Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Cob/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112242443
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1112242443.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek

senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo
Petržalka, Budatínska 1, 851 05 Bratislava 5, IČO: 00 169 765, právne zastúpený: JUDr. Jozef
Boledovič, advokát, Úzka 578/4, 900 41 Rovinka, proti žalovanému: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6,
816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 18.145,71 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k.
31Cb/243/2012-155 zo dňa 19.9.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/243/2012-155 zo dňa

19.9.2016 v časti I. výroku mení tak, že žalobu zamieta.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 31Cb/243/2012-155 zo dňa
19.9.2016 v časti II. výroku potvrdzuje.

III. Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu

3.353,29 eur spolu s 9 % úrokom omeškania ročne zo sumy 972,58 eur odo dňa 07.01.2011 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.983,93 eur odo dňa 22.01.2011
do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,39 eur odo dňa 10.01.2012 do
zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 198,39 eur odo dňa 17.01.2012, všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom vo zvyšku žalobu zamietol. III. výrokom priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 18,4 %.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2012 domáhal

zaplatenia sumy 18.145,71 eur s príslušenstvom a trovami konania titulom bezdôvodného obohatenia.
Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že dňa 03.12.2004 uzavrel so spoločnosťou Západoslovenská
energetika, a.s. Zmluvu o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi, predmetom ktorej je dodanie
elektriny do odberných miest uvedených v prílohe č. 1 tejto zmluvy, pričom jedným z týchto odberných
miest je aj odberné miesto S. XXXXXXXXXX, U. Č.. X, XXX XX U.. Uviedol, že dňa 31.05.2007 bola
medzi spoločnosťou Západoslovenská energetika a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE Energia,
a.s. ako kupujúcim podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka uzatvorená Zmluva o predaji časti

podniku, ktorej účinnosťou dňa 01.07.2007 došlo k prevodu činnosti dodávky elektriny zabezpečovanej
spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa
spoločnosť ZSE Energia, a.s. ktorá vstúpila do všetkých jej práv a povinností. Žalobcovi na základe
uvedeného žalovaný zasielal vo vzťahu k predmetnému odbernému miestu za jednotlivé zúčtovacieobdobia rokov 2008 až 2011 faktúry, ktoré žalobca žalovanému uhrádzal. V rámci týchto faktúr bola
vyfakturovaná aj položka rezervovanej kapacity, ktorej cena je závislá od hodnoty ističa v odbernom
mieste spotreby. Žalovaný požadoval od žalobcu uhradenie rezervovanej kapacity a túto mu aj fakturoval

tak, že vychádzal z hodnoty hlavného ističa pred elektromerom číslo miesta spotreby: XXXXXXXXX
nad 315A (o čom však žalobca v tom čase nemal vedomosť), pričom žalobca mu za roky 2008 až
2011 takto vyčíslenú cenu rezervovanej kapacity aj uhradil. Dňa 07.07.2010 obdržal žalobca návrh
Zmluvy o združenej dodávke elektriny, v ktorom vo vzťahu k vyššie uvedenému odbernému miestu
bola v bode III. uvedená maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A. Nakoľko v pôvodnej zmluve

tento údaj uvedený nebol, žalobca nemal do tohto okamihu vedomosť o skutočnosti, že žalovaný pri
fakturovaní rezervovanej kapacity vo vzťahu k danému odbernému miestu vychádza z nesprávnej
hodnoty rezervovanej kapacity ističa, kedy skutočná hodnota rezervovanej kapacity v predmetnom
odbernom mieste je 120 A. Žalobca podaním zo dňa 13.07.2010 podal žalovanému Sťažnosť na
neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu na čísle odberného miesta XXXXXXXXX za
zúčtovacie obdobia rokov 2006, 2007, 2008, 2009 a ktorou žiadal o urýchlenú nápravu. Dňa 10.08.2010

