Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/323/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617211957
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617211957.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

SlávkyZborovjanovejaJUDr.AdrianyMurínovejvsporežalobkyne:L.X.,S.XX.X.XXXX,M.V.XXXproti
žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/149, Piešťany, IČO: 36234176, zastúpenému
Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o určenie
úveru za bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves č.k. 9Csp/218/2017-154 z 9. októbra 2018 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 1.8.2019 sp.zn.
9Csp/218/2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu odvolacích trov v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že určil, že úver zo zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 je bezúročný a bez poplatkov. Konanie o určenie, že úver zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov zastavil a vyslovil, že
žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Žalovaný po pripustení zmeny žaloby, podaním doručeným súdu dňa 20.6.2018, uviedol, že každá

zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, bola uzatvorená v súlade s právnymi
predpismi a neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Žalobkyňa svoj záväzok z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2014 riadne a včas uhrádzať splátky nedodržala. Preto žalovaný pristúpil
k súdnemu vymáhaniu vzniknutého dlhu žalobou o zaplatenie 1 755,09 Eur s príslušenstvom. Konanie
bolo vedené Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 8Csp/31/2016 a je právoplatne ukončené
vydaním platobného rozkazu. Z uvedeného dôvodu uplatnil námietku res iudicata, ktorej existencia tvorí

neodstrániteľnú vadu konania. V prípade úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobkyňa nešpecifikovala
žiadne dôvody, na základe ktorých považuje úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. V sporovom
konaní je zásadne vecou strán sporu tvrdiť skutočnosti a predložiť dôkazy na preskúmanie svojich
skutkových tvrdení. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu 23.7.2018 zotrvala na doterajších tvrdeniach,
uviedla, že cieľom žalovaného je zisk a preto zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi a
obchádzanie zákona. Ďalej poukázala na to, že žalovaný jej poskytol nižšiu čiastku než bolo dohodnuté
v zmluve, čím porušil svoj zmluvný záväzok. V podaní doručenom súdu dňa 31.7.2018 žalovaný uviedol,

že úverové zmluvy boli uzatvorené z iniciatívy žalobkyne a bolo jej povinnosťou si zmluvu riadne prečítať
a po porozumení jej ustanovení podpísať. V zmluvách je jasne a zreteľne uvedená výška poskytnutého
úveru, výška splátky, doba splácania a výška úrokovej sadzby. Nie je preto zrejme, čomu žalobkyňa
neporozumela. V celej žalobe, ako aj vyjadreniach žalobkyňa používa iba všeobecné formulácie oneprijateľných zmluvných podmienkach, nekalých praktikách a právach spotrebiteľa, avšak bez vzťahu
k uzatvoreným zmluvám, ktorých bezúročnosti a bezpoplatkovosti sa domáha. Dňa 1.10.2014 bola
medzi žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom uzavretá Zmluva o hotovostnom úvere a

zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že žalovaný poskytol
žalobkyni bezúčelový úver vo výške 2.000 Eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala vrátiť v 84 mesačných
splátkach po 48,87 Eur. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená
vo výške 26 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 16,81 % a ročná úroková sadzba
23,12 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je v zmluve uvedená vo výške vo výške 4 105,08

Eur. Termín konečnej splatnosti je v zmluve uvedený ako 84 mesiacov po poskytnutí úveru a to do
15. dňa v poslednom mesiaci. V bodoch 49 až 56 zmluvy sú uvedené podmienky revolvingového
úveru a to výška úverového rámca 500,- Eur, výška mesačnej splátky 4 % z dlžnej čiastky (min. 12,-
Eur), ročná úroková sadzba 26,28 %, ročná percentuálna miera nákladov 38,81 %, priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov 24,36 %, termín splatnosti splátok 20. deň v mesiaci a celková
čiastka splatná spotrebiteľom 590,73 Eur. Z prehľadu splátok predloženého žalovaným bolo zistené, že

