Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. júl 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/20/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202582
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619202582.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Lenky Halmešovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: O. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Topoľčany, Škultétyho 1577/8, Topoľčany, matky: V. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX,
I., zastúpenej advokátkou: JUDr. Zuzana Valaská, Škultétyho 1145/6, Topoľčany, a otca: O. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom R. mieru XXX/XX, I., zastúpený: Dudzík & Gerová, advokátske združenie so
sídlom Škultétyho 1597/7, Topoľčany, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca
dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31.marca 2020 č.k. 9P/179/2019-163, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich sa vyživovacej
povinnosti otca, vo výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné ako aj vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti matky (výrok
I.)stým,žezastupovaťmaloletúO.aspravovaťjejmajetoksúoprávneníobajarodičia(výrokII).Zároveň
rozhodol, že otec dieťaťa je oprávný stretávať sa s maloletou dcérou po dobu štyroch mesiacov od

právoplatnosti rozsudku každý párny kalendárny týždeň v pondelok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod.,
v utorok v čase od 16.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu v čase od 8.00 hod. do 12.00 hod.. Po uplynutí
tejto doby každý párny kalendárny týždeň v pondelok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod., v utorok v čase
od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že otec maloletú dcéru
prevezme a po ukončení styku odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť maloletú O.
na stretnutie s otcom pripraviť a stretnutie umožniť(výrok III). Otca dieťaťa zaviazal k povinnosti platiť
na maloletú dcéru výživné vo výške 180,- eur mesačne s účinnosťou od 13.01.2020 s tým, že výživné

je splatné vždy do 26. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky (výrok IV.). Nedoplatok otca
na zročnom výživnom na maloletú dcéru za obdobie od 13.01.2020 do 31.03.2020 vyčíslil na sumu
261,29 eura, ktorú umožnil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných spolu
s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok V.). O trovách konania rozhodol tak, že
žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal (výrok VI.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
24 ods. 4, § 25 ods. 1 a 2, § 28 ods. 1,2,3, § 36, § 62 ods. 1,2,4,5, § 75 ods. 1, § 77 ods.1 Zákona

o rodine, ako aj zisteným skutkový stavom na základe čoho dospel k záveru, že je potrebné súdnym
rozhodnutím upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, keďže rodiča dieťaťa nie sú
manželia a nežijú v spoločnej domácnosti.1.2.V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na obsah návrhu otca doručeného
súdu dňa 29.10.2019, ktorým sa domáhal, aby súd maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti matky s
tým, že obaja budú oprávnení maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné žiadal určiť na

sumu 80,- eur mesačne so splatnosťou k 26. dňu príslušného mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň
žiadal upraviť styk s maloletou dcérou každý párny kalendárny týždeň v pondelok, v utorok, v sobotu a
v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. Dôvodil tým, že s matkou dieťaťa boli partneri, v spoločnej
domácnosti žili do mája 2018. Dňa 22.06.2018 s matkou dieťaťa uzavreli "Dohodu rodičov o úprave práv
a povinností k maloletému dieťaťu". Uviedol, že s matkou sa dohodli na výživnom vo výške 150,- eur

mesačne a úprave styku. Napriek jeho snahe a pravidelnému plateniu výživného matka dieťaťa dohodu
nedodržuje a dostať jeho dcéru na styk je náročné. Dodal, že pracuje ako hráč hádzanej v športovom
klube HC Dukla Praha a z toho dôvodu sa väčšinu času zdržiava v ČR. Na Slovensko chodí najmä za
účelom realizácie styku s dcérou. Od 02.09.2019 je práceneschopný z dôvodu operácie ľavého ramena.
Záveromzdôraznil,žejehozárobkovéschopnostiamožnostimuneumožňujúplatiťvýživnévdohodnutej
výške, a preto za mesiac október poslal výživné vo výške 80,- eur.

1.3.Dňa 13.01.2020 bol súdu prvej inštancie doručený návrh matky na zverenie maloletej dcéry do jej
osobnej starostlivosti. Matka dieťaťa súhlasila s tým, že obaja rodičia budú oprávnení dcéru zastupovať
a spravovať jej majetok. Výživné žiadala určiť na sumu 350,- eur mesačne a styk upraviť každú párnu
sobotu v mesiaci od 08.00 hod. do 12.00 hod. Uviedla, že s otcom dieťaťa žila v spoločnej domácnosti do
mája 2018. Počas spoločného spolužitia hrával hádzanú za topoľčiansky klub a prevažná čas opatery o

