Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. august 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 0T/49/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120010737

Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1120010737.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom pre prípravné konanie Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej
veci obžalovaného D. J., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno
e/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.08.2020 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

D. J., M.. XX.XX.XXXX v Košiciach, trvale bytom B. - P. Ť., Slovenská republika, nezamestnaný, t. č.
vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Bratislava od 19.06.2020

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 19. júna 2020 v čase okolo 17:15 hod. v Bratislave na Námestí SNP č. 19 po predchádzajúcom

upozornení I.. L. W. na jeho hlučné správanie sa jej začal verejne vyhrážať zbitím a zabitím, konkrétne jej
adresoval slová „počkaj veď ja Vás zabijem, budem Ťa biť“ a následne kúsok od terasy ich reštaurácie
si vyzliekol vrchnú časť oblečenia, agresívne sa napínal a ukazoval holú hruď, akoby napínal svaly, čím
u I.. L. W. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, pričom tak konal pred manželom poškodenej a
ďalšími tromi osobami vykonávajúcimi práce na blízkej terase,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu
a čin spáchal verejne (pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami),

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písm. e) Trestného zákona s poukazom
na ustanovenie § 122 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, k trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 súd obžalovanému ukladá trest zákazu pobytu na území Hlavného mesta
Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 4 (štyri) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 20.06.2020 v tzv. superrýchlom konaní doručená obžaloba
prokurátoraOkresnejprokuratúryBratislavaIzodňa20.06.2020,č.k.4Pv245/20/1101-6naobvineného
D. J. pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek

2 písm. e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 122 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd po vypočutí obvineného vydal v danej trestnej veci trestný rozkaz, proti ktorému podal obvinený
odpor, v dôsledku čoho súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie. Na

hlavnom pojednávaní súd po tom, čo sa obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/
Trestného poriadku (že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe), vykonal dokazovanie
výsluchomobžalovanéhoD.J.,výsluchomsvedkyne-poškodenejI..L.W.,P.J.W.,prečítanímzápisnice
o výsluch svedka L. L. z prípravného konania postupom podľa § 263 odsek 2 v spojení s § 240 odsek
3 Trestného poriadku, prečítaním listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to zápisnice o

vydaní veci (č. l. 35), opisu kamerového záznamu (č. l. 36), záznamu o telefonickom oznámení (č. l. 38),
výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 49 - 52), údajov
zo systému REGOV (č. l. 53), podnetu (č. l. 54), odpisu registra trestov obžalovaného, ako aj dôkaz
prehratím obrazového záznamu postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku.

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,
dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1,

odsek 2 písm. e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 122 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona a že tento skutok spáchal práve obžalovaný D. J..

K výroku o vine

Obžalovaný D. J. svoju vinu za spáchaný skutok popieral. Na svoju obhajobu uviedol, že v ten deň
prišiel za poškodenou s tým, že nech sa starajú o svoje záhradky, nakoľko je to nebezpečné z dôvodu,
že tam chodia rýchlo kolobežky a môžu ublížiť malým deťom. Následne prišiel slušne za pánom W.,
ktorý mu uviedol, že nech počká, že telefonuje a potom ho odstrčil so slovami „ty žobrák“. Obžalovaný
následne odišiel s tým, že ho chytil hnev, vyzliekol si tričko a ukázal na svoje tetovanie s otázkou, či

je toto problém. Taktiež uviedol, že z uvedenej budovy padajú škridle, pričom odkedy na to poukázal,
odvtedy má problémy s uvedenou rodinou poškodenej, snažia sa mu robiť zle a volajú na neho policajtov.
Ide asi o obdobie 3 mesiacov. Od tohto obdobia sa ho snaží pán W. prenasledovať, fotí ho a snaží sa
ho vyprovokovať. Vôbec sa nikomu nevyhrážal, skutok sa nestal a určite sa nevyjadril tak, že by sa
poškodenej vyhrážal zabitím alebo zbitím. Pokiaľ ide o to, kde stála poškodené obžalovaný uviedol, že

bola od neho vzdialená asi 10 - 12 metrov, pán W. bol vedľa nej, pričom k nemu bol otočený chrbtom a
celý čas telefonoval. Taktiež svedok, ktorý zhotovoval terasu, stál niekde pri nich. Čo sa táka alkoholu
obžalovaný uviedol, že v čase spáchania skutku alkohol nepožil a ani niekoľko hodín predtým. Vo
všeobecnosti sa na uvedenom mieste zdržuje a požíva tam alkoholické nápoje. Od obdobia, čo začal
mať problémy s uvedenou rodinou, sa tam zdržiaval denne a občas požíval aj alkohol.

Prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný tiež poukázal na to, že boli porušené práva obžalovaného
v prípravnom konaní, a to porušenie práva na preštudovanie spisu, ktorého sa právne účinne nevzdal
a rovnako sa nevzdal práva účasti na výsluchu poškodenej.S uvedenými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za

spáchaný skutok. V tomto smere súd uvádza, že orgány činné v trestnom konaní získali a zabezpečili
rozhodujúce dôkazy zákonným spôsobom a v rozsahu nevyhnutnom pre náležité zistenie a objasnenie
skutkového stavu, ktorých vykonanie na hlavnom pojednávaní preukázalo ich vzájomnú obsahovú
zhodu, resp. obsahovú nadväznosť a vzájomné dopĺňanie sa. Po ich vyhodnotení bolo možné vylúčiť
akékoľvek pochybnosti o vine obžalovaného za spáchaný skutok.

V tejto súvislosti súd uvádza, že obžalovaný je usvedčovaný výpoveďami svedkov I.. L. W. (vystupujúcej
aj v procesnom postavení poškodenej), J. W. J. L. L., ktorí podrobne a vo vzájomnej obsahovej zhode
popísali konanie obžalovaného. Vo vzťahu k týmto svedkom súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú
by bolo možné čo i len v minimálnej miere uvažovať o tom, že by nevypovedali ohľadne skutku pravdivo
tak, ako ho vnímali vlastnými zmyslami a vystavili sa tak riziku trestného stíhania za trestný čin krivej

výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona, resp. aj za trestný čin krivého obvinenia podľa
§ 345 Trestného zákona.

Vina obžalovaného je tak v potrebnej miere (z hľadiska požadovaného stupňa istoty) preukázaná
výpoveďou svedkyne - poškodenej I.. L. W., ktorá presvedčivo a hodnoverne vo svojej výpovedi

popísala, ako najprv okolo 17:00 hod. slušne upozornila obžalovaného na jeho nevhodné správanie
s tým, že ak neprestane, zavolá políciu, na čo obžalovaný začal vykrikovať ešte viac, začal vulgárne
nadávať a začal na ňu kričať „počkaj, veď ja ťa zabijem, budem ťa biť“ a ešte jej kričal niečo o jej lebke.
Následne si vyzliekol vrchnú časť oblečenia, agresívne sa napínal a ukazoval holú hruď a vyzeralo to,
akoby napínal svaly. Po tomto sa ona začala báť, že jej ublíži, nakoľko sa na danom mieste nachádza

každý deň a on ju podľa výzoru pozná, pričom v tomto prípade nadobudla strach aj preto, že sa
obžalovaný predtým vyhrážal aj jej dcére. Vo vzťahu k vzdialenosti medzi ňou a obžalovaným svedkyňa
- poškodená uviedla, že obžalovaný bol od nej asi 5 - 6 metrov, pričom tam boli aj traja pracovníci, ktorí
budovali terasu, jej manžel a iní ľudia.

V zhode s výpoveďou poškodenej sú aj vyjadrenia svedka J. W. J. L. L.J.D..

Prvý z menovaných svedkov vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že obžalovaný bol v deň skutku v čase
okolo 17:00 hod. hlučný a vulgárny, pričom po tom, čo ho jeho manželka - poškodená I.. L. W. upozornila
na jeho správanie, sa jeho ataky a výrazy začali stupňovať a skončilo to tak, že na adresu poškodenej

uviedol „zbijem ťa a zabijem ťa“.

Rovnako vypovedal aj svedok L. L., ktorý uviedol, že v uvedený deň v čase okolo 17:00 hod. prechádzal
okolo obžalovaný, ktorý vykrikoval po námestí, pričom poškodená ho slušne upozornila, aby nekričal,
že obťažuje zákazníkov. Po tomto upozornení obžalovaný začal kričať ešte viac, pričom sa zameral na

poškodenú, na ktorú následne začal kričať „ja si ťa počkám, ja ťa zbijem, ja ťa zabijem!“. Poškodená
následne pôsobila dosť rozrušene.

Do kontextu týchto svedeckých výpovedí zapadá aj obrazový záznam zachytávajúci správanie
obžalovaného v danom čase, kedy si vyzliekol tričko a ktoré zodpovedá tomu, čo uviedla poškodená.

