Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoE/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509205333
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2509205333.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová, a
sudkýň:JUDr.AndreaDudášováaJUDr.ĽuboslavaVanková,vexekučnejvecivprospechoprávneného:
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému:
W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Roman Liščák, v zastúpení
JUDr. Lukáš Liščák, so sídlom exekútorského úradu Hlohovec, Nám. Sv. Michala 5/A, pod sp. zn. EX

1372/09, pre vymoženie 66,38,- eur a trov exekúcie, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu
Okresného súdu Piešťany, č.k. 6Er/1859/2009-30 zo dňa 02.07.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu
exekútorovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 57 ods. 1 písm. b), h), § 58 ods. 1, § 196, § 197
ods. 1, § 199, § 200 ods. 1, 2, 5, § 203 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len

„EP“ alebo „Exekučný poriadok“), § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom
do 31.08.2008, § 22 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Vecne súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že exekučným titulom bolo právoplatné
a vykonateľné rozhodnutie - blok na pokutu nezaplatený na mieste vydaný OO PZ Leopoldov č. AA
1979751 zo dňa 26.03.2007. Súd po preskúmaní súdneho spisu zistil, že dôvodom na zastavenie

exekúcie je uplynutie prekluzívnej lehoty v z mysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení účinnom do 31.08.2008. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle ust. § 88 ods. 1 z.
č. 372/1990 Zb. je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu
rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie
exekúcie súdnym exekútorom (exekučným titulom). Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom
štádiu konania, a preto prebiehajúcu exekúciu podľa ust. § 58 ods. 1 v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm.

b) Exekučného poriadku zastavil. Náhradu trov konania súdnemu exekútorovi nepriznal.

4. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor s návrhom na jeho zrušenie. Namietal, že v
danom prípade sa nejedná o preklúziu a že súd nesprávne rozhodol, keď aplikoval ust. § 57 ods. 1 písm.
b) Exekučného poriadku. Má za to, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej
lehoty tak, ako to vyžaduje platná legislatíva, vymáhané právo teda nezaniklo a exekučné konanie teda

nemôže byť zastavené z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Dôvod na zastavenie exekúcie nastalaž nemajetnosťou povinného. Následkom toho považuje súdny exekútor za nesprávne aj rozhodnutie
o trovách exekúcie.

5. Oprávnený a povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“), postupujúc podľa § 470 CSP, pred vecným preskúmaním napadnutého rozhodnutia
zisťoval, či odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa (§ 57 EP, § 357 CSP), či podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP á contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie v časti zastavenie exekúcie je potrebné podľa § 386 písm. b) CSP odmietnuť ako
odvolanie podané neoprávnenou osobou a že odvolanie v časti trov exekúcie je potrebné podľa § 386
písm. c) CSP odmietnuť ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa.

7. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú
len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 01.04.2017.

8. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 01.07.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní
podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

9. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

11. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku, ktorým súd prvej inštancie exekúciu zastavil,
odvolací súd poukazuje na ust. § 37 ods. 1 EP, podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

14. Nakoľko vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania a
z ktorého výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba v prípade, kedy súd rozhoduje
o trovách exekúcie, mal odvolací súd za to, že súdny exekútor nebol oprávnený na podanie odvolania
voči výroku o zastavení exekúcie.

15. Súdny exekútor svoje odvolanie smeruje aj proti výroku, ktorým mu trovy neboli priznané, a v
tejto časti podľa cit. ustanovení nepochybne je oprávnenou osobou na jeho podanie. Jeho odvolanie
obsahovo nadväzuje na namietané dôvody zastavenia exekúcie, keďže v prípade zastavenia exekúcie
podľa § 57 písm. h) EP by skutočne prichádzala do úvahy aplikácia § 203 ods. 2 EP. Podľa ustanovenia
§ 243b ods. 3 EP, ktoré ustanovuje výnimku z aplikácie § 243b ods. 2 EP, teda z aplikácie predpisov

účinných do 31. októbra 2013 na exekučné konania začaté do tohto dňa, sa o odvolaní proti výroku
o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 1.
novembrom 2013; inak sa naň použijú predpisy účinné od 1. novembra 2013. Novela Exekučného
poriadku účinná od 1. novembra 2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) tak zrušila prípustnosť samostatného
odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku. V dôsledku

zmeny vykonanej v § 58 ods. 6 EP účinnej od 1. novembra 2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného
poriadku ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.16. V prerokúvanej veci bolo napadnuté uznesenie vydané 02.07.2019. Súdny exekútor síce napadol
toto uznesenie ako celok, ale z vyššie uvedených dôvodov je toto odvolanie v časti smerujúcej proti
výroku I. o zastavení exekúcie neprípustné. V dôsledku toho treba toto odvolanie posudzovať tak, ako

keby smerovalo len proti výroku o trovách exekúcie. Súdny exekútor bol pritom v napadnutom uznesení
aj správne poučený, že proti výroku o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. Odvolanie tak podľa
už citovaných ustanovení nie je prípustné ani v tejto časti (§ 355 ods. 2 CSP a contrario).

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol v zmysle

§ 386 písm. b), c) CSP bez toho, aby sa zaoberal napadnutým uznesením z hľadiska jeho vecnej
správnosti.

18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
im žiadne trovy konania nevznikli.

19. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP)