Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2020

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/36/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208181
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2020:8717208181.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad - sudkyňou JUDr. Ivetou Jenčovou v spore žalobkýň: 2/H. L., nar. XX.XX.XXXX,

bytom K., C.Ľ. XX, občan SR, 3/ H. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., C. XX, občan SR, obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom JUDr. Ľ. R., nar. X.X.XXXX, bytom N. XXXX/XX, K., občan SR, proti
žalovanému: JUDr. Milan Križalkovič, so sídlom 052 01 Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, 816 23
Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o náhradu škody vo výške 30 145,09 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Trovy konania súd stranám n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia, v záhlaví uvedené žalobkyne a pôvodný žalobca v 1.rade, S.. Y. L., súdu dňa 27.7.2017
doručili žalobu, datovanú dňom 21.7.2017, predmetom ktorej je náhrada škody vo výške 30 145,09 €
s príslušenstvom, uplatnená voči žalovanému. V priebehu konania, dňa 14.2.2019, žalobca v 1.rade
zomrel. Súd uznesením sp. zn. 7C/36/2017-90 zo dňa 23.9.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
22.10.2019 rozhodol v zmysle ustanovení § 63 ods.1, ods.2, ods.3 a § § 65 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že pokračuje v konaní s právnym nástupcom doterajšieho žalobcu v 1.rade, neb. S.. Y. L.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. 14.2.2019, naposledy bytom K., C. XX, a to tak, že na jeho mieste v postavení

žalobcu bude vystupovať jeho dedič, H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., C. XX.

2. Podanú žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že žalovaný im spôsobil škodu v súvislosti s výkonom
advokácie, a to odborným pochybením, keď pri výkone advokácie nepostupoval s odbornou
starostlivosťou a dôsledne nevyužil všetky právne prostriedky v ich záujme v konaní vedenom na
Okresnom súde Poprad sp. zn. 18C 620/1999. V tomto konaní, kde boli zaviazaní žalobcovi, spoločnosti
Kamega, s.r.o., Levoča, zaplatiť požadovanú istinu vrátane príslušenstva, bol ich protinávrh zamietnutý,

a to z dôvodu premlčania. Rozsudok Okresného súdu Poprad bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 11Co 16/2013-591 zo dňa 3.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2013.
Zmenený bol vo výroku o trovách konania a trovách štátu. Poukázali tiež na Uznesenie Ústavného súdu
III.ÚS 3/2015-46 zo dňa 14.1.2015, ktorý síce ich sťažnosť odmietol, ale konštatoval: „Je nepochybné,
že sťažovateľ Ing. L. prevzal dielo aj s vadami, preto záväzok žalobcu sa transformoval do nárokov z vád,
ktoré si sťažovatelia písomne uplatnili spolu aj s voľbou nároku, ktoré vo veci konajúce súdy aj vo svojich
rozhodnutiach zohľadnili. Skutočnosť, že následne sťažovatelia zastúpení v konaní pred všeobecnými

súdmi advokátom na jednotlivých súdnych pojednávaniach postupne reklamovali a namietali ďalšie
vady diela bez ďalšieho ako súčasť ich právnej argumentácie a až v roku 2006 procesne relevantným
spôsobom uplatnili nárok z vád vo forme protinávrhu, je možno pripísať taktike ich obrany, za ktorej
výsledok nesie zodpovednosť ich právny zástupca, preto súdy nepochybili, keď sťažovateľmi uplatnenýnávrh zamietli z dôvodu premlčania. Žalobcovia poukázali tiež na vyjadrenie Okresného súdu Poprad
z 5.10.2009 adresované ústavnému súdu, podľa ktorého konajúci súd opakovane vyzýval a urgoval
žalovaného, ako právneho zástupcu žalobcov, aby si splnil svoju povinnosť. Dňa 16.9.2004 bol vyzvaný

na špecifikáciu predmetného protinávrhu, ktorý nepredložil a dňa 17.1.2006 mu bola zaslaná urgencia
spresnenia protinávrhu v súlade s uznesením z pojednávania zo dňa 14.12.2005, nakoľko súdu zaslané
nebolo. Dňa 13.12.2013 žalobcovia odvolali žalovanému plnomocenstvo a vyzvali ho, aby im všetky
listiny a rozhodnutia súvisiace s predmetným súdnym sporom vydal, čo však napriek prevzatiu výzvy
neurobil do podania žaloby. Poukázali tiež na ustanovenia §§ 18 a 26 zákona č. 586/2003 Z. z. o

