Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119296108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119296108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v právnej veci
navrhovateľa:P.L.,nar.XX.aprílaXXXX,bytomZ.XXX,XXXXXZ.,zast.JUDr.HenrichomSchindlerom,
advokátom so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti osobe povinnej
podľa návrhu na platenie výživného: R.. Z. L., nar. 7. júna XXXX, bytom R. XX/XX, T., o návrhu na
zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní osoby povinnej podľa návrhu na platenie výživného
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 11Pc/8/2019-145 zo dňa 9. marca 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
11Pc/8/2019-145 zo dňa 9. marca 2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté rozhodnutie“)
zaviazal odporcu povinnosťou platiť na výživu navrhovateľa zvýšeným výživným vo výške 120,- Eur
mesačne, počnúc dňom 30.05.2019, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s tým, že už zročné výživné
z dôvodu zvýšenia výživného za obdobie od 30.05.2019 do konca februára 2020, je povinný zaplatiť
navrhovateľovi do 3 dní od doručenia rozsudku (prvá výroková veta), čím dochádza k zmene rozsudku

Okresného súdu Galanta, sp.zn. 21P/126/2017 z 15.11.2017 vo výroku o určení výživného na P. L.,
nar. XX.XX.XXXX (druhá výroková veta). Vo zvyšku okresný súd návrh zamietol (tretia výroková veta)
a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania (štvrtá výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zvýšenia
výživného voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti (ďalej aj „odporca“, prípadne „otec“) zo sumy

90,- Eur mesačne na sumu 150,- Eur mesačne z dôvodu, že došlo k významnej zmene pomerov tak
na strane navrhovateľa ako oprávnenej osoby a rovnako aj na strane osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti. V návrhu poukázal na svoje mesačné náklady, ktoré predstavujú 501,60 Eur mesačne,
skutočnosť, že bol prijatý na štúdium na Technickú fakultu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
v Nitre, so štúdiom má spojené zvýšené výdavky. Povinný z vyživovacej povinnosti okrem výživného
navrhovateľovi žiadnym spôsobom neprispieva od odchodu zo spoločnej domácnosti s matkou, pričom
podľa vedomostí navrhovateľa dosahuje príjem cca 1.000,- Eur mesačne. Odporca pritom prestal

splácať úver, na ktorom matka navrhovateľa figuruje ako spoludlžník; Okresný súd Galanta, ktorý
naposledy rozhodoval o vyživovacej povinnosti, pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že
otec uhrádzal náklady na bývanie, hypotekárny aj americký úver vo výške 333,- Eur a žil s matkou a
deťmi v spoločnej domácnosti, čo sa ale zmenilo. Odporca s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil,tvrdil, že bežné mesačné výdavky navrhovateľa sú zavádzajúce, niektoré sú jednorazové, na ktoré mu
už v minulosti prispel (prihláška na VS, stužková, oblek) pretože žili v spoločnej domácnosti, ďalšie veci
nie sú vydokladované. Niektoré náklady považoval za neprimerane vysoké. V rámci obrany odporca

uviedol,žejehopríjempredstavuje900,-Eur.Splácaúverzpredchádzajúcehomanželstva,znedostatku
financií si musel zobrať ďalší úver a zároveň prebieha vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Z uvedeného dôvodu mu neostáva dostatok finančných prostriedkov na samostatné bývanie,
živobytie a pokrytie základných potriem; býva v podnájme s matkou, ktorá je dôchodkyňa.

1.2 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 62 ods.1, ods.2, ods.3, § 75 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z.
o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 36/2005 Z.z.“), pri rozhodovaní
o nároku na náhradu trov konania aplikoval ustanovenie § 52 a § 58 zákona č. 161/2015 Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). Vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu,
svedkyne - matky navrhovateľa a listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi v konaní.

