Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1508216326
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1508216326.6

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a
členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : Slovenská
kancelária poisťovateľov, Bratislava, Bajkalská 19B, IČO : 36 062 235, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovaným : 1. U. I., nar. XX. X. XXXX, bytom W., W. XX, zastúpený
Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., W., O. XX, X. U. I., A.. XX. X. XXXX, W., Belinského 16,

o zaplatenie 11.420,79 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 11. 4. 2018 č.k. 6C/251/2008 - 404, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Žalovaný 1 m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Uvedeným rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu

11,420,79 € spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 18. 7. 2008 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku príslušenstva žalobu zamietol. predmetný nárok priznal súd
prvej inštancie žalobcovi (vo vzťahu k žalovanej 2) titulom náhrady škody. Voči žalovanému 1 žalobu
v plnom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že v
konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej 2 plnú náhradu trov konania; zároveň žalovanému
1, ktorý rovnako dosiahol v konaní plný úspech, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu.
2/ Predmetný rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, pričom jeho odvolanie smerovalo
len proti výroku rozsudku, ktorým bol žalovanému 1 voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Žalobcavytýkalsúdu,žepriznalžalovanému1nároknanáhradu
trov konania bez bližšieho skúmania okolností prejednávaného prípadu, keď súd opomenul skúmať ust.

§ 257 CSP, t.j. či v danom prípade neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému
1 ako plne úspešnej strane sporu, nemal priznať nárok na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní
v tejto súvislosti poukazoval najmä na skutočnosť, že konanie sa voči žalovaným vedie na súde od
18. 7. 2008, pričom skutočnosti, pre ktoré bol nárok žalobcu voči žalovanému 1 zamietnutý, uviedol
žalovaný 1 až takmer 10 rokov po začatí sporu. Pokiaľ by žalovaný 1 komunikoval so žalobcom a dané
skutočnosti by uviedol pred podaním žaloby, resp. tesne po nej, žalobu by žalobca voči nemu vzal späť a

trovy konania žalovaného 1 by nevznikli. Žalobca je preto názoru, že žalovaný 1 zapríčinil vznik sporu a
tým aj vznik trov konania na jeho stane, pričom existujú dôvody hodné osobitného zreteľa - spočívajúce
najmä v neaktivite a neochote žalovaného 1 komunikovať so žalobcom, z ktorých dôvodov nemal súd
prvej inštancie žalovanému 1 nárok na náhradu trov konania priznať. Žalobca preto navrhoval v ním
napadnutom výroku rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žalovanému 1 voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania neprizná, resp. aby zrušil v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu

vrátil na ďalšie konanie.3/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný 1 tak, že odvolanie žalobcu považuje za
nedôvodné a že v danej veci neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Podľa
žalovaného 1 žalobca neozrejmil dostatočne, prečo žaluje aj žalovaného 1. Žalovaný 1 poukázal na

zákonný liberačný dôvod podľa § 430 Obč. zák. pri svojom výsluchu vo veci, pričom skutočnosť, že
výsluch žalovaného vykonal konajúci súd až po takmer 10 rokoch od podania žaloby nemožno pričítať
na ťarchu žalovanému 1. Navyše ani potom, ako žalovaný 1 namietol svoj pasívnu vecnú legitimáciu,
neurobil žalobca žiadny dispozičný úkon (späťvzatie žaloby voči žalovanému 1). Počas celého konania,
aj v záverečnej reči zotrval žalobca na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, ako aj na žalobe, preto

nie je dôvod na to, aby sa súd pri rozhodovaní o trovách odklonil od zásady úspechu v spore. Tvrdenie
žalobcu, že pokiaľ by s ňou žalovaný 1 skôr komunikoval, tak by voči nemu nesmerovala žaloba, je preto
účelové. Žalovaný 1 navrhoval rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
4/ Ďalšie podania vo veci stranami sporu učinené neboli.
5/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. vo výroku o trovách
konania medzi žalobcom a žalovaným 1) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia odvolacieho

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6/ Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
7/Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.
8/ V ust. § 255 ods. 1 CSP je premietnutá zásada úspechu v spore, ako základné kritérium priznania

náhrady trov konania. Úspech vo veci (tiež zodpovednosť za výsledok sporu) pritom súd skúma vždy
čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada
zodpovednosti za výsledok sporu) je charakteristická pre sporové konania (akým je aj predmetná právna
vec) a uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane (účelne
vynaložené, preukázané) trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Odvolací súd je názoru, že súd

prvej inštancie v danej právnej veci pri rozhodovaní o trovách konania správne aplikoval ust. § 255
ods. 1 CSP, nakoľko to bol žalovaný 1 kto v konaní dosiahol plný úspech. Je tiež nutné prihliadať na
skutočnosť, že neexistuje žiadny rozumný dôvod, prečo by žalovaný 1 mal znášať trovy konania, ktoré
neinicioval, v ktorom sa ale musel brániť, a to aj s pomocou advokáta, t.j. vynaložením nákladov na
právne zastúpenie. Súd prvej inštancie preto o nároku na náhradu trov konania medzi žalobcom a

žalovaným 1 správne rozhodol, keď nárok na náhradu trov v plnom rozsahu priznal žalovanému 1.
9/ Zároveň odvolací súd konštatuje, že nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
podľa § 257 CSP žalovanému 1 výnimočne nárok na náhradu trov konania nepriznať. Ustanovenie
§ 257 CSP znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania.
Použitie ust. § 257 CSP teda negatívne dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu

trov konania, z ktorého dôvodu musí použite tohto ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam
konkrétneho prípadu a musí mať výnimočný charakter. Samotné dôvody hodné osobitného zreteľa a ani
výnimočné okolnosti zákon (Civilný sporový poriadok) bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa musí súd prihliadať na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné
pomery všetkých strán sporu a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu ich práva na

súde a ich postoj v konaní. Nutno podotknúť, že žalobca takýmito okolnosťami v konaní neargumentoval,
tieto začal v podstate tvrdiť až v odvolaní proti napadnutému uzneseniu. Odvolací súd výnimočné
okolnosti,odôvodňujúceaplikáciuust.§257CSPzobsahuspisovéhomateriálunezistil,pričomzatakéto
okolnosti nemožno považovať poukazovanie žalobcu na to, že až z výsluchu žalovaného 1, ktorý bol
realizovaný až 10 rokov po začatí sporu, boli zistené skutočnosti, preukazujúce nedostatok jeho vecnej

pasívnej legitimácie v konaní. Bolo už povedané v texte vyššie, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania je nutné vziať do úvahy aj už spomínanú okolnosť, že by bolo nespravodlivé, aby žalovaná
strana sporu, ktorá bránila svoje právo, nedostala náhradu trov konania, ktoré v ňom musela vynaložiť.
Ustanovenie § 257 CSP by malo slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti v súvislosti s rozhodovaním
o náhrade trov, ktorú však odvolací súd v danom prípade nezistil, a teda nevidel dôvod na použitie ust.

§ 257 CSP.
10/ Súd prvej inštancie teda aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP správne, keď žalovanému 1 v súlade so
zásadou úspechu v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolací súd z
vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny,
podľa § 387 ods. 1 CSP.

11/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný 1 mal v odvolacom konaní plný úspech,
preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trovkonania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).