advokácii.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že túto považuje za nedôvodnú, neopodstatnenú
a v celom rozsahu je neuznával. K uzneseniu Ústavného súdu SR a tam uvedeným tvrdeniam na
strane 8 konštatoval, že ústavný súd sa k otázke premlčania protinávrhu žalobcov v konaní vedenom
na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18C 620/1999 vyjadril nad rámec svojich kompetencií a navyše

bez toho, aby skúmal dôvody podania proti návrhu, ktorý bol podaný v roku 2006. Do roku 2006, ako
žalovaný uviedol, zo strany žalobcov neexistovalo žiadne relevantné vyčíslenie škody. Až v roku 2006
došlo k vyčísleniu nákladov na odstránenie vád diela. Poukázal tiež na Nález Ústavného súdu SR
III.ÚS 265/2009-50 zo dňa 26.11.2009, podľa ktorého došlo konaním, resp. nekonaním súdu k porušeniu
práv žalobcov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a keby bol súd konal bez prieťahov a

nariadil riadne vykonať znalecké dokazovanie tak, ako to požadovali sťažovatelia, teraz žalobcovia, aj
prostredníctvom právneho zástupcu už dňa 1.11.2000, mohli si žalobcovia riadne uplatniť svoj nárok z
vád, ktorý sa mal premlčať v roku 2002. Znalecký posudok bol vypracovaný až v roku 2004. Keďže súd v
tomtoobdobínekonalbezprieťahovo,žalobcoviasarozhodlivadynadieleodstrániťprostredníctvominej
stavebnej firmy ako bol žalobca a za tým účelom, ako svojho právneho zástupcu ho oslovili, aby požiadal

odborníka z príslušného odboru stavebníctva o predbežné vyčíslenie nákladov na odstránenie vád. K
vyčísleniu došlo v roku 2006 a po dohode so žalobcami bola výška predbežne vyčíslených nákladov na
odstránenie vád premietnutá do protinávrhu, aj keď nebola nikdy nikým objektivizovaná a tento nárok
nebol naviac akceptovaný ani žalobcom v pôvodnom konaní, ani súdom. Žalovaný tiež uviedol, že nárok
žalobcov je aj zjavne premlčaný, a preto vzniesol námietku premlčania.

4. Intervenient, ktorý oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného na výzvu žalovaného, ktorý
je uňho poistený Poistnou zmluvou č. 6588144554 na poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú
pri výkone advokátskej činnosti, uzavretou so Slovenskou advokátskou komorou dňa 7.12.2015, v
písomnom vyjadrení k žalobe tiež uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú, stotožnil sa s vyjadrením

žalovaného a pripojil sa k nim vznesenej námietke premlčania nároku žalobcov.

5. Pojednávania, na ktorom súd meritórne rozhodol, intervenient sa s ospravedlnením nezúčastnil a
žiadal, aby sa súd v prvom rade zaoberal vznesenou námietkou premlčania nároku žalobcov.

6. Na pojednávaní splnomocnený zástupca žalobkýň v plnom rozsahu trval na podanom návrhu.
Navrhol, aby súd na vznesenú námietku premlčania neprihliadal a aby pokračoval v konaní. Nárok
žalobcov nie je premlčaný. Poukázal na ust. §116 ods.1 Občianskeho zákonníka a na skutočnosť, že v
tom čase žalobcovia už neboli zastúpení advokátom. Návrh na začatie konania si vypracovávali sami a
o tom, aká je výška škody, aby ju mohli takto vyčísliť, ako je uvedená v žalobe, a kto za ňu zodpovedá,

sa nedozvedeli skôr ako pol roka pred podaním žaloby. Po vyslovení predbežného právneho názoru
súdom, že má zato, že návrh žalobcov je premlčaný, uviedol, že je naďalej toho názoru, že v tomto
konaní o premlčanie nejde. Klientky nemali a doposiaľ nemajú celý spis, ktorý žiadali od ich bývalého
advokáta,žalovanéhovtomtokonaní,čímporušilďalšiesvojepovinnostiajvzmyslezákonaoadvokácii,
a teda nedisponovali, keďže tieto listiny nemali, termínmi, lehotami a podobne, mnohé sa dozvedeli až

