Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/13/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203009
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8818203009.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu

JUDr. Jany Burešovej a sudcu Mgr. Miloša Koleka v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, proti žalovanej O. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. č. XXX, XXX XX E., o zaplatenie sumy 1.986,49 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 3Csp/161/2018-97 zo dňa 06.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o nároku na náhradu trov konania.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol

takto:

,,I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1.986,49,- eur spolu s vyčísleným úrokom
z úveru do 30.09.2018 vo výške 1.356,53,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
1.986,49,- eur od 01.10.2018 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72 %, ktoré je trovy je p

o v i n n á zaplatiť žalovaná a o ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 20.02.2015
(správne malo byť dňa 23.02.2015) úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných
prostriedkov vo výške 2.000 eur, ktoré žalovaná mala splatiť v pravidelných 108 splátkach vo výške
40,00 eur mesačne. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu 05.01.2016. V prospech

žalobcu žalovaná uhradila sumu 13,51 eura.
Ďalej uviedol, že prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie nezaplatenej istiny vo
výške 1.986,49 eura. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v sume 2.000 eur, pričom
žalovaná uhradila celkovo sumu 13,51 eura, pričom súd vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v
zmysle ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie istiny v sume
1.986,49 eura. Ďalším nárokom uplatneným žalobcom bol nárok na vyčíslený úrok vo výške 1.637,86
eura s tým, že žalobca si zároveň uplatňoval úrok vo výške 19,90 % ročne z nezaplatenej istiny od

01.10.2018 do zaplatenia.
Zároveň uviedol, že sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve
dojednaný vo výške 19,9% ročne. Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru
(02/2015) činila úrok 10,16 % p.a. Mal za to, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi stranami sporu vdanom prípade značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami. Vzhľadom
na vyššie uvedené závery súd prvej inštancie považoval dohodu o výške úrokov za primeranú a v súlade
s dobrými mravmi.

Považoval za nesporné, že úverový vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia
poskytnutých prostriedkov má dlžník platiť úroky. Účastníci úveru pritom nemusia dohodnúť čas, na
ktorý sa úver poskytuje. V takom prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných
prostriedkov. Pokiaľ si však účastníci úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné
prostriedky do dohodnutej doby nevráti, prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z

omeškania . Ide pritom o odlišný inštitút oproti odplatným úrokom a ten má sankčnú povahu. Keďže
žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru, od tejto doby žalobca nemá nárok na úrok z úveru,
ktorého platenie bolo dojednané.
V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 05.01.2016, teda týmto dňom
sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti a súd
dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 05.01.2016, potom už nastupuje

režim platenia úrokov z omeškania, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku
z úveru vo výške 19,9 % ročne odo dňa splatnosti prvej splátky, t.j. od 25.03.2015 do dňa vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, t.j. 05.01.2016 a vo zvyšnej časti úrok vo výške 19,9% ročne zo sumy 1.986,49
eura od 01.10.2018 do zaplatenia zamietol.
Súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal ani nárok na poplatky za upomienky spolu v sume 39,65 eura,

nakoľko považoval sumu za tieto poplatky za neprimeranú,
Zároveň mal zato, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky
uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy,
ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje za súčasného
zhodnotenia predmetného dojednania. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade

omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie
uvedeného poplatku považoval za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka.
Ďalej uviedol, že žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok z

omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a
to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poukázal na to, že žalovaná požadovala výšku splátky 20,- eur mesačne, avšak žalobcom požadovanú
istinu by splácala viac ako 8 rokov, a to k tomu ešte nepripočítal úroky a trovy konania, na ktoré má
žalobca v zmysle rozsudku nárok. Súd teda žalovanej neuložil povinnosť plniť v splátkach.

O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku. Z
uplatnenej sumy 3.960,01 eura (istina 1.986,49 eura + úrok 1.637,86 eura + úrok 19,90% vyčíslený ku
dňu vyhlásenia rozhodnutia 236,10 eura + úrok z omeškania vyčíslený ku dňu vyhlásenia rozhodnutia
59,91 eura + poplatky), bolo žalobcovi priznaných 3.402,93 eura (istina 1.986,49 eura + úrok 1.356,53
eura+úrokzomeškaniavyčíslenýkudňuvyhláseniarozhodnutia59,91eura),tedažalobcamalvkonaní

úspech 86 % a neúspech 14 %, čo predstavuje úspech žalovanej. Žalobcovi po odpočítaní úspechu
žalovanej vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 72 %.

