Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. jún 2020

Súd: Okresný súd Považská Bystrica
Spisová značka: 4Pc/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719203249
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krivulčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPB:2020:3719203249.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou v právnej veci navrhovateľky

Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. G. G. H., F. XXXX/XXX, C. H. a osôb, ktoré sú podľa návrhu povinné
platiť výživné 1/ M. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, M., 2/ I. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/
XX, M., 3/ Š. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/XX, C. H., právne zastúpenej Mgr. Vladimírom
Legéňom, advokátom so sídlom Centrum 1/1,Považská Bystrica, 4/ S. N.Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
XXX/XXX,C.H.a5/Y.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomR.XXXX/XX,C.,R.Y.vkonaníourčenievyživovacej
povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 7.460,16 Eur z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 25.11.2019 a doplnením návrhu doručeným súdu dňa
12.12.2019 žiadala, aby súd určil vyživovaciu povinnosť v jej prospech od jej dospelých zaopatrených
detí, a to syna M. X., nar. XX.XX.XXXX, syna I. X., nar. XX.XX.XXXX, dcéry Š. U., nar. XX.XX.XXXX,
dcéry S. N., nar. XX.XX.XXXX a dcéry Y. W., nar. XX.XX.XXXX. Každému z jej detí žiadala určiť

vyživovaciu povinnosť vo výške 20,- eur mesačne. Zároveň žiadala o rozhodnutie vo veci uhradenia jej
nedoplatku za poskytnuté sociálne služby v zariadení X. G. G. - H., G. G. C.Á. H., F. XXXX/XXX (ďalej len
ako CSS), ktorej povinnosť úhrady žiadala uložiť jej zaopatreným deťom, každému rovnakým dielom v
mesačných splátkach po 100,- eur. V návrhu navrhovateľka uviedla, že ju dňa 26.06.2002 prijali do CSS.
Navrhovateľka je poberateľom dôchodku vo výške 303,60 eur, ktorý jej nepostačuje na zaplatenie celej
úhradyzaposkytnutésociálneslužby.TýmnavrhovateľkevznikávCSSnedoplatok.Zosvojhodôchodku
dostáva len 25 % životného minima na jednu dospelú osobu, čo od 01.07.2019 predstavuje sumu 52,55

eur. Z tejto sumy, ktorú navrhovateľka nazýva vreckové, si navrhovateľka hradí lieky, hygienické potreby,
kaderníčku, pedikérku, poplatky za prevoz sanitkou a drobné nákupy. Po zúčtovaní všetkých výdavkov
ostáva navrhovateľke len pár eur. V prípade, ak jej ostane viac peňazí, hradí si z týchto nedoplatok
voči CSS. Keďže tento nedoplatok voči CSS nedokáže navrhovateľka uhradiť, suma nedoplatku každý
mesiac narastá a k 31.10.2019 predstavovala sumu vo výške 7.411,81 eur. K návrhu navrhovateľka
priložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dôchodku.

Š. U. žiadala návrh navrhovateľky zamietnuť, nakoľko ho považovala v celom rozsahu za nedôvodný a
nemorálny. Uviedla, že navrhovateľka je síce jej biologickou matkou, ona ju však za matku nepovažuje,
nakoľko sa nikdy ku nej a jej súrodencom ako matka nesprávala. Uviedla, že navrhovateľka bola
alkoholička a o svoje deti sa riadne nestarala, úplne ich zanedbávala. Toho dôsledkom bolo ichumiestnenie do detských domovov, okrem sestry S., ktorá bola zverená do výchovy starému otcovi J.
Š.. Rozsudkom, ktorým bolo manželstvo rodičov Š. U. rozvedené, bolo zároveň rozhodnuté o úprave
práv a povinností rodičov k mal. deťom tak, že okrem sestry S. boli ostatné deti zverené do výchovy

