Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/284/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7218204773
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7218204773.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudkýň JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Adriany Murínovej v spore žalobcu: U.. P. V., nar. X.XX.XXXX, bytom V.
XX, M., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Vladimír Filičko, PhD., s.r.o., so sídlom
Kováčska28,Košice,protižalovanému:Slovenskásporiteľňa,a.s.,sosídlomTomášikova48,Bratislava,
IČO: 00151653, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mária Grochová a partneri s.r.o., so
sídlom Bočná 10, Košice, v konaní o zaplatenie 7.477,55 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 25C/41/2018-182 z 21. mája 2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok v napadnutej časti, t.j. čo do sumy 3.665 € s príslušenstvom.

Z r u š u j e rozsudok v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil,
že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Vychádzal z toho, že žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 20.1.2010 uzatvoril so žalovaným
Zmluvu o splátkovom úvere č. 0449833272, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 9000

Eur. Zmluvu podpisoval ako spotrebiteľ a žalovaný v pozícii dodávateľa. Kontrolou úverovej zmluvy
19.2.2018 po oznámení žalovaného o zmene výšky splátky zistil, že úverová zmluva neobsahuje všetky
zákonné náležitosti, resp. obsahuje nesprávne údaje o RPMN, čo má za následok, že poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Podľa čl. 1 Úverovej zmluvy sú celkové náklady
spojené s úverom 9.970,27 Eur a RPMN je 19,31 %. Súčasťou úverovej zmluvy je aj súhlas s
poistením úveru, pričom podpisom úverovej zmluvy musel žalobca súhlasiť s poistením. Predmetné
poistenie bolo pevnou a neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, čo vyplýva tak z toho, že poistenie

je obsiahnuté v jednom dokumente úverovej zmluvy, ako aj zo skutočnosti, že poistenie tvorí časť
II úverovej zmluvy nazvanú „Súhlas s poistením úveru.“ Bez uzatvorenia predmetného poistenia by
úver nedostal, nakoľko mu bola predložená zmluva vo vyhotovení bez možnosti odmietnuť poistenie.
Skutočnosť, že uzavretie poistnej zmluvy bolo podmienkou uzavretia úverovej zmluvy a poskytnutia
úveru vyplýva z položky 2F Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 20.1.2010, kde v kolónke „Požadované ručenie alebo poistenie“ je uvedené Komplexný súbor
poistenia. Podľa § 3 ods. 5 ZoSU pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ

písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 prostredníctvom ustanoveného vzoru
formulára. Na požiadanie musí veriteľ poskytnúť spotrebiteľovi ďalšie doplňujúce informácie. Podľa § 4
od. 2 písm. j/ ZoSU zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vypočítané na základeúdajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa Vysvetlivky na vyplnenie
formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere v bode 2F prílohy k vyhláške
Ministerstva financií 620/2007 Z.z., ktorou sa ustanovuje vzor formulára o zmluvných podmienkach,

ak je pri poskytnutí ponúkaného spotrebiteľského úveru požadované ručenie alebo poistenie, ktoré je
podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, uvádza s typ tohto ručenia alebo poistenia. Podľa ust. §
3ods.1,2,5,9Zákonač.258/2001Z.z.,veriteľomjefyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráposkytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. 4). Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Z vykonaného
dokazovania listinnými dôkazmi predloženými v konaní stranami sporu, výsluchom svedkyne U. M.E.,
vyjadrením žalobcu v konaní, mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa 10.1.2010
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0449833272, v zmysle ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal
žalobcovi ako dlžníkovi poskytnúť spotrebný úver vo výške 9.000 €, s dohodnutým spracovateľským
poplatkom 189,17 €, poplatkom za správu úveru 1,99 €, výškou splátky od prvého čerpania úveru do