pri exekúcii a preto, keďže ide o laikov to trvalo dlhšie. Navrhol pri rozhodovaní, či návrh je premlčaný
zohľadniť, že celý spisový materiál sa doposiaľ nachádza u JUDr. Križalkoviča a táto skutočnosť je
nesporná. Uviedol, že oni si svoju dôkaznú povinnosť splnili ohľadne tvrdenia, že žalovaný neodovzdal
spisový materiál klientkam a navrhol, aby si túto povinnosť splnil aj žalovaný a preukázal nejaký záznam
o odovzdaní spisu. Uviedol tiež, že žalobkyne už v pôvodnom konaní boli zaviazané uhradiť nemalú

sumu, tam žalobcovi splácajú po prevzatí podielov aj po neb. p. L. sumu nejakých 50 000,- plus by mali
ešte zaplatiť asi 20 000,- možno aj viac, z dôvodu úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, ktorý bol
poskytnutý žalobkyni v 2.rade. Za rozhodujúcu skutočnosť považoval to, že skutočne žalobkyne nemalimožnosť nahliadnuť do spisu, keďže im žalovaným vrátený nebol, opak v konaní preukázaný nebol.
Nevedeli sa zorientovať v termínoch, lehotách a ako laikom im to trvalo trochu dlhšie.
7. Žalobkyňa v 2. rade keď sa mala vyjadriť k tomu, kedy sa dozvedeli, že im bola spôsobená škoda

tak uviedla, že najprv im p. JUDr. Križalkovič volal, že vyhrali a potom asi v priebehu 2 týždňov zavolal,
že to nie je výhra, ale prehra. Potom nemali žiadneho zástupcu až potom si našli. Je nehorázne, že p.
doktor neustriehol ich práva v pôvodnom konaní a teraz dcéra má dlhy na štátnom fonde, roky splácajú
exekúciu,už5,5roka.Naotázkusudkyne,čiimžalovanýdoručilrozsudkyuviedla,žemájedenrozsudok
krajského súdu.

8. Žalobkyňa v 3.rade, uviedla, že žalobu podali z dôvodu, že im p. JUDr. Križalkovič neposkytol tak
právnu pomoc, ako mal. Zrušili mu plnú moc po tom, ako sa dozvedeli o vyhovení žalobe žalobcu,
spoločnosti KAMEGO, v pôvodnom konaní. Všetko by bolo v poriadku, keby JUDr. Križalkovič im bol
poskytol právne rady, čo mal, keďže ich vtedy zastupoval, pretože súd zobral do úvahy len prvotné
vady, ktoré spísal ešte jej otec po odovzdaní diela, konkrétne v apríli 1999. Oni na pojednávaniach
upozorňovali na ďalšie vady, avšak nebolo im ich právnym zástupcom povedané, že toto treba riešiť

písomne so spoločnosťou KAMEGO s.r.o.. Spodnú časť domu otec prevzal, ale jej časť na poschodí
nebola dodnes prevzatá, ani skolaudovaná a je v tom problém, pretože na to dostala pôžičku zo
Štátneho fondu rozvoja bývania a keď nesplní podmienky, za ktoré jej tieto peniaze boli poskytnuté,
bude musieť zaplatiť pokutu, a to do 2-náasobku výšky poskytnutého úveru. Po zrušení plnej moci
JUDr. Križalkovičovi nevedeli zohnať právneho zástupcu, sú v týchto veciach laici. Potom sa im podarilo

zohnať advokáta, ktorý podal sťažnosť na ústavný súd, ten konštatoval okrem iného aj tú vec, s ktorou
ich súd oboznámil na pojednávaní, teda že pochybil právny zástupca, ale ďalej ich už tento advokát,
čo podal ústavnú sťažnosť zastupovať nechcel. Snažili sa ako laici nazhromaždiť si materiál, keďže ho
nemali, odovzdali ho JUDr. Križalkovičovi. Do dnešného dňa im spis nevrátil. Až sa nakoniec rozhodli,
že podajú túto žalobu, nakoľko im bolo povedané, že už jedine cestou súdu si môžu túto škodu vymôcť.