dieťa bola na nej. Potvrdila rodičovskú dohodu, ktorú uzatvorili a poukázala na to, že od októbra 2019
namiesto dovtedy zasielaných 150,- eur otec dieťaťa platí výživné vo výške 80,- eur. Uviedla, že otec
dieťaťa od septembra 2018 pôsobí v V., preto styk s maloletou dcérou prebiehal len občasne. Zastala
názor, že na stretnutia s otcom by si maloletá O. mala zvykať postupne. Poukázala na svoje príjmy a
výdavky a rovnako na výdavky na dieťa. Záverom dodala, že otec dieťaťa je vlastníkom 2-izbového bytu

v obci I., ktorý dlhodobo prenajíma.
1.4.Z hľadiska skutkového stavu súd prvej inštancie považoval za preukázané, že rodičia maloletého
dieťaťa nie sú manželia a nežijú v spoločnej domácnosti. Otec sa zdržiava v V., kde je zamestnaný ako
hráč hádzanej a na Slovensko dochádza za účelom realizácie styku. Matka býva s maloletou dcérou v
domácnosti jej rodičov a o dcéru sa riadne stará. starostlivosť matky o dcéru nespochybňoval a súhlasí

so zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. Vzhľadom na stanovisko rodičov i naviazanosť dieťaťa
na matku, súd prvej inštancie zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky s tým, že maloleté
dieťa budú zastupovať a spravovať jej majetok obaja rodičia.
1.5.Vo vzťahu k úprave styku otca s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie uviedol, že otec sa v konaní
domáhal úpravy styku s maloletou dcérou v intervaloch, ktoré mu umožňuje zamestnávateľ. Poukázal na

to, že otec pracuje v Prahe a má záujem o realizáciu styku každý párny kalendárny týždeň v pondelok,
v utorok a v sobotu, pričom v pondelok a utorok by sa styk realizoval pravidelne a v sobotu v závislosti
od jeho zápasového vyťaženia. Pri rozhodovaní o úprave styku otca s dieťaťom súd prvej inštancie
vzhľadom na naviazanosť dieťaťa na matku a doterajšie menej časté intervaly stretnutí otca a dcéry,
súd prvej inštancie určil prechodné obdobie, kedy by sa styk mal realizovať v rozsahu len niekoľkých

hodín tak, aby si maloletá O. na otca postupne zvykala. Po uplynutí adaptačného obdobia súd prvej
inštancie rozšíril úpravu styku na párny kalendárny týždeň v pondelok v čase od 15.00 hod. do 19.00
hod., v utorok v čase od 15.00 hod. do 19.00 hod. a v sobotu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod., pričom
zároveň zohľadnil denný režim dieťaťa .
1.6.Vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti otca súd prvej inštancie uviedol, že vyživovaciu povinnosť

otca určil na sumu 180, -euro mesačne, pričom vychádzal z príjmu otca 1500,- eur mesačne, ktorý
pozostáva z príjmu zo zamestnania cca 1100,- eur a z príjmu z prenájmu 2-izbového bytu v I. 400,- eur,
ktorého sa dobrovoľne vzdal. Zároveň prihliadol na to, že výdavky otca sú vyššie než otcom uvádzaný
príjem zo zamestnania. Vychádzal z názoru, že výživné v takto určenej výške postačuje na úhradu
výdavkov uvádzaných matkou, s tým, že u otca nebola zistená nadštandardná životná úroveň. Súd

zároveň prihliadol na výdavky, ktoré otcovi vzniknú v súvislosti s realizáciou styku a cestovaním z V.
do I. a späť. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 13.01.2020 do 31.03.2020 vyčíslil na
sumu 261,29 eura, ktorú otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 20,- eur splatných spolu
s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku k rukám matky s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

2.Proti tomuto rozsudku čo do výrokov týkajúcich sa vyživovacej povinnosti otca, vo výroku o povinnosti
otca zaplatiť zročné výživné a v súvisiacom výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
otec dieťaťa, v ktorom navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a určil výživné vovýške 130,- eur mesačne. Výživné vo výške určenej súdom považoval za vylepšenie finančnej situácie
matky a nie prihliadnutie na odôvodnené potreby maloletej dcéry. Považoval za nespravodlivé tvrdenie
súdu, že sa dobrovoľne vzdal príjmu z dôvodu ukončenia prenájmu. V tejto súvislosti uviedol, že zmluva

o nájme bola uzatvorená dňa 23.06.2018 s dohodnutým termínom ukončenia nájmu ku dňu 30.10.2019.
Uznal, že matke dieťaťa posiela výživné v sume 80,- eur, ktoré nie je veľmi vysoké. Dodal, že bol
ochotný platiť aj nad rámec tohto výživného, u matky sa dopytoval, čo maloletá O. potrebuje, no matka
vždy odpísala, že nič nepotrebujú, nič nechcú. Poukázal na to, že matka brigádne pracuje a poberá
rodičovský príspevok a rodičovský prídavok, ktorý sa momentálne pohybuje cez cca. 400,- eur mesačne.