navrhovateľky, ktorá sa však o nich riadne nestarala. Š. U. bola dňa 28.02.1985 umiestnená do detského
domova v Púchove spolu so svojim synom I. X., ktorý sa jej narodil dňa XX.XX.XXXX. N., nar. X. X.
XXXX,situáciudomanezvládlaavapríli1985spáchalasamovražduvyskočenímzoknabytu.Súrodenci
I., nar. XX. X. XXXX, I., nar. X. X. XXXX, M., nar. XX. X. XXXX a Y., nar. XX. X. XXXX, boli umiestnení do
detského domova v Ružomberku. Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č. k. P 132/86 - 30 zo

dňa 24. 8. 1987, súd zrušil ústavnú výchovu nad vtedy mal. I. X., nar. XX. X. XXXX a zveril ho do výchovy
Š. U., pričom navrhovateľku zaviazal, aby ako jeho matka platila na jeho výživu k rukám Š. U. po 100,-
Kčs mesačne. Navrhovateľka Š. U. nikdy na výživu mal. I. v zmysle uvedeného rozsudku neprispela. I.
býval so Š. U. v spoločnej domácnosti až do roku 1990, kedy zomrel. Š. U. ďalej uviedla, že ju a ani jej
súrodencov navrhovateľka, po tom, ako boli umiestnení do detských domovov, nikdy nenavštevovala a
jej nezáujem pretrváva dodnes. Taktiež si voči svojim vtedy maloletým deťom nikdy neplnila vyživovaciu

povinnosť. Š. U. sa dňa 08.08.1985 vydala za C. U., s ktorým mali spolu dieťa, syna I.. Následne im bol
od Považských strojární, š. p., v ktorých bol manžel Š. U. zamestnaný, pridelený 2 - izbový družstevný
byt na sídlisku M., kde býva Š. U. doteraz. Manžel Š.T. U. C. U. zomrel dňa XX. X. XXXX a ona zostala
na výchovu mal. syna sama. Navrhovateľka pri výchove syna Š. U. nikdy nepomohla, nikdy sa o svojho
vnuka nezaujímala. Ďalej Š. U. uviedla, že sa narodila s vykĺbenou pravou nohou a v podstate celé

svoje detstvo strávila v nemocnici, pričom navrhovateľka ju počas hospitalizácie v nemocnici nebola
ani jedenkrát navštíviť. Navrhovateľka až do svojho umiestnenia v Domove dôchodcov a CSSi bývala
sama v dvojizbovom družstevnom byte, ktorý, napriek zúfalej potrebe jej dcéry S., ktorá bývala v jednej
miestnosti na slobodárni s dvoma mal. deťmi, predala svojej sestre U. R.. Š. U. tak mala za to, že
priznanie výživného navrhovateľke by bolo v rozpore s dobrými mravmi. K návrhu, ktorým navrhovateľka

žiadala zaplatiť jej dlh voči CSS vo výške 7.460, 16 eur, Š. U. uviedla, že na zaviazanie k povinnosti
zaplatiť tento dlh nemá navrhovateľka voči nej žiaden právny nárok. Š. U. k návrhu priložila správu o
novorodencovi, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.08.1987, č. k. P 132/86 - 30.

S. N. sa k návrhu navrhovateľky vyjadrila podaním zo dňa 24.01.2020. V tomto uviedla, že s podaným

návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť, prípadne zamietnuť voči nej, ak jej súrodenci majú záujem
platiť navrhovateľke výživné. S. N. vo svojom vyjadrení uviedla, že už z podaného návrhu je zrejmé,
že navrhovateľka nepozná ani jej krstné meno. Uviedla, že sa volá S. a nie S., pričom už táto
skutočnosť ozrejmuje, aký má (a vždy mala) navrhovateľka záujem o S. N. a jej súrodencov. Uviedla,
že navrhovateľka nejavila o svoje deti žiaden záujem, zanedbávala ich výchovu a výživu, o materinskej

láske ani nehovoriac. Navrhovateľa tak podľa S. N. zlyhala vo všetkých smeroch a svoj postoj
nenapravila ani neskôr, keď už boli deti dospelé. S. N. uviedla, že bola od svojich 13-tich rokov
veku zverená do pestúnskej starostlivosti otcovi navrhovateľky J. Š.. Pamätá si, že žili ako deti ulice.
Navrhovateľka pila a striedali sa u nej pánske návštevy. Ďalej uviedla, že vzhľadom na zanedbávanie
výchovy matkou - navrhovateľkou boli súrodenci I. (nebohý), I., M. a Y. odobratí žalobkyni a umiestnení

