Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/68/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412215336
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4412215336.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
R. XXX, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom so sídlom Hlavné nám.
7, 940 02 Nové Zámky, IČO: 37 261 560, proti žalovanému: Slovenská republika - Vodohospodárska
výstavba, š. p., so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 00 156 752, zastúpenému SOUKENÍK -

ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o určenie, že nehnuteľnosti
tvoria predmet dedičstva po poručiteľovi Ferdinandovi Kubišovi, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 9C/171/2012-366 zo dňa 04.03.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 9C/171/2012-366 zo
dňa 04.03.2020 priznal žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 470
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Súd v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 02.07.2009 domáhala určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. R., vedených na LV č. XXX, ako parc. č. XXXX/X - záhrady

o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 s domom súp. č. XXX v podiele 1/1 a parc. č. XXXX/X -
zastavaná plocha (dvor) o výmere 1097 m2 v podiele 1/2. Žalobu odôvodnila tým, že je dcérou neb. O.
F., ktorý na základe rozhodnutia bývalého Štátneho notárstva v Nových Zámkoch č. D 1595/91 zo dňa
17.06.1991 zdedil predmetné nehnuteľnosti po poručiteľke neb. C. O., rod. F.. Do dedičstva po nej neboli
pojaté nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, až na základe rozsudku Okresného súdu Nové

Zámky č. k. 12C/135/99 zo dňa 28.02.1990, súd určil, že do dedičstva patria uvedené nehnuteľnosti.

2. Súd dospel k tomu záveru, že v tomto konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý si uplatnil náhradu trov
konania. Krajský súd vo svojom rozsudku prvoinštančnému súdu uložil povinnosť rozhodnúť opätovne
o nároku žalobcu na náhradu trov konania s poukazom na to, že žalobca menil počas konania právny
dôvod žaloby a petit žaloby, čo malo určitý vplyv na dĺžku sporu. Z konania je zrejmé, že právny zástupca

žalobcu podal dňa 02.07.2009 žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá žaloba bola v plnom rozsahu
opodstatnená,žalobcalenvdôsledkuprávnehonázoruodvolaciehoakoajdovolaciehosúduzmenilpetit
žaloby v zmysle právneho názoru druhoinštančného súdu, ktorý tento právny názor vyslovil v rozsudku
zo dňa 08.10.2014. Súd mal za to, že trovy vynaložené právnym zástupcom žalobcu v prospech žalobcu
viedli k úspešnému uplatneniu práva žalobcu, teda trovy právneho zastúpenia žalobcu boli účelne
vynaložené na uplatňovanie alebo bránenie práva.3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc napadnuté uznesenie
zmeniť a žalovanému priznať nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania voči
žalobkyni v rozsahu 100 %, in eventum stranám nárok na náhradu trov konania nepriznať. Podané

odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP. Namietal, že
žalobkyňasanesprávnedomáhalaurčeniavlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,pričomaž16.03.2015
požiadala o zmenu petitu žaloby, preto sa do tohto dňa domáhala niečoho, na čo nemala hmotnoprávny
nárok. Nemožno tvrdiť, že išlo o odôvodnené a účelne vynaložené výdavky žalobkyne v súvislosti s
uplatňovaním práva. Ak by žalobkyňa od začiatku správne formulovala petit, nadbytočné trovy konania

by nevznikli. Žalobkyňa zapríčinila dlhé nehospodárne konanie, pričom zavinila i trovy konania podľa §
256 ods. 1 CSP, preto mal súd priznať aspoň za obdobie od 02.07.2009 do 16.03.2015 náhradu trov
konania žalovanému. Žalovaný tiež namietal, že súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s dôvodmi
hodnými osobitného zreteľa.

4. K odvolaniu žalovaného doručila súdu vyjadrenie žalobkyňa navrhujúc napadnuté uznesenie ako

vecnesprávnepotvrdiť.Uviedla,žeúspešnejstranesporunemôžebyťnaškoduvyužitiejejdispozičného
práva s meritórnym návrhom.

5. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Poukázal na fakt, že podľa § 251 CSP sa za trovy
konania považujú odôvodnené a účelne vynaložené náklady. V kontexte skutkového stavu a priebehu

sporu nemožno akceptovať, že by náklady vynaložené žalobkyňou boli odôvodnené a účelné. Poukázal
na rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 378/2013. Žalobkyňa neuniesla ťarchu dôkazného
bremena v otázke preukázania oprávnenosti a účelnosti vynaložených výdavkov. Záverom sa žalovaný
pridržal tvrdení uvedených v podanom odvolaní.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §
380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozhodujúc o včas podanom odvolaní
žalovaného uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Odvolací súd preskúmaním obsahu súdneho spisu zistil, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. R., vedených na LV č. XXX,
ako parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere 625 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 99 m2, parc. č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 29 m2 s domom súp. č. XXX
v podiele 1/1 a parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha (dvor) o výmere 1097 m2 v podiele 1/2. O podanej

žalobe rozhodol pôvodne súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 4C/121/2009-94 zo dňa 22.03.2010
tak, že žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Po podaní odvolania Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k.
6Co/172/2010-121 zo dňa 03.05.2011 napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Proti rozsudku
Krajského súdu v Nitre podala žalobkyňa dovolanie, Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/198/2011 zrušil
druhoinštančný rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd v Nitre č. k. 6Co/316/2011-153 zo

dňa30.04.2012zrušilpôvodnýprvoinštančnýrozsudoksúdu.Následnesúdprvejinštancievovecisamej
rozhodol druhýkrát rozsudkom č. k. 9C/171/2012-237 zo dňa 25.02.2012. Tento rozsudok bol uznesením
Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/257/2013-263 zo dňa 08.10.2014 opätovne zrušený. Uznesením
zo dňa 07.05.2015 súd pripustil zmenu petitu žaloby v tom znení, že predmetné nehnuteľnosti tvoria
predmet dedičstva po poručiteľovi O. F.. Po zmene petitu žaloby súd prvej inštancie rozsudkom č. k.

9C/171/2012-290 zo dňa 07.05.2015 žalobe v celom rozsahu vyhovel. Krajský súd v Nitre rozsudkom
č. k. 5Co/903/2015-319 zo dňa 26.10.2016 rozsudok prvoinštančného súdu vo veci samej potvrdil. Proti
rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný, ktoré bolo uznesením č. k. 3Cdo/105/2018-358
zo dňa 17.01.2019 odmietnuté. Ohľadne trov predmetného konania rozhodol súd prvej inštancie
napadnutým uznesením č. k. 9C/171/2012-366 zo dňa 04.03.2020, ktorým žalobkyni priznal nárok

na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie
žalovaný, preto je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu o náhrade trov konania predmetom tohto
odvolacieho konania.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa

mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a

časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela
zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť
zákon (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých
zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady
trov konania podľa § 257 CSP.

14. Ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania.
Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade
uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na
sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej strane konania. Nedá

sa však vylúčiť takýto nárok aj voči intervenientovi alebo inému subjektu sporového konania. Nároky
na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému
nástupcovi pôvodnej strany aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene subjektov. Základným
meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv
určujepomerúspechučineúspechuvoveci,aažkeďdošlokpomernémurozdeleniunáhrady,vypočítajú

saskutočnevynaloženénáklady,atoutejstrany,ktorejúspechbolvyššíamátedanároknaichnáhradu.

15. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom v spore. Plný úspech v spore sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. U žalobcu ide
o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý

bol naposledy urobený vo veci samej, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v celom rozsahu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžo 215/2010).

16. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalovaného dospel k rovnakému
záveru ako súd prvej inštancie o priznaní náhrady trov konania žalobkyni v plnom rozsahu. V

predmetnomsporesažalobkyňapozmenepetitužalobydomáhala určenia,žepredmetnénehnuteľnosti
tvoria predmet dedičstva po poručiteľovi O. F.. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešnou a na uvedenom
nič nemení ani skutočnosť, že počas priebehu konania došlo k zmene žalobného petitu. V súlade s § 255
ods. 1 CSP má preto žalobkyňa nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V danej veci by bolo
nespravodlivé,pokiaľbysúdžalobkynináhradutrovkonaniačoilenčiastočnenepriznal,vzhľadomnajej