Výzvu, ktorú zasielali JUDr. Križalkovičovi na náhradu škody, zaslali na vedomie aj SAK a MS SR. P.
Žitňanská sa v odpovedi venovala skôr iným veciach, ako tým, ktoré jej písali. A zo SAK došla odpoveď
v tom zmysle, že zatiaľ nebudú konať, kým neprebehne súd. To, že im bola spôsobená škoda JUDr.
Križalkovičom zistili po tom súde, čo prehrali. Neskôr v priebehu pojednávania uviedla, že v tomto konaní
si neuplatňujú škodu, ktorá im vznikla zamietnutím žaloby prioritne, ale následnú škodu, ktorá vznikla

zanedbanímodbornéhozastupovaniadr.Križalkovičavpôvodnomkonaní,asíceideoškoduvsúvislosti
s jej úverom od Štátneho fondu rozvoja bývania a exekúciou. Na otázku sudkyne, či im žalovaný doručil
rozsudky uviedla, že nie.
9. Žalovaný na pojednávaní vypovedal, že celá žaloba je jedna nehoráznosť zo strany žalobcov a
spolieha sa na tento súd, že bude konať podľa zásady iura novit curia, súd pozná právo. Vyjadrenia p.

L. a p. R., teda žalobkýň sú úplne zavádzajúce. Je mu len ľúto, že nie je na strane žalobcov aj neb. p. L.,
ktorý bol pri podpisovaní plnomocenstva a toho, v čom ich mal v tejto veci zastupovať. Je totiž zrejmé, že
nemal plnomocenstvo na zastúpenie vo veci uplatnenia práv z vád diela, ani na odstúpenie od zmluvy
o dielo, ale mal plnomocenstvo na zastúpenie, kde je predmetom žaloby proti vtedy jeho klientom suma
233 684,- Sk. Na prvom pojednávaní v roku 1999 nebol, pretože ešte nebol právnym zástupcom, ale

mal poverenie od p. L., na konanie v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou firmy KAMEGO, teda firmy
žalobcu. Na 1. pojednávaní p. L., aj p. L. a na pojednávaní v prebiehajúcom konaní to p. R. uviedla,
si tieto vady, ktoré boli následne predmetom znaleckého skúmania, uplatnili v apríli 1999. Táto listina
sa aj v spise nachádza. Jeho úlohou v tejto veci bolo zabrániť tomu, aby vtedy žalovaní museli uhradiť
pohľadávku pre firmu KAMEGA. Ohľadne uplatnenia vád jednania s odporcom nemal plnomocenstvo,

pretože jednal o týchto vadách aj o žiadostiach p. L. a p. L. s firmou KAMEGA. Dal do pozornosti podanie
z 1.11.2000, ktoré bolo adresované súdu, na základe podnetu p. L. a jeho p. manželky a v zmysle
ktorého podľa § 649 Občianskeho zákonníka dôvodil, že práva zo zodpovednosti za vady sa musia
uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe, inak práva zaniknú. U stavieb to boli 3 roky a u stavebných
prác 18 mesiacov. Povedal to preto, že v tomto podaní vzhľadom na vyjadrenie p. L., ktorý mu uviedol,

že vyzval vtedy žalobcu na odstránenie vád, žiadal, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie
za účelom zistenia príčin a rozsah vád, ktoré L. namietali a žiadal súd, aby rozhodoval v tejto veci o
zaplatení pohľadávky firme KAMEGA až po odstránenie týchto vád. Predtým boli podľa vyjadrenia p.
L. tieto vady u KAMEGY uplatnené, ale zároveň aj p. L. jednal o spôsobe odstránenia týchto vád. V
tejto žiadosti predloženej súdu žiadali, aby znalec určil hodnotu týchto prác, aby v prípade, že žalobca v