do ústavnej starostlivosti. Sestra Y. bola neskôr zverená do pestúnskej starostlivosti manželskému páru
doR.Y.,keďmalaasi2roky.BratovS.N.M.aI.umiestnilivroku1987dodetskéhodomuvRužomberku.
Sestra Š. taktiež nežila v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou cca od 16 rokov veku. Sestra N., nar.
XXXX, spáchala samovraždu ako mladistvá, ešte počas obdobia, kedy žili s navrhovateľkou. S. N. ďalej
uviedla, že sa navrhovateľka o ňu nikdy nezaujímala, a to ani vtedy, keď bývala v jej tesnej blízkosti

v Kolónii. Nevyvíjala žiadnu aktivitu, aby mala k S. N., resp. k jej dvom dcéram, bližší vzťah. Raz sa
odvážila navrhovateľku poprosiť, aby mohla ísť bývať do jej jednoizbového bytu, keďže žila vtedy na
slobodárke aj s dvoma dcérami. Navrhovateľka vtedy už plánovala, že bude bývať v CSS. Prosbu S. N.
navrhovateľka odmietla a byt poskytla svojej sestre. S. N. má vedomosť, že navrhovateľka vyhlasovala,
že ona nemá deti a jej rodinou sú členovia Svedkov Jehovových, ktorých vieru navrhovateľka vyznáva

a dokonca ktorých deti členov chodila opatrovať. Preto bola S. N. toho názoru, že navrhovateľka mala
požiadaťovýživnétých,oktorýchsastaralaaktorýmvenovalasvojupozornosť.Určitevšaknemážiadať
výživné od svojich detí, lebo oni nikdy jej starostlivosť v pozitívnom smere nepocítili. Ďalej S. N. uviedla,
že približne 10 rokov dozadu navrhovateľka podala obdobný návrh, pričom žiadala výživné, nakoľko
chcela bývať v izbe v zariadení sociálnych služieb sama, čo je nadštandardná služba. Podľa názoru S.

N. nemôže zakladať nárok navrhovateľky na výživné len tá skutočnosť, že sú jej biologickými deťmi.
Navrhovateľka sa o svoje deti nikdy nestarala, nezaujímala, a to ani po tom, ako dospeli. Uviedla, že v
čase, keď bola navrhovateľka prijatá do CSS, bola schopná sa o seba starať. Navrhovateľka mala podľa
S. N. myslieť na svoje zdravie a starobu skôr, ako si podlomila zdravie svojim životným štýlom, keď pilaa žila zhýralým štýlom života. Dôvod, pre ktorý teraz potrebuje starostlivosť, si zapríčinila navrhovateľka
sama, na čo by mal súd rovnako brať zreteľ. Ďalej S. N. uviedla, že je rozvedená a žije v jednoizbovom
byte a má dve dcéry. Pracuje v spoločnosti S. M. H. G., G..M..B.. ako lisár. Pomáha svojej dcére v jej

ťaživej situácii (je v krízovom centre pre týrané ženy). Druhá dcéra S. N. je študentkou denného štúdia na
vysokej škole, čo si vyžaduje zvýšené výdavky. Preto S. N. uviedla, že jej po uhradení všetkých výdavkov
zostávalenpáreuraurčitejejnezostávanato,abymohlaísťnapedikúru,ktorúsidoprajenavrhovateľka.
S. N. tak mala za to, že nie je v jej schopnostiach plniť vyživovaciu povinnosť na navrhovateľku, pričom
tento nárok považuje za neoprávnený a rozporný s morálkou a slušnosťou. S. N. k svojmu vyjadreniu

priložilarozsudokOkresnéhosúduPovažskáBystricazodňa15.06.1987,č.k.P132/86-10apotvrdenie
detského domova.