31.1.2010 vo výške 51,79 Eur, od 13.2.2010 vo výške 156,08 Eur, k 13.dňu v kalendárnom mesiaci s
počtom splátok 120 a konečnou splatnosťou úveru 13.1.2020, ročnou percentuálnou mierou nákladov
19,31 %, priemernou RPMN 14,74 % a celkovými nákladmi spojenými s úverom 9.970,27 €. Zo zmluvy
vyplýva, že banka nepožaduje zabezpečenie. V zmysle bodu 4 predmetnej zmluvy sa žalobca ako
dlžník zaviazal do posledného dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúcemu dňu splatnosti splátky

dohodnuté v bode 1 v tomto článku, splácať pohľadávku banky mesačne splátkami vo výške úrokov
a poplatkov, a to v súlade s podmienkami dohodnutými v úverových podmienkach. V čl. II bodu 2,
bodu 1 Zmluvy vyplýva, že žalobca ako dlžník prehlásil, že má záujem zabezpečiť plnením z tohto
poistenia pohľadávku banky a v zmysle bodu 2 časti II zmluvy žiada poistenie v rozsahu komplexného
súboru poistenia - 1 poistená osoba. Zároveň v zmysle bodu 3 čl. II zmluvy podpisom úverovej

zmluvy žalobca ako dlžník súhlasil s poistením schopnosti splácať tento úver podľa rámcovej poistenej
zmluvy uzatvorenej medzi bankou ako poistníkom a poisťovňou Slovenskej sporiteľne a.s., Vienna
Insurance Group, Tomášikova 48, Bratislava. Z výpovede svedkyne U. M. - zamestnankyne žalovaného
vyplýva, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú stranami sporu dojednávala za žalovaného
svedkyňa, pričom podmienkou poskytnutia úveru v čase uzatvárania predmetnej zmluvy nebolo povinné

poistenie, bolo na rozhodnutí konkrétneho klienta, či vyžaduje poistenie. Ohľadne rozdielu v type
poistenia uvedeného v žiadosti o poskytnutie úveru žalobcom a v samotnej zmluve uviedla svedkyňa,
že zrejme tento odlišný typ poistenia vyžadoval dlžník, nakoľko sa obával straty zamestnania, pričom pri
rozhodnutí o zmene poistenia ide o rozhodnutie klienta. Žiadosť o poskytnutie úver vypĺňa zamestnanec
banky, avšak na základe údajov poskytovaných klientom. V čase, keď strany sporu uzatvárali zmluvu

o spotrebiteľskom úvere všeobecne sa poskytovalo klientom poučenie o rôznom type poistenia a
možnosti požiadať o úver bez poistenia. Zároveň v prípade, že by žalobca nepristúpil k dohode
o poistení, táto okolnosť by nemala vplyv na výšku poskytnutého úveru žalobcovi. Pred podpisom
zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zvyčajný postup zo strany banky taký, že sa opätovne s klientom
rozoberajú podmienky poskytnutia úveru uvedené v zmluve. Zároveň z výpovede svedkyne vyplynulo,

že v prípade odlišnej dohody o poistení oproti žiadosti o poskytnutie úveru v otázke poistenia, nie je
potrebné dodatočne schvaľovať návrh zmluvy. Náležitosti v formulári pre poskytnutie úveru sú totožné
ako náležitosti uvedené v zmluve, pričom poistenie schopnosti splácať úver nikdy nebolo podmienkou
pre poskytnutie úveru. Z Výpisu z úverového účtu žalobcu v zmluve o splátkovom úvere predloženej
žalobcom v konaní vyplýva, že tento uhradil na splátkach úveru za rok 2010 sumu 2.020,24 €, za rok

2011 sumu 1.986,96 €, za rok 2012 sumu 1830,79 €, za rok 2013 sumu 2.193,30€, za rok 2014 sumu
2.021,04 €, za rok 2015 sumu 1.859,40 €, za rok 2016 sumu 2.207,68 €, za rok 2017 sumu 2.021,30
€, za rok 2018 sumu 336,84 €, teda spolu uhradil žalobcovi sumu 16.477,55 €. Z vyššie vykonaného
dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na uplatnenie bezdôvodného obohatenia žalobcom
je nedôvodný. Zmluva o splátkovom úvere uzatvorená stranami sporu dňa 20.1.2010 obsahuje RPMN,