žalobkyňa uhradila na splatenie úveru č. XXXXXXXXX spolu sumu 1 304,55 Eur (posledná splátka bola
uhradená dňa 9.7.2014) a splatenie úveru č. XXXXXXXXXX spolu sumu 1 094,57 Eur (posledná splátka
uhradená dňa 11.11.2014). Listom zo dňa 9.5.2017 žalobkyňa okrem iných subjektov, aj žalovaného
požiadala o predloženie každej zmluvy a vyčíslenie aktuálneho zostatku k úhrade vrátane zostatku
istiny, úrokov a poplatkov. Žalovaný listom zo dňa 31.5.2017 k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX

zaslal žalobkyni predžalobnú výzvu, ktorou ju vyzval k zaplateniu dlžnej čiastky 1 125,10 Eur, ktorá
pozostáva z istiny úveru, účtovaných poplatkov, zákonného úroku a zmluvného úroku, a to v lehote 20
dní odo dňa odoslania výzvy. Zároveň jej oznámil, že po márnom uplynutí tejto lehoty na zaplatenie
bude podaná v predmetnej veci žaloba. Pod sp. zn. 8Csp/31/2016 bolo súdom vedené konanie,
ktorým sa žalobca Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany domáhal od žalovanej L. X. zaplatenia istiny

1 775,09 Eur s príslušenstvom. Žalovanú istinu požadoval žalobca titulom nedoplatku úveru zo strany
žalovanej z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 1.10.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 2 000,-Eur. Konanie bolo ukončené vydaním platobného rozkazu sp.
zn. 8Csp/31/2016-53 zo dňa 13.9.2016, ktorým súd žalobe v celom rozsahu vyhovel ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 8.11.2016. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej poskytnuté

úvery žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. Jedná sa o určovaciu žalobu, podmienkou úspešnosti
ktorej je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie toho, či podaná žaloba je vhodným procesným
prostriedkom ochrany práva žalobkyne, či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, resp.
či len nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo konania.

Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je potrebné vždy skúmať vo vzťahu
ku konkrétnemu navrhovanému petitu, preto musí žalobca už v žalobe vysvetliť, akým spôsobom
žaloba o určenie odstráni stav neistoty účastníkov právneho vzťahu, aký spor sa určovacím výrokom
rozsudku vyrieši alebo pre usporiadanie akého sporu vytvorí pevný základ. Žalobkyňa naliehavosť
právneho záujmu v písomnej žalobe zdôvodnila len všeobecne, keď uviedla, že predmetná žaloba

je vhodným nástrojom ochrany jej práv, ktorou sa má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a bez
tohto určenia je jej právo ohrozené a neisté. Žalobkyňa teda neozrejmila konkrétne vyššie uvedené
skutočnosti t.j. neuviedla akým spôsobom žaloba odstráni stav neistoty, aký spor sa určovacím výrokom
rozsudku vyrieši alebo pre usporiadanie akého sporu vytvorí pevný základ. Napriek tomu súd uvádza,
že žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem na určení, že úvery poskytnuté žalovaným

sú bezúročné a bez poplatkov. V prípade opačného názoru by totiž žalobkyňa ako spotrebiteľ bola
vystavená riziku platenia nad rámec svojho dlhu, resp. aj riziku sankcií, ktoré by jej dlh zvýšili. Určovacia
žaloba má pritom spravidla preventívny charakter - jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu
predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva.

3. Súd citoval §§ 53,54 OZ a aj §§ 9,11 zák. č. 129/2010, § 230 CSP a dôvodil, že podanou žalobou
sa žalobkyňa domáhala určenia, že jej poskytnuté úvery žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov.
Jedná sa o určovaciu žalobu, podmienkou úspešnosti ktorej je preukázanie existencie naliehavého
právneho záujmu na navrhovanom určení. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o
posúdenie toho, či podaná žaloba je vhodným procesným prostriedkom ochrany práva žalobkyne, či

sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, resp. či len nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie alebo konania. Existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je potrebné vždy skúmať vo vzťahu ku konkrétnemu navrhovanému petitu, preto
musí žalobca už v žalobe vysvetliť, akým spôsobom žaloba o určenie odstráni stav neistoty účastníkovprávneho vzťahu, aký spor sa určovacím výrokom rozsudku vyrieši alebo pre usporiadanie akého
sporu vytvorí pevný základ. Žalobkyňa naliehavosť právneho záujmu v písomnej žalobe zdôvodnila len
všeobecne, keď uviedla, že predmetná žaloba je vhodným nástrojom ochrany jej práv, ktorou sa má

dosiahnuťodstráneniespornostiprávaabeztohtourčeniajejejprávoohrozenéaneisté.Žalobkyňateda
neozrejmila konkrétne vyššie uvedené skutočnosti t.j. neuviedla akým spôsobom žaloba odstráni stav
neistoty, aký spor sa určovacím výrokom rozsudku vyrieši alebo pre usporiadanie akého sporu vytvorí
pevný základ. Napriek tomu súd uvádza, že žalobkyňa ako spotrebiteľ má naliehavý právny záujem
na určení, že úvery poskytnuté žalovaným sú bezúročné a bez poplatkov. V prípade opačného názoru

by totiž žalobkyňa ako spotrebiteľ bola vystavená riziku platenia nad rámec svojho dlhu, resp. aj riziku
sankcií, ktoré by jej dlh zvýšili. Určovacia žaloba má pritom spravidla preventívny charakter - jej účelom
je poskytnúť ochranu práva žalobcu predovšetkým skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo
práva.

4. V predmetnej veci bolo preukázané, že súdom bol dňa 13.9.2016 vydaný platobný rozkaz sp. zn.

8Csp/31/2016, ktorým žalobkyňa v tomto konaní bola zaviazaná zaplatiť žalovanému v tomto konaní
istinu vo výške 1 775,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 17.4.2016 do zaplatenia.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňom 8.11.2016. Uvedené konanie bolo vedené na základe
žaloby podanej dňa 5.8.2016 zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany proti žalovanej
L. X.. Žalovanú istinu uvedená spoločnosť ako žalobca požadovala titulom dlhu z Úverovej zmluvy

č. XXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 1.10.2014. Okrem iných listinných dôkazov
spolu so žalobou bola žalobcom ako dôkaz predložená aj úverová zmluva č. XXXXXXXXXXX zo
dňa 1.10.2014. Súd už teda uvedenú zmluvu posudzoval v konaní sp. zn. 8Csp/31/2016. V tomto
smere je potrebné poukázať na ustanovenie § 299 ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným

je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty
súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Pokiaľ sa
týka úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014 žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa
nešpecifikovala žiadne dôvody, pre ktoré považuje úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. K
tomu súd uvádza, že žalobou žalobkyňa si uplatnila nároky zo spotrebiteľskej zmluvy a preto súd aj

bez návrhu resp. špecifikácie presných dôvodov zo strany žalobkyne skúmal, či zmluva spĺňa náležitosti
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a takisto skúmal, či pri uzatváraní zmluvy
boli dodržané príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa ako spotrebiteľka nebola
zastúpená v konaní advokátom a preto súd zo zákona skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky. Pritom podľa § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy,

ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Vykonaným dokazovaním
mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 27.5.2014 Zmluva o hotovostnom
úvere a zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalobkyňa už v podanej žalobe namietala
skutočnosť, že v predmetnej zmluve nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a
iných poplatkov a údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Na rozhodnutie Súdneho dvora

EÚ vo veci C-42/15 z 9.11.2016 reagovala aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá dňa 12.10.2017
prijala zákon č. 279/2017 Z.z., ktorým s účinnosťou od 1.5.2018 upustila od požiadavky členenia
splátok spotrebiteľského úveru na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov. Vyššie uvedenú zmenu
zákonodarca odôvodnil skutočnosťou, že bez takejto zmeny by bol zákon o spotrebiteľských úveroch
v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES a tiež dôvodom, že týmto

krokom zákonodarca napráva skutočnosť, že Slovenská republika pri implementácii Smernice išla,
napriek požiadavke tzv. úplnej harmonizácie, nad rámec podmienok stanovených Smernicou. Samotný
zákonodarca tak priamo potvrdil, že zákon je v tejto otázke v rozpore so Smernicou. Súd v tomto
smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, v
zmysle ktorého eurokonformným výkladom ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z.,

dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/
zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,

