Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. júl 2020

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 61P/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1520203376
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daša Štefániková
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2020:1520203376.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. L., nar. XX.XX.XXXX,
dieťa rodičov: matka - N.. J. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. č. 4, X. a otec - T.. T. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. 4, B., právne zastúpený: AK LITVÁKOVÁ A SPOL., s. r. o., so sídlom
Sliačska č. 1/A, Bratislava, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 12.06.2020, elektronicky podaným na tunajší súd dňa 15.06.2020, sa otec
prostredníctvom právneho zástupcu domáha nariadenia neodkladného opatrenia nasledovného znenia:

„Matka,N..J.L.,nar.XX.XX.XXXX,jepovinnázdržaťsapremiestneniamaloletejH.L.,nar.XX.XX.XXXX
tým, že zmení jej bydlisko (reálny obvyklý pobyt) do inej obce ako Bratislava. Matka Ing. J. L., nar.
XX.XX.XXXX je povinná zdržať sa vykonania administratívnej zmeny pobytu maloletej H. L., nar.
XX.XX.XXXX.“

2. Otec návrh odôvodnil tým, že manželstvo rodičov maloletej bolo rozvedené rozsudkom Okresného

súdu Schwechat, sp. zn. 1229/19/W-U zo dňa 07.10.2019. Otec sa koncom mája 2020 od maloletej
dozvedel, že sa s matkou chcú presťahovať do Nitry. Nakoľko sa predmetnú informáciu nedozvedel
od matky, kontaktoval túto prostredníctvom e-mailu, kde mu matka túto informáciu potvrdila a oznámila
mu, že aj napriek presťahovaniu sa, nestratí kontakt s maloletou. Otec s presťahovaním sa maloletej
nesúhlasí. Rodičia sa z dôvodu zmeny zamestnania odsťahovali v roku 2016 do mesta Fischamend, v
tom čase mala maloletá tri roku a v Rakúsku navštevovala aj škôlku a učila sa nemecký jazyk. Nakoľko

sa vzťahy medzi rodičmi zhoršili, čím prišlo k rozvratu ich manželstva, matka podala dňa 15.10.2018
na Okresný súd Schwechat návrh na zmenu bydliska maloletej do Bratislavy. Okresný súd Schwechat
zmenu bydliska maloletej povolil, čo potvrdil aj Krajský súd Korneuburg. V predmetnom uznesení
Okresného súdu Schwechat bolo uvedené „Teraz si v Bratislave našla pracovné miesto približne
zodpovedajúce jej kvalifikácií, ktoré je primerane platené a pracovný čas je denne od 07:00 hod. do
15:00 hod., takže sa aj poobede môže venovať maloletej H..“ „Teta navrhovateľky žije v Bratislave v byte

veľkom asi 80m2 a poskytne jej tam jednu nevyužívanú izbu. V súčasnosti maloletá navštevuje škôlku
vo K. a od jesene 2019 by mala nastúpiť na základnú školu. Takéto miesto by v Bratislave bez problémov
dostala a k tomu aj pre miesto v škôlke a v predškolskom zariadení...Celkovo je ponuka škôl a škôlok v
Bratislave väčšia ako vo Fishamende. Aj z bydliska v Bratislave môže udržiavať dôležitý kontakt s otcom
a matka má na takýchto kontaktoch veľký záujem a nechce ich obmedziť.“ Zo samotných vyjadrení
matky je zrejmé, že nemala v záujme meniť bydlisko maloletej do iného mesta ako do Bratislavy, ktorou

podporovala svoje argumenty na zmenu pobytu dieťaťa. Matka sa nakoniec do Bratislavy presťahovala.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej rozhodoval Okresný súd BratislavaV v konaní vedenom pod sp. zn. 22P/116/2019, v rámci ktorého rodičia uzavreli rodičovskú dohodu,
ktorá bola následne schválená rozsudkom č. k. 22P/116/2019-117 zo dňa 25.10.2019. Nakoľko sa
otec taktiež chcel podieľať na výchove maloletej v čo najväčšom rozsahu, rozhodol sa presťahovať do

