Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. júl 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 15Co/92/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314226239
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1314226239.3

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: C.. G. B. , narodený
dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J. - L. C., zastúpený BARKOCI law firm, s. r. o., Bratislava, Námestie
slobody č. 28, IČO: 47 247 916, za ktorú koná JUDr. Stanislav Barkoci, a JUDr. Juraj Hadrbulec, advokát,
Bratislava, Riečna č. 154/2, proti žalovanému: G. B. , narodený dňa XX.X.XXXX, trvale bytom J., O. č.

XXX/XX, t.č. Z. Y. nad Parnou, P.O.J. 72, zastúpený JUDr. Radovan Repa, advokát, s. r. o., Bratislava,
Záhradnícka č. 16514/60, IČO: 36 742 023, za ktorú koná JUDr. Radovan Repa, o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III. zo
dňa 10. decembra 2019, č.k. 12 C 339/2014-360, v znení opravného uznesenia zo dňa 7. mája 2020,
č.k. 12 C 339/2014-522, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 10. decembra 2019, č.k. 12 C

339/2014-360, v znení opravného uznesenia zo dňa 7. mája 2020, č.k. 12 C 339/2014-522, ktorým uložil
žalovanému strpieť vstup žalobcu do stavby, súpisné č. XXX, nachádzajúcej sa na parcele registra „C“
č. XXXXX/X, druh pozemku - zast. plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 a na parcelu registra „C“ č.
XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, o výmere XX m2, zapísaných na LV č. XXX, vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v obci Bratislava - mestská časť L. C., okres

Bratislava III, katastrálne územie L. C., za účelom údržby uvedených nehnuteľností a ich správy, a to
až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn. 12 C
339/2014, p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 27.11.2019 domáha nariadenia neodkladného opatrenia,
ktorým súd uloží žalovanému strpieť vstup žalobcu do stavby, súpisné č. XXX, nachádzajúcej sa na
parcele č. XXXXX/X, druh pozemku - zast. plochy a nádvoria, o výmere XXX m2 a na pozemok

parcelné č. XXXXX/X, druh pozemku - záhrady, o výmere XX m2, zapísaných na LV č. XXX, vedenom
Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, nachádzajúce sa v obci Bratislava-mestská časť
L. C., okres Bratislava III, katastrálne územie Nové Mesto, za účelom údržby uvedených nehnuteľností
a ich správy, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava
III. pod sp.zn. 12 C 339/2014. Návrh odôvodnil tým, že na Okresnom súde Bratislava III. pod sp.zn.
12 C 339/ 2014 prebieha medzi stranami sporu konanie, v ktorom súd prvej inštancie rozsudkom

zo dňa 3.2.2017 určil, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľke, nebohej
O.. C. B., narodenej dňa XX.XX.XXXX. Voči rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v
Bratislave rozsudok súdu prvej inštancie zrušil z dôvodu doplnenia dokazovania. Podľa žalobcu je
predpoklad, že súdne konanie nebude ešte niekoľko rokov skončené, pričom dotknutá nehnuteľnosť
je odo dňa 26.4.2015, teda odo dňa vraždy poručiteľky, O.. C. B., žalovaným neobývaná, keďže tento
sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý plynule nadviazal na výkon väzby. Predmetná

nehnuteľnosť nie je obývaná ani len sčasti a žalobca, počas faktickej nemožnosti vykonávať údržbu
a správu domu žalovaným, nehnuteľnosť udržiava a zabezpečuje výkon správy. Žalovaný faktickynemá možnosť plnenia všeobecnej prevenčnej povinnosti voči okolitým vlastníkom nehnuteľností.
Žalobca odo dňa 26.4.2015 uhrádza všetky poplatky za energie spojené s užívaním nehnuteľností,
vodné, stočné, tieto úhrady žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nevykonáva, žalobca si ich náhradu od

žalovaného neuplatňuje. Hoci stavbu (dvojposchodový dom) v súčasnosti nikto neobýva, je potrebné
ju v zime temperovať, aby nesplesnivela. Odo dňa 26.4.2015, od kedy je žalovaný obmedzený na
slobode, došlo na nehnuteľnosti k niekoľkým havarijným stavom, ktoré bol nútený riešiť žalobca.
Z dôvodu prehrdzaveného potrubia vedúceho ku kotlu, ktorý zhromažďuje vodu v pivnici, došlo k
prasknutiu potrubia a voda zaplavila pivnicu. Pri komíne sa prelomila strecha a došlo k zatečeniu