M. X. sa k návrhu navrhovateľky vyjadril podaním, v ktorom uviedol, že návrh považuje za nedôvodný a
žiada ho zamietnuť. Uviedol, že s navrhovateľkou sa nevidel od svojich 7 rokov, nakoľko boli aj s bratom
I. umiestnení v detskom domove v Ružomberku. Najmladšia sestra Y. bola umiestnená v dojčeneckom

ústave v Púchove. Potom ju dali do Ružomberka a odtiaľ si ju vzal manželský pár, ktorý ju vychovával.
Sestra S. bola zverená do starostlivosti starých rodičov. Uviedol, že celé detstvo až do svojej plnoletosti
prežil v detskom domove. Navrhovateľka ho nikdy nenavštívila a ani nenapísala. Úplne ho ponechala na
štát.M.X.ďalejuviedol,žesamuselpostaraťosebasám,bezpomocirodičovabezakejkoľvekfinančnej
podpory. Predieral sa životom, pričom sa sám učil na vlastných chybách. Nemal žiadne zázemie, žiadny

vzor a chod bežnej domácnosti mu naháňal strach a obavu. Na jednej strane si túžil založiť rodinu a
nebyť sám a na druhej strane sa bál, či to zvládne, či bude dobrým otcom a manželom Nevedel, či bude
schopný prejaviť náklonnosť, lásku, porozumenie a pochopenie, keď to sám nikdy nezažil. Uviedol, že
navrhovateľka mu nikdy nič nedala, a to ani na narodeniny, meniny, či Vianoce. Nikdy mu nezavolala.
Vec s biologickou matkou M. X. uzavrel a nemieni nič na tom meniť. Uviedol, že podala návrh na súd bez

toho, aby čo i len skúsila zavolať, že má nejaký problém. Uvedené je podľa neho dôkazom toho, že oni sú
pre ňu cudzí ľudia a nič pre ňu neznamenajú. V súčasnosti je M. X. ženatý, má tri deti, ktoré študujú. M.
X.kvyjadreniupriložilpotvrdeniedetskéhodomovavRužomberku,rozsudokOkresnéhosúduPovažská
Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
21.06.1995, č. k. P 132/86 - 93, výučný list, potvrdenie Národného úradu práce, pracovné zmluvy,

výpis zo živnostenského registra, rodné listy svojich detí, komplexný posudok úradu práce, uznesenie
Okresného riaditeľstva PZ v Ružomberku, uznesenie Obvodného oddelenia PZ v Ružomberku.

I. X. sa k návrhu vyjadril podaním zo dňa 27.02.2020, v ktorom uviedol, že v celom rozsahu popiera
nárok navrhovateľky na platenie výživného vo výške 30,- eur. Žiadal, aby ho súd, ako rozporný s dobrými

mravmi, zamietol. S navrhovateľkou nie je v kontakte od roku 1987, keď bol na základe súdneho
rozhodnutia umiestnený v detskom domove v Ružomberku. Podľa jeho vedomosti, navrhovateľka na
neho výživné nikdy neplatila. Uviedol, že navrhovateľka nikdy neprejavila o svoje deti záujem, ako sa
majú a či majú po odchode z detského domova kde bývať.

Y. W. sa k návrhu navrhovateľky vyjadrila podaním zo dňa 19.05.2020. Uviedla, že nesúhlasí s
návrhom na určenie výživného. Uviedla, že navrhovateľka je len jej biologickou matkou. Svojich rodičov
nepoznala, nikdy sa nimi nestretla, nikdy o ňu neprejavili záujem a ani neprispievali na jej výživu. Jej
biologických rodičov v plnom rozsahu zbavili rodičovských práv a všetky deti umiestnili do detských
domovov. Y. W. bola umiestnená od 08.10.1987 v detskom domove v Púchove a od 01.09.1988 v

detskom domove v Ružomberku. Na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa
18.04.1989, č. k. 12Nc/1305/89 - 28 súd zrušil jej ústavnú výchovu a ustanovil jej opatrovníkov I. Y.
a jeho manželku I. Y.Ú., obaja bytom C. - R. Y., R. XXXX/XX. S týmito si Y. W. vytvorila silný citový
vzťah. Títo sa o ňu starali až do jej dospelosti, pričom doposiaľ majú silný citový vzťah a jej rodine
vytvárajú zdravé rodinné prostredie. Y. W. je vydatá a má dve deti. S manželom žije v rodinnom dome