Hoci tento záznam nezachytáva samotné vyhrážky obžalovaného na adresu poškodenej, čo inak
poškodená logicky vysvetlila tým, že obžalovaného začala nahrávať až následne po týchto vyhrážkach,
je obsah záznamu v zhode s tým, čo uviedla poškodená a teda aj z tohto hľadiska niet žiadneho
dôvodu usudzovať na to, že by poškodená mala tendenciu obžalovanému bezdôvodne priťažovať a
nevypovedať pravdivo ohľadne obžalovaným vyslovených vyhrážkach.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na rozpor vo výpovedi svedka L. L. v tom smere, že ak nevedel
uviesť, čo konkrétne poškodená povedala obžalovanému, ako mohol počuť vyhrážky obžalovaného,
súd poznamenáva, že všetci svedkovia poukázali na to, že po upozornení obžalovaného zo strany
poškodenej začal obžalovaný kričať ešte viac, z čoho evidentne vyplýva následná oveľa väčšia

intenzita verbálneho prejavu obžalovaného, ktorej obsah tak logicky mohol byť zrozumiteľnejší nielen
pre samotného svedka, ale aj inú inak nezainteresovanú osobu, ktorá predtým uskutočnený prejav
poškodenej nemusela zachytiť vôbec.S poukazom na uvedené skutočnosti má súd jednoznačne za to, že skutok tak, ako je popísaný v
skutkovej vete sa stal a tento skutok bez akýchkoľvek pochybností spáchal obžalovaný, pričom tento
skutok napĺňa všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2

písm. e) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 122 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona.

V tejto súvislosti súd uvádza, že určitá vyhrážka (smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou
ujmou) sa vždy musí posudzovať nie vo všeobecnej rovine, ale individuálne v rámci konkrétnej veci,
pričom je potrebné vychádzať z kontextu všetkých do úvahy prichádzajúcich okolností danej konkrétnej

situácie. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že obžalovaným vyslovené vyhrážky boli spôsobilé
vyvolať dôvodnú obavu predpokladanú v § 360 Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obžalovaný sa do sporu s poškodenou a členmi jej rodiny dostal opakovane. Poškodená
pritom už v minulosti volala na obžalovaného políciu, pričom napriek tomu, že aj v zmysle vyjadrenia
obžalovaného mal mať s rodinou poškodenej problémy po dobu cca 3 mesiace, opakovane takmer na
dennej báze sa obžalovaný dostavoval na dané miesto, kde mala rodina poškodenej prevádzku a kde

okrem toho popíjal alkohol, ktorý zjavne potencoval jeho agresívne správanie. Z vyjadrení poškodenej,
akoajzostatnejčastispisuvyplýva,žeobžalovanýsamalvnejakejrovinevyhrážaťajdcérepoškodenej.
Z uvedených hľadísk teda možno učiniť nepochybný záver, že obžalovaným vyslovené vyhrážky boli v
plnej miere spôsobilé vzbudiť u poškodenej dôvodnú obavu.

V predmetnej trestnej veci bol naplnený aj znak kvalifikovanej skutkovej podstaty daného trestného
činu v mysle § 360 odsek 2 písmeno e/ Trestného zákona - spáchanie trestného činu verejne, nakoľko
vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa stíhaného prečinu dopustil pred viac ako
dvoma súčasne prítomnými osobami.

Pokiaľ ide o naplnenie materiálneho znaku stíhaného prečinu uplatňovaného ako ma-teriálny korektív v
zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona (závažnosť činu), vychádzajúc zo všetkých kritérií obsiahnutých
v tomto ustanovení (spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku, ktoré sú z hľadiska ich obsahu určované všetkými už vyššie uvedenými
skutočnosťami), dospel súd k záveru, že konkrétny stupeň závažnosti činu je rozhodne vyšší než

nepatrný. Vzhľadom na všetky preukázané skutočnosti a celkový kontext, v akom obžalovaný vyhrážky
vo vzťahu k poškodenej vyslovil je nepochybné, že konkrétna závažnosť obžalovaným spáchaného
prečinu je zhodná so závažnosťou typovou, vyjadrenou samou skutkovou podstatou tohto trestného
činu, ktorá tak nevyhnutné vyžaduje vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti.

K výroku o treste

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti

pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné
Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol súd povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4
Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný
pomer medzi nimi. U obžalovaného D. J. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť upravenú v §
36 Trestného zákona a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť, konkrétne podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné činy. V dôsledku

prevažujúceho pomeru priťažujúcich okolností bol súd povinný u obžalovaného postupovať v zmysle §
38odsek4Trestnéhozákona,vdôsledkučohosadolnáhranicatrestnejsadzbyupravenejv§360odsek
2 Trestného zákona (6 mesiacov až 3 roky) zvyšuje o jednu tretinu (spôsobom výpočtu podľa § 38 odsek
8 Trestného zákona) a teda upravená trestná sadzba tak predstavuje rozpätie 16 mesiacov až 3 roky.Vychádzajúc z takto ustálenej trestnej sadzby súd so zreteľom na výsledky dokazovania považoval za
adekvátne uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov za súčasného uloženia