pričom pokiaľ žalobca namietal, že do výpočtu RPMN neboli v rámci celkových nákladov zahrnuté aj
náklady na poistenie úveru, uvedené náklady v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ bodu 5 Zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch musia byť zahrnuté do úveru len v prípade, že toto poistenie resp.
poplatok na poistenie je určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru. Pokiaľ
žalobcanamietalďalšiuskutočnosť,prektorúbynazákladeZmluvyospotrebiteľskomúvereuzatvorenej

stranami sporu mal byť v zmysle § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia
zmluvy úver bezúročný a bez poplatkov, a to že táto neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, súd konštatuje, že takáto
adresa predávajúceho podľa názoru súdu ako vyplýva aj z formulácie samotného zákona by bolapotrebná v prípade, že by spotrebiteľský úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere slúžil na účel
úhrady tovaru predávajúcemu, čo by bolo formulované priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere a na
účely reklamácie tovaru by bolo potrebné uviesť predmetnú adresu, kde by spotrebiteľ mohol uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť. Uvedené sa nevzťahuje na prípad uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere
stranami sporu. Na základe uvedeného súd uzavrel, že nie sú dané podmienky pre určenie, že zmluva
o splátkovom úvere uzatvorená stranami sporu dňa 20.1.2010 je bezúročnou a bez poplatkovou, v
zmysle ust. § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, nakoľko táto
obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, preto prijaté plnenia

zo strany žalovaného na základe predmetnej zmluvy od žalobcu nespĺňajú charakter bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka. Podľa ust. § 107 OZ právo na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokovododňa,keďknemudošlo.Súdprihliadolnažalovanýmvznesenúnámietkupremlčaniavkonanía

zároveň vychádzal zo skutočnosti, že pri bezdôvodnom obohatení dochádza k premlčaniu od doby kedy
sa oprávnený dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil, pričom to,
kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru) ako jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby vôbec relevantné (RNS SR 1Cdo 67/2017, 5Cdo 121/2009, 3Cdo 169/2017). Nakoľko žalobca bola

žalobcom podaná 4.5.2018, súd dospel k záveru, že žalovaný správne namietol premlčanie časti nároku
žalobcu za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, t.j. platby za obdobie od 8.7.2014 do 13.4.2016,
a to vo výške 3.665,51 €.

3. V podanom odvolaní žalobca žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že vyhovie návrhu v celom

rozsahu čo do žiadanej istiny s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.477,55 € od 14.2.2018 do
zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Žalobcovi má odvolací súd priznať náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

5. V odvolaní v podstate namieta, že celkové náklady spojené s úverom, ktoré sú uvedené vo výške
9.970,27 € nekorešpondujú s reálnymi nákladmi prepočítanými podľa údajov v zmluve, ktoré dosahujú
výšku 9.970,56 €, reálne náklady predstavujú súčet splátok (51,79 € + 156,08 € a spracovateľského
poplatku 189,17 €) a podľa zákona o spotrebiteľských úveroch tento úver akoby tieto údaje zmluva

vôbec neobsahovala a teda je bezúročný a bezpoplatkový so zreteľom na uzavretú zmluvu o úvere
(napr. v rozsudku Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/616/2015 vyložil zákon o spotrebiteľských
úveroch v § 4 ods. 2 písm. j/). Nesprávne je uvedená výška RPMN, a to aj v prípade, ak do jej výšky
nebude zarátané poistné, t. zn. 19,20 %, nie 19,31 %, ako bolo uvedené v zmluve o úvere. Dokazovaním
súd zistil skutkový stav a vypovedala napríklad svedkyňa, ktorá ešte pracuje pre žalovaného. Ďalej

namietal, že formulár, ktorý súvisí s predmetnou zmluvou o úvere je v časti písm. f/ vyplnený, pričom ako
požadované poistenie uvádza komplexný súbor poistenia, poistenie úveru bolo podmienkou žalovaného
bez plnenia, ktorý by úver žalobcovi sa neposkytol za ním navrhnutých podmienok. Aj z tohto dôvodu
je zmluva o úvere neovplyvniteľná, a preto žaloba o bezdôvodné obohatenie má svoje opodstatnenie.
Súhlas s poistením a dojednaním poistenia bolo v zmluve vopred naformulované a v časti II bod 17 bolo

dojednané, že podpisom úverovej zmluvy zo strany dlžníka dochádza k uzatvoreniu Poistenia k úveru ...