2. Vzákonomstanovenejlehotepodalprotitomutorozsudkuodvolaniežalobca.Namietal,ženapadnuté
rozhodnutie je nepreskúmateľné a arbitrárne, pretože nie je zrejmé, z akého právneho predpisu súd

vychádzal, keď uzavrel záver, že po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalobca nemá nárok na
dohodnuté zmluvné úroky. Je zrejmé, že súd a akýkoľvek štátny orgán v SR má postupovať na základe
a v medziach zákona, čo zaujatím takéhoto právneho názoru súdu bez podpory právnym predpisom
zjavné naplnené nebolo. V prípade zmluvného úroku zastáva názor, že ide o dohodnuté zmluvné plnenie
akcesorickej povahy. Uvedené znamená, že takéto plnenie je nevyhnutne spojené s istinou úveru, od

ktorej existencie závisí aj samotný zmluvný úrok ako forma odmeny veriteľa za poskytnutie predmetného
úveru. S poskytnutím úveru bol teda spätý aj jeho nárok na zmluvné úroky, pričom žalovaná si bola tohto
nároku vedomá a svojím podpisom zmluvy sa tieto zmluvné úroky zaviazala uhrádzať.
Mal za to, že už z jazykového výkladu je zrejmé, že veriteľ má nárok na úrok až do splatenia úveru.
Zosplatnenie úveru je len zmena termínu splatnosti, na ktorú má veriteľ nárok. V prípade ak by veriteľ

úver nezosplatnil, dlžník by bol povinný platiť zmluvné úroky. Ak teda je dlžník povinný platiť zmluvné
úroky v prípade ak platí úver v splátkach, odporuje logickému výkladu, aby bol od toho oslobodený v
prípade oprávnenej zmeny termínu splatnosti.Bol toho názoru, že úroky z úveru sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
úverovej zmluvy a predstavujú cenu úveru. Dlžník je povinný platiť úroky od okamihu reálneho
poskytnutia peňazí do okamihu ich reálneho vrátenia, a to či už v lehote alebo v omeškaní. Na povinnosť

platiť úroky z úveru nemá vplyv ani zosplatnenie úveru. Táto povinnosť zásadne trvá do času reálneho
vrátenia poskytnutého úveru.
Uzavrel, že v prípade zmluvného úroku ide de facto o odmenu veriteľa za poskytnutie úveru, pričom v
uvedenom prípade k vráteniu plnej výšky úveru zo strany žalovanej doposiaľ nedošlo, na základe čoho
je žalobca naďalej oprávnený aj na zaplatenie tejto položky.

Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok vo výroku II. a III. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alternatívne žiadal, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom
rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Žalovaná sa k doručenému odvolaniu žalobcu v súdom stanovenej lehote, ale ani do dnešného dňa

písomne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku
(ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránku Krajského súdu v Prešove dňa

01.06.2020 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodným nebolo.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietanými nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to

všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

6. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav

v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Odvolací súd,
osvojujúc si závery súdu prvej inštancie len na zdôraznenie vecnej správnosti dopĺňa:

7. Z obsahu súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že žalobca a žalovaná spolu so svojim

zosnulým manželom uzavreli dňa 23.02.2015 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie
finančných prostriedkov vo výške 2.000 eur. Zo strany žalobcu došlo k zosplatneniu celého dlhu ku dňu
05.01.2016. V prospech žalobcu uhradila žalovaná sumu 13,51 eura.

8. Podľa § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zmluvný úrok z úveru po zosplatnení odvolací súd
uvádza, že splácanie úveru v splátkach vyvoláva na strane veriteľa (žalobcu) stav absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania

patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa,
ktorý tým, že nemá k dispozícii istinu, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk
pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky pôžičky v režime dojednaného záväzku.
Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu
dočasne obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov

v podobe kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody
splátok.

10. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie dlhu, kedy jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú

o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o
protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho právana dispozíciu s istinou, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť
v režime výhody splátok. Práve v tom spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za
požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

11. S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní
s vrátením uvedenej sumy. Naopak, s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym

stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2
Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou.

12. Po zosplatnení úveru tak logicky nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem vyvinúť
úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom

zosplatnenídlhuposkytujeviaceréprávneprostriedkyvymoženiajednorazovozosplatnenejpohľadávky.
Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby
prostriedkov spotrebiteľom.

13. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde
spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ
by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo
o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by
úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované

nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku.

14. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády
dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa
domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké

obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

15. Ak by navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa,
ale zároveň by podporoval aj stav, v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné
úroky mu majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť

požičanú istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však nepožíva v slovenskom právnom poriadku
nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov (rozsudok Krajského súdu
v Prešove z 30. júna 2015 sp. zn. 6Co/190/2014).

16. Zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzných predpisov nevyplýva pravidlo, podľa ktorého má

dlžníkvspotrebiteľskomvzťahupovinnosťplatiťcenuslužbyvpodobeúrokovajzaobdobieposplatnosti
pohľadávky. Nesprávne právne posúdenie účinkov vyhlásenia predčasnej splatnosti súdom namietané
žalobcom nebolo opodstatnené. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade súd prvej inštancie
účinky vyhlásenia predčasnej splatnosti posúdil správne.

17. Relevantnej procesnej úprave založenej na pomere miery úspechu tej- ktorej sporovej strany
súčasne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej
inštancie žalobu čo do zvyšku zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodomtakéhotorozhodnutiaotrováchbolaskutočnosť,žežalobcoviakoprocesneneúspešnejstrane
nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol a žalovaná si náhradu trov odvolacieho konania

neuplatnila a ani jej žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 2 : 1; odlišné stanovisko
predsedníčky senátu je v súlade s ust. § 394 ods. 1 CSP z dôvodu jej nesúhlasu s väčšinovým
rozhodnutím senátu pripojené k rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.