v Púchove, za ktorý platí mesačne hypotéku 440,- eur. Zo svojho príjmu platí bežné životné náklady
rodiny, pričom zvýšené výdavky má na zdravotnú starostlivosť o syna, ktorý trpí epilepsiou. Má tak
za to, že jej majetkové pomery nedovoľujú plniť vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke. Zároveň je
presvedčená, že správanie navrhovateľky ku všetkým svojim deťom, voči ktorým si neplnila žiadne zo
svojich rodičovských práv a povinností a svoje deti nepozná, možno posúdiť ako správanie v rozpore s

dobrými mravmi. Y. W. súdu predložila rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.04.1989,
č. k. 12Nc/1305/89 - 28, rodné listy svojich detí a rozhodnutie Sociálnej poisťovne o jej priznaných
dávkach.Dňa 31.01.2020, pred začatím pojednávania vo veci, bolo súdu doručené podanie navrhovateľky
označené ako späťvzatie návrhu. Týmto navrhovateľka vzala návrh v časti, ktorou sa domáhala
zaplatenia sumy 7.460,16 eur, späť. Zároveň týmto podaním oznámila, že žiada o určenie vyživovacej

povinnosti od jej zaopatrených detí tak, že žiadala každého zaviazať rovným dielom vo výške 30,- eur.

Y. W., S. N.Á., Š. U., I. X. a M. X. vyjadrili svoj súhlas s čiastočným späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie
7.460,16 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením rozhodnutia Sociálnej poisťovne o dôchodku navrhovateľky,
rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, rozsudku
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.08.1987, č. k. P 132/86 - 30, rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 21.06.1995, č. k. P 132/86 - 93, rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 18.04.1989, č. k. 12Nc/1305/89 - 28 a potvrdenia detského domova v Ružomberku.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o dôchodku súd zistil, že týmto rozhodnutím Sociálna poisťovňa
zvýšila invalidný dôchodok navrhovateľky, ktorý sa považuje za starobný dôchodok, na sumu
minimálneho dôchodku vo výške 303,60 eur.

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, súd zistil, že

týmto rozhodnutím súd nariadil nad vtedy maloletými I., nar. XX.XX.XXXX, I., nar. XX.XX.XXXX, M.,
nar. XX.XX.XXXX a Y., nar. XX.XX.XXXX X. ústavnú starostlivosť. V odôvodnení súd uviedol, že mal
z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia maloletých detí nie sú schopní poskytnúť deťom
riadnu výchovu a opateru. Súd uviedol, že matka detí žije v spoločnej domácnosti s druhom, s ktorým
spoločne požívajú alkohol a tak závažným spôsobom narušujú výchovné prostredie pre deti. Matka sa

nestará o domácnosť, nezaujíma sa o správanie a prospech detí a nespolupracuje so školou. Súd ďalej
uviedol, že matka všetok svoj záujem sústreďuje na druha a alkohol.

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 24.08.1987, č. k. P 132/86 - 30, súd zistil, že
týmto rozhodnutím sa zrušila ústavná starostlivosť nad vtedy maloletým I. X., nariadená rozsudkom

Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10, a vtedy maloletý I. X. sa
zveril do výchovy Š. U..

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 21.06.1995, č. k. P 132/86 - 93, súd zistil, že
týmto súdnym rozhodnutím bola uložená povinnosť otcovi platiť výživné na vtedy maloletého M. X., nar.

XX.XX.XXXX. Súd matke výživné na vtedy maloletého M. neurčil.

Z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18.04.1989, č. k. 12Nc/1305/89 - 28, súd zistil,
že týmto súdnym rozhodnutím súd zrušil nad maloletou Y. vtedy X., nar. XX.XX.XXXX, ústavnú výchovu
a tejto ustanovil opatrovníkov v osobách I. Y., nar. XX.XX.XXXX a I. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorým uložil

vtedy maloletú Y. vychovávať, zastupovať a spravovať jej veci namiesto rodičov.