1.3 Okresný súd zistil, že naposledy bola vyživovacia povinnosť upravená rozsudkom okresného
súdu Galanta, č.k. 21P/126/2017-84 zo dňa 15.11.2017, ktorým bolo manželstvo rodičov navrhovateľa
rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu o výchove, výžive a styku s maloletými deťmi na čas po
rozvode, P., nar. XX.XX.XXXX, T. I., nar. XX.X.XXXX a F. T., nar. XX.XX.XXXX. Maloleté deti boli na
čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky, otec maloletých detí sa zaviazal prispievať na

výživu v tom čase maloletého P. vo výške 90,- Eur mesačne, na výživu v tom čase maloletej T. I. sumou
90,- Eur mesačne a na výživu maloletého F. T. sumou 85,- Eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi
upravený nebol a bol ponechaný na dohodu rodičov. Poberateľkou rodinných prídavkov na maloleté deti
a daňového bonusu na maloleté deti sa stala matka maloletých detí. Povinný z vyživovacej povinnosti
v čase poslednej úpravy výživného mal vyživovaciu povinnosť na tri osoby, jeho čistý príjem bol cca

860,- Eur mesačne, bol pedagógom na gymnáziu v T.. Jeho výdavky na domácnosť predstavovali 100,-
Eur, vlastnil osobné motorové vozidlo a splácal úver 330,- Eur mesačne. Navrhovateľ v čase poslednej
úpravy vyživovacej povinnosti bol študentom tretieho ročníka gymnázia, mesačné výdavky na jeho
stravu, oblečenie, obuv, školské výlety a pod. predstavovali 140 Eur. Matka navrhovateľa v tom období
mala čistý mesačný príjem 820,- Eur, mala vyživovaciu povinnosť na tri deti zverené jej do osobnej

starostlivosti, poberala rodinné prídavky na deti v sume 70,56 Eur a daňový bonus na deti v sume 64,23
Eur. Zamestnávateľ jej poskytoval trinásty plat.

1.4 Skúmajúc zmenu pomerov na strane osoby oprávnenej a na strane osoby povinnej z vyživovacej
povinnosti okresný súd zistil, že otec navrhovateľa bol do októbra 2019 zamestnancom Gymnázia

VojtechaMihálikavT.,kdejehopriemernýmesačnýpríjempredstavoval1.193,-Eur+nazákladedohody
o vykonaní práce príjem 60,- Eur mesačne. Od novembra 2019 bol povinný z vyživovacej povinnosti
zamestnancom Strednej odbornej školy technológií a remesiel v Bratislave; jeho vymeriavací základ pre
november 2019 predstavoval 1.918,74 Eur, pre december 2019 sumu 1.308,73 Eur a za január 2020
sumu 1.358,62 Eur. Sám odporca uviedol, že jeho príjem u súčasného zamestnávateľa dosahuje 900,-

Eur v čistom, býva striedavo v T. a v P.; v T. žije so svojou matkou v spoločnej domácnosti. Pokiaľ je v P.,
býva v ubytovacom zariadení pre zamestnancov, uhrádza mesačne 53,- Eur za nájom. Nie je vlastníkom
nehnuteľnosti, matke na domácnosť neprispieva, naďalej je vlastníkom motorového vozidla X. iXX, rok
výroby 2014. Spláca bezúčelové úvery so splátkami 90,51 Eur a 64,20 Eur mesačne. Pokiaľ poukazoval
na svoje zdravotné problémy, súd prvej inštancie v tomto smere uzavrel, že z dôvodu zdravotných

problémov nebol uznaný ani za čiastočne invalidného a nepreukázal ani výdavky spojené so svojím
zdravotným stavom. Vo vzťahu k navrhovateľovi súd prvej inštancie poukázal na jeho výdavky súvisiace
s vysokoškolským štúdiom v Nitre, uhrádza ubytovanie (37,50 Eur mesačne), stravu (35,- Eur mesačne),
cestovné (40,- Eur mesačne) a ďalšie výdavky spojené so štúdiom (skriptá, ISIC, ochranné pomôcky).
Zároveň má výdavky na bývanie a stravu doma, na ošatenie a obuv, kozmetiku, mobil, vreckové a pod..