6.Napadnutýrozsudokjenesprávnyanázoržalovaného,žepoistnébolopotrebnézahrnúťdocelkových
nákladov spotrebiteľa, čo prevzal aj súd prvej inštancie, pretože to bolo podmienkou toho, aby žalovaný
získal spotrebiteľský úver alebo ho získal za ponúkaných podmienok, nie je správny. Najzásadnejším

rozdielom je aj výška úverového rámca, ktorá je v žiadosti vo výške 8.000 € a v zmluve o úvere už vo
výške 9.000 €, pričom vychádzajúc z výpovede svedkyne podľa názoru žalobcu platí, že takúto zmenu
nemožno pred podpisom zmluvy o úvere realizovať.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu č.l. 219 až 222 navrhol žalovaný potvrdiť ako vecne správny rozsudok a

priznať mu trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Predovšetkým vo vyjadrení zvýraznil, že po
rozsiahlom dokazovaní správne rozhodol súd prvej inštancie a rozoberal poistenie úveru so zreteľom na
výpočet nákladov na poistenia a v súvislosti so zahrnutím do celkových nákladov spotrebiteľa spojený
so spotrebiteľským úverom podľa § 2 písm. c/ zákona č. 258/2001 Z.z., lebo oni zákon dodržali.7. Náznaky žalobcu o údajnej zaujatosti výpovede svedkyne sú generické a vrcholne účelové. Ďalej
argumentácia odvolateľa, že formulácia zmluvy o splátkovom úvere má akosi vyjadrovať obligatórnosť

poistenia, je len účelovou domnienkou (lebo podpisom úverovej zmluvy údaje zo strany dlžníka
dochádza k uzatvoreniu poistenia k úveru) z jazykového vyjadrenia takýto záver rozhodne nemožno
vyvodiť a citovaná formulácia je plne prirodzená iba zmluvným vyjadrením časového okamihu vzniku
poistenia. Pri adrese, kde mal údajne žalobca reklamovať alebo uplatniť sťažnosť u žalovaného,
ktorá adresa chýba, a tak došlo k porušeniu povinnosti uviesť v zmluve o splátkovom úvere túto

adresu, poukazujú na zákonnú úpravu, účinnú v čase uzavretia zmluvy podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
lebo účinný zákon v § 7 ods. 1 zreteľne charakterizuje predávajúceho ako dodávateľa tovaru alebo
služby, ktoré majú byť zaplatené z prostriedkov spotrebiteľského úveru, ale aj z koncepcie zákona
č.258/2001 Z.z., ktorého ambíciou bolo regulovať najmä záväzkové vzťahy pri predaji na splátky a
pri spôsobe financovania a toto pripojenie medzi dodávateľom tovaru alebo služby a poskytovateľom
spotrebiteľského úveru sa malo prejaviť aj v povinnosti veriteľa zakomponovať adresu predávajúceho do

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, avšak a contrario, ak spotrebiteľský úver nebol priamo spojený s kúpou
konkrétneho tovaru alebo služby, nemohla ani na veriteľa dopadať povinnosť uviesť v zmluve adresu
predávajúceho - lebo žiaden individualizovaný predávajúci totiž v tomto prípade neexistoval a nemohol
byť identifikovaný, keďže nešlo o tzv. viazaný spotrebiteľský úver, ako je v súčasnosti reglementovaný
ustanovením § 15 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

8. Aj ostatné námietky sú neopodstatnené. Žalobca nesprávne tvrdil, že podstatný rozdiel je v údajne
správnej výške celkových nákladov spojených s úverom, ktorá mala byť 9.970,56 €, ale v zmluve je
uvedený údaj 9.970,27 €, ide teda o rozdiel (9.970,56 € - 9.970,27 € = „0,29 €“!!!). Preto ide o nepoctivý
charakter žaloby a aj keby to bolo tvrdenie žalobcu hypoteticky pravdivé. Žalobca však nenamietal

nikdy po uzavretí úverovej zmluvy absenciu, resp. reklamačnú adresu a bez problémov s ich bankou
komunikoval, a teda nemal žiaden problém s nájdením adresy pri sume 7.477,55 € a jej zaplateniu.
Aj Ústavný súd SR sp.zn. PL ÚS 3/09 z roku 2011, ako aj z roku 2017, PL ÚS 50/2015 nepovažuje
takú banálnu vadu zmluvy za postačujúcu pre úplné odňatie legitímneho zisku. Naopak, žalobca v čase
uzavretia zmluvy mal právnické vzdelanie a účelovo len podal žalobu.