Z potvrdenia Detského domova v Ružomberku súd zistil, že M. X. bol chovancom Detského domova,
so sídlom Ružomberok, Kalvárska 35 od 18.12.1987 do 12.02.1998 a I. X. bol chovancom toho istého
detského domova od 18.12.1987 do 01.07.1994.

Podľa § 66 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len ako zákon o rodine),
deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to
potrebujú.

Podľa§67ods.1zákonaorodine,každédieťaplnívyživovaciupovinnosťvočirodičomvtakomrozsahu,
akýzodpovedápomerujehoschopností,možnostíamajetkovýchpomerovkschopnostiam,možnostiam
a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa § 75 zákona o rodine, (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimeranémajetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 29 ods. 1 C. m. p., navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť ,
a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

Podľa § 29 ods. 3 C. m. p., súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z

vážnych dôvodov nesúhlasí.

Vzhľadomnaspäťvzatienávrhuvčastio zaplateniesumy7.460,16euravyjadrenýsúhlassospäťvzatím
ostatnými účastníkmi, súd konanie v tejto časti za použitia § 29 ods. 1,3 C. m. p. zastavil.

Z ustanovenia § 66 Zákona o rodine možno vyvodiť základné podmienky vzniku vyživovacej povinnosti

detí k rodičom, a to 1. existenciu príslušného rodinnoprávneho vzťahu, 2. schopnosť dieťaťa samostatne
sa živiť, 3. potrebu na strane rodičov, 4. súlad s dobrými mravmi. Ak sú naplnené zákonné podmienky,
dieťa je aj bez rozhodnutia súdu povinné zabezpečiť rodičom primeranú výživu a súdne rozhodnutie
prichádza do úvahy v prípade vzniku disfunkcií v rodinných vzťahoch. Vyživovacej povinnosti detí
voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi a vyživovacia povinnosť k

rozvedenému manželovi. Ako podporná sa prejaví len v prípade, ak manžel, resp. rozvedený manžel nie
je schopný vôbec, resp. v dostatočnej miere plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť,
ktorú má rodič k dieťaťu predchádza vyživovacej povinnosti, ktorú má k svojim rodičom. Skutočnosť
existencie potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, dôkazné bremeno zaťažuje
navrhovateľa.Vzmysleterajšejúpravynemožnovyhovieťnávrhurodičazasituácie,žemázabezpečené

životné potreby, ani v prípade, keď životná úroveň a možnosti na strane dieťaťa výrazne prevyšujú
životnú úroveň rodičov. Podstatnou je i ďalšia podmienka a to súlad s dobrými mravmi. Ak sa nárok
uplatňuje voči viacerým deťom, zákonné kritériá sa u nich posudzujú osobitne. Vzájomný pomer
vyživovacej povinnosti medzi viacerými deťmi je daný vzájomným pomerom ich schopností, možností
a majetkových pomerov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že navrhovateľka je biologickou matkou M. X., I. X.,
Š. U., S. N. a Y. W.. Všetky deti navrhovateľky sú plnoleté a sú schopné samostatne sa živiť.

Navrhovateľka žije sama v CSS už od roku 2002. Je invalidná. V minulosti poberala invalidný dôchodok,

ktorý sa v súčasnosti považuje za dôchodok starobný. Dôchodok predstavuje jej jediný príjem, pričom
od poslednej zmeny výšky dôchodku poberá navrhovateľka 303,60 eur mesačne. Z tohto príjmu
navrhovateľka priamo dostáva len sumu, ktorá predstavuje 25 % životného minima, čo v čase podania
návrhu predstavovalo sumu 52,55 eur. Z tejto sumy si navrhovateľka hradí lieky, hygienické potreby,
kaderníčku, pedikérku, poplatky za prevoz sanitkou a drobné nákupy. Zvyšok jej dôchodku ide na

pokrytie výdavkov na zaplatenie sociálnych služieb, ktoré sú jej v CSS poskytované. Zvyšok dôchodku
však nepokrýva výdavky na zaplatenie poskytovaných sociálnych služieb a tak narastá nedoplatok
navrhovateľky voči CSS, pričom k 31.10.2019 mala navrhovateľka voči CSS nedoplatok vo výške
7.411,81 eur. Navrhovateľka tak nemá dostatočný príjem, ktorý by dokázal pokryť jej základné výdavky
súvisiace s jej pobytom a poskytovaním sociálnych služieb. Na poskytovanie sociálnych služieb je

navrhovateľka, vzhľadom na svoj vek a zdravotné postihnutie, odkázaná.