celého poschodia popri komíne. V záhrade došlo k prasknutiu batérie a následne k masívnemu
výtoku vody, čo by v prípade absencie okamžitého zásahu bezprostredne ohrozilo vlastníkov okolitých
nehnuteľností. V dôsledku silných búrok a/alebo dlhotrvajúcich dažďov (aké sú napríklad hlásené
s výstrahou Slovenským hydrometeorologickým ústavom aj na nasledujúce dni) došlo už dvakrát
k zatečeniu kompletne celej pivnice. Žalobca uvedené poškodenia nehnuteľnosti opravil na vlastné
náklady,ichnáhraduodžalovanéhonežiada.Uviedol,ženímžiadanývstup(resp.jehostrpeniezostrany

žalovaného) slúži výlučne na údržbu a správu nehnuteľnosti. Žalobca so svojou manželkou a dvomi
deťmi obýva inú nehnuteľnosť, ktorú vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve so svojou manželkou.
Nariadeným neodkladným opatrením sa poskytuje žalobcovi (a v podstate aj žalovanému) ako aj
vlastníkom susediacich nehnuteľností, dočasná ochrana pred stratou a/alebo poškodením majetku,
pretože sa dočasne, do rozhodnutia súdu vo veci samej, umožní žalobcovi udržiavať nehnuteľnosť v

stave, ktorým neohrozuje vlastníkov okolitých nehnuteľností a nedochádza k výraznému poškodeniu a
strate hodnoty nehnuteľnosti. Nariadené neodkladné opatrenie nie je neprimeraným zásahom do práv
žalovaného, pretože má len dočasný charakter a nemení sa ním podstata vecného práva žalovaného,
jeho vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Nevytvorí sa nenávratný a nenapraviteľný stav v
právnych vzťahoch strán sporu, iba sa dočasne zabráni schátraniu nehnuteľnosti a strate jej hodnoty.

Nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu. Žalobca
poukázal na to, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov dočasná úprava pomerov zásadne
prichádza do úvahy len v prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či
oprávnených záujmov strany sporu, domáhajúcej sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku, po riadne vykonanom dokazovaní, mohlo

spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu konania, či inú ujmu na právach žalobcu, pri ktorých by
samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel, alebo je tu iná závažná príčina, pre ktorú sa javí
nevyhnutným pomery určitým spôsobom stabilizovať už pred konečným rozhodnutím.

2. Súd prvej inštancie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uznesením zo dňa 10.12.2019,
č.k. 12 C 339/2014-360, v znení uznesenia zo dňa 7.5.2020, č.k. 12 C 339/2014-522, vyhovel. Svoje
rozhodnutie odôvodnil právne ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/, § 326 ods. 1, § 329
ods. 1, § 330 ods. 1 C.s.p. a vecne tým, že preskúmaním návrhu a predložených listín dospel k záveru,
že návrh žalobcu je dôvodný. Žalobca, ako jediný a závetný dedič, po zomrelej O.. C. B., narodenej

dňa XX.XX.XXXX, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorého sa domáha. Žalovaný, ako súčasný
vlastník spornej nehnuteľnosti, ktorú nadobudol darom za života svojej starej mamy, O.. C. B., túto
ako darkyňu zavraždil, k činu sa priznal a za tento je právoplatne odsúdený na niekoľkoročné väzenie.
Súd prvej inštancie už svojím prvým rozsudkom o spornej nehnuteľnosti rozhodol tak, že táto patrí do
dedičstva po zomrelej O.. C. B.. Žalobca predloženými listinnými dôkazmi, a to: potvrdením o vykonaní

inkasa zo dňa 2.10.2019, dohodou o preddavkových platbách za elektrinu zo dňa 2.7.2015, dohodou o
preddavkových platbách za plyn zo dňa 8.7.2019, zmluvou o združenej dodávke plynu pre odberateľa
plynu v domácnosti zo dňa 16.6.2015, faktúrou za opakované dodanie služieb č. XXXXXXXXXX zo
dňa 12.3.2019 spolu s potvrdením o úhrade, listom BVS a.s. zo dňa 25.1.2019 spolu s potvrdením
o úhrade upomínanej sumy, upomienkou BVS a.s. zo dňa 2.4.2018 spolu s potvrdením o úhrade