9. V ďalšom vyjadrení (č.l. 234-239) zo dňa 26.6.2020 okrem iného žalovaný poukázal aj na to, že
žalobca uplatnil premlčanú pohľadávku, on namietal premlčanie v priebehu celého konania a z hľadiska
posúdenia premlčania len súd toto môže posúdiť a súd prvej inštancie spravodlivo a precízne odôvodnil
premlčaný nárok čo do čiastočného uplatnenia bezdôvodného obohatenia (uviedol aj judikatúru 1Cdo

67/2011 Najvyšší súd ohľadne začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby).

10. V súvislosti s prejednávaným sporom sú podľa názoru žalovaného právne významné iba skutkové
okolnosti, ktorými je obsah uzavretej zmluvy, pretože žalobca dôvodil jej údajnými vadami a vykonanie
jednotlivých úhrad úverového záväzku, o ktorých mal žalobca okamžitú vedomosť ipso facto (išlo totiž

o jeho vlastné plnenia, ktoré sledoval). Aj v týchto intenciách boli riadne vykonané aj potrebné dôkazy
súdom prvej inštancie. Žalobca získal znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť
zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie okamžitým zaplatením každej splátky, ak už posúdil vzťah o
bezdôvodnom obohatení.

11. Odvolací súd postupom podľa § 385 CSP preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
odvolacieho pojednávania a zistil, že rozsudok je v časti vecne správny a treba ho potvrdiť, a to čo do
premlčanej čiastky 3.665 € s príslušenstvom (ktorú istinu príslušenstvom aj súd prvej inštancie správne
zamietol).

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli
počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol a skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozpore v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobomvyplývajúcim z § 192, 193 a 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd
prvej inštancie vec posúdil p právnej stránke.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP spočívajúci v nesprávnom právom posúdení veci je
naplnený chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, ku ktorej dochádza vtedy, keď súd nepoužil
správny (náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale
interpretoval, alebo keď zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. Žiadny z odvolacích dôvodov nebol naplnený. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade s § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, podal výklad
právneho posúdenia skutkového stavu podľa relevantných hmotnoprávnych zákonných ustanovení.
Zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie a prijaté skutkové a právne závery
sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade so zmyslom a účelom aplikovanej zákonnej úpravy a to v

potvrdzujúcej časti rozsudku.

15. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2
CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by zvrátili skutkový
stav v tejto časti, rozsudok je zákonný.

16. V časti je nárok premlčaný, pretože žalobca za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby, t.j. platby
za obdobie od 8.7.2014 do 13.4.2016 vo výške 3.665,51 € uplatnil oneskorene po zákonnej lehote dvoch
rokov (premlčacia subjektívna doba riešená najvyšším súdom 1Cdo/67/2007, 5Cdo/121/2009, ale aj
najvyšší súd v rozhodnutí 3Cdo/169/2017). Žaloba bola podaná až 4.5.2018 a s týmto odôvodnením

súhlasí a v tejto časti zamietnutia žaloby aj odvolací súd odkazuje na dôvody uvedené v rozsudku súdu
prvej inštancie.

17. Preto aj ani jeden z odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil v odvolaní žalobca, nebol preukázaný a
naplnený čo sa týka premlčaného nároku žalobcu a aplikácia práva podľa § 107 OZ súdu prvej inštancie

je správna.