Detinavrhovateľkyvkonaníopakovaneuviedli,ževdanomprípadejenamiestenepriznaťnavrhovateľke
výživné, a to vzhľadom na to, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s
dobrými mravmi má normatívny následok v podobe nemožnosti priznať výživné. Je to dané charakterom

vzťahov, ktoré sú predmetom úpravy rodinného práva. Posúdenie závisí od konkrétnych okolností
prípadu. Za súladný s týmto kritériom nemožno vo všeobecnosti považovať napríklad stav, keď rodič
nie z objektívnych dôvodov sám porušoval vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, od ktorého žiada výživné,
fyzické násilie voči dieťaťu, prípadne trestný čin spáchaný v minulosti voči dieťaťu, resp. vedomé
konanie spôsobujúce významné a dlhodobé poškodzovanie záujmov rodiny a dieťaťa (opustením rodiny,

alkoholizmom, spôsobením škôd iných finančných záväzkov, ktoré boli uhrádzané na úkor výživného
pre dieťa, resp. z obmedzených prostriedkov rodiny a pod.).V danom prípade mal súd preukázané, navrhovateľka mala svoje deti v starostlivosti len do určitého
času. Po rozvode so svojim manželom bola vtedy maloletá S. zverená do starostlivosti otca
navrhovateľky J. Š.. Š. bola dňa 28.02.1985 umiestnená do detského domova v Púchove. Neskôr boli,

na základe rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 15.06.1987, č. k. P 132/86 - 10,
odobraté aj ostatné deti navrhovateľky - vtedy maloletí I. (nebohý), M., I. a Y., ktorí boli umiestnení do
ústavnej starostlivosti. Nebohý I. bol následne dňa 24.08.1987 zverený do starostlivosti svojej sestry
Š.Á.. Y. bola dňa 18.04.1989 zverená do starostlivosti manželov Y. z Púchova. Žiadne z detí sa už
do starostlivosti navrhovateľky nevrátilo. Odobratie deti zo starostlivosti matky (navrhovateľky) bolo v

roku 1987 odôvodnené nevhodným správaním sa navrhovateľky (alkoholizmus, ktorý praktizovala aj
so svojim vtedajším druhom) a absolútnym nezáujmom o jej vtedy maloleté deti. Podľa vyjadrenia
všetkých v súčasnosti žijúcich detí navrhovateľky sa táto o nich nikdy riadne nestarala, neposkytovala
im opateru, rodinné zázemie a materinskú lásku. Uviedli, že celé detstvo prežili v ústavnej starostlivosti
(okremY.),pričomnavrhovateľkaichnikdynenavštívilaaneprejavovalaonichžiadenzáujem.Nezáujem
navrhovateľky pretrval až do súčasnosti. Deti navrhovateľky zároveň uviedli, že nemajú vedomosť o tom,

že by táto niekedy prispievala na ich výživu, hoci na to bola zaviazaná súdnymi rozhodnutiami.

Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd za to, že v danom prípade je dôvodné nepriznať
navrhovateľke výživné od jej zaopatrených a plnoletých detí, nakoľko priznanie výživného by sa
priečilo dobrým mravom. Navrhovateľka si preukázateľne neplnila svoje rodičovské povinnosti voči

ku vtedy maloletým deťom. Neplnenie si rodičovských povinnosti a celkovo nevhodné správanie sa
navrhovateľky voči svojim deťom prerástlo až do takých rozmerov, že súd jej musel maloleté deti
odobrať a umiestniť ich do ústavnej starostlivosti. Navrhovateľka svoj postoj k deťom nikdy nezmenila a
nesnažila sa napraviť svoje správanie a prevziať za svoje deti zodpovednosť. O tieto až do súčasnosti
neprejavuje žiaden záujem a spomenula si na nich až teraz, keď potrebuje peniaze na svoju opateru.