1.5 Súd prvej inštancie mal v zmysle uvedeného preukázanú zmenu pomerov na strane navrhovateľa,
s jeho vyšším vekom sa zvýšili náklady na jeho základné životné potreby, ktoré sú na úrovni dospelej
osoby; v čase ukončenia stredoškolského štúdia boli u neho zvýšené výdavky spojené so stužkovou,
vodičským preukazom a prihláškami na vysokoškolské štúdium. Vo vzťahu k zmene pomerov na strane

povinného z vyživovacej povinnosti okresný súd konštatoval, že jeho príjem je vyšší ako pri poslednom
určení výživného, výdavky na bývanie a zaťaženosť hypotekárnym úverom je nižšia. Výživné má pritom
prednosť pred inými výdavkami, má prednosť aj pred úvermi, nakoľko zákon kladie pred potreby rodiča
potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne máprávo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pri rozhodovaní o výške
výživného súd zohľadňuje kritériá pre určenie výživného uvedené v § 62 a § 75 zákona č.36/2005 Z.z..
Konštatujúc zmenu pomerov potom súd prvej inštancie považoval za primerané výživné vo výške 120,-

Eur mesačne, v prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol.

1.6 Pokiaľ ide o výdavky navrhovateľa, v nich boli zarátané aj výdavky súvisiace s hypotekárnym
úverom a stavebným sporením; ide o úvery, ktoré sa týkajú výdavkov matky navrhovateľa a jej manžela;
nejde o výdavky navrhovateľa. Súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodné námietky povinného z

vyživovacej povinnosti, že spláca úver z predchádzajúceho manželstva a preto bol nútený si zobrať
ďalšie spotrebiteľské úvery, nakoľko na základe výsluchu svedkyne bolo preukázané, že tieto úvery
splatila matka navrhovateľa, sú už uhradené. Ak povinný z vyživovacej povinnosti namietal výdavky na
cestovné vzhľadom k bezplatnej vlakovej doprave študentov, okresný súd sa stotožnil s argumentáciou
navrhovateľa, že cestovanie vlakom by pre neho bolo časovo náročnejšie. Sám povinný z vyživovacej
povinnosti na cestovanie používa motorové vozidlo s odôvodnením, že je to pohodlnejšie a efektívnejšie.

Prípadný príjem navrhovateľa z brigád neovplyvňuje vyživovaciu povinnosť povinného z vyživovacej
povinnosti, brigády navrhovateľa sú prejavom zodpovedného prístupu navrhovateľa, ktorý v rámci
svojich možností prispieva na úhradu svojich potrieb.

1.7 Okresný súd rozhodol aj o zročnom výživnom spolu vo výške 300,- Eur, nakoľko vyživovaciu

povinnosťupravilsúčinnosťouododňapodanianávrhu;zročnévýživnétakpredstavujezvýšenévýživné
odo dňa 30.05.2019 do konca februára 2020.

1.8 Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie § 52
C.m.p. a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal povinný z vyživovacej povinnosti včas odvolanie, v ktorom
žiadal, aby sa výška jeho vyživovacej povinnosti nemenila a ostala na úrovni, ako rozhodol Okresný súd
Galanta v rozsudku sp.zn. 21P/126/2017 zo dňa 15.11.2017.

2.1 V konkrétnostiach len namietal, že v dôsledku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov podľa rozsudku 8C/35/2018 Okresného súdu Galanta zaplatil matke navrhovateľa sumu
22.839,48 Eur, na čo si vzal úver č. XXXXXXXXXX, ktorý zvýšil jeho pravidelné mesačné poplatky na
takú úroveň, že mu nie je umožnené dôstojne žiť. Jeho mesačné výdavky predstavujú 296,- Eur výživné,
391,- Eur mesačne splátky úveru a ubytovanie 50,- Eur mesačne.

3. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považoval odvolanie otca za účelové
s cieľom vyhnúť sa vyživovacej povinnosti, nevidel dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého
rozhodnutia okresného súdu, ktoré žiadal, aby odvolací súd potvrdil.

3.1 Zdôraznil, že povinný z vyživovacej povinnosti nespochybnil výdavky navrhovateľa resp. výšku
výživného z dôvodu jej opodstatnenosti ale len v dôsledku ďalšieho úveru na jeho osobu. Tvrdil,
že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pričom vyporiadaním bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedošlo k zníženiu majetkových pomerov povinného z vyživovacej
povinnosti, ale iba k vyporiadaniu majetku, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

Skutočnosť, že si povinný z vyživovacej povinnosti zobral ďalší úver spoločne a nerozdielne so svojou
matkou, nemá žiadny vplyv na jeho majetkové pomery; existujúci záväzok len nahradil novým záväzkom
a zo zmluvy o úvere nevyplýva, že požiadal o úver na úhradu sumy určenej k vyporiadaniu BSM.
Majetkové pomery a schopnosti povinného z vyživovacej povinnosti výrazne presahujú výšku určeného
výživného, ktoré je výrazne pod hranicou životného minima na plnoletého (navrhovateľa).

