Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/126/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7519203347
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7519203347.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú
O. U., nar. XX.XX.XXXX v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny v Košiciach, Staničné námestie 9, Košice dieťa rodičov: R. F. nar. XX.X.XXXX bývajúca v M.
č. XX, právne zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie
na ul. Fatranskej 2/E v Košiciach a L. U. nar. XX.X.XXXX bývajúcim v M. č. XX, v konaní o zvýšenie
výživného o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/147/2019-69
zo dňa 11.3.2020 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre maloletú O. na 140 eur mesačne vždy
do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej, počnúc 23.5.2018. Dlžné výživné za
obdobie od 23.5.2019 do 11.3.2020 v sume 1.063,33 eur zaviazal otca zaplatiť matke do 90 dní od
doručeniarozsudku.Vprevyšujúcečastinávrhmatkynazvýšenievýživnéhozamietol.Otrováchkonania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie matka i otec. Matka podala odvolanie z

dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že na základe vykonaného dokazovania súd prvej
inštancie zaviazal otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 140 eur mesačne počnúc od 23.5.2019.
Predchádzajúca úprava výživného na mal. O. bola určená rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie
č.k. 9P/367/2016-26 zo dňa 12.4.2017 vo výške 30 eur mesačne. V odôvodnení rozsudku súd, pri
určení výšky výživného uvádza, že vychádzal zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch
rodičov, pričom prihliadol na odôvodnené potreby maloletej a dospel k záveru, že výživné vo výške

140 eur zohľadňuje potreby maloletej a návrhu matky na zvýšenie výživného nevyhovel. Má za to,
že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neprihliadol dostatočne na to, že otec maloletej žije vo
Francúzsku a ona s maloletou na Slovensku, a teda ona sa o maloletú po celý čas osobne stará. V
spoločnej domácnosti s otcom maloletej nežijú už niekoľko rokov. Súd síce v odôvodnení rozsudku
skonštatoval, že otec maloletej dlhodobo žije vo Francúzsku, kde priemerná mesačná mzda je toho
času vo výške približne 3.500 eur a minimálna mesačná mzda vo výške 1.530 eur, tieto skutočnosti sa
však dostatočne nepretavili do výrokovej časti rozsudku. Otec maloletej na pojednávaní zavádzal súd a

úmyselne zatajoval svoje príjmy. Vo Francúzsku žije otec maloletej už dlhú dobu, bolo tomu tak už v čase
ich rozvodu v roku 2016, preto nie je možné, aby nemal vo Francúzsku príjem a žil takpovediac z ničoho.
Súd zároveň pri rozhodovaní nevzal dostatočne na zreteľ potencionalitu príjmu otca, ktorý ak by vyvinul
v štáte, v ktorom žije aspoň minimálnu snahu zamestnať sa, dosahoval by mesačný príjem so spodnouhranicou 1.530 eur, z ktorej by pre neho nebol žiaden problém hradiť výživné vo výške 200 eur mesačne,
čo sú aj reálne potreby dieťaťa, ktoré rastie a postupne prejavuje záujem o voľnočasové aktivity a ďalší
rozvoj. Súd síce v odôvodnení rozsudku konštatoval, že otec ako povinný rodič má vo Francúzsku

dostatočné možnosti zabezpečiť si primeranú prácu a prispievať tak na výživu svojho nezaopatreného
dieťaťa, v súdom určenej výške výživného sa to však dostatočne neprejavilo. Uviedla, že zo svojho
príjmu nie je schopná pokryť všetky náklady na seba a maloletú. Životná úroveň otca maloletej je vo
Francúzsku nepomerne vyššia ako životná úroveň matky a maloletej na Slovensku, čo však otec pred
súdom zatajuje. Žiadala, aby odvolací súd vzal v konaní zreteľ aj na otázku osobnej starostlivosti o

maloletú a rozsudok vo výroku o výške výživného zrušil. Uplatnila si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Otec podal odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie nesprávne aplikoval
rodinné hmotné právo. Otec považuje výživné určené súdom prvého stupňa na mal. O. vo výške

140 eur mesačne do budúcna za neprimerane vysoké vzhľadom k zárobkovým pomerom, finančnej a
majetkovej situácii otca a výživné v takejto výške nie je schopný uhrádzať. Otec uznáva, že na strane
maloletej O. došlo k zmene pomerov, nakoľko od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti v roku 2017
podrástla a začala navštevovať základnú školu, avšak od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene
pomerov aj na strane otca, ktorému pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k maloletej L. U., nar.