obdržal odpoveď žalovaného, v ktorej žalovaný priznal nezrovnalosť údajov zaevidovaných v jeho
systéme ohľadom hodnoty hlavného ističa (ďalej len „HI“) a jeho reálnej hodnoty, avšak vrátenie rozdielu
medzi fakturovanou hodnotou HI a reálnou hodnotou Hl s platnosťou 24 mesiacov spätne, viazal na
uzatvorenie novej zmluvy o pripojení s uvedením reálnej hodnoty a splnením technických podmienok.
Žalobca mal za to, že keďže nepriame meranie za ističom 400A bolo zrušené prestavbou rozvádzača

v roku 1996 a v máji roku 1996 bola vykonaná prestavba nahlásená a Východisková správa o revízii
elektrického zariadenia zo dňa 19.05.1996 bola doručená na príslušnú pobočku Západoslovenskej
energetiky, a.s., Čapajevova ulica č. 2 v Bratislave, žalovaný mal a mohol vedieť o skutočnej hodnote
hlavného ističa, a ak nedošlo z jeho strany k zaevidovaniu týchto skutočností do systému žalovaného,
bolo to spôsobené okolnosťami na strane žalovaného. Poukázal na to, že zamestnanec žalovaného

inštaloval elektromer v predmetnom mieste odberu a z jeho strany došlo aj k opakovanému ciachovaniu
tohto elektromeru, pri ktorých úkonoch tento opäť mal a mohol zistiť predmetnú nezrovnalosť, pričom
pri ostatnej výmene elektromera v mieste spotreby XXXXXXXXXX zamestnanci žalovaného uviedli na
pracovnom príkaze správnu hodnotu predmetného Hl 120A.
Žalovaný nárok žalobcu neuznal z dôvodu, že žalobca nepostupoval pri uplatňovaní svojho nároku

v súlade s Prevádzkovým poriadkom príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy, ktorým je
ako účastník trhu s elektrinou viazaný. V dôsledku uvedeného sa žalovaný nemohol bezdôvodne
obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko do dnešného dňa neboli žalobcom splnené podmienky na vyplatenie
uplatňovaného peňažného nároku, ktoré určuje právny predpis. Namietol, že väčšia časť žalobcom
uplatňovaného nároku je premlčaná s poukazom na § 107 Občianskeho zákonníka.

Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 6 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), § 451 ods. 1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 132 ods. 1, § 182, § 191, § 192, § 470 ods. 1 a 2, § 262 ods. 1
a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Súd dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, nakoľko žalobca preukázal právny základ časti

ním uplatneného nároku. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca uhradil žalovanému
faktúry za dodávku elektriny, pričom platil aj položku rezervovanej kapacity hlavného ističa vyššiu
hodnotu, ako mal. Súd sa zaoberal námietkou premlčania vznesenou žalovaným a dospel k záveru,
že v časti istiny došlo k premlčaniu, a to z faktúr č. FA XXXXXXXXXXX v sume 11.087,42 eur
za obdobie od 01.01.2008-30.12.2008, č. FAXXXXXXXXXX v sume 2.335,50 eur za obdobie od

01.01.2009-31.12.2009, č. FA XXXXXXXXXX za obdobie od 01.01.2010-01.08.2010 v celkovej výške
14.792,42 eur, kedy žaloba bola podaná po uplynuté premlčacej lehoty. Podľa názoru súdu žalobca
preukázal, že je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia a.s., ktorý je síce
prevádzkovateľom a je zodpovedný za distribúciu, ale len žalovaný je dodávateľom elektriny a zmluvný
vzťah je uzavretý medzi žalobcom a žalovaným na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny.

Podľa súdu žalobca tiež preukázal, že právny predchodca Západoslovenská energetika a.s. už v roku
1996, keď prebiehala rekonštrukcia odberného miesta vykonávaná pracovníkmi právneho predchodcu
žalovaného, čo je potvrdené Východiskovou správou o revízii elektrického zariadenia, vedel že bol
namontovaný 120 ampérový istič a už vtedy mal uvedený údaj zo 400 A HI upraviť na hodnotu 120A,
čo neurobil. Uviedol, že v dôsledku porušenia povinnosti sa žalovaný dostal do omeškania, sankciou