4. Odvolateľ sa k vyjadreniu navrhovateľa písomne napriek výzve súdu písomne nevyjadril. Ďalšie
relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu § 65 a § 66 C.m.p, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. vo výrokoch I., II. a IV potvrdil. Odvolateľ nešpecifikoval, voči ktorým výrokom rozsudku
odvolanie podáva; z obsahu podaného odvolania je však zrejmé, že odvolanie čo do zamietajúceho
výroku (výrok III.) odvolanie nepodal, v konečnom dôsledku vo vzťahu k výroku III. by nebol oprávnenouosobou na podanie odvolania z dôvodu, že tento zamietajúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie je na
jeho prospech.

5.1 Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len a skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie povinného z vyživovacej
povinnosti nie je dôvodné; krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového
súdu, pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne
a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené náležitým
preskúmaním sociálnych pomerov účastníkov.

6.1 V zmysle platnej právnej úpravy plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené
na obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a podobne. Len samotná skutočnosť, že dieťa je schopné nejakej zárobkovej činnosti nestačí,

aby došlo k zániku vyživovacej povinnosti. Uprednostňuje sa záujem oprávneného, preto v prípade, ak
dieťa pokračuje v príprave na konkrétne povolanie v ďalšom vzdelávaní, povinnosť rodičov vyživovať
dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

6.2 S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania v prejednávanej veci odvolací súd považoval
rozhodnutie okresného súdu za správne. Okresný súd sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré
boli podstatné pre rozhodnutie, osobitne sa v napadnutom rozsudku vysporiadaval s argumentáciou
odvolateľa a uviedol, z akých dovôdov tieto námietky nepovažoval za podstatné. Odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia obsahuje závery vo vzťahu k zmene pomerov na strane osoby oprávnenej
a osoby povinnej z vyživovacej povinnosti; súd prvej inštancie dôsledne uviedol, z akých dôvodov
nepovažoval niektoré náklady vyčíslené navrhovateľom za výdavky, ktoré by znášal on a ktoré mali
podľa navrhovateľa vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa
všetky požiadavky na zákonné rozhodnutie. Výživné určené okresným súdom navrhovateľovi síce nie

je vzhľadom na potreby a vek navrhovateľa, pokračujúceho v príprave na budúce zamestnanie štúdiom
na vysokej škole postačujúce, v danom prípade musí však byť výška vyživovacej povinnosti limitovaná
aj možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi povinného z vyživovacej povinnosti, ktorý má
ešte dve vyživovacie povinnosti, z toho jednu na maloleté dieťa, pochádzajúce z manželstva rodičov
navrhovateľa. Výživné od otca pre navrhovateľa, ktorý študuje na vysokej škole, v rámci denného

štúdia, vo výške 120- Eur mesačne pri vyčíslených a bežných nákladoch, nákladoch na bývanie,
stravu, učebné pomôcky, cestovné, bežné základné potreby a výdavky súvisiace so zdravotným stavom
s predpokladom, že výživným bude prispievať aj matka navrhovateľa, predpokladá zabezpečenie
aspoň tých základných potrieb navrhovateľa, splnenie ktorých mu v príprave na ďalšie zamestnanie
umožní; zrejme však len za predpokladu, že sám navrhovateľ si ďalšie nevyhnutné prostriedky na

štúdium a základné potreby sám zabezpečí. V konečnom dôsledku, ako správne podotkol navrhovateľ
v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu, závery súdu prvej inštancie pokiaľ ide o odôvodnené
potreby navrhovateľa, povinný z vyživovacej povinnosti nenamietal.

6.3Krajskýsúdpooboznámenísasobsahomspisukonštatuje,ženaposledybolavyživovaciapovinnosť

otca upravená rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k. 21P/126/2017-84 dňa 15.11.2017, povinný z
vyživovacej povinnosti bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľa sumou 90 Eur mesačne, na
výživu maloletej T. I. sumou 90,- Eur mesačne a na výživu maloletého F. T. sumou 85,- Eur mesačne.
Je nesporné, že na strane navrhovateľa od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej
zmene pomerov; v čase posledného rozhodovania o výške výživného bol študentom gymnázia v Nitre.