upomínanej sumy, dodatkom Ponuka Elektrina so zárukou zo dňa 16.6.2015, dodatkom Ponuka Plyn
so zárukou zo dňa 16.6.2015, upomienkou avízo pred odpojením zo dňa 13.7.2015, preukázal, že má
v zmysle § 415 a nasl. Občianskeho zákonníka povinnosť sa o rodinný majetok starať a škodám na
ňom predchádzať. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že jeho úlohou bolo vziať do úvahy aj skutočnosť,
či možno od žalovaného, ako súčasného vlastníka spornej nehnuteľnosti, spravodlivo požadovať také

obmedzenie jeho vlastníckeho práva, akého sa dožaduje žalobca nariadením neodkladného opatrenia,
ktorým by ho zásadne obmedzil v jeho vlastníckom práve, ktoré je zaručené Ústavou Slovenskej
republiky. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení je potrebné prihliadať i na skutočnosť, či zásah
sledovaný neodkladnou úpravou pomerov neobmedzí povinnú stranu nad mieru primeranú pomerom,a teda, či pri rozhodovaní o neodkladnej úprave pomerov je zachovaný i princíp proporcionality vo
vzájomných vzťahoch sporných strán. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadené neodkladné
opatrenie tento princíp proporcionality vo vzťahu k žalovanému nenarúša neprimeraným spôsobom a

aktuálne za danej situácie nezasahuje do výkonu jeho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. S ohľadom na
dlhoročné odpykávanie si výkonu trestu odňatia slobody žalovaným, ako súčasným vlastníkom spornej
nehnuteľnosti, mal súd prvej inštancie za dôvodné a žalovaného za nijak obmedzujúce nariadenie
neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.

3.1. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Poukázal na to,
že dotknuté nehnuteľnosti sú poistené poistnou zmluvou, ktorú žalovaný uzatvoril dňa 14.11.2016 so
Slovenskou poisťovňou, a.s., a preto, ak došlo k niektorej z poistných udalostí, uvádzaných v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca mal o tom informovať žalovaného, ktorý by ho odkázal na
poisťovňu. Poistnú zmluvu žalovaný pripojil aj k odvolaniu. Spochybnil, že k poistným udalostiam došlo,
uviedol, že nehnuteľnosť sa nenachádza v zatápanej oblasti alebo takej, v ktorej by stúpali spodné vody,

záhradné potrubie sám vypustil. Odvolateľ poukázal na to, že dom sa nachádza v radovej zástavbe
a temperovanie tak prebieha spontánne z dvoch obývaných stavieb, ktoré zdieľajú spoločné steny.
Ďalej uviedol, že k meteorologickým udalostiam, aké boli opísané v uznesení, nedošlo a žalobca svoje
tvrdenia o poškodeniach neoprel o žiadne dôkazy. Odvolateľ dôvodil, že platí daň z nehnuteľnosti a
poistné a platil by aj platby za plyn, elektriku, vodné a stočné za nehnuteľnosť, stačilo by, keby mu

žalobca preposlal účty. Podľa odvolateľa náklady na energie nemôžu byť vysoké, keďže nehnuteľnosť je
neobývaná. Odvolateľ ďalej uviedol, že ihneď ako žalobca prestane s okupáciou nehnuteľnosti, žalovaný
nehnuteľnosť prenajme, ak tomu nebude brániť súd, z uvedeného dôvodu podal aj návrh na zrušenie
neodkladného opatrenia. Aby bola nehnuteľnosť kontrolovaná, o to môže žalovaný požiadať množstvo
ľudí. Nehnuteľnosť je poistená a nemožno, podľa odvolateľa, tvrdiť, že by hrozila škoda na majetku, ktorá

by mala za následok zníženie hodnoty nehnuteľnosti. V pivnici sa nachádza odtok, ktorý znemožňuje
zaplavenie pivnice. Odvolateľ poukázal aj na to, že žalobca nepreukázal, že uhrádza energie spojené s
užívaním nehnuteľnosti. Žalobca, ktorý sám disponuje kľúčom k nehnuteľnosti znemožňuje žalovanému
zabezpečiť jej kontrolu prostredníctvom poverenej osoby. Podľa darovacej zmluvy, na základe ktorej
žalovaný nadobudol vlastníctvo nehnuteľností, žalovanému patrí aj celé bytové vybavenie, pričom podľa