primeranej lehote tieto vady neodstráni, mohli L. započítateľnou námietkou prípadne protinávrhom, ak
ich cena bude vyššia, uplatniť nárok a domáhať sa zaplatenia ceny týchto prác. Ani p. L., ani p. L. a ani
p. R., ho nikdy nepožiadali, aby uplatnil akékoľvek vady voči vtedy žalobcovi. Je to zrejmé z podania zo
14.11.2000. Pretože nebola zrejmá výška pohľadávky, ktorú by si mohli započítať na pohľadávku vtedyžalobcu, požiadali súd v súlade so žiadosťou, aby boli zistené príčiny a rozsah vád, ktoré namietali L., aj
aby znalcom boli vykonané ohodnotenia. Nárok považoval za premlčaný, žalobcovia sa o tejto fiktívnej
škode, ktorú odmieta, dozvedeli najneskôr po zamietnutí návrhu okresnom súde. Žalobcom odovzdal

celý spisový materiál, rozsudky, mal za to, že všetko, čo požadovali. Keď obdržal predmetnú žalobu,
ktorá sa teraz pojednáva, musel ísť do súdneho spisu a urobiť si fotokópie, je o tom v spise aj záznam. Je
nehoráznosť, že ústavný súd prekročil svoje právomoci a zaviedol L. na cestu, že on je zodpovedný za
premlčanie nároku, pretože ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov a ku skutkovému
stavu sa nemôže vyjadrovať, ani hodnotiť tak činnosť všeobecných súdov, ako aj právnych zástupcov.

Nič ho na to neoprávňovalo, aby uviedol nepravdivé údaje vo svojom odôvodnení uznesenia ÚS 3./2015.
Za 40 rokov advokátskej praxe sa mu nikdy nestalo, že by neodovzdal klientom listiny. Spis ako taký
je jeho advokátsky spis, ale hovorí o listinách, ktoré im patria, tie im odovzdal a ako aj písali ústavnú
sťažnosť, keď nemali listiny?
10. Z výsledkov vykonaného dokazovania, z výsluchu strán sporu, z pripojeného spisu Okresného súdu
Poprad sp. zn. 18C/620/1999, z Uznesenia Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3/2015 zo dňa 14.1.2015, z

Odvolania plnomocenstva zo dňa 13.12.2013, z Výzvy na úhradu spôsobenej škody zo dňa 4.7.2017,
ak aj z ďalších listinných dôkazov v spise mal súd preukázané, že žalovaný zastupoval žalobcov v
konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 18C/620/1999 ako žalovaných. V tomto konaní
boli neúspešní a boli zaviazaní žalobcovi, spoločnosti Kamega, s.r.o., Levoča, zaplatiť žalovanú istinu
s príslušenstvom. Ich protinávrh bol v uvedenom konaní zamietnutý z dôvodu premlčania. Rozsudok

Okresného súdu Poprad bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co 16/2013-591
zo dňa 3.9.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2013. Zmenený bol len vo výroku o trovách
konania a trovách štátu. Žalobkyňa v druhom rade poprela, že by im žalovaný boli rozsudky súdov
doručené, ako im žalovaný nedoručil ani spisový materiál, ktorý mu odovzdali. Žalobkyňa v treťom rade
potvrdila, že rozsudok krajského súdu má.

11. Dňom 13.12.2013 je datované odvolanie plnomocenstva všetkými troma žalovanými (tu žalobcovia)
JUDr. Križalkovičovi (udelené bolo dňa 29.9.1999) v konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod
sp. zn. 18C/620/1999 a títo ho žiadali o vydanie listín a rozhodnutí v tomto odvolaní špecifikovaných. Je
nesporné, že minimálne vtedy už vedeli, že im konaním žalovaného vznikla údajná škoda. Ako sama
žalobkyňa v treťom rade uviedla, to, že im bola spôsobená škoda JUDr. Križalkovičom zistili po tom

súde, čo prehrali. Ako už je vyššie uvedené, Rozsudok Okresného súdu Poprad, ktorým boli zaviazaný
uhradiť tam žalobcovi firme Kamega, s.r.o. žalovanú sumu s prísl. a ktorým bol ich protinávrh zamietnutý,
bol potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co 16/2013-591 zo dňa 3.9.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 22.10.2013. Keďže k odvolaniu plnomocenstva JUDr. Križalkovičovi došlo
dňom 13.12.2013, je nesporné, že vedomosť o „prehre“ v súdnom konaní nadobudli medzi vyhlásením