Naproti tomu v súčasnosti je poslucháčom Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity
v Nitre s tým súvisiacimi bežným každodennými potrebami a najmä v súvislosti s nákladmi, ktoré
sú pre štúdium na vysokej škole nevyhnutné. Zmenu pomerov navrhovateľa povinný z vyživovacej
povinnosti v podanom odvolaní ani nespochybnil. Došlo k zmene pomerov aj na strane povinného zvyživovacej povinnosti, jeho príjem v čas posledného rozhodovania súdu predstavoval cca 860,- Eur, v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa jeho príjem mierne zvýšil. S prihliadnutím na vyššie uvedené
bola nová úprava vyživovacej povinnosti dôvodná.

6.4 Pokiaľ ide o výšku výživného súd prvej inštancie tak správne prihliadal na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Výška výživného je tak
limitovaná odôvodnenými potrebami osoby oprávnenej a možnosťami, schopnosťami a majetkovými
pomermi osoby povinnej, ktorou je v danom prípade odvolateľ. Ak okresný súd na tieto kritériá prihliadal,

jeho rozhodnutie nie je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Nie sú výnimočné situácie, keď
výživné na plnoleté dieťa je určené vo výške minimálneho zákonného výživného a ani situácie, keď je
výživné určené vo výške vyššej, ako tomu bolo v prejednávanej veci. Výživné je individualizované práve
na základe odôvodnených potrieb oprávnenej osoby a možností, schopností a majetkových pomerov
osoby povinnej.

6.5 Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie došlo k
rozhodnutiu vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, táto skutočnosť nie je
nová. Odvolateľ si musel byť počas konania pred súdom prvej inštncie vedomý existencie ďalšieho
konania (vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov), existenciou tohto konania
sa v konaní o zvýšenie výživného bránil. Odvolací súd však v zhode s právnym názorom navrhovateľa

uvedenom v písomnom vyjadrení k odvolaniu zdôrazňuje, že povinnému z vyživovacej povinnosti
nevznikol žiaden nový záväzok, ktorý by pred tým nemal; došlo len k zmene záväzku v tom rozsahu,
že bol vyporiadaný majetok (a teda aj záväzky) pochádzajúci z rozvedeného manželstva. Na platenie
dovtedy nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo bývalí manželia v úverových
vzťahoch zaviazaní spoločne a nerozdielne, po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov

rozsudkom súdu bude povinný z vyživovacej povinnosti splatiť len na neho pripadajúcu časť úverového
zaťaženia. Ako však súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zdôraznil, vyživovacia povinnosť
je prioritným záväzkom rodiča a plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými záväzkami
povinného rodiča. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolaciu argumentáciu povinného
z vyživovacej povinnosti za takú, ktorý by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého

rozhodnutia okresného súdu.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho
rozhodovania postupoval správne a v súlade so zákonom, preto odvolanie nie je dôvodné. Výška
zvýšenéhovýživnéhozodpovedákritériámuvedenýmv§62a§75zákonač.36/2005Z.z.,nezodpovedá

síce celkom odôvodneným potrebám osoby oprávnenej, je však limitovaná možnosťami, schopnosťami
a majetkovými pomermi osoby povinnej. Dochádza pritom k zvýšeniu doposiaľ určeného výživného o
30,- Eur mesačne, odvolací súd je toho názoru, že zvýšenie výživného o uvedenú sumu neznamená
pre povinného z vyživovacej povinnosti neprimerané riziko. V zmysle uvedeného dospel odvolací súd
k záveru, že výrok I. napadnutého rozsudku (stanovujúci výšku vyživovacej povinnosti a výšku a

splatnosť zročného výživného) a závislé výroky II. a IV. (o nároku na náhradu trov konania) je potrebné
potvrdiť, nakoľko nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Pri
rozhodovaní o trovách konania súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 52 C.m.p..

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rovnako rozhodoval podľa § 52 C.m.p., tak, že žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd dôvody pre aplikáciu
ustanovenia § 55 C.m.p. nezistil.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými

právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej

právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie

(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného

alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).