žalovaného žalobca zobral z nehnuteľnosti vzácne obrazy a tieto vymenil za bezcenné. Odvolateľ
odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zrušiť.
3.2. V zákonnej lehote bolo podané aj odvolanie žalovaného prostredníctvom jeho právneho zástupcu.
Žalovaný namietal, že skutočnosť, že žalobca platí úhrady za služby spojené s užívaním nehnuteľností,
nezakladádôvodnanariadenieneodkladnéhoopatrenia.Poukázalnato,žeplatípoistenienehnuteľnosti

ako aj daň z nehnuteľnosti. Podľa žalovaného, z dôvodu neužívania sporných nehnuteľností, musia byť
náklady na užívanie domu minimálne a pokiaľ by mal možnosť, tieto náklady by uhrádzal. Namietal,
že tvrdenia o havarijných situáciách žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. K potrebe temperovania
nehnuteľnosti uviedol, že dom je v radovej zástavbe a preto postačuje temperovanie susediacimi
stavbami. Podľa žalovaného súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neodkladné

opatrenie nariadil aj s poukazom na všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle Občianskeho zákonníka.
Odvolaciemu súdu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Namietal, že tvrdenia žalovaného v odvolaní sú

nepravdivé a právne irelevantné, bez významu vo vzťahu k vydanému uzneseniu. Pokiaľ ide o potrebu
temperovania nehnuteľnosti, podľa žalobcu, žalovaný odmieta prevziať zodpovednosť za nehnuteľnosť
(ako to robí už niekoľko rokov - od vraždy babičky a jeho obmedzenia na osobnej slobode) a túto
zodpovednosť prenáša na vlastníkov susediacich nehnuteľností, o ktorých (len) predpokladá, že si
svoje všeobecné prevenčné povinnosti, vyplývajúce im zo zákona, plnia. Takéto prenášanie všeobecnej

prevenčnej povinnosti na tretie osoby však nie je v súlade zo zákonom a štát prostredníctvom súdu
by nemal takéto konanie žalovaného v žiadnom prípade aprobovať, keďže by došlo k absurdnej
situácii, kedy by bolo súdom judikované, že je postačujúce (domnelé) plnenie všeobecných prevenčných
povinností tretími osobami, avšak plnenie všeobecných prevenčných povinností osobou samotnou nie
je potrebné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by o kontrolu nehnuteľnosti mohol požiadať

množstvo iných ľudí, žalobca namietal, že tak žalovaný doteraz neurobil, pričom jeho možnosti sú v
tomto smere limitované, keďže sa nachádza v súčasnosti v ústave pre výkon trestu odňatia slobody
Y. nad G.. Pokiaľ ide o plnenie všeobecnej prevenčnej povinnosti, na ktorú sa súd prvej inštancie v
rozhodnutí odvolal, žalobca uviedol, že na jej plnenie má lepšie predpoklady a reálne ju aj vykonáva.Poukázal na to, že plnenie daňovej povinnosti žalovaný nepreukázal ako aj na to, že účelom uhrádzania
poistenianiejeplnenievšeobecnejprevenčnejpovinnosti.Podľažalobcuuzneseniesúduprvejinštancie
je presvedčivé, jeho premisy a závery sú prijateľné, racionálne, presvedčivé a spravodlivé. Súd prvej

inštancie nepochybil pri aplikácii príslušných právnych noriem. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej
inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobca uviedol, že ide o
rozhodnutie súdu, ktoré je dočasného charakteru, a to do skončenia konania vo veci samej. Neodkladné
opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je

potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov strán sporu. Predpokladom nariadenia je, aby sa
aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti. Z charakteru
neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne nie je ani dobre možné. Je nutné, aby
boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia a to buď potreba dočasnej

úpravy pomerov strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol
ohrozený. Podľa žalobcu dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že vzhľadom na predmet
sporu vo veci samej je dôvodné dočasné obmedzenie práva žalovaného tak, že strpí vstup žalobcu
do nehnuteľnosti. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného o nesprávnom právnom posúdení
veci súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie v rozhodnutí uviedol právne normy, ktoré na vec

aplikoval, pričom žalovaný neuviedol, ktoré normy mal, podľa jeho názoru, súd použiť. Pokiaľ žalovaný
poprel žalobcom uvádzané havarijné stavy, žalobca poukázal na to, že skutočnosti všeobecne známe
sa nedokazujú, pričom poukázal na články uverejnené v dennej tlači. Žalobca poukázal aj na to, že
je povinnosťou vlastníka nehnuteľnosti odpratávať sneh z priľahlých chodníkov, ktorú povinnosť si
žalovaný neplní už niekoľko rokov a túto povinnosť, vyplývajúcu zo zákona, plní žalobca. Žalobca k