čo splátka úveru zahrňuje. Uvedené ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné
vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej
splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Čo sa týka náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to termínu konečnej splatnosti úveru súd má zato, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na
konkrétny dátum, pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať
dátumy týchto splátok. V tomto smere súd opätovne poukazuje na rozsudok C-42/15. Termíny splatnosti

aj termín konečnej splatnosti úveru sú zrejmé z textu zmluvy, podľa ktorého je lehota splatnosti 84
mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Ani z tohto dôvodu nemožno teda
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobkyňa namietala rozhodcovskú doložku a
dohodu o zrážkach zo mzdy, je potrebné uviesť, že tieto v konaní súdu predložené neboli Platnosť
uvedených listín by však nemala vplyv na posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého

úveru. Z predmetnej zmluvy ďalej bolo zistené, že táto bola uzavretá bez poistenia, nie je preto zrejme
z akého dôvodu žalobkyňa v konaní namietala poistenie splátok. Revolvingový úver na základe zmluvy
žalobkyňa nečerpala a preto sa súd touto časťou úverovej zmluvy nezaoberal. Súd vzhľadom k tomu, že
sa jedná o žalobu podanú zo strany žalobkyne ako spotrebiteľky, ktorá v konaní nie je právne zastúpená,
preskúmal predmetnú úverovú zmluvu, či táto vyhovuje aj ďalším náležitostiam tak ako ich určuje zákon
o spotrebiteľských úveroch v ustanovení v § 9 ods. 2. V zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

27.5.2014 je v súlade s § 9 ods. 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z.z. uvedená celková čiastka splatná
spotrebiteľom a to vo výške 3 107,16 Eur. Z tejto výšky je zrejmá aj výška nákladov spotrebiteľa za
spotrebiteľský úver v sume 1 507,16 Eur (3 107,16 Eur mínus poskytnutý úver 1 600,- Eur). Prepočtom
výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve vo výške 39,97 Eur počtom mesačných splátok 84 však je
zrejme, že žalobkyňa za úver by mala uhradiť sumu 3 357,48 Eur a teda celkove náklady žalobkyne

tak predstavujú sumu 1 757,48 Eur. Je zrejme, že rozdiel t.j. suma 250,32 Eur predstavuje poplatky za
doplnkové služby podľa bodov 52. až 55. zmluvy a to službu zmeny výšky a poštu splátok po 1,49 Eur
mesačne a službu odložených splátok taktiež po 1,49 Eur mesačne, spolu 2,98 Eur mesačne. Uvedené
poplatky boli podľa zmluvy zahrnuté do splátky a teda mali byť uhrádzané žalobkyňou počas celej doby
trvania úverového vzťahu. Poplatky spojené s úverom môžu byť pritom jednorazové, ktoré sa zvyčajne

platia na začiatku zmluvného vzťahu t.j. poplatok za poskytnutie úveru, administratívny poplatok a
pod. a pravidelné, ktoré sa platia spolu so splátkou úveru. Všetky poplatky uhradené spotrebiteľom za
poskytnutý úver tvoria jeho náklady, ktoré sú s poskytnutím úveru spojené a preto mali byť zahrnuté
aj do celkovej sumy splatnej žalobkyňou ako spotrebiteľom. V danom prípade uvedené poplatky do
celkovej sumy splatnej na základe predmetnej zmluvy neboli zahrnuté. Celková suma úveru je tak v

zmluve uvedená v nesprávnej výške v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľky. V predmetnej zmluve
je uvedená ročná percentuálna miera nákladov 24,10 %. Keďže poplatky za služby splatné spolu s
mesačnými splátkami neboli zahrnuté do celkovej sumy splatnej spotrebiteľom je zrejmé, že suma týchto
poplatkov nebola zahrnutá ani do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov. Ročná percentuálna
miera nákladov je jedným z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa v úverovej zmluve, pretože uvedený

údaj má zohľadňovať všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť. Ročná percentuálna miera
nákladov je tak indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Vyjadruje celkovú úrokovú
mieru úveru, pretože musí zohľadňovať nielen úrok úveru, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.
Z uvedených dôvodov má súd za to, že celková suma splatná žalobkyňou a teda aj výška nákladov
žalobkyne za poskytnutý úver, ako aj ročná percentuálna miera nákladov uvedené v zmluve o úvere,

sú uvedené nesprávne, v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Keďže tieto údaje nie sú v zmluve
uvedené správne, súd konštatuje, že v zmluve absentujú náležitosti úverovej zmluvy podľa § 9 ods.
2 písm. g/ a j/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto podľa § 11 ods. 1 písm. b/ a d/ zákona č. 129/2010
Z.z. určil, že žalobkyni poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.5.2014
je bezúročný a bez poplatkov. V časti týkajúcej sa druhej úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, v ktorej

bolo konanie zastavené súd pri rozhodovaní o trovách konania posudzoval zodpovednosť za zavinenie
účastníka, ktorého procesný úkon mal za následok zastavenie konania. Zavinenie v danom prípade je
možné posudzovať len z procesného hľadiska, nie však podľa hmotného práva. Konanie bolo zastavené
z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci a vzhľadom k tomu nemožno konštatovať zavinenie
žalovaného za zastavenie konania. Preto súd konštatuje, že obe strany sporu mali v konaní úspech len

čiastočný a náhradu trov konania ani jednej zo sporových strán nepriznal.

5. V podanom odvolaní žalovaný žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zmeniť
rozhodnutie tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému trovy celého konania.

6. Podstatnou námietkou v odvolaní (inak bolo doručené žalobkyni viackrát) podľa obsahu spisu je, že
žalobkyňa, ak by nemala ako klientka o poistenie záujem, v príslušnej kolónke by bolo uvedené, že bez
poistenia, čo je aj prípad žalovanej úverovej zmluvy, čo samozrejme nemohla spotrebiteľka ovplyvniť, ale
nemusela ani na to pristáť. Uvedenú službu si klient zvolil, preto aj v políčku vpísané slovo ÁNO, pričomuvedená služba bola spoplatnená sumou 1,49 € mesačne, toto poistenie je na slobodnom rozhodnutí
samotného klienta, ďalej poukazuje vo svojich námietkach výrazne, že obdobný právny názor, aby mala
platiť aj tento poplatok žalobkyňa, predstavuje rozhodnutie Okresného súdu Brezno 4C 40/2014, celková

čiastka splatná spotrebiteľom bola 3.107,16 €, úhrada za dobrovoľnú službu odloženej splátky 125,16 €
a aj pri výpočte RPMN žalovaným je nesprávne uvedené súdom, že išlo o nesprávnu sumu, keďže podľa
internetových kalkulačiek nemohli v predstihu uviesť správnu výšku (nemôže byť poskytnutá bezbrehá
ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej, čo dodáva úver).

7. Vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2018 (č.l. 186-190) žalobkyňa okrem svojich výrazov ohľadne
nesprávnych obchodných praktík a napr., že žalovaný prejavil v odvolaní tzv. : „právnické barbarstvo
veriteľa a hyenizmus žalovaného voči spotrebiteľovi“, čo je v rozpore s ústavou, požadovala za
neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve aj v závere potvrdiť rozsudok ako vecne správny, lebo
ustálená judikatúra jej dáva za pravdu (poukázala aj na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o
nekalých podmienkach).