procesný úspech, keďže strana, ktorá je v sporovom konaní procesne úspešnou, má nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu. Z dôvodu, že pre posúdenie nároku na náhradu trov konania je podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP podstatný predovšetkým úspech v konaní a žalobkyňa bola v konaní
úspešná,vzniklojejprávonanáhradutrovkonania.Vpodanomodvolanížalovanýpoukazovalnazmenu
žaloby, vďaka ktorej bola žalobkyňa celkovo v spore úspešnou. Túto námietku, na ktorej odvolanie

založil žalovaný, považoval odvolací súd za nedôvodnú. Zmena žaloby je prejavom dispozičnej zásady,
ktorá je typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Jedná
sa o dispozičný procesný úkon so žalobou, nie o prostriedok procesného útoku alebo obrany. Za
situácie,žežalobkyňavyužilasvojumožnosťdispozíciesožalobouformouzmenypetitu,tátoskutočnosť
jej v žiadnom prípade nemôže byť na škodu, resp. príťaž, pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

Ako uviedol súd prvej inštancie pri náhrade trov konania je úspech žalobkyne potrebné posudzovať
výlučne z hľadiska zmeneného žalobného petitu. Odvolací súd sa pri rozhodovaní danej veci pridŕžal i
ustálenej rozhodovacej súdnej praxe, pričom v tejto súvislosti poukazuje na vyššie citované rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, v ktorom Najvyšší súd SR vyjadril svoj právny názor, že u žalobcu ide o plnýúspech v spore vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol
naposledy urobený vo veci samej. Voľným výkladom tak možno dospieť k záveru, že aj v prípade
zmeny žalobného petitu počas konania, je žalobca považovaný za procesne úspešného, ak súd žalobe

po takejto zmene vyhovie. Aj v súlade s týmto právnym názorom odvolací súd považoval napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne, keď súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu. Odvolací súd rovnako poukazuje na českú judikatúru, v ktorej bol vyjadrený
obdobný právny názor ako v prípade Najvyššieho súdu SR, že zmena žaloby (petitu) počas konania nie
je dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania spore úspešnej strane (pozri uznesenie Najvyššieho

súdu sp. zn. 22 Cdo 3066/2014 zo dňa 29.06.2016).

17. V súvislosti s námietkou, že súd prvej inštancie neskúmal dôvody hodné osobitného zreteľa
odvolací súd dodáva, že podľa § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie predstavuje odchýlku zo zásady
zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP).

Výklad dôvodov hodných osobitného zreteľa zákon ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená,
že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, či sp. zn. 3 MCdo
46/2012) ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú
možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,

či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ak súd má v úmysle použiť
moderačné právo alebo ak ho niektorá zo strán navrhne, musí súd umožniť protistrane, aby sa k tomu
vyjadrila (k zámeru aj k dôkazom). Súd v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť
procesný priestor“ umožňujúci stranám sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto

ustanovenia (pozri rozsudok ESĽP Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10), ako aj nálezy
Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS 46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15). Strana má teda právo byť explicitne
vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko.

18. V predmetnom prípade odvolací súd konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je

zrejmé, že súd nevzhliadol v danej veci žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
iný výrok o náhrade trov konania ako uviedol súd. Hoci v odôvodnení nie je výslovne konštatované, že
dôvody hodné osobitného zreteľa súd nevzhliadol, tento záver možno prijať po dôkladnom oboznámení
sa s obsahom odôvodnenia súdu. Z odôvodnenia rozhodnutia je badateľné, že v konaní neexistuje
dôvod, ktorý by bolo možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa. Nakoniec žalobkyňa ani

žalovaný pred súdom prvej inštancie nedeklarovali žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a žalovaný
anivpodanomodvolaníneuviedolkonkrétnevýnimočnédôvodyaokolnosti,ktoréjepotrebnépreskúmať
v súvislosti s náhradou trov konania. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o náhrade
trov konania sa súd prvej inštancie riadil právnym názorom a pokynmi odvolacieho súdu uvedenými v
predchádzajúcich rozhodnutiach.

19. V súvislosti s námietkou žalovaného o účelnosti vynaložených trov konania odvolací súd dodáva,
že účelnosť trov konania posúdi súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. Žalovaný žiadne dôvody, ktoré by odôvodňovali iný výrok o náhrade konania neuviedol a
nepreukázal.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd po prejednaní veci nepovažoval odvolanie žalovaného za

dôvodné a napadnuté uznesenie ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu
priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419,

§ 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP).