Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819204589
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819204589.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Anderlovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka so
sídlom Bratislava, Majerníkova 3479/3A, proti žalovanej: D. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom Y. D., I. E. XX/XX, o zaplatenie 576,40 € s príslušenstvom, na odvolanie dediča

žalovanejJánaMojžiša,nar.19.03.1976protirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.6Csp/92/2019-34
zo dňa 21. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu

576,40 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Výrokom II. v prevyšujúcej časti
žalobu zamietol. Výrokom III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 52,40 %. V
odôvodnení uviedol, že Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanej domáhal zaplatenia istiny v sume
576,40 eur, zmluvnej pokuty vo výške 10% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia,
poplatkov za upomienky v sume 180 eur, zmluvného úroku vo výške 32,26% ročne zo sumy 1.000

eur od 18.12.2016 do 20.03.2016, zo sumy 900 eur od 21.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 800 eur
od 21.04.2016 do 24.05.2016, zo sumy 700 eur od 25.05.2016 do 21.06.2016, zo sumy 601,40 eur
od 22.06.2016 do 24.02.2017, zo sumy 576,40 eur od 25.02.2017 do zaplatenia, zákonného úroku z
omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalovaná je fyzická osoba nepodnikateľ. Žalobca je právnická
osoba, predmetom podnikania ktorej je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Strany sporu uzavreli

dňa 18.02.2016 zmluvu, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej sumu 1000 eur s tým, že podľa
zmluvy mala byť táto poskytnutá zmenkou. Žalovaná sa zaviazala žalobcovi vrátiť celkovú čiastku vo
výške 1183,20 eur. RPMN vo výške 37,48 % a priemerná hodnota RPMN 21,61 %. Podľa tvrdení žalobcu
žalovaná uhradila sumu 423,60 eur, preto si voči nej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 10% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia a zároveň nárok na zaplatenie
sumy 180 eur za 6 zaslaných upomienok, zmluvného úroku vo výške 32,26 % ročne zo sumy 1.000

eur od 18.12.2016 do 20.03.2016, zo sumy 900 eur od 21.03.2016 do 20.04.2016 , zo sumy 800 eur
od 21.04.2016 do 24.05.2016, zo sumy 700 eur od 25.05.2016 do 21.06.2016, zo sumy 601,40 eur od
22.06.2016 do 24.02.2017, zo sumy 576,40 eur od 25.02.2017 do zaplatenia. Právne vec súd posúdil
podľa § 497, 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, , § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 2 písm.
k), § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (účinného ku dňu uzavretia
Zmluvy). Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu

je dôvodný len z časti. Súd uviedol, že v danom prípade šlo svojou povahou o zmluvu o úvere podľa
§ 497 Obchodného zákonníka a zároveň i o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na daný vzťah podporne platí aj úprava § 52 a nasl.
ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd preto z úradnej moci skúmal, či
predmetná zmluva má všetky obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch.

Bolo zistené, že v zmluve je uvedená výška RPMN, avšak tento údaj je nesprávny. Pri výpočte výšky
RPMN totiž žalobca vychádzal len z odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 183,20
eur, pričom úplne opomenul vziať do úvahy dohodnuté úroky z poskytnutého úveru. Podľa § 19 ods.
2 zákona č. 129/2010 Z.z. sa na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že
dohodnuté úroky mali byť tiež započítané do výpočtu výšku RPMN, čo však žalobca neurobil. V prípade
ich započítania a teda správna hodnota RPMN by bola vo výške 34,89% (www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/
kalkulacka-rpmn) . RPMN uvedená v zmluve bola teda uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa
a tento nedostatok má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi teda vznikol nárok len na vrátenie toho, čo

