Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2020

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 5P/80/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201306
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Salajová
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2020:8420201306.1

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A., zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov - matky a Q. t. č. U. a
otca G., o návrhu matky o určenie výživného pre maloletého, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný súd Kežmarok nemá právomoc konať.

II. Konanie zastavuje.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka maloletého podala dňa 20. 07. 2020 na tunajší súd návrh na určenie výživného pre mal. A.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že s manželom nie súd rozvedení, avšak už 5 rokov nežijú v spoločnej
domácnosti. Z ich manželstva pochádza celkovo 8 detí, z toho dve sú už plnoleté. Dňa 20. 09. 2017
sa rozhodla odsťahovať a najstaršie maloleté deti nechala otcovi a najmladšieho syna A. si ponechala.
Otec maloletého žije už skoro 5 rokov v V. s inou ženou, čo bol dôvod jej odchodu. Rovnako ona toho
času nežije v mieste trvalého bydliska, ale v W. Otec maloletého syna jej žiadnou sumou neprispieva
na výživu maloletého syna. Preto podala tento návrh.

3. V konaní sa objavuje cudzí prvok, ktorý je daný tým, oprávnený, teda maloleté dieťa, jeho matka ako
i otec žijú už dlhšiu dobu v Českej republike.

4. Súd na základe týchto skutočností požiadal v súlade s čl. 16 Zmluvy medzi ČR a SR uzatvorenej dňa
29. 10. 1992 o zistenie pobytu rodičov maloletého dieťaťa Obvodní soud pro Prahu 7, ktorý odpoveďou

zo dňa 12. 10. 2020 tunajšiemu súdu oznámil, že Q. má podľa centrálnej evidencie osôb od 20. 09.
2018 evidovaný pobyt na v Českej republike, a to na adrese U., ČR. G. nie je evidovaný v centrálnej
evidencii na žiadnej adrese v ČR.

5. Podľa dožiadanej správy od Obce E., maloletý A. ako aj celá rodina D. má v obci E. trvalý pobyt na
adrese E.. Avšak v mieste trvalého bydliska sa rodina D. už nezdržiava niekoľko rokov, podľa rodinných

príslušníkov, a to ich dcéry rodičov maloletého A., žijú v Českej republike. Maloletý A.ije s svojou matkou
Q. na neznámej adrese. Ostatné maloleté deti , a to U., nar. XX. XX. XXXX, Q., nar. XX. XX. XXXX, N.,
nar. XX. XX. XXXX a N., nar. XX. XX. XXXX žijú s otcom G.
6. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, rodičia maloletého A. nie sú
poberateľmi dávky v hmotnej núdzi ani prídavku na dieťa. Rovnako ÚPSVaR KK dňu 12.10.2020
nevypláca prídavok ani iné dávky na dieťa A.

7. V ďalšej správe zo dňa 12. 10. 2020 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny KK uviedol, že Q. nie je v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bola menovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanievobdobíod07.08.2013do01.09.2016.G.,taktiežniejevedenývevidenciiuchádzačovozamestnanie,
naposledy bol evidovaný v období od 08. 11. 2016 do 22. 11. 2016.

8. Zo spisu tunajšieho spisu vedeného pod sp. zn. 5P/151/20017 mal súd za preukázané, že medzi
totožnými rodičmi sa viedlo konanie, a to konanie o návrhu otca G. o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností a určenie výživného pre maloleté deti, a U., Q., N. a N.. Návrh bol podaný dňa 26. 09.
2017, pričom už v tomto návrhu otec uviedol, že matka spoločne s najmladším synom opustila spoločnú
domácnosť a odsťahovala sa do Českej republiky, kam odišla za svojím priateľom. Taktiež uviedol, že

sa jednalo o prvé konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, pričom mal. A.
predmetom tejto úpravy rodičovských práv a povinnosti podľa tohto návrhu nebol. Zároveň v decembri
2017 sa aj otec zamestnal v Českej republike a následne za ním do Českej republiky odišli aj maloleté
deti U., Q., N. a N.. Zároveň podľa aktuálnych adries zistených v tomto konaní, ktoré boli zároveň
doručovacími adresami rodičov maloletých detí, obaja rodičia sú toho času v Českej republike, otec G.
D. sa zdržiava na adrese T. XXXX, XXX XX V. a matka, Q. sa toho času zdržiava na adrese U.

