Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. október 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/39/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119325259
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:6119325259.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Alicou Vörösovou v sporovej veci žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, námestí T.G. Masaryka 2392/17 Breclav, IČO: 043 55 211, právne zastúpená:
JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, proti
žalovanej: R. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XXX, o zaplatenie sumy 350 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 350 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 %
ročne zo sumy 350 eur od 08.09.2016 do zaplatenia a sumu 12 eur z titulu vynaložených nákladov,
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených v žalobe. V žalobe predniesol,
že jeho právny predchodca - Minihotovosť, a.s., so žalovaným uzavrel 084.06.2016 zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zmluvu o zápujčce č. XXXXXX a poskytol žalovanej úver vo výške 350 eur.
Žalovaná mala splatiť 350 eur a odmenu vo výške 100 eur, spolu 450 eur do 31.08.2016 od poskytnutia,
no neurobila tak, a žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania. V dôsledku cezhraničného
zlúčenia tieto nároky prešli na žalobcu.

2. Žalovanej bola žaloba doručená oznámením podľa § 116 ods. 2 C. s. p. s účinkami k 10.09.2020
potom, čo sa napriek všetkým úkonom (zistenie pobytu cez dostupné registre, preverenie známych
adries útvarmi Policajného zboru, dopytmi na zamestnávateľa a príbuzných) nepodarilo zistiť miesto
jeho skutočného pobytu, resp. zdržiavania sa.

3. Pretože vo veci ide len o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota bez príslušenstva nepresahuje 1 000 eur, súd bez nariadenia pojednávania a bez

predbežného prejednania tohto spotrebiteľského sporu [§ 168 ods. 1 a § 297 písm. b) C. s. p.] vykonal
dokazovanie listinami, a to: zmluva o úvere z 08.06.2016, všeobecné podmienky poskytnutia úveru a
výpis z obchodného registra a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods.
2, § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil skutkový stav veci:

4. Spoločnosť Minihotovosť a.s.IČ: 043 55 211, je obchodnou spoločnosťou, ktorá okrem iného ako
podnikateľ poskytovala úvery z vlastných zdrojov. Žalovaná v súvislosti s úverom, ktorý je predmetom

tohto konania, nekonala na účely podnikateľskej alebo obchodnej činnosti.

5. Žalobca sa domáha svojich nárokov zo zmluvy o zápujčce č. XXXXXX medzi Minihotovosť a.s.. a
žalovaná. Pretože veriteľ (vtedy slovenská spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike) poskytoval tútopôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a
spotrebiteľa v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách spotrebiteľom v znení účinnom k uzavretiu zmluvy 08.06.2016, a táto zmluva by bola zároveň

zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 cit. zákona a úver ňou poskytnutý by bol spotrebiteľským
úverom v právnej forme úveru [§ 1 ods. 2 cit. zákona]. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.
z. však spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
Zo znenia zmluvy medzi veriteľom a žalovaným reprodukovaného vyššie vyplýva, že žalovaný mal
poskytnutý úver splatiť približne do jedného mesiaca od uzavretia zmluvy. Táto zmluva tak v zmysle

uvedeného nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

6. Veriteľ sa však pri poskytovaní takýchto krátkodobých úverov považoval za tzv. iného veriteľa.

7. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vyžaduje, aby sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere uzavrela písomne, pričom odkazuje na § 40 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie upravuje

v podstate dve možnosti, ako písomnú formu zachovať - vlastnoručný podpis, ktorý možno v
niektorých prípadoch nahradiť mechanickými prostriedkami, (§ 40 ods. 2), a niektoré formy elektronickej
komunikácie, ak umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá ho urobila (§ 40
ods. 3). Žalovaná sa najskôr registrovala na portáli veriteľa, kde uviedla svoje osobné údaje a emailovú
adresu, a bolo jej pridelené heslo. Následne jej bola na túto emailovú adresu zaslaná rámcová zmluva a

zmluva o spotrebiteľskom úvere spolu s linkom (odkazom), na ktorý mala kliknúť na znak súhlasu. Podľa
názoru súdu tento mechanizmus treba považovať za urobenie úkonu elektronickými prostriedkami,
ktoré (prostredníctvom registrácie, hesla a určeného e-mailu) umožňujú zachytenie obsahu úkonu a
určenie osoby, ktorá ho urobila. Potvrdenie odkazu (linku) na určenej emailovej adrese je totiž pre
žalobcu signálom, že tento úkon urobila osoba, ktorá tento email udala pri registrácii a ktorej bolo

pritom poskytnuté heslo, a ktorej identita je mu teda známa. Prejav vôle - prijatie návrhu zmluvy
veriteľom bol zasa vykonaný v elektronickej forme vygenerovaním elektronickej verzie zmluvy v rámci
užívateľského profilu žalovanej, ktorý bol vytvorený na stránke veriteľa. V dôsledku toho je pre každú
osobu zrejmé, že na takomto profile môže robiť úkony len žalovaná ako jeho užívateľka alebo veriteľ ako
správca stránky, na ktorom je vytvorená. Takéto elektronické vygenerovanie je teda formou elektronickej

komunikácie, ktorá umožňuje zachytiť obsah právneho úkonu a určenie (právnickej) osoby, ktorá ho
urobila. Z uvedených dôvodov podľa názoru súdu zmluva vyhovuje požiadavkám písomnej formy v
zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 9 ods. 1 v spojení s § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Z obsahu zmluvy z 08.16.2016 vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a

záväzok dlžníka tieto prostriedky splatiť v jedinej splátke. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu
zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že
veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky v dohodnutej sume 350 eur a žalovaná ich v rozpore so
zmluvou v dohodnutej lehote nesplatila. V tejto časti je žaloba žalobcu v každom prípade opodstatnená.
Preto je povinná zaplatiť ešte 350 eur.

Nárok na úrok z omeškania z tejto sumy vyplýva z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2013. Cezhraničným zlúčením veriteľa
so žalobcom prešiel tento nárok naňho (§ 69a ods. 1 v spojení s § 69aa ods. 8 Obchodného zákonníka).

9. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel v časti zaplatenia istiny a úroku z omeškania z nej

odo dňa po splatnosti. Súd vyhovel žalobe aj v časti požadovaných vyložených nákladov za upomienky
zaslane žalovanej v dňoch 05.09.2016, 01.12.2016, 02.09.2016 07.12.2016 po 3 eur. Spolu: 12 eur
podľa čl 4 zmluvy zo dňa 08.06.2016.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP - podľa pomeru úspechu a

neúspechu. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).