trestu zákazu pobytu na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy na dobu 4 roky.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že obžalovaný bol napriek svojmu relatívne mladému veku
doposiaľ (od roku 2006) až 23 krát súdne trestaný súdmi v tuzemsku aj v cudzine, a to aj na
nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré nemali na obžalovaného žiaden vplyv. V prípade

obžalovaného ide teda o recidivistu, ktorý bol v minulosti odsúdený aj za rovnaký trestný čin, aký
mu je kladený za vinu v tejto trestnej veci. O osobe obžalovaného a spôsobe jeho života svedčí aj
bohatý záznam v registri priestupkov, z ktoré vyplýva, že od novembra roku 2019 až do spáchania
činu sa dopustil celkom 29 priestupkov na území Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy,
najmä priestupkov proti verejnému poriadku podľa § 48 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ale aj priestupku proti občianskemu

spolunažívaniupodľa§49odsek1písmenod/zákonaopriestupkochainých.Vosobeobžalovanéhoide
o bezdomovca požívajúceho alkoholické nápoje s vulgárnym a agresívnym správaním, ktorého náprava
nie je možná žiadnym alternatívnym trestom nespojeným s trestom odňatia slobody.

S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že v prípade obžalovaného D. J.Ó.S. je vo výrazne vyššej

miere potrebné dôsledne dbať na represívnu a preventívnu funkciu trestu a súčasne dôsledne dbať
aj na ochranu spoločnosti pred obžalovaným, ktorý sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti a iného
protiprávneho konania na úrovni priestupkov. Je teda nepochybné, že obžalovanému bolo potrebné
ukladať trest odňatia slobody v uvedenej výmere, ktorá zodpovedá závažnosti stíhaného trestného činu
a predovšetkým osobe obžalovaného a ktorý spolu s trestom zákazu pobytu, pre ktorého uloženie boli

splnené všetky zákonné podmienky (§ 62 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona) prispeje k dosiahnutiu
účelu trestu vyjadreného v § 34 odsek 1 Trestného zákona. Pokiaľ ide o dĺžku doby trestu zákazu pobytu
súd poznamenáva, že doba 4 rokov je plne odôvodnená všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami
vzťahujúcimi sa na zadokumentované protiprávne konanie obžalovaného na území mesta Bratislavy.

Vo svetle všetkých uvedených skutočností možno považovať trest odňatia slobody vo výmere
18 mesiacov spolu s trestom zákazu pobytu za dostatočný, reflektujúci požiadavku generálnej aj
individuálnej prevencie a zohľadňujúci všetky funkciu trestu. Trest v uvedenej výmere podľa názoru súdu
zodpovedá nielen závažnosti činu, ale predovšetkým osobe samotného obžalovaného a možnostiam
jeho nápravy.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

V súvislosti s namietaným porušením práv obžalovaného na obhajobu v prípravnom konaní súd
poznamenáva, že pokiaľ ide o výsluchy svedkov, ktorých účasti sa obžalovaný vzdal, je možné toto
vzdanie sa považovať za relevantné, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný bol o vykonaní
týchto výsluchov s menovitým označením svedkov vrátane svedkyne - poškodenej s dátumom a

časom ich vykonania riadne upovedomený dňa 19.06.2020, teda v deň konania jeho výsluchu, preto
je v zápisnici o výsluchu obvineného zaznamenané vzdanie sa práva účasti na týchto výsluchoch
plne postačujúce. Rovnako o preštudovaní spisového materiálu bol obžalovaný riadne upovedomený,
pričom v tomto smere možno dať obhajobe sčasti za pravdu ohľadne toho, kedy bol obžalovaný o
preštudovaní spisu upovedomený, avšak táto skutočnosť nemala v nijakom smere zásadný vplyv na

možnosť obžalovaného realizovať svoje právo na obhajobu a kedykoľvek aj počas konania na súde sa
oboznámiť s obsahom spisu a navrhovať dôkazy.

Vo vzťahu k dôkazom navrhnutých na hlavnom pojednávaní zo strany obžalovaného, t. j. výsluch svedka
U. R. a zabezpečenie kamerových záznamov zachytávajúcich dané priestranstvo, súd uvádza, že tieto

odmietol v súlade s § 272 odsek 3 Trestného poriadku, nakoľko ich vykonanie nebolo potrebné z dôvodu,
že sa týkajú okolností, ktoré mal súd za preukázané na základe už skôr navrhnutých a vykonaných
dôkazov.S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na
Okresný súd Bratislava I. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh.
Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.