Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/364/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314215103
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1314215103.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a JUDr. Mariany Harvancovej, v právnej veci žalobcu: N. Š., H.. XX.X.XXXX,
C. S. Č.. XX proti žalovaným: 1/Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom Tomášikova 48,
Bratislava, 2/ A. S., H.. XX.X.XXXX, C. K. XX, F. a 3/ Ministerstvo financíí Slovenskej republiky, IČO: 00
151 742, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o vydanie vkladov, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15.11.2016, č.k. 10C/190/2014-157, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa potvrdzuje.

Žalovaným 1/ a 3/ sa proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovanému 2/ sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovaným vyplatiť mu vklady na vkladných knižkách v sume 59 749,05 eur s príslušenstvom,
nemajetkovú ujmu vo výške 3 300 eur a sumu 39,83 eur. Zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovaným trovy konania v plnej výške.
2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 879e zákona č. 526/2002 Z.z., ktorým sa menil zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 101 Občianskeho zákonníka
a § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že žalobca
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal svoje tvrdenia, keď v konaní nebolo preukázané, že
žalovaný 2/ si privlastnil vkladné knižky, ktoré by jednoznačne patrili žalobcovi, pričom žalobca ani
riadne neoznačil vkladné knižky, výplaty vkladov ktorých sa domáha, preto žalobu z dôvodu neunesenia
dôkazného bremena zamietol. Na záver uviedol, že aj v prípade preukázania skutočnosti, že žalovaný
2/ nakladal s vkladnými knižkami patriacimi žalobcovi, je potrebné prisvedčiť argumentácii žalovaných

1/ a 3/, že nie sú pasívne vecne legitimovanými subjektmi v spore z dôvodu, že banky boli povinné v
súvislosti s novelou Občianskeho zákonníka najneskôr do 31.12.2006 previesť na štát všetky zostatky
nevyplatených vkladov na doručiteľa, čím záväzok banky zanikol a vznikol záväzok štátu. O trovách
konania rozhodol podľa § 255 C.s.p. a úspešným žalovaným priznal proti žalobcovi plnú náhradu trov
konania.
3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie
nezistil riadne skutkový stav veci. Uviedol, že žalovaný 2/ si prisvojil jeho veci vrátane vkladných knižiek,

pričom sa snažil zabrániť nakladaniu s nimi. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 17.8.2011, č.k. 17Co/290/2010-133, z ktorého vyplýva, že vklady na vkladných knižkách, ktoré mu
preukázateľne patrili, boli v čase začatia konania prevedené na štát. Ďalej uviedol, že žalovaný 2/ v
danom konaní priznal, že žalovaný 1/ mu vydal vklady na vkladných knižkách v sume 1 400 000 Sk, ztohodôvodupodaltútožalobu.Tvrdil,žesadomáhalvydaniavkladov,abyichmoholodovzdaťnaurčené
ciele, pričom objasnil ciele vkladateľov. Namietal, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku
nezmienil o doplnení a upresnení podania zo dňa 26.8.2014. Poukázal na oznámenie Ministerstva

financiíSRzodňa7.3.2012,podľaktoréhoboližalovanému2/vyplatenévkladyvovýške1421011,50Sk
a z tejto sumy bola na účet farnosti Pruské poukázaná iba suma 100 000 Sk. Uviedol, že prvoinštančný
súd nemal záujem zistiť ako sa žalovaný 2/ dostal k vkladným knižkám a akým spôsobom ich získal.
Namietal, že súd prvej inštancie neoboznámil účastníkov o tom, či bol žalovaný 2/ predvolaný na
pojednávanie dňa 15.11.2016 a ak bol, prečo sa nezúčastnil a prečo súd konal v jeho neprítomnosti,

pričom žalobca nemohol predniesť dôkazy, ktoré si vyžadovali jeho prítomnosť. Na záver uviedol, že
opravil názov žalovaného 3/ na Slovenská republika, Ministerstvo financií SR. Na základe uvedeného
uviedol, že žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaných vydať
pre účel hladujúcich detí na účet organizácie Unicef zostatok zrušeného vkladu na vkladnej knižke č.
XXXXXXXXXX C. Ľ. v sume 100 000 Sk s úrokom 3% od 31.12.2003 do zaplatenia a vydať žalobcovi
zostatky zrušených vkladov č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 300 188,60 Sk, č. XXXXXXXXXXX/XXXX

vo výške 58 002,20 Sk a č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 253 802 Sk s úrokom 3% od 31.12.2003
do zaplatenia.
4. Žalovaný 3/ sa v podaní zo dňa 27.2.2017 k odvolaniu vyjadril tak, že žalobca neuviedol žiadne
nové argumenty na podporu svojich tvrdení. Zdôraznil, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
ustanovenej v § 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. nie je v danej veci pasívne vecne legitimovaný.

Napadnutý rozsudok považoval za riadne odôvodnený a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil.
5. Žalovaný 1/ sa k odvolaniu vyjadril v podaní zo dňa 1.3.2017, v ktorom uviedol, že postupoval v
súlade s § 879e zákona č. 526/2002 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník a zrušil vkladové
vzťahy na vkladných knižkách na doručiteľa, čím zanikli práva a povinnosti strán, ktoré sú s týmto
vzťahom spojené a zrušené vklady boli ku dňu 31.12.2006 prevedené na štát. Poukázal na to, že

nárok na výplatu mal ten, kto ich predložil banke, a to výlučne do času, kedy boli zákonom zrušené
a následne prevedené na štát s tým, že nevie jednoznačne identifikovať kto bol majiteľom vkladov na
vkladnej knižke. Na záver uviedol, že neporušil žiadne právne predpisy upravujúce správu anonymných
vkladnýchknižiek,nedopustilsaporušeniaprávžalobcutakakotouvádzavžalobeavsporeniepasívne
vecne legitimovaný. Na základe uvedeného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav
veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatnenej žaloby, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje ( § 387 ods.
2 C.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým

zamietol žalobu v celom rozsahu a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky
majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.

8. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní (aj) s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom
do 30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015
Z.z. , viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

10. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa§132C.s.p. vžalobesaokremvšeobecnýchnáležitostípodaniauvedieoznačeniestrán,pravdivé
a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa§149C.s.p.prostriedkamiprocesnéhoútokuaprostriedkamiprocesnejobranysúnajmäskutkové
tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom
protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

Podľa § 150 ods. 1 C.s.p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce

skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 153 ods. 1 C.s.p. strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a

hospodárnosť konania.

11. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne
správne. Účastníci konania boli povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to podľa §
120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), ktorému v súčasnosti

odo dňa účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. od 1.7.2016 zodpovedá (v pozmenenej podobe) §
149, § 150 ods. 1 a § 153ods. 1 C.s.p. Bolo teda povinnosťou žalobcu (pre úspech v spore) preukázať
uplatnený nárok (dôkazné bremeno) po tom, čo žalovaní popreli skutkové tvrdenia žalobcu a uviedli
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach.

12. Vo vzťahu k žalovanému 1/ a 3/ je potrebné jednoznačne prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie o
nedostatku ich pasívnej vecnej legitimácie, a to vzhľadom na ich postup, ktorý bol v súlade s § 879e
ods. 5 Občianskeho zákonníka a § 879i ods. 2, § 879i ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pod vecnou
legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z

účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

13. Žalovaný 1/ tak na základe zákona zrušil vkladové vzťahy pri vklade na doručiteľa ku dňu 31.12.2003

(§ 879e ods. 5 Občianskeho zákonníka), z toho dôvodu u neho absentuje povinnosť uvedené vklady
vyplatiť a teda nie je v spore pasívne vecne legitimovaný. Právo na výplatu zostatkov zrušených vkladov
na doručiteľa, ktoré si vkladatelia alebo iné oprávnené osoby neuplatnili a nepreukázali najneskôr do 31.
decembra 2006, prešlo 31. decembra 2006 na štát vrátane práva na vydanie bezdôvodného obohatenia
z nevyplatených zostatkov zrušených vkladov (§ 879i ods. 2 Občianskeho zákonníka). U žalovaného

3/ (Ministerstvo financií SR) tak rovnako absentuje pasívna vecná legitimácia v danom spore. „Opravu
názvu žalovaného 3/“ v rámci odvolacieho konania na „Slovenská republika, Ministerstvo financií SR“
nie je možné považovať za zmenu strany sporu v zmysle § 80 C.s.p., ktorému by mohol odvolací súd
vyhovieť.

14. V súvislosti s neunesením dôkazného bremena je zrejmé, že žalobca v spore nepreukázal, že
žalovaný 2/ si neoprávnene privlastnil vkladné knižky, a že tieto jednoznačne patrili žalobcovi. Žalovaný
2/ rozporoval tvrdenia žalobcu s tým, že sa domnieva, že išlo o prostriedky farnosti a celú žalobu
považoval za zmätočnú z dôvodu, že žalobca neoznačil predmetné vkladné knižky, výplaty vkladu
ktorých sa domáhal. Z vykonaného dokazovania nevyplynula skutočnosť komu boli náhrady za zrušené

vklady v celkovej sume 1 421 011,50 Sk vyplatené. Uvedené tvrdenie žalobcu totiž nevyplýva ani zo
stanoviska Ministerstva financií SR zo dňa 7.3.2012, ani z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 17.8.2011, č.k. 17Co/290/2010-133, ktorý žalobca mimochodom predložil až v odvolacom konaní,
preto ani žalobcova argumentácia, že žalovaný 2/ nepoprel, že označené čísla vkladných knižiek malipatriť žalobcovi alebo členom jeho rodiny(čo malo vyplynúť z rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
zo dňa 17.8.2011, č.k. 17Co/290/2010-133), neobstojí. Vo vzťahu k námietke odvolateľa v súvislosti s
konaním prvoinštančného súdu bez prítomnosti žalovaného 2/ na pojednávaní, je potrebné konštatovať,

že žalobcovi nič nebránilo označiť a navrhnúť dôkazy aj bez prítomnosti žalovaného 2/, a to aj s ohľadom
na jeho tvrdenia o neoprávnenom prisvojení si vkladných knižiek a prevzatí výplaty za zrušené vklady.
Súd prvej inštancie naviac na pojednávaní informoval sporové strany, že žalovaný 2/ svoju neprítomnosť
ospravedlnil a súhlasil, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti, pričom zároveň oboznámil s obsahom
spisu.

15. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že súd prvej inštancie svoje závery založil na správnych
skutkových zisteniach a vec aj správne právne posúdil a argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie
nedostatočne zistil skutkový stav veci nemožno priznať úspech.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ( vrátane správneho výroku

o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správny
potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a ich plnú náhradu priznal úspešným žalovaným 1/ a 2/ s tým, že o výške

náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. Žalovanému
2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal zohľadňujúc skutočnosť, že mu v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).