8. V druhom vyjadrení, č.l. 213 - 217 poukázala na nepredstaviteľné nekalé barbarstvo zo strany
žalovaného, lebo dáva do pozornosti, že pre nedostatky v právnom poriadku SR nie je ako spotrebiteľ
povinná strpieť procesné chyby právnikov, ochrancov úžerníkov a preto zdôrazňuje, že toto rozhodnutie
je v súlade s únijným právom a navrhla rozsudok potvrdiť v celom rozsahu.

9. Žalobca chcel mal vyriešenú otázku, či poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ale neuviedol, akú sumu by teda žalobkyňa mala platiť žalovanému, lebo stále arogantní právnici
úžerníckeho žalovaného ju preto (rozumej žalobkyňu) kontaktovali v priebehu úveru.

10. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP preskúmal napadnutý rozsudok a zistil, že po prejednaní
odvolania v rozsahu podľa § 380 ods. 1,2 CSP, ako vecne správny je treba rozsudok podľa § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdiť, pričom odvolací súd súhlasí aj s dôvodmi uvedenými v rozsudku. Žalovanou
uplatnené odvolacie dôvody neboli preukázané a je treba uviesť, že podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR
všetci účastníci sú si v konaní podľa ods. 2 rovní, podľa článku 6 ods. 1,2 CSP strany sporu majú v

konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere a možnosti uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany, pričom odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu
prvej inštancie, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj s poukazom na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C - 42/15, a to že žalobkyňa podľa zmluvy o hotovostnom úvere
a zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXX/XX a v ďalšej úverovej zmluve č. XXXXXXXXXXX

uzatvorenej medzi stranami sporu 1.10.2014 , keď žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na
určení,žeúveryposkytnutéžalovanýmsúbezúročnéabezpoplatkov,pričompriemernáúrokovásadzba
pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov poskytovaná bankami bola 12,22 %, podľa zistenia Národnej
banky Slovenska v mesiaci máji 2014 a výška nákladov spotrebiteľa za spotrebiteľský úver v sume
1.507,16 €,( 3.107,16 € - poskytnutý úver 1.600 €) pri mesačných splátkach vo výške 39,97 € v počte 84

by mala uhradiť 3.357,48 žalobkyňa a celkové náklady predstavujú teda sumu 1.757,48 €, pričom práve
poplatky za doplnkové služby a za službu zmeny výšky a počtu splátok, poistné počas celej doby trvania
úverového vzťahu a tak všetky poplatky uhradené spotrebiteľom za úver tvoria jeho náklady, keď tieto
neboli zahrnuté do celkovej sumy splatnej žalobkyňou ako spotrebiteľom a percentuálna miera nákladov
predstavuje 24,10 %, čo bolo uvedené nesprávne, vyhovenie žaloby má preto opodstatnenie v listinných

dôkazoch (žalovaný sa nezúčastnil pojednávania vo veci pred súdom prvej inštancie).

11. Súd prvej inštancie precízne odôvodnil svoj rozsudok a podľa § 220 ods. 2 CSP všetky podmienky
dodržal, preukázané skutočnosti premietol súd do záverov o skutkovom stave, do skutkovej vety s
odvolacie dôvody nie sú preukázané podľa § 365 ods. 1 písm. h/, f/ CSP, teda ani nesprávne právne

posúdenie, dôkazné bremeno mal v spore na jeho tvrdenia žalovaný, ale na ilustráciu v odvolaní
poukazuje na ustálenú prax (keď rozhodoval Okresný súd Brezno tak, ako si predstavoval žalovaný (čo
je neprimeraná námietka z hľadiska súdnej praxe).

12. Odvolací súd rozsudok potvrdil v jeho napadnutej časti, t.j. okrem druhého výroku, ktorým konanie

o určenie, že úver zo zmluvy z 1.10.2014 je bezúročný a bez poplatkov a ktoré konanie zastavil, ktorý
ale nebol napadnutý.13.Odvolacísúdrozhodolotrováchodvolaciehokonaniapodľa§396CSP,lebožalovanýbolneúspešný
a v celom rozsahu má na ne nárok žalobkyňa, ktorá bola úspešná v odvolacom konaní.

14. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).