18. Na druhej strane v prevyšujúcej časti je rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný.

19. Odvolací súd v tejto spotrebiteľskej veci zvýrazňuje, že právny poriadok Slovenskej republiky

považuje Zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon, ktorým sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (samozrejme teraz už platí právna úprava podľa
§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. 129/2010 ohľadne Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá má obsahovať
okrem všeobecných náležitostí podľa Obč. zák. aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov, prípadné poradie ... Zákonná úprava SR vychádzala aj z rozsudku C42/15 ESD z 9.
novembra 2016 Home Credit a.s. proti Kláre Bírovej a právna úprava Európskej únie bola predstavovaná
Smernicou 2008/48 ohľadne náležitostí Zmluvy o úvere.

20. Podľa názoru odvolacieho súdu Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí uvádzať celkovú výšku,

menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie. V zmluve má byť
zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru, prípadne
strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky, avšak Smernica ako
špecifický prameň (norma práva) EÚ vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli cieľ sledovaný
Smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku.

21.PodobneajrozhodnutieNajvyššiehosúduSRvsporežalobkynePrimabankysp.zn.7Cdo/98/2018z
roku 2019, ktorý zaujal názor aj k účelu Smernice ako aj poukázal na judikatúru NS SR v inom rozhodnutí
napr. 3Cdo 146/2017 ohľadne interpretačných prístupov a právnych záverov najvyššieho súdu ohľadne
obsahu úverovej zmluvy.

22. Ďalej odvolací súd dodáva, že aj najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach vyjadril záver, ak
pri právnych záveroch či zmluva o úvere sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka alebo
Občianskym zákonníkom, je treba posúdiť tieto právne úkony aj pri otázke premlčania podľaObčianskeho zákonníka a so zreteľom na to, odvolací súd aj skúmal, či námietka premlčania nebola
vznesená v rozpore s dobrými mravmi. Nepriaznivejšie postavenie pre spotrebiteľa má síce Občiansky
zákonník, ktorý upravuje kratšiu trojročnú premlčaciu dobu s uplatnením Obchodného zákonníka, ak

je námietka premlčania uplatnená podľa tohto právneho predpisu, je ale spojená s týmto uplatnením
dlhšia (štvorročná premlčacia doba). Nie je možné však v súdenom spore spochybňovať, či úver je
absolútnym obchodom a či naň dopadá tretia časť Obch. zák., ale úverová zmluva podľa názoru
odvolacieho súdu vykazuje aj znaky spotrebiteľskej zmluvy, súdna prax preto považuje obdobné právne
vzťahy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so zreteľom na nepodnikateľský

účel zmluvy za typické občiansko právne vzťahy, t.j. spotrebiteľské vzťahy. Účastníkmi týchto vzťahov
sú obchodník poskytujúci úver v rámci svojho predmetu činnosti a spotrebiteľ, ktorý prijíma úver
na svoju osobnú spotrebu a ide tu teda typické občianskoprávne vzťahy (v plnom súlade treba
uplatňovaťprincípochranyspotrebiteľaamásadodržiavaťpožiadavka,abyvprípadeduplicitnejprávnej
úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva bola aj z hľadiska premlčania dĺžky premlčacej doby
aj jej plynutia aplikovaná právna úprava obsiahnutá v OZ a nie v Obch. zák.). Správnosť aplikácie

občianskoprávnej premlčacej doby dokonca aj v absolútnych obchodoch majúc zároveň spotrebiteľský
charakter z ústavnoprávneho hľadiska nespochybňoval ani Ústavný súd doteraz (napr. uznesenie
Ústavného súdu z 19.júna 2013 sp.zn. I.ÚS 402/2013).

23. Nebolo sporu medzi stranami sporu, či ide o spotrebiteľské právo a či ide o spotrebiteľskú

zmluvu, avšak problematika spotrebiteľského práva je veľmi obšírna, predmetom úpravy nielen jedného
právneho predpisu je spotrebiteľské právo, ale celého komplexu vzájomne súvisiacich právnych
predpisov (napr. aj rozhodnutie 3Cdo/87/2017 Najvyššieho súdu). Podstatné v tomto spore ale je, že nie
je v rozpore s dobrými mravmi, ak strana sporu aj v spotrebiteľskom spore uplatní námietku premlčania
tak,akosastalozostranyžalovanéhovtejtoveci.Žalobcapočasceléhoprocesuvymáhaniapohľadávky

nenamietal svoj dlh a vyjadroval ochotu ho uhradiť, navyše má aj právnické vzdelanie.