žalovanému poskytol, nie nárok na odplatu, úrok a ani poplatky (t.j. ani poplatky za upomienky). Pokiaľ
teda žalovaná žalobcovi uhradila 423,60 eur a poskytnutá jej bola suma 1.000,- eur, musí žalobcovi teda
zaplatiť sumu 576,40 eur a v tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný. Pokiaľ si žalobca
uplatnilnároknazaplateniezmluvnéhoúrokuvovýškezmluvnéhoúrokuvovýške32,26%ročnezosumy
1.000 eur od 18.12.2016 do 20.03.2016, zo sumy 900 eur od 21.03.2016 do 20.04.2016, zo sumy 800

eurod21.04.2016do24.05.2016,zosumy700eurod25.05.2016do21.06.2016,zosumy601,40eurod
22.06.2016 do 24.02.2017, zo sumy 576,40 eur od 25.02.2017 do zaplatenia a poplatku za upomienky
v sume 180,- eur, v tejto časti je žaloba žalobcu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
nedôvodná. Žalobca si v konaní voči žalovanému uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 10% ročne zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia. Takto paušálne dohodnutú zmluvnú

pokutu je podľa právneho názoru súdu možné posúdiť ako dojednanie v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka) a teda ako neplatné dojednanie. Navyše si ju žalobca uplatňuje inak, ako
bolo uvedené v zmluve. Z uvedených dôvodov súd považoval i nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej
pokuty za nedôvodný. Žalobcovi preto vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa ust. § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nar. vlády č. 87/1995 Z.z. zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016

až do zaplatenia a to vo výške 5% ročne. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd vo
veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 576,40 eur spolu s 5% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 576,40 eur od 23.10.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný vo výške 52,40%, preto mu vznikol nárok na náhradu

trov konania v tomto rozsahu. Súd na záver uviedol, že v zmysle ust . § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie dedič žalovanej O. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I., XX. W. XXX/X. Uviedol, že žalovaná zomrela dňa XX.XX.XXXX. Namietal, že vo veci sa

rozhodlo až po smrti žalovanej. Dedičské konanie sa viedlo pod sp. zn. 10D9/2020, žalovaná zomrela
ako nemajetná. Žiadal, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie rozhodovanie.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu dediča žalovanej O. A., nar. XX.XX.XXXX uviedol, že i
naďalej trvá na svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebný podľa § 389 ods. 1 písm. a)
CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

5. Podľa § 63 ods. 1 a ods. 2 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne
skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. V
konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s
dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo
povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

6. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).7. Z obsahu spisu odvoalcí súd zistil, že žalovaná zomrela dňa 18.01.2020. Dedič žalovanej O. A. v
podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci až po smrti žalovanej. V predmetnej
veci súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 21.02.2020, ktorý nenadobudol právoplatnosť.

8. Predmetom konania v danej je žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy 576,40 € s
príslušenstvom titulom zmluvného vzťahu so žalovanou ako dlžníčkou. Podľa ustanovenia § 579 ods.
1 Občianskeho zákonníka, smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie, ktoré
mal osobne vykonať dlžník, čo nie je tento prípad. V predmetnej veci smrťou žalovanej došlo k strate

jej procesnej subjektivity v dôsledku čoho nastal v konaní nedostatok procesnej podmienky, na ktorú
musí súd podľa § 161 ods. 1 CSP kedykoľvek prihliadať. Pre tento prípad, vyššie uvedené ustanovenie
§ 63 CSP upravuje, že ak strana zomrie počas konanie skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd
posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. Súd prvej inštancie
takto nepostupoval, neprihliadol na nedostatok procesnej podmienky a vo veci rozhodol aj napriek strate
procesnej subjektivity žalovanej.

9. Vzhľadom na to, že v konaní neboli splnené procesné podmienky, odvolací súd dospel k záveru, že je
potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštanice podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a vec podľa
§ 391 ods. 1 CSP vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2
CSP),posúdi,čijemožnévkonanípokračovaťpodľa§63ods.1aods.2CSPsdedičmistrany,prípadne
s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní
ide, alebo či je potrebné konanie zastaviť v dôsledku nedostatku procesnej podmienky. Ak súd rozhodne
o pokračovaní v konaní, vec opätovne prejedná a vo veci rozhodne.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).