vyjadreniu priložil doklady o úhrade výmeny poistného ventilu na kotly v dome zo dňa 12.8.2019 a
výmenu škridly na streche domu zo dňa 17.5.2019 spolu so svojim záznamom niektorých havarijných
stavov na predmetnej nehnuteľnosti. K tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého mu v prenajatí nehnuteľnosti
bráni nariadené neodkladné opatrenie žalobca uviedol, že žalovaný za posledných niekoľko rokov s
nehnuteľnosťou nijako nedisponoval a jeho možnosti disponovania s ňou sú de facto limitované, keďže

sa nachádza v súčasnosti v ústave pre výkon trestu odňatia slobody. V nehnuteľnosti sa nachádzajú
hnuteľné veci patriace žalobcovi, vrátane zariadenia domu, nábytku, osobných vecí a motorového
vozidla umiestneného v garáži, na základe závetu poručiteľky O.. C. B.. Pokiaľ sa tieto hnuteľné
veci nachádzajú v nehnuteľnosti, má žalobca za to, že túto nie je možné prenajať. Podľa žalobcu
vydaním neodkladného opatrenia nedošlo k podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu (spornej)

pozície žalovaného ako vlastníka. Podľa žalobcu uznesenie v danej právnej veci je vecne správne a
žalovaným uplatnené odvolacie dôvody nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu, či zrušenie. Odôvodnenie
uznesenia spĺňa všetky požiadavky kladené na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a konajúci súd pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení vychádzal z dostatočne osvedčeného skutkového stavu, a z
výsledkov dostatočne osvedčeného skutkového stavu dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré sa

premietli do správnej a zákonnej výrokovej časti žalovaným napadnutého uznesenia, ktorá nie je zjavne
nedôvodná ani arbitrárna, pričom celá právna vec bola aj správne právne posúdená. Odvolaciemu súdu
navrhol uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobca mu bráni v možnosti kontrolovať

nehnuteľnosť prostredníctvom splnomocnenej osoby tým, že mu odmieta vydať kľúče od nehnuteľnosti.
Uviedol, že dlhodobo vyvíja snahu prevziať nehnuteľnosť a zodpovednosť za ňu. Nehnuteľnosť poistil a
platí za ňu daň z nehnuteľnosti. Ďalej uviedol, že žalobcovi zrušil k nehnuteľnosti trvalý pobyt. Poukázal
na to, že z dôkazov predložených žalobcom nevyplýva hroziaca záplava Mestskej časti Nové C., v ktorej
sanachádzadotknutánehnuteľnosť,tátojesituovaná3,5kmodDunaja,kzáplavetamnedošlo.Zároveň

poukázalnato,žežalobcanekontaktovalanipoisťovňuanižalovanéhozdôvoduvznikupoistnejudalosti
a s tým spojenej škody, nemôže sa preto odvolávať na vynaložené náklady na údržbu nehnuteľnosti.
Žalovaný je ochotný prípadné náklady vynaložené žalobcom na údržbu nehnuteľnosti žalobcovi uhradiť,
ak nehnuteľnosť opustí, rovnako aj náklady na energie. Žalovaný má záujem uviesť nehnuteľnosť do
užívania, nie však v nej bývať.

6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného už nevyjadril.7. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 470 ods. 1, ods. 2, § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok, účinný od 1.7.2016) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
C.s.p.adospelkzáveru,žeodvolanímnapadnutéuzneseniejevecnesprávne,pretohovcelomrozsahu

potvrdil (§ 387 C.s.p.).

8. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

13. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu

neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením
požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca
domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadudočasnýcharakter,nebudevytvorenýnenávratnýstav,čiprávneúčinkyneodkladnéhoopatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),

či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.).

14. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o
potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí žalobca náležitým spôsobom osvedčiť. Osvedčenie

(na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať
na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

15. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá
však musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie
bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy,
dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie
jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že

sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pri neodkladných opatreniach, ktoré majú
zabezpečovací a preventívny charakter, je súd primárne povinný vyhodnotiť, či by úkon, ktorému sa
má predísť, nelegitímnym spôsobom sťažil alebo znemožnil ochranu práv a oprávnených záujmov
navrhovateľa v rámci konania vo veci samej. Požadované obmedzenie musí byť primerané a nesmie
nad nevyhnutnú mieru limitovať dotknutú osobu, resp. poskytovať navrhovateľovi neadekvátnu výhodu.