24. Ak ale súd prvej inštancie uzavrel, že nárok žalobcu v celom rozsahu na uplatnenie bezdôvodného
obohatenia je nedôvodný a že vychádzal z § 2 ods. 1 písm. c/ bodu 5 zákona č. 258/2001 Z.z.
(ohľadne poistenia, resp., a či poplatok na poistenie je určený veriteľom ako podmienka poskytnutia

spotrebiteľského úveru) tento záver je predčasný, avšak už teraz možno zaujať právny záver k okolnosti,
či predmetný formulár v bode F pri požadovanom ručení alebo poistení úveru obsahuje komplexný
súbor poistenia, pričom predmetné poistenie má byť uvedené vo formulári v zmysle vysvetliviek k §
2 vyhlášky č. 620/2007 Z.z. len v prípade, ak pri poskytnutí ponúkaného spotrebiteľského úveru sa
požaduje ručenie alebo poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, súd správne

vyhodnotil len ako chybu, lebo zo samotného znenia zmluvy o splátkovom úvere uzavretej stranami
sporu táto skutočnosť, či veriteľ požaduje zabezpečenie úveru aj poistením nevyplynula a to aj vzhľadom
na rozsiahle dokazovanie a nemožno spochybniť ani výpoveď svedkyne ku tejto okolnosti. So zreteľom
na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy, úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov a to ak neobsahuje v zmysle § 4 ods. 2 písm. d/ adresu predávajúceho, na

ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, avšak tu súd prvej inštancie uzavrel správne,
že takáto adresa predávajúceho podľa jeho názoru vyplýva aj z formulácie samotného zákona, aby bola
potrebná len vtedy, ak by spotrebiteľský úver bol poskytnutý na základe zmluvy o úvere a slúžil na účel
úhrady tovaru predávajúcemu, teda nie na poskytnutie peňazí a jednotlivých finančných čiastok bez
účelu.

25. K tomuto záveru odvolací súd dodáva, že tovar je výrobok, ktorý sa k spotrebiteľovi dostáva
prostredníctvom trhu a je určený na predaj a jeho výmenu (tu však išlo o finančný úver, teda boli
poskytnuté peniaze a žalobca mohol uplatňovať alebo kontrolovať len splátky vo vzťahu k banke).

26. Naviac potrebný tovar predstavujú spotrebné predmety, ktoré sú predmetom tovarovej výmeny,
žalobca s právnickým vzdelaním veľmi dobre vedel, že išlo o účelový finančný úver a boli mu poskytnuté
peniaze, teda v skutočnosti spotrebný tovar nemohol a ani nemal kde reklamovať a jeho námietka v
odvolaní je neopodstatnená ohľadne uvedenia adresy, t.j. reklamáciu tovaru, ktorá podľa obsahu spisu
z formulára ani nevyplýva.

27. Vzhľadom na uvedené, keďže nebolo vysvetlené a odôvodnené súdom prvej inštancie prečo by mal
platiť aj poistné žalobca a ďalšie poplatky pre nepreskúmateľnosť podľa § 389 CSP písm. b/, c/, odvolací
súd zrušil napadnutý rozsudok v prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie dokazovanie,s tým, že musí ozrejmiť aj skutkové okolnosti uvedených poplatkov, ako aj otázku dojednania poistného,
pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy podľa zákona 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom
úvere mohla byť zabezpečená poistným aj na žiadosť spotrebiteľa.

28. Len po doplnení dokazovania a riadnom odôvodnení rozhodnutia podľa § 220 CSP je možné vo veci
opätovne rozhodnúť a keďže došlo k procesnému pochybeniu súdu prvej inštancie v časti uplatneného
nároku žalobcu odvolací súd v rozsahu nad istinu 3.665 € s prísl. uplatnenej pohľadávky 7.477,55 € s
prísl. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. V novom rozhodnutí podľa § 396 ods. 2 CSP rozhodne aj o trovách odvolacieho konania súd prvej
inštancie.

30. Výsledok hlasovania 3 : 0.

Poučenie:

Poučenie: Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.