rozsudkukrajskéhosúduadátumomodvolaniaplnomocenstva.Žalobavprebiehajúcomsúdnomkonaní
spísaná dňa 21.7.2017 bola súdu doručená dňa 27.7.2017, teda po uplynutí zákonom stanovenej
premlčacej lehoty.
12. Súd námietku žalobkyne v treťom rade na pojednávaní, na ktorom bolo meritórne rozhodnuté, že v
tomto konaní si neuplatňujú škodu, ktorá im vznikla zamietnutím žaloby prioritne, ale následnú škodu,

ktorá vznikla zanedbaním odborného zastupovania dr. Križalkoviča v pôvodnom konaní, a síce ide o
škoduvsúvislostisjejúveromodŠtátnehofondurozvojabývaniaaexekúciou,súdpovažovalzaúčelovú
a nepreukázanú, podľa názoru súdu uvedenú v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania a snahou
presvedčiť, že sa jedná o iný nárok, vzniknutý neskôr a nepremlčaný. Tomuto tvrdeniu však súd neuveril,
žalovaná suma je totiž totožná so sumou, ktorú si v protinávrhu uplatnili v konaní vedenom na Okresnom

súde Poprad pod sp. zn. 18C/620/1999, a ktorý bol z dôvodu premlčania zamietnutý. Aj zo samotnej
žaloby nepochybne vyplýva, že nárok si uplatňujú z titulu zamietnutého protinávrhu v pôvodnom konaní,
k čomu malo dôjsť z dôvodu jeho premlčania následkom zanedbania povinností, odborným pochybením
dr.Križalkoviča,ktorýprivýkoneadvokácienepostupovalsodbornoustarostlivosťouadôslednenevyužil
všetky právne prostriedky v ich záujme.

13. Je pravdou, že na pojednávaní dňa 17.9.2000 v konaní 18C/620/1999 síce sám neb. p. L. uviedol, že
v pondelok budúci týždeň podá protinávrh. Žalovaní však boli zastúpení advokátom, teda aj p. L. a súd
preto s advokátom aj komunikoval. Opakovane vyzýval a urgoval žalovaného, ako právneho zástupcu
žalobcov, aby si splnil svoju povinnosť. Dňa 16.9.2004 bol vyzvaný na špecifikáciu predmetného
protinávrhu,ktorýnepredložiladňa17.1.2006mubolazaslanáurgenciaspresneniaprotinávrhuvsúlade

s uznesením z pojednávania zo dňa 14.12.2005, nakoľko súdu zaslané nebolo. Protinávrh bol súdu
predložený až 26.4.2006. Teda ku škode, ktorú žalobcom mal spôsobiť žalovaný došlo v období medzi
rokmi 2000 až 2006, kedy bol podaný protinávrh. Stavba, realizovaná na základe Zmluvy o dielo bola
odovzdaná - rekonštrukčné práce, dňa 1.2.1999, kedy začala plynúť aj premlčacia doba a táto uplynulav zmysle ustanovení Obchodného zákonníka (štvorročná) dňa 31.3.2003 a pokiaľ sa jedná o ďalšiu časť
uplatnenú v protinávrhu ohľadom ústnej dohody o dodávke a montáži krbu, ten žalobcovia (v pôvodnom
konaní žalovaní) prevzali dňa 1.2.1999, teda trojročná premlčacia doba uplynula dňom 31.3.2002.

Takto sa to konštatuje v rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. v konaní 18C/620/1999, a preto po
vznesení námietky premlčania spol. Kamega, s.r.o., na ktorú súd musel prihliadnuť, protinávrh zamietol.
Ústavný súd SR Uznesením III.ÚS 3/2015-46 zo dňa 14.1.2015, ktorý síce sťažnosť žalobcov odmietol
konštatoval, že: „Je nepochybné, že sťažovateľ Ing. L. prevzal dielo aj s vadami, preto záväzok žalobcu
sa transformoval do nárokov z vád, ktoré si sťažovatelia písomne uplatnili spolu aj s voľbou nároku,