Správanie navrhovateľky voči svojim deťom tak bolo počas obdobia, kedy boli maloletí a svoju matky
najväčšmi potrebovali, nesporne nemorálne a v rozpore so všetkými pravidlami rodinných vzťahov. Deti
navrhovateľky sa museli počas svojho života zaobísť bez jej akejkoľvek pomoci, odkázaní len sami na
seba. Nie je tak možné od nich teraz spravodlivo žiadať, aby sa postarali oni o svoju matku. Preto súd
návrh navrhovateľky, v časti, v ktorej ho táto sama nevzala späť, zamietol.

V zmysle § 52 C. m. p. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Zároveň podľa § 55 C. m. p. platí, že súd môže náhradu trov konania priznať aj
vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. V konaniach vedených podľa Civilného
mimosporového poriadku, medzi ktoré patrí aj konanie o určenie vyživovacej povinnosti detí k rodičom,
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza z generálnej klauzule stanovenej v § 52 C.m.p a

súdyspravidlarozhodujú,žežiadenzúčastníkovtakéhotokonanianemánanáhradutrovkonanianárok,
tedasitrovykonania,ktoréplatilznášasámainýúčastníkkonaniamuichnebudenahrádzať.Výnimočne
však môže súd použiť tzv. materiálny korektív, teda klauzulu stanovenú v § 55 C. m. p. a náhradu trov
konania niektorému z účastníkov priznať, ak sa to javí ako spravodlivé. Zo znení uvedených zákonných
ustanovení vyplýva, že aplikácia § 55 C. m. p., teda priznanie náhrady trov konania niektorému z

účastníkov, má byť výnimočná a má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol
prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a odstránil neprimeranú tvrdosť zákona,
podľa ktorého vo všeobecnosti žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania nárok. Ustanovenie
§ 55 C. m. p. pritom patrí medzi právne normy s relatívne neurčitou hypotézou, t.j. také ktorých
hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, ale ponecháva súdu, aby podľa vlastného

uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil hypotézu právnej normy sám, zo širokého, vopred
neobmedzeného okruhu okolností. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, kedy si spravodlivosť
vyžadujepriznanienáhradytrovkonania,musívychádzaťzposúdeniarelevantnýchokolnostíkonkrétnej
veci. Pri skúmaní, či ide v konkrétnej veci o takýto prípad treba prihliadať v prvom rade k majetkovým,
sociálnym,osobnýmaďalšímpomeromvšetkýchúčastníkovkonaniaajepotrebnévziaťdoúvahynielen

pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä
na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významným sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu
nároku (práva) na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a podobne.

V danom prípade žiadala o náhradu trovu konania dcéra navrhovateľky Š. U.. Aj keď v danom prípade

by sa mohlo javiť ako spravodlivé priznať Š. U. náhradu trov konania, súd prihliadol aj na iné skutočnosti
v konaní zistené. Predovšetkým na to, že navrhovateľka je objektívne nemajetná, invalidná, poberá len
starobný dôchodok a je odkázaná na poskytovanie sociálnej služby v CSS. To sú nakoniec aj dôvody,
pre ktoré navrhovateľka žiadala určiť v jej prospech vyživovaciu povinnosť od svojich detí.Nepriznanie náhrady trov konania Š. U. je tak odôvodnené dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré

spočívajú v zdravotnom stave navrhovateľky (invalidita) a v jej sociálnych (odkázanosť na sociálnu
službu) a majetkových pomeroch (nemajetnosť). Súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania teda
neaplikoval § 55 C. m. p. a o trovách konania rozhodol v zmysle § 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného

súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v šiestich vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods.
1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok), v prípade výkonu rozhodnutia
vo veciach maloletých podať na príslušný súd návrh na vykonanie výkonu rozhodnutia.