čoho je platiť úroky z omeškania v súlade s § 517 OZ. Okrem toho priznal žalobcovi trovy konania vo
výške 18,4 %.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca v časti II. a III.
výroku. Podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

Uviedol, že podľa výsledkov vykonaného dokazovania bola v konaní preukázaná úplná dôvodnosť
žalovaného nároku a bolo potrebné žalobcovi priznať nárok v plnej výške. Mal za to, že žalobný návrh
bol podaný včas a súd pochybil, keď žalobcom vznesenú námietku premlčania uznal za dôvodnú. Podľa
žalobcu mal súd aplikovať všeobecnú 4 ročnú premlčaciu lehotu, nakoľko ide o zmluvný záväzkový
vzťah medzi podnikateľmi, na ktorý sa vzťahujú, pokiaľ ide o právnu úpravu premlčania práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia, ustanovenia Obchodného zákonníka v zmysle § 261 ods. 6
OBZ. Na podporu odvolacieho dôvodu poukázal na všeobecne známu aplikačnú prax vrátane rozsudku
Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/143/2015, judikatúru a odborné stanoviská právnických autorít.
Poukázal na to, že v napadnutom rozsudku absentuje vyhodnotenie, ako sa súd s jeho obranou k otázke
premlčania vysporiadal. S poukazom na chybné a nedôvodné zamietnutie časti žaloby považoval za
chybný aj výrok III. o náhrade trov konania. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok

v napadnutej časti II. výroku zmenil tak, že žalovaného zaviaže k zaplateniu sumy 14.792,42 eur spolu
s 10,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.087,42 eur od 13.01.2009 do zaplatenia, 9 % úrokom
z omeškania ročne zo sumy 2.335,50 eur od 08.0.2010 do zaplatenia, 9 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 1.369,50 eur od 17.08.2010 do zaplatenia a v časti III. výroku zmenil tak, že žalobcovi prizná
nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 22.12.2016. Poukázal na
to, že z okolností prípadu je zrejmé, že úhrady faktúr za roky 2006, 2007, 2008, 2009, ktoré žalobca
uhrádzal,nemohlibyťplnenímbezprávnehodôvodu,nakoľkoprávnymdôvodomnaplneniebolaZmluva
o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 16.12.2004 a Zmluva o združenej dodávke

elektriny č. XXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010. Uviedol, že faktúry vystavované na základe Zmluvy o
dodávkeelektrinyoprávnenémuodberateľovizodňa16.12.2004obsahovaliúdaj„Zmluvnéhodnotyistič:
400 A“, pričom Zmluva o združenej dodávke elektriny č. XXXXXXXXX zo dňa 07.07.2010 obsahovala
údaj o hodnote ističa uvedený v zmluve a takáto hodnota bola žalobcovi fakturovaná a žalobca ju
uhrádzal. Mal preto za to, že k bezdôvodnému obohateniu z titulu plnenia bez právneho dôvodu nemohlo

prísť. Vzhľadom a uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku II. potvrdil ako vecne
správny.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.06.2017. Uviedol, že
žalovaný v rámci fakturácie za dodávku elektriny fakturoval cenu za rezervovanú kapacitu nesprávne,

bez zohľadnenia reálnej výšky hlavného ističa v mieste spotreby, kedy rozdiel medzi skutočne
fakturovanou cenou a cenou, ktorú bol oprávnený fakturovať, žalovaný získal bez právneho dôvodu
a je povinný ju vydať ako bezdôvodné obohatenie. Dodal, že skutočnosť, že žalobca nesprávne
vystavené faktúry uhrádzal, žalovaného nezbavuje povinnosti rozdiel ceny vydať, samotné uhradenie
nesprávne vyhotovenej faktúry nezakladá žalobcovi právny titul na prijatie úhrady. Mal za to, že žalovaný

nepreukázal žiadny relevantný dôvod na spochybnenie žalovaného nároku. Poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/227/2016 zo dňa 22.02.2017, ktorým odvolací súd ako vecne
správny potvrdil rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/143/2015.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 13.02.2018. Poukázal