X.XX.XXXX, ktorú vychováva spolu so svojou družkou F. U.. Na strane otca zároveň od poslednej
úpravy výživného voči mal. O. nedošlo k zmene zárobkových či majetkových pomerov, keďže otec je
dlhodobo nezamestnaný. Poukázal na skutočnosť, že u matky maloletej došlo tak isto k podstatnej
zmene pomerov, keďže pri poslednej úprave výživného bola matka maloletej nezamestnaná, toho času
je matka zamestnaná ako barmanka. Matka v konaní pred súdom uviedla ako príjem z pracovnej

činnosti sumu 100 eur, tento príjem však považuje otec za skreslený a vysoko nepravdepodobný,
keďže matka trávi v práci oveľa viac času ako uviedla, pričom z praxe je známe, že oprávnení rodičia
svoje príjmy zámerne znižujú a neuvádzajú reálnu sumu, ktorá je mnohokrát oveľa vyššia. Súd prvého
stupňa sa dostatočne nevysporiadal ani s odôvodnenými potrebami maloletej O., pričom neskúmal
dostatočne podrobne reálne náklady na starostlivosť o maloletú a tieto si osvojil len na základe tvrdení

matky bez toho, že by matka tieto svoje tvrdenia hodnoverne preukázala. Otec považuje preto tento
postup súdu za nedostatočný a z tohto dôvodu, podľa názoru otca, nemohol súd správne o výške
výživného rozhodnúť. Poukázal na to, že náklady potrebné na starostlivosť o maloletú O. nedosahujú
výšku výživného, na výšku ktorého súd otca zaviazal. Súd prvej inštancie síce vychádzal pri určovaní
výživného z princípu potencionality príjmu povinného rodiča, pričom vzal do úvahy krajinu, kde otec

momentálne žije a výšku minimálnej mzdy v tejto krajine, avšak žiadnym spôsobom nevzal v úvahu
skutočnosť, že otec neovláda úradnú reč danej krajiny (francúzštinu), čo mu pri hľadaní práce spôsobuje
vážne ťažkosti. Skutočnosť, že si otec hľadá prácu, preukázal súdu predložením úradného dokumentu
priamo na pojednávaní. Tento dokument preložený z francúzštiny potvrdzuje skutočnosť, že je vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Zároveň sa nedá prehliadnuť ani fakt, že životné náklady vo

Francúzsku sú mnohonásobne vyššie ako na Slovensku, čo musí byť pri rozhodovaní o výške výživného
takisto zohľadnené. Súd prvej inštancie zároveň nebral akýmkoľvek spôsobom do úvahy výdavky na
jeho strane, čím nesporne došlo k pochybeniu na strane súdu. Okrem výdavkov uvedených v rozhodnutí
má otec ďalšie výdavky spojené so stravným, ošatením, či hygienou, čo nebolo v rozsudku zohľadnené.
Vyjadril presvedčenie, že pri súčasnom zohľadnení vyššie uvedených skutočností, ako aj aktuálnych

schopností a možností otca sa zamestnať a tiež skutočnosti, že otec má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť
voči mal. dcére L. nie je možné výživné určené súdom prvej inštancie vo výške 140 eur mesačne
považovať za primerané. Výživné v takejto výške ohrozí zabezpečenie základných životných potrieb
otca a bude pre neho znamenať v danej situácii existenčné ohrozenie, keďže ako už vyššie uviedol,
je dlhodobo nezamestnaný a nemá absolútne žiaden príjem. Podľa názoru otca nemohla u maloletej

O. nastať až taká výrazná zmena pomerov od poslednej úpravy výživného spred troch rokov, ktorá by
odôvodňovala tak vysoké a skokové zvýšenie výživného zo sumy 30 eur až na sumu 140 eur. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti výroku o výške výživného tak, že otec
je povinný prispievať na výživu mal. O. výživným vo výške 70 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky počnúc od 23.5.2019.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že skutočnosť, že otec maloletej je dlhodobo
nezamestnaný tvrdil aj v rozvodovom konaní v roku 2016 a 2017. Otec maloletej žije vo Francúzsku,
kde je priemerná mzda omnoho vyššia ako na Slovensku. Ak je otec maloletej celé roky bez riadnehozamestnania, prácu si očividne nehľadá a rozhodol sa zneužívať tamojší sociálny systém. Takéto
správanie zo strany otca však nemožno pričítať na vrub maloletému dieťaťu pokiaľ ide o jeho právo
byť otcom vyživované. Poukázala tiež na to, že maloletej poskytuje po celý čas osobnú starostlivosť a

je potrebné v danej situácii vychádzať z potencionality príjmov otca maloletej a možnosti zárobku vo
Francúzsku. Argumenty otca ohľadne toho, že náklady starostlivosti o maloletú O. nedosahujú výšku
výživného, na ktoré súd zaviazal otca sú úplne scestné a otec maloletej nevie aké sú skutočné náklady,
keďže sa o maloletú nestará osobne.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

6.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa
§ 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych

ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal
na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie
rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel
k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a preukázané všetky
skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemal pochybnosti

o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie a
úplne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery

zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by
poprelzmyselapodstatuprávanaspravodlivýproces.Úvahysúduprvejinštancietýkajúcesaposúdenia
zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom
nie sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu.

8. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.

Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené
na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z
dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného
stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z
dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa.

V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo
posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne
o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom
na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

9. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu
v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a otec ani v odvolaní neuviedol
žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd konštatuje,
že rozsah odôvodnených potrieb mal. O. by nepochybne odôvodňoval zvýšenie výživného vo väčšom
rozsahu, ale vychádzajúc z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, ktorým bolo preukázané,

že je v potencionálnych možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu maloletej v sume súdom
určeného výživného, ktoré zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb mal. O. a je nepochybné, že práve
matka dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj, čo prakticky
znamená,žepodielmatkynavýživnomjeporovnateľnýspodielomotca,pretosúbezprávnehovýznamupomery matky, na ktoré sa otec odvoláva, ktorá si dobrovoľne plní vyživovaciu povinnosť voči maloletej
aj osobnou starostlivosťou.

10. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného
sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov,
ktoré však vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí. Pri určovaní konkrétneho
rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne
je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo

vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby
súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život
kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku
dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné
zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby

detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú
v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej
kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú
nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, je preto potrebné zdôrazniť,
že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré sú

zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od
veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy
na budúce povolanie. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná
situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard
umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú

spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo.

11. Pokiaľ matka maloletej namieta, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu jej osobnú starostlivosť o
maloletú, nevzal zreteľ na to, že otec maloletej žije dlhodobo vo Francúzsku ani na potencionalitu príjmu
otca, ktorý ak by vyvinul aspoň minimálnu snahu zamestnať sa, dosahoval by príjem, z ktorého by

bez problémov mohol uhrádzať výživné v sume 200 eur mesačne, odvolací súd konštatuje, že súd
prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkami matky, správne prihliadol na skutočnosť, že
otec maloletej O. si hľadá prácu, čo prezentoval dokladom o registrácii uchádzača o zamestnanie, t.j.
toho času je nezamestnaný a zároveň správne vyhodnotil, že je vysoko nepravdepodobné, že by otec
maloletej bol bez akéhokoľvek príjmu a správne určil výživné na maloletú O., keď uzavrel, že otec ako

povinný rodič má možnosti a schopnosti v zahraničí, kde žije, zabezpečiť si primeranú prácu a prispievať
tak na výživu svojho nezaopatreného dieťaťa sumou 140 eur, čo predstavuje denné výživné 4,66 eur. .
Odvolací súd dodáva, že oprávnené záujmy maloletého dieťaťa sú limitované aj možnosťami otca na
ne prispievať.

12. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a nesprávne právne posúdenie
veci, odvolací súd konštatuje, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne zistené a
preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci o zvýšenie výživného pre mal.
O., ako aj skutočnosti, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na jej výživu v rozsahu
súdom zvýšeného výživného. Odvolací súd konštatuje, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky

nezakotvuje pre povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale
Zákon o rodine zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto
pokiaľsavzdápríjmu,zktoréhobyvedelzabezpečiťvýživupresvojemaloletédieťabezvážnehodôvodu
atýmdôvodomnemôžebyťskutočnosť,žesaneviezamestnaťlenzdôvodunedostatočnéhovzdelaniav
konkrétnomodbore,jepovinnosťousúdujehopríjemposudzovaťzjehopotencionálnychmožností,ktoré

mal, ale ich nevyužil. Zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí
pri určení výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce
mu väčší príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým,
že by si povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. so žiadnym v domnienke, že ho následne
nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať

a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity
aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného z čoho vyplýva, že každý rodič
je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti kmaloletým deťom nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič zmení zamestnanie, zmení
bydlisko alebo sa rodičovi zmení počet vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce
vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.

13. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených úvah
je toho presvedčenia, že otec vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav a možnosti na trhu práce v krajine,
kde sa zdržiava je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb aspoň
v minimálnom rozsahu a preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj

svojej dcére formou výživného. Je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletej na hranicu
prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj a nakoľko si matka dobrovoľne plní vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu, je bez právneho významu jej ekonomická situácia, na ktorú poukazuje otec v
odvolaní. K odvolacej námietke otca je potrebné podotknúť, že kritériá určovania rozsahu vyživovacej
povinnosti vyplývajú zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku, keďže doposiaľ
nebolo zákonom ani iným právnym predpisom ohraničené percentuálne vyjadrenie pomeru výživného

k čistému príjmu rodiča, pričom takáto súdna prax v obvode tunajšieho odvolacieho súdu realizovaná
nie je, lebo zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a nevyplýva ani z rozhodnutí vyšších súdnych
autorít (najvyššieho súdu či ústavného súdu). Určenie výšky výživného je vždy výsledkom posúdenia
individuálnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Pretože súd prvej inštancie vo veci
správne a zákonne rozhodol a matka ani otec ani v štádiu odvolacieho konania neoznačili také dôkazy,

ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení
obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho
správnosti doplnil ďalšie dôvody.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).