V tejto súvislosti zdôraznil, že spolu s výživným bude mať matka maloletého dieťaťa príjem cca 800,-
eur. Uviedol, že jeho príjem je 1.100,- eur, iný príjem nemá. Žiadal zohľadniť, že keď odčíta od svojho
príjmu súdom určené výživné, hypotéku, spotrebný úver, mesačné náklady na cestovanie a nevyhnuté a
minimálne náklady na živobytie v Prahe a na Slovensku zostane mu príjem 170,- eur, pričom matke na
živobytie zostane cca 500,- eur. Zdôraznil, že sa vie uskromniť, ale výživné ktoré mu určil súd považuje
za naozaj neprimerane vysoké pri dvojročnom dieťati.

3.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu otca dieťaťa navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v časti určenia výživného a zročného výživného ako vecne správny potvrdiť s tým, že
súd prvej inštancie rozhodol v záujme a na prospech maloletého dieťaťa.

4.K odvolaniu otca dieťaťa sa vyjadrila aj matka dieťaťa. Uviedla, že súd ustálil príjem otca zo
zamestnania na 1.113,- eur. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie otca dieťaťa v konaní, že jeho
príjem je 1.500,- eur. Z uvedených dôvodov sa domnievala, že súd mal vychádzať z príjmu otca (zo
zamestnania a nájmu) v celkovej výške 1.900,- eur (1.500,- eur + 400,- eur) a z tejto sumy mal otcovi
určovať aj bežné výživné. Rovnako spochybnila aj výdavky otca dieťaťa. Uviedla, že súd prvej inštancie

sa s otázkou možného nájmu bytu v Továrnikoch vysporiadal správne. Žiadala zohľadniť, že aj keby
tvrdenie otca, že byt v súčasnosti neprenajíma bolo pravdivé, otec nepredložil žiaden dôkaz o tom,
že sa snaží túto situáciu zmeniť . Bránila sa tým, že životná úroveň otca dieťaťa je podľa jej názoru
nadštandardná. Zdôraznila, že keď mala maloletá O. 9 mesiacov, teda pred skoro 2 rokmi, tak jej
otec na výživu dobrovoľne prispieval 150,- eur, pričom jeho životnej úrovni sa nič nezmenilo, skôr sa

zvýšila, nakoľko vtedy nemal tak vysoký príjem a žil v byte v I.. Uviedla, že otec sa jednostranne
rozhodol výživné znížiť na 80,- eur mesačne bez ohľadu na jej názor, ako aj to, že tu existujú výdavky na
škôlku a iné výdavky, ktoré pred 2 rokmi neexistovali. Žiadala zohľadniť, že otec prispieva na maloletú
dcéru len výživným a nemá žiadne ďalšie výdavky v súvislosti s potrebami dieťaťa. Dodala, že to že
niekedy odmietla ponuku otca s tým, že momentálne dieťa nič nepotrebuje, automaticky neznamená, že

otcom zasielané výživné je adekvátne jeho schopnostiam a možnostiam a preukázanej životnej úrovni.
Záverom žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že otca zaviaže
na vyživovaciu povinnosť voči maloletej O. v sume 350,- eur mesačne s účinnosťou od 13.01.2020 s
tým, že výživné bude splatné vždy do 26.dňa toho ktorého mesiaca. Rozhodnutie o zročnom výživnom
nechala na úvahe súdu.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len „CMP“ §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) prejednal vec bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch týkajúcich
sa vyživovacej povinnosti otca, vo výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné výživné ako aj vo výroku o

trovách konania je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

6.Podľa § 387 odsek 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7.Podľa§387odsek2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.Keďže odvolací súd dospel k tomu záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne

odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 CSP opakovať
tie isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov
vzťahujúcich sa na tento prípad.9.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje
správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol. Súd prvej inštancie sa
dostatočne zaoberal opodstatnenosťou návrhu z hľadiska príslušných ustanovení Zákona o rodine a

zistený skutkový stav správne posúdil po právnej stránke.

10.Predmetom konania bol návrh oboch rodičov maloletého dieťaťa na úpravu rodičovských práv a
povinností k dieťaťu. Otec dieťaťa navrhol, aby súd maloletú O. zveril do osobnej starostlivosti matky
s tým, že obaja budú oprávnení maloletú dcéru zastupovať a spravovať jej majetok. Žiadal, aby súd

určil výživné na sumu 80,- eur mesačne so splatnosťou k 26. dňu príslušného mesiaca vopred k rukám
matky. Styk s maloletou dcérou žiadal upraviť každý párny kalendárny týždeň v pondelok, v utorok, v
sobotu a v nedeľu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod. Dňa 13.01.2020 matka maloletej O. doručila
súdu návrh na zverenie maloletej dcéry do jej osobnej starostlivosti. Výživné žiadala určiť na sumu
350,- eur mesačne a styk upraviť každú párnu sobotu v mesiaci od 08.00 hod. do 12.00 hod. Súd
prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom, proti ktorému čo do výroku o vyživovacej povinnosti a

zročnom výživnom podal odvolanie otec dieťaťa. Predmetom odvolacieho konania boli výroky rozsudku
súdu prvej inštancie týkajúce sa vyživovacej povinnosti otca, výroku o povinnosti otca zaplatiť zročné
výživné ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