Bratislavy. Prenajal si tu byt a našiel si primeranú prácu s nástupom ku dňu 15.06.2020. Po vyriešení
všetkýchotázok,ktorémubránilivriadnomstykusmaloletousadozvedel,žematkasaspolusmaloletou
plánuje presťahovať do Nitry. Otec má za to, že presťahovanie sa a zmena bydliska maloletej nie sú
v jej najlepšom záujme. Maloletá má 7 rokov a za posledných pár rokov si nepretržite musí zvykať na
nové prostredie a taktiež na nový domov. Pri rozvode a aj pri predchádzajúcej úprave rodičovských

práv a matka uvádzala, že maloletá potrebuje istotu, stabilitu a zázemie, čo je v priamom rozpore s jej
presťahovaním sa do Nitry. Zmena bydliska a školského zariadenia by pre maloletú znamenala štvrtú
zmenu školského zariadenia a tretiu zmenu prostredia. Maloletá navštevovala škôlku v G., kde bola
prijatá aj na základnú školu, následne ju matka prehlásila do U. materskej školy S. X. s výchovným
jazykom bulharským, ktorú navštevovala 2 mesiace. Po skončení prázdnin ju prihlásila na Základnú
školu B. nám. č. X v X.. Po presťahovaní sa do B. by teda navštevovala opätovne nové školské

zariadenie. Okrem pravidelnej zmeny školského zariadenia nemá maloletá stály domov. Najskôr bývala
spoločne s oboma rodičmi v G.. Po presťahovaní sa z G. bývala matka s maloletou u tety. Následne
si matka prenajala byt v X.. Teraz chce maloletú matka presťahovať do B. k matkinmu priateľovi.
V prípade, ak by vzťah matky s jej priateľom nebol priaznivý, maloletá by opätovne musela zmeniť
domácnosť. Nastolený stav nie je vhodný a ani v záujme maloletej. Tá si podľa otca nevie vytvoriť

primeranékamarátskeaniučiteľskéväzby.Jeneustálevytrhávanázvýchovnéhoaučebnéhoprostredia,
čo môže mat zásadný vplyv na jej učenie a správanie v budúcnosti. Maloletej je potrebné bezodkladne
zastabilizovať prostredie, v ktorom vyrastá a žije. Matka presťahovaním maloletej zároveň zabráni otcovi
v pravidelnom kontakte s maloletou, ktorý si rodičia vzájomne dohodli v októbri 2019. Neoznámenie
takejto závažnej skutočnosti alebo snaha o dohodu s otcom je v rozpore s jeho základným právom na

spravodlivý proces a súčasne zásahom nielen do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje
dieťa, ale aj do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalej uvádza, že keď
sa vzťah medzi otcom a maloletou začal po presťahovaní sa z G. do X. prehlbovať, matka chce maloletú
presťahovať do B., ktorá je vzdialená od aktuálneho miesta pobytu maloletej 100 km. Nakoľko je otec
oprávnený stretávať sa s maloletou počas bežného kalendárneho roka mimo prázdnin a sviatkov každý

párny týždeň od stredy od 13:30 hod. do nedele do 19:00 hod. a nepárny týždeň od štvrtku od 13:30 hod.,
do piatku do 08:00 hod., takéto stretávanie nebude možné uskutočniť. Na základe uvedeného je podľa
otca zrejmé, že sa jedná o takú podstatnú vec, pri ktorej je potrebný súhlas oboch rodičov. Záverom
uvádza, že maloletá sa vyjadrila, že nemá záujem sa presťahovať.

3. K návrhu boli pripojené kópie - rodného listu maloletej, e-mailová komunikácia medzi otcom a matkou,
úradný preklad uznesenia Okresného súdu Schwechat č. k. 9Ps/160/18g-17 zo dňa 25.03.019, úradný
preklad uznesenia Krajinského súdu Korneuburg č. 23R 43/19i zo dňa 13.05.2019.

4. Pod sp. zn. 22P/116/2019 bolo na tunajšom súde vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských

práv a povinností voči maloletej, kde súd rozsudkom č. k. 22P/116/2019-117 zo dňa 25.10.2019
schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky,
pričom zastupovať maloletú a spravovať jej majetok budú obaja rodičia. Otec sa zaviazal prispievať
na výživu maloletej počnúc mesiacom máj 2019 sumou 330,- Eur mesačne. Dlh na zročnom výživnom
v celkovej výške 1.350,- Eur sa zaviazal uhradiť v splátkach po 450,- Eur spolu s bežným výživným

počnúc mesiacom november 2019. Zároveň bol upravený styk otca s maloletou, a to počas bežného
kalendárneho roka mimo prázdnin a sviatkov každý párny týždeň od stredy od 13,30 hod. do nedele
do 19,00 hod. a nepárny týždeň od štvrtku od 13,30 hod. do piatku do 08,00 hod. s tým, že maloletú
si v čase začatia styku otec prevezme zo školského zariadenia, ktoré maloletá navštevuje a v čase
ukončenia styku maloletú odovzdá matke v mieste bydliska matky počas dní pracovného pokoja, resp.