ktoré vo veci konajúce súdy aj vo svojich rozhodnutiach zohľadnili. Skutočnosť, že následne sťažovatelia
zastúpení v konaní pred všeobecnými súdmi advokátom na jednotlivých súdnych pojednávaniach
postupne reklamovali a namietali ďalšie vady diela bez ďalšieho ako súčasť ich právnej argumentácie
a až v roku 2006 procesne relevantným spôsobom uplatnili nárok z vád vo forme protinávrhu, je možno
pripísať taktike ich obrany, za ktorej výsledok nesie zodpovednosť ich právny zástupca, preto súdy
nepochybili, keď sťažovateľmi uplatnený návrh zamietli z dôvodu premlčania“. Ako je už však vyššie

uvedené, predmetné uznesenie Ústavného súdu SR je datované dňom 14.1.2015, súd spochybňuje
tvrdenie žalobcov, ktoré nebolo ničím podložené, že toto uznesenie im bolo doručené až 4.9.2015 (po
takmer 8.mesiacoch od jeho datovania) a opäť uvádza, že žaloba v prebiehajúcom súdnom konaní
bola spísaná dňa 21.7.2017 a súdu doručená dňa 27.7.2017. Teda má za to, že aj keby (s čím sa ale
nestotožňuje), sa mala premlčacia doba počítať až od doručenia tohto uznesenia, lebo ako žalobcovia

tvrdia, až tento moment považujú za rozhodujúci z hľadiska zistenia vzniku škody a kto za ňu zodpovedá,
že aj tak do podania žaloby uplynula lehota dlhšia, ako je zákonná subjektívna premlčacia lehota na
uplatnenie nároku na náhradu škody.
14. Podľa názoru súdu, argumentácia, že žalobcovia sú laici, preto im dlhšie trvalo podanie žaloby,
tiež že im žalovaný neodovzdal spisový materiál a nevedeli sa zorientovať v termínoch, lehotách...,

neobstojí. O tom, že protinávrh v uplatnenej výške totožnej so sumou uplatnenou ako škoda v tomto
konaní, bol zamietnutý vedeli po rozhodnutí okresného súdu, ktoré bolo potvrdené krajským súdom, veď
následkom toho bolo aj odvolanie plnej moci žalovanému. Či im doklady od žalovaného boli alebo neboli
odovzdané, ostalo v konaní v rovine tvrdenia žalobcov a protitvrdenia žalovaného, v každom prípade
rozsudok krajského súdu im doručený bol, čo žalobkyňa v druhom rade potvrdila, a tiež na základe

nejakých podkladov podávali aj ústavnú sťažnosť, kde súd musí súhlasiť s tvrdením žalovaného. V
konečnom dôsledku, ako účastníci konania mali právo nahliadnuť do súdneho spisu, urobiť si z neho
poznámky, prefotiť listiny. Súd tiež poukazuje na zásadu, že práva patria bdelým, resp. zákony sú písané
pre tých, ktorí dbajú o svoje práva. "Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom
práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt" t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým,

opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje
procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej
spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich
podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí
obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných

prostriedkov." (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžf 65/2011).
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ods. 2 premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105 .
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

17. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa ods. 2 najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú
úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.18. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na premlčanie nároku žalobcov sa

samotným nárokom na náhradu škody už bližšie nezaoberal.

19.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. O trovách konania súd teda rozhodol v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku tak, že trovy
konania úspešnému žalovanému podľa zásady uvedenej v § 255 ods.1 C.s.p. nepriznal. Priznanie
nároku na náhradu trov konania by súd nepovažoval za rozhodnutie v súlade s dobrými mravmi.
Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď
síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. C.s.

p. , súd však dôjde
kzáveru,žesútudôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektorénáhradutrovcelkomalebosčastineprizná.
Súdmázato,žetietodôvodyvyplývajúzceléhoodôvodneniarozsudku,kedy,ajspoukazomnacitované
uznesenie Ústavného súdu SR, tiež prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Poprad sp.zn. 18C
620/1999, ako aj potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu uvádzajú dôvod, prečo došlo k zamietnutiu

protinávrhu v uvedenom konaní, že to bolo z dôvodu jeho premlčania a ústavný súd konštatuje, že to
možno pripísať taktike ich obrany, za ktorej výsledok nesie zodpovednosť ich právny zástupca, preto
súdy nepochybili, keď sťažovateľmi uplatnený návrh zamietli z dôvodu premlčania. Tieto dôvody súd
považuje za dôvody osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 257 C.s.p. pri rozhodnutí o trovách
konania.