11.Výživné je osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje túto povinnosť voči každému dieťaťu

na základe jeho individuálnych potrieb. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením
vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera
potrieb je rôzna a môže sa pri deťoch v tom istom veku odlišovať. Závisí od nákladov dieťaťa v súvislosti
s pribúdajúcim vekom, s fyzickým a psychickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie,
jeho schopnosťami, záujmami a zdravotným stavom. Súčasne závisí aj od schopností a možností

rodičov. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa
z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich.
12.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v
podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo
zo zákona a trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, a preto by rodičia pri svojom

životnom smerovaní mali robiť všetko pre to, aby v rámci zodpovednosti za ich všestranný vývoj dokázali
uspokojovať všetky základné životné potreby svojich detí. Odvolací súd dodáva, že v tomto smere bolo
potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou
rodičovských práv a povinností najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a
všestranný vývoj maloletých detí.

13.Z obsahu spisu je zrejmé, že otec dieťaťa dosahuje čistý príjem zo zamestnania cca. 1.100,- eur ,
pričom náklady na bývanie v V. mu hradí zamestnávateľ. Otec je vlastníkom bytu v I., ktorý prenajímal
za sumu 400,- eur mesačne s tým, že tento príjem už v súčasnosti nemá, pretože nájomný vzťah
skončil uplynutím dojednanej doby. Otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Podľa názoru odvolacieho

súdu aj skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa nemá príjem z prenájmu bytu, zohľadňujúc jeho príjem
zo zamestnania a benefit v podobe poskytnutia bytu zamestnávateľom v V. umožňuje otcovi súdom
určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu v sume 180, -euro mesačne plniť.

14.Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva, že matka maloletého dieťaťa je na rodičovskej

dovolenke a poberá rodičovský príspevok 220,70 eura, prídavok na dieťa v sume 24,34 eura. Pre
zlepšenie finančnej situácie pracuje ako upratovačka za plat približne 152,- eur mesačne. Nie je preto
pravdivé tvrdenie otca, ktoré uviedol v podanom odvolaní, že matka poberá rodičovský príspevok a
rodičovský prídavok spolu vo výške 400,- euro mesačne. Matka zo svojho príjmu 372,70 eura ( 220,70
eurarodičovskýpríspevok+152europríjemzpracovnejčinnosti)môželen vminimálnemiereprispievať

na výživu dieťaťa. Odvolací súd predovšetkým zohľadnil skutočnosť, že matka svoju vyživovaciu plní v
celomrozsahukaždodennou osobnoustarostlivosťouodieťavútlomveku,pretofinančnézabezpečenie
dieťaťa zaťažuje predovšetkým otca. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec dosahuje pravidelný
mesačný príjem najmenej 1.100- euro, preto z tohto príjmu môže plniť vyživovaciu povinnosti na
dieťa v sume 180,- eur mesačne a to bez ohrozenia jeho výživy. Spolu s rodinnými prídavkami,

ktoré poberá matka potom bude zabezpečená výživa dieťaťa na primeranej úrovni zodpovedajúca
životnej úrovni otca. Čo sa týka tvrdenia otca, že zo svojho príjmu platí hypotéku a spotrebný úver,
odvolací súd tieto námietky zohľadniť nemohol, pretože vyživovacia povinnosť rodičov má prednosť
pred inými výdavkami. Aj keď zabezpečenie vlastného bývania nemožno vo všeobecnosti považovať zaneodôvodnený výdavok rodiča, bolo treba v danom prípade zohľadniť tú skutočnosť, že otec v byte,
ktorý nadobudol a spláca prostredníctvom hypotekárneho úveru nebýva a tento v minulosti prenajímal.
Posudzujúc možnosti otca je teda možné prijať záver, že jeho príjem a celkové majetkové pomery

umožňujú otcovi súdom prvej inštancie určené výživné platiť. Keďže súd prvej inštancie správne vyčíslil
aj výšku zaostalého výživného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v tomto výroku ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
15.Odvolacísúdzáveromuvádza,ženemoholvyhovieťnávrhmatky,ktorápožadovala,abyodvolacísúd
uložil otcovi prispievať na výživu dieťaťa sumou 350,- euro mesačne. Matkou požadovaná suma 350,-

euro mesačne je nielen neprimeraná potrebám maloletého dieťaťa ale aj možnostiam a schopnostiam
otca.

16.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

17.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).