na to, že cenu za rezervovanú kapacitu fakturoval na základe a v súlade s cenovými rozhodnutiami
schválenými Úradom pre reguláciu sieťových odvetví prevádzkovateľovi distribučnej sústavy v súlade
so zákonom č. 276/2001 Z.z.. Uviedol, že žalobca nebol oprávnený jednostranne zmeniť zmluvné
dojednania a konať v rozpore s existujúcim zmluvným vzťahom medzi žalobcom a žalovaným. Aby
žalovaný mohol žalobcovi fakturovať iné údaje, ako boli dohodnuté, bolo nevyhnutné, aby došlo

k zmene zmluvných údajov, ktoré evidoval príslušný prevádzkovateľ distribučnej sústavy (ďalej len
„prevádzkovateľ DS“) za súčinnosti žalobcu, k čomu však nedošlo od roku 1990. Zdôraznil, že
pre zabezpečenie dodávky a distribúcie elektriny žalovaným je nevyhnutná súčinnosť žalobcu s
Prevádzkovateľom DS, žalovaný ako dodávateľ nemá povolenie na distribúciu elektriny, toto povolenie
má len Prevádzkovateľ DS. V tejto súvislosti poukázal na § 39 ods. 1 písm. a) bod 1, § 2 písm.

b) bod 19, 8, 10 zákona č. 656/2004 Z.z., § 26 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z.. Konštatoval,
že keďže žalobca nepreukázal výšku a čas zmeny hlavného ističa na jeho odbernom mieste v
súlade s prevádzkovým poriadkom príslušného Prevádzkovateľa DS, ktorý sa po jeho schválení
Úradom pre reguláciu sieťových odvetví stáva záväzná pre všetkých účastníkov trhu s elektrinou anevykonal potrebné úkony, Prevádzkovateľ DS nebol povinný upraviť fakturačnú hodnotu hlavného
ističa.Zdôraznil,žezmluvaopripojenídodistribučnejsústavysadohadujemedzižiadateľomopripojenie
odberného elektrického zariadenia do distribučnej sústavy a jej prevádzkovateľom, t.j. žalobcom a

Prevádzkovateľom DS, a teda nejde o vzťah, do ktorého by vstupoval dodávateľ elektriny, ktorým je
žalovaný. Poukázal tiež na to, že na rozdiel od tohto konania, v konaní vedenom na Okresnom súde
Martin pod sp. zn. 17Cb/143/2015 sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, keďže
napriek explicitne dojednanej zmluvnej hodnote medzi žalobcom a dodávateľom elektriny, mu bolo
fakturované viac, ako vyplývalo zo zmluvy o dodávke elektriny medzi žalobcom a dodávateľom. Uviedol,

že z východiskovej správy z roku 1996 nie je zrejmé, že by došlo k oznámeniu zmeny ističa právnemu
predchodcovi žalovaného a príslušnému Prevádzkovateľovi DS, naopak vyplýva z nej, že ju robila tretia
osoba pre žalobcu. Dodal, že fotodokumentácia predložená žalobcom je z roku 2016.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.03.2018. Uviedol,
že žalovaný pri zmene v roku 1996 sám zabezpečil montáž troch vlastných fakturačných meračov a

vytvoril 3 oficiálne legálne odberné miesta, prostredníctvom ktorých sa dodnes realizujú a fakturujú
dodávky a odber elektriny, pričom parametre odberného miesta po zrealizovanej zmene boli osvedčené
východiskovou revíziou, ktorej kópiu mal právny predchodca žalovaného k dispozícii práve na ten účel,
aby vzniknutú zmenu zaznamenal vo vlastnom evidenčnom systéme. Za nesporné označil, že v roku
1996 bolo legálne vytvorené miesto spotreby XXXXXXXXXX, v ktorom podľa doloženej revíznej správy