do školského zariadenia počas vyučovacích dní. Počas letných prázdnin je otec oprávnený stretávať sa
s maloletou každý párny rok od 01.07. od 11,00 hod do 15.07. do 20,00 hod. a od 01.08. od 11,00 hod
do 15.08. do 20,00 hod a každý nepárny kalendárny rok od 16.07. od 11,00 hod do 31.07 do 20,00 hod
a od 16.08 od 11,00 hod do 01.09 do 20,00 hod.; počas Veľkonočných sviatkov každý párny rok odo
dňa predchádzajúceho Veľkému piatku od 16,00 hod do Veľkonočného pondelka do 20,00 hod.; počas

vianočných prázdnin každý nepárny rok od 21.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 11,00 hod. a každý párny
rok od 25.12. od 11,00 hod. do 6.1. nasledujúceho roku do 16,00 hod.; počas jarných prázdnin každý
nepárny rok od nedele predchádzajúcej prvému dňu prázdnin od 19,00 hod. do nasledujúcej nedele do
19,00 hod.5. Pod sp. zn. 61P/49/2020 prebieha na tunajšom súde konanie na návrh matky, ktorým žiada o
nahradenie súhlasu otca so zápisom maloletej do školského zariadenia B. mládeže č. XXX v B., a

to od školského roku 2020. V predmetnom konaní je plánovaný termín stretnutia rodičov u súdneho
koordinátora v rámci Cochemskej praxe na 14.07.2020.

6. Lustráciou poručenských spisov na tunajšom súde bolo zistené, že iné konanie ohľadne maloletej
nie je vedené.

7. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) na konanie podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon
neustanovuje inak.

9. Podľa § 324 ods. 1, 2, 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)účinný
od 01.07.2016 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný
súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.“

12. Podľa § 329 ods.1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

13. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Podľa § 328 ods. 1, 2, 3 CSP (1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,

ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietne. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní
od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín
od doručenia návrhu. (3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

16. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

17. Podľa § 360 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.

18. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

19. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetkumaloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

20. Čo sa týka pojmu podstatná vec súvisiaca s výkonom rodičovských práv a povinností, citované
zákonné ustanovenie explicitne vyjadruje demonštratívnym výpočtom len tie skutočnosti, ku ktorým už
v minulosti dospela právna teória a aplikačná prax.

21. Pri nezhode rodičov pri výkone ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je nutné

rozlíšiť, či sa táto týka podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností alebo veci
nepodstatnej. V prípade, že by išlo o vec nepodstatnú, súd musí konanie vo veci samej zastaviť pre
nedostatok právomoci vo veci rozhodovať.

22. Účelom neodkladných opatrení je rýchla a dočasná úprava pomerov účastníkov konania s cieľom
umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Dočasné rozhodnutie môže slúžiť aj ako záruka

efektívnosti budúceho núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Takéto rozhodnutie nie je rozhodnutím vo
veci samej, navrhovateľ ním nenadobúda definitívne práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím
vo veci samej. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré
sú potrebné pre vydanie končeného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny
postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe

tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o
pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

23. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený.
Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí
dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom
na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd
poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho
postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo

ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Obsahom dočasnej úpravy v neskoršom
konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

24. Neodkladné opatrenie súd vydá vtedy, ak má preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa
neznesie odklad, t. j. keď je priamo ohrozená jeho výživa alebo keď musí byť okamžite vyňaté z

doterajšieho výchovného prostredia, prípadne, ak ide o iné dôležité záujmy.

25. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich
právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút
neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné

prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní
starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého
dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd
jeprioritouzáujemmaloletéhodieťaťaavytvoreniestavuspravodlivejrovnováhymedzizáujmomdieťaťa
a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred

záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj
dieťaťa.

26.Súdapelujenaobidvochrodičov,abyprivýkonesvojichrodičovskýchprávapovinnostímalinazreteli
záujem ich maloletého dieťaťa, aby vzájomnou komunikáciou a súčinnosťou prispeli k riešeniu situácie

v rodine. Len rodičia sú zodpovední za to, aby následky ich vzájomných konfliktov neprenášali na deti.

27. V danej veci mal súd za to, že nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia nie je
dôvodné, nakoľko nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby bezodkladného a okamžitého
zásahu súdu formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie

treba chápať ako výnimočný inštitút procesného práva, ktorý možno aplikovať len za predpokladu, že
vec neznesie odklad a je potrebný okamžitý, bezodkladný zásah súdu, pretože bez jeho nariadenia by
mohla nastať vážna ujma. Nie je jeho účelom nahrádzať rozhodnutia vo veci samej, ktorým predchádza
riadne a rozsiahle dokazovanie, ktoré dokazovanie však pri inštitúte neodkladného opatrenia vzhľadomna jeho charakter a krátkosť času nie je možné. V danej veci však podmienka naliehavosti veci a
jej bezodkladnosti splnená nebola. V prípade rozhodnutia súdu o nezhode rodičov legitimovaným na
podanie návrhu je ten rodič, ktorému druhý rodič odmietol dať súhlas na zmenu bydliska maloletého

dieťaťa, teda v danom prípade matka, ktorá sa nahradenia vôle otca domáha svojim návrhom v konaní
61P/49/2020.

28. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby
nebolo vážnejších pochybností o potrebe takejto úpravy. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných

opatreniach v konaní o starostlivosti o maloleté deti treba uviesť, že zmyslom právnej úpravy formou
takýchto opatrení v uvedených konaniach je ochrana práv detí v prípade konkrétneho ohrozenia. Pričom
v danom konaní súd nezistil konkrétne ohrozenie maloletej.

29. Ustanovenie § 35 Zákona o rodine obsahuje exemplifikatívny výpočet tzv. podstatných vecí
súvisiacichsvýkonomrodičovskýchprávapovinností,atedaposúdenie,čiideopodstatnúvecsúvisiacu

s výkonom rodičovských práv a povinností, závisí naďalej od súdu. Uvedený exemplifikatívny výpočet
však aspoň sčasti objasňuje charakter podstatných vecí práve prostredníctvom uvedených príkladov.
Zákon teda rozlišuje medzi tzv. bežnými vecami súvisiacimi s výkonom rodičovských práv a povinností
a podstatnými vecami. Práve z uvedeného § 35 Zákona o rodine vyplýva, že pri podstatných veciach
súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností sú rodičia povinní sa dohodnúť. Dohoda by sa v

normálne fungujúcom vzťahu medzi rodičmi mala dosiahnuť vo všetkých veciach, nielen v tých, ktoré
majú charakter podstatných vecí, avšak pri bežných, každodenných veciach dohodu rodičov zákon
nevyžaduje a každý z rodičov, bez ohľadu na existenciu či neexistenciu dohody s druhým rodičom,
môže vykonávať v bežných veciach rodičovské práva a povinnosti sám. Dohoda rodičov o podstatných
veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ku ktorej rodičia nemôžu dospieť, však

v zmysle tohto ustanovenia môže byť nahradená autoritatívnym rozhodnutím súdu. Tu súd opätovne
apeluje na rodičov, aby spolu komunikovali a usilovali sa o dosiahnutie konsenzu v otázkach týkajúcich
sa podstatných vecí maloletej aj bez súdnej ingerencie.

30. Ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý k právnym úkonom v plnom rozsahu a nebol zbavený

rodičovských práv, môže zastupovať svoje dieťa. Neznamená to však, že by vo všetkých prípadoch
postačovalo, aby dieťa zastupoval jeden z rodičov, bez toho, aby bol druhý rodič dopytovaný na jeho
názor na dotknutú záležitosť. V prípadoch, keď jeden z rodičov zastupuje dieťa v bežných veciach, nie
je nutné vyjadrenie druhého rodiča. Ak ide o podstatnú vec, je treba urobiť dopyt u druhého rodiča, či
s prejavom zastupujúceho rodiča súhlasí.

31. V posudzovanej veci súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na neodkladnú
korekciu, resp. úpravu pomerov účastníkov vo vzťahu k uvádzanej nezhode rodičov. Otec žiadnym
relevantným spôsobom neosvedčil hrozbu bezprostredne hroziacej závažnej ujmy na právach maloletej
bezpožadovanejneodkladnejúpravy,keďdopadrodičovskéhokonfliktu/nezhodyvtomtosmerenadieťa

je v zásade výlučne v rovine psychologickej (prostredie nového mesta, noví kamaráti), bez zásadnej
relevancie na podstatné oblasti jej života, resp. zásadného dlhodobého dopadu napr. na budúcnosť
dieťaťa, čo v danom prípade vylučuje priamy zásah súdu aj formou neodkladnej úpravy.

32. Na základe vyššie uvedených skutočností rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia, nakoľko nejde o nezhodu rodičov v podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských
práv a povinností.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice
v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované /všeobecné náležitosti podania/. V odvolaní sa
poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ
domáha /odvolací návrh/.