9. Z doposiaľ vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na tunajšom súde sa neviedlo žiadne
konanie o určenie rodičovských práv a povinností ani konanie o určenie vyživovacej povinnosti vo veci
oprávneného mal. A.
10. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje

inak.

11. Podľa § 161 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas
konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej procesné
podmienky).

Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej

republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

12. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je rodinnoprávny spor s cudzím prvkom. V našej
ústave aj v zákone o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom máme ustanovenie o prednosti
medzinárodných zmlúv pred vnútroštátnym zákonom. To znamená, že je potrebné aplikovať nariadenie

Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo
veciach vyživovacej povinnosti .

13. Pre určenie právomoci súdu vo veci s cudzím prvkom týkajúcim sa niektorého z členských štátov
Európskej únie vo veciach vyživovacej povinnosti je rozhodujúca právna úprava obsiahnutá v nariadení

Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12. 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o
spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, pričom nariadenie má podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy
Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 3 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. 12. 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a

výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti je právomoc vo veciach vyživovacej
povinnosti v členských štátoch daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu odporcu, alebo b) súdu
podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku
právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto
konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov,

alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a
povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto
právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.

15. Predmetné nariadenie neobsahuje definíciu pojmu obvyklý pobyt. V zmysle názorov právnej vedy

a komentára k uvedenému nariadeniu je možné za obvyklý pobyt považovať miesto, kde má osoba
centrum, ťažisko svojho života, svojich záujmov, s ohľadom na svoj rodinný, pracovný, či sociálny
život. Zo spisového materiálu nepochybne vyplýva, že maloleté dieťa (osoba oprávnená na výživné)
býva spolu s matkou od septembra 2018 v Českej republike, nakoľko od tohto dátume je evidovaná vcentrálnej evidencii obyvateľov v ČR na adrese U.. Zároveň aj odporca - otec maloletého sa toho času
zdržiava v Českej republike, v roku 2017 odišiel za prácou do ČR a aktuálne sa zdržiava na adrese
T.. Na základe uvedeného možno ustáliť, že obvyklým pobytom maloletého dieťaťa, teda miestom, kde

je ťažisko jeho života, je Česká republika, rovnako aj odporca má obvyklý pobyt už viac rokov Českej
republike a doposiaľ sa na území SR neviedli žiadne konania týkajúce sa maloletého A.
16. Rozhodným pre posúdenie právomoci súdu konať v predmetnej veci je vyriešenie otázky, kde má
maloleté dieťa - A. obvyklý pobyt.

17. Súd je povinný skúmať obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia konania. Z predložených listinných
dôkazov a najmä zo samotného písomného vyjadrenia matky, ako aj vyžiadaných správ predovšetkým
od Obvodního soudu pro Prahu 7, ako i vyjadrenia rodinných príslušníkov mal súd za preukázané,
že maloletý A. nemá obvyklý pobyt na území SR, ale maloletý má obvyklý pobyt v Českej republike,
kde sa od najneskôr od 20. 09. 2018 zdržiava (podľa vyjadrenia matky i otca, matka už v septembri
2017 opustila spoločnú domácnosť v obci E. a odišla do ČR). Tieto skutočnosti jednoznačne vyplynuli

z návrhu určenie výživného, zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5P/151/2017, zo správy Obvodního soudu
pro Prahu 7 i zo správy obce E. o prešetrení pobytu.

18. Nedostatok právomoci spôsobuje vždy neodstrániteľnú vadu konania s nevyhnutným následkom,
ktorým je zastavenie konania, preto súdu neostávalo iné, než konanie zastaviť.

19. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je súd povinný prihliadať na procesnú zodpovednosť strán
na zastavení konania a tú stranu, ktorá svojím konaním zastavenie konania zapríčinila, zaviazať na
náhradu trov konania protistrane. V tomto prípade súd zastáva názor, že zavinenie na zastavení konania
nemožno pričítať žiadnej zo strán, preto súd žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.