je skutočná hodnota rezervovanej kapacity 120 A. Vyjadril názor, že právny predchodca žalovaného
mal k dispozícii relevantné doklady k tomu, aby v jeho informačných a zákazníckych systémoch
evidoval správne parametre hlavného ističa a pre zanedbanie tejto povinnosti aj súčasný prevádzkovateľ
distribučnej siete evidoval v rozhodnom čase na dotknutom mieste spotreby nesprávnu hodnotu
rezervovanej kapacity, v rozpore so skutočnou hodnotou hlavného ističa inštalovaného od roku 1996,

pričom na tento rozpor sa došlo pri predložení nového návrhu zmluvy o združenej dodávke elektrickej
energie. Žalobca poukázal na to, že túto zmluvu nikdy neakceptoval a náležite nepodpísal, odmietol
preto tvrdenie, že právnym dôvodom na platby za rezervovanú kapacitu vo výške 315 A za sporné
obdobie je práve vyššie uvedená zmluva. Podľa neho neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že pre platnosť
zmluvy sa nevyžaduje písomná forma, kedy žalovaný návrh zmluvy doručil písomne, prejavil teda pri

uzatváraní zmluvy vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme, čo žalobca neurobil. V tejto súvislosti
poukázal na § 272 OBZ. Uviedol, že žalovaný napriek vedomosti o reálnom stave veci pokračoval vo
fakturácii ceny v neoprávnenej výške a jej inkasom získaval bezdôvodné obohatenie vo výške rozdielu
medzi skutočne uhradenou cenou a cenou, na ktorú vznikol právny nárok. Ďalej uviedol, že k prestavbe
odberovéhomiestavroku1996došlovčase,keďprávnypredchodcažalovanéhobolPrevádzkovateľom

distribučnej siete a súčasne aj dodávateľom elektrickej energie, pričom prevádzkovateľ distribučnej siete
nové odberné miesta akceptoval, vybavil ich vlastnými fakturačnými meradlami a zaradil ich do svojej
siete odberných miest. Uviedol, že od vykonania prestavby odberného miesta v roku 1996 reálne mohol
využívať iba reálne inštalovaný hlavný istič 120 A a tomu zodpovedajúcu rezervovanú kapacitu.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti I. a III.
výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Namietal, že tvrdenie súdu, že rekonštrukcia odberného miesta v roku 1996 bola vykonaná pracovníkmi

právneho predchodcu žalovaného, je nepravdivé. Uviedol, že zmena hlavného ističa zo 400 A na 120
A bola vykonaná na základe rozhodnutia žalobcu, bez vedomia právneho predchodcu žalovaného.
Poukázal na to, že Východiskovú správu o revízii elektrického zariadenia z mája 1996, na základe
ktorej mal podľa názoru súdu právny predchodca žalovaného upraviť hodnotu hlavného ističa 400 A na
120 A, vyhotovil Z.. Ľ. N., ktorý nekonal v mene právneho predchodcu spoločnosti Západoslovenská

distribučná, a.s., ale jedná sa o tretiu osobu. Uviedol, že jeho právneho predchodcovi nebola
Východisková správa o revízii elektrického zariadenia z mája 1996 doručená, jej oznámenie/doručenie
žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi alebo Prevádzkovateľovi DS, nebolo v konaní zo strany
žalobcu preukázané. Mal za to, že zmena hlavného ističa zo 400 A na 120 A jednostranne žalobcom a na
základe rozhodnutia žalobcu, nemôže mať za následok bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

Zdôraznil, že maximálna rezervovaná kapacita bola v rozsahu hlavného ističa 400 A Prevádzkovateľom
DS zabezpečovaná, a teda reálne poskytovaná, žalobca však vykonal technický zásah, čím si obmedzil
možnosť využívať maximálnu rezervovanú kapacitu. Mal za to, že neporušil žiadnu povinnosť, nekonal
protiprávne, naopak, konal v súlade a podľa zmluvných dojednaní. Poukázal na to, že odberné miestožalobcu bolo právnym predchodcom spoločnosti Západoslovenská distribučná, a.s. ako príslušným
prevádzkovateľom DS pripojené v roku 1990. Žalovanému skutočnosť, či došlo k písomnému uzavretiu
zmluvy o pripojení v roku 1990, ktorá mala byť uzavretá medzi právnym predchodcom príslušného