16. V posudzovanej veci sa žalobca domáha nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží
žalovanému strpieť vstup žalobcu do stavby ako aj na pozemok, pričom vlastníctvo dotknutých
nehnuteľností je predmetom sporu medzi stranami. Neodkladné opatrenie je časovo obmedzené do
právoplatného skončenia konania vo veci samej, ktorej predmetom je určenie, že dotknuté nehnuteľnosti

patria do dedičstva po nebohej O.. C. B., matke žalobcu a starej matke žalovaného. Potrebu dočasnej
úpravy odôvodnil vytvorením možnosti udržiavať nehnuteľnosti v stave, ktorý neohrozuje ostatných
vlastníkov okolitých nehnuteľností, zabraňuje poškodzovaniu nehnuteľností a strate ich hodnoty, pričom
nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného, nemení sa podstata jeho vecného práva,opatreniemádočasnýcharakter.Cieľomdočasnejúpravypomerovjeajochranaprávnejpozíciežalobcu
tak, aby nedošlo k jej zhoršeniu v prípade poškodenia nehnuteľností.

17.1. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia, zhodne so súdom prvej inštancie, je toho
názoru, že v prejednávanom prípade sú pre nariadenie neodkladného opatrenia splnené zákonné
podmienky. Bez pochyby je, že žalobca ako zákonný dedič po pôvodnej vlastníčke dotknutých
nehnuteľností, osvedčil existenciu hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi ním a žalovaným.
Osvedčil aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, keď vlastníctvo dotknutých nehnuteľností je medzi

stranami sporné, súčasný vlastník, vzhľadom na obmedzenie svojej osobnej slobody, nemá možnosť
zabezpečovať starostlivosť o dotknuté nehnuteľnosti a žalobca údržbu dotknutých nehnuteľností a
starostlivosť o ne reálne vykonáva. Povinnosťou každého vlastníka nehnuteľnosti je spravovať svoj
majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému, teda dbať aj o to, aby na jeho nehnuteľnosti
boli vykonané opatrenia zamedzujúce alebo znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, na majetku
alebo na iných hodnotách, a ak už škoda hrozí, vykonať opatrenia na jej odvrátenie. Žalovaný, napriek

svojmu tvrdeniu, že starostlivosť o sporné nehnuteľnosti môže zabezpečiť prostredníctvom tretích osôb,
tak dodnes neurobil. Nepostačuje len skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti sú poistené, potrebné
je zabezpečenie reálnej správy, údržby a kontroly nehnuteľností a ich stavu. Nemá preto právny
význam námietka žalovaného týkajúca sa toho, či žalobca preukázal reálnu existenciu havarijných
udalostí spojených so spornými nehnuteľnosťami. Odvolací súd poukazuje na to, že žalobcom tvrdené a

osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď nie je namieste vyčkávať,
kedy dôjde k naplneniu reálnej bezprostrednej hrozby, negatívne ovplyvňujúcej stav nehnuteľností.
Odvolací súd konštatuje, že uložením požadovanej povinnosti žalovanému strpieť vstup žalobcu na
nehnuteľnosti možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca v prejednávanom prípade domáha a to
umožnenie výkonu starostlivosti o stav sporných nehnuteľností. Nariadené neodkladné opatrenie má

dočasný charakter a tak ním nedôjde k vytvoreniu nenávratného stavu a žalovaný, ktorý dočasne
nemá možnosť sporné nehnuteľnosti užívať, nebude neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný
rozsah obmedzený na svojich právach. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na to, že pokiaľ ide o
možnosť žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami, tu už vo svojom práve žalovaný obmedzený bol, a to
nariadením neodkladného opatrenia zo dňa 10.12.2019, č.k. 12 C 339/2014-360.

17.2. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie odvolací súd
uvádza nasledovné. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil
správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej
inštancie v prejednávanej veci použil správny právny predpis a podľa názoru odvolacieho súdu ho aj
správne interpretoval a vyvodil z neho správne právne závery.
17.3. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, pretože nielen

zo skutkových okolností osvedčených v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj zo skutočností,
ktoré sú osvedčené v čase rozhodovania odvolacieho súdu vyplýva, že dôvody pre nariadenie žalobcom
požadovaného neodkladného opatrenia boli dané. Preto uznesenie súdu prvej inštancie, podľa § 387
ods. 1 C.s.p., ako vecne správne potvrdil.

18. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nariadené neodkladné opatrenie umožňuje vstup
žalobcu do dotknutých nehnuteľností v obmedzenom rozsahu, výlučne len za účelom údržby a správy
uvedených nehnuteľností, rešpektujúc žalovaného ako ich súčasného vlastníka.

19. O trovách odvolacieho konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa § 262 ods. 1 C.s.p.

20. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou
organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).