúciestým,ževýdavkyoprávnenejvynaložené

pre súdneho exekútora pri zastavení exekúcie by súdny exekútor vymáhal od povinnej v prospech
oprávnenej.

18. V súvislosti s prejavom nespokojnosti oprávnenej s napadnutým rozhodnutím, sudca poukazuje
na to, že obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.
Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje
názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z
čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom
účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. Súd je však povinný na tieto procesné úkony

primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania
uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (IV. ÚS
329/04, II. ÚS 106/05, III. ÚS 32/07, III. ÚS 302/09, III. ÚS 75/2010), čomu podľa názoru sudcu učinil
konajúci vyšší súdny úradník napadnutým uznesením zadosť.

19. Čo sa týka výroku a odôvodnenia rozhodnutia v časti zamietnutia návrhu oprávnenej na prerušenie
exekučného konania tieto sudca rovnako vyhodnotil ako správne, pretože podanie návrhu na zrušenie
oddlženiapovinnejprenepoctivýzámersamoosebeniejedôvodomnaprerušenieexekučnéhokonania
do skončenia konania o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, keďže ZoKR predvída situáciu, keď

dôjde k zrušeniu oddlženia pre nepoctivý zámer, kedy sa exekúcia zo zákona obnovuje.

20. S poukazom na uvedené má sudca za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade
so zákonom, keď v danej veci námietky oprávnenej proti upovedomeniu o zastavení exekúcie a výzve
na úhradu trov exekútora podľa § 61n ods. Exekučného poriadku zamietol. Tým, že vyšší súdny

úradník rozhodol v súlade so zákonom, súd sa nemohol stotožniť s názormi oprávnenej uvádzanými
v sťažnosti. Keďže sudca nevzhliadol v sťažnosti zákonný dôvod na zrušenie, ani zmenu napádaného
rozhodnutia, bolo potrebné sťažnosť oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp.
zn. 4Ek/291/2019 zo dňa 24.03.2020 ako nedôvodnú zamietnuť.

21. Keďže si účastníci neuplatnili trovy sťažnostného konania, súd o nich nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).