prevádzkovateľa DS a žalobcom, nebola známa, avšak poukázal na to, že aj napriek uvedenému možno
mať za to, že došlo k jej konkludentnému uzavretiu, v ktorej bola dojednaná maximálna rezervovaná
kapacita 400 A. Za nesporné považoval, že v čase pripojenia odborného miesta sa na odbernom mieste
nachádzal istič určujúci 400 A, na základe ktorého bola určená maximálne rezervovaná kapacita, čo
nerozporoval ani žalobca, ktorý v sťažnosti na neoprávnené účtovanie poplatku za rezervovanú kapacitu

zo dňa 13.07.2010 potvrdil, že na odbernom mieste bol nainštalovaný istič 400 A. Odo dňa pripojenia
odberného miesta v roku 1990 právny predchodca žalobcu ako aj právny predchodca príslušného
prevádzkovateľa DS vykonávali fakturáciu distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu s hodnotou
400 A. Uviedol, že na základe Zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému odberateľovi zo dňa 16.12.2004
medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, bola v rokoch 2008 až 2011 fakturovaná dodávka
a distribúcia elektriny, pričom distribúcia elektriny bola fakturovaná príslušným prevádzkovateľom DS

žalovanému a žalovaný ju v rovnakej výške refakturoval žalobcovi. Dal do pozornosti, že žalobcom
predložené faktúry obsahujú údaj „Zmluvné hodnoty istič: 400 A“. Ďalej uviedol, že dňa 07.07.2010 došlo
medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o združenej dodávke elektriny, kde prišlo výlučne k
potvrdeniu výšky maximálne rezervovanej kapacity (príslušným Prevádzkovateľom DS) s ističmi nad
315 A, t.j. táto zmluva len potvrdzuje už existujúci stav. Poukázal na to, že samotný žalobca uvádza,

že vo faktúrach od roku 2006 bol údaj o zmluvnej hodnote istič: 400 A, a teda o hodnote ističa 400
A mal žalobca vedomosť, pričom prvýkrát kedy rozporoval maximálnu rezervnú kapacitu nad 315 A
bolo až po podpísaní zmluvy o združenej dodávky elektriny zo dňa 07.07.2010. Ďalej uviedol, že
na sťažnosť žalobcu reagoval písomným podaním zo dňa 06.08.2010, v ktorom informoval žalobcu
o potrebných krokoch, aby došlo k zmene zmluvne dohodnutej maximálne rezervovanej kapacity a

zároveň ho informoval o možnosti vrátenia rozdielu za fakturáciu maximálne rezervovanej kapacity v
zmysle čl. 3 bod 3.1 písm. i) Prílohy č. 1 Prevádzkového poriadku Prevádzkovateľa DS - spoločnosti
ZSE Distribúcia, a.s., podľa ktorého bol povinný podať žiadosť o zmenu rezervovanej kapacity aj spolu
s revíznou správou z roku 2008, uzatvoriť novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej
sústavy spoločnosti ZSE Distribúcia, a.s. s hodnotou hlavného ističa 3 x 120 A, uzatvoriť novú zmluvu o

združenej dodávke elektriny na hodnotu hlavného ističa 3 x 120 A so spoločnosťou ZSE Energia, a.s..
Poukázal na to, že možnosť vrátenia rozdielu za nesprávnu fakturáciu maximálnej rezervovanej kapacity
zo strany Prevádzkovateľa DS nie je vrátením bezdôvodného obohatenia, ale rozhodnutím spoločnosti
za stanovených podmienok v prevádzkovom poriadku Prevádzkovateľa DS vrátiť fakturovaný rozdiel
v prípade preukázania inej hodnoty ističa, pričom o vrátení rozhoduje priamo Prevádzkovateľ DS a

nie žalovaný. Dodal, že až po uzatvorení uvedených zmlúv bol Prevádzkovateľ DS povinný upraviť
fakturačnú hodnotu hlavného ističa v zmysle uzatvorených zmlúv a následne by žalovaný refakturoval
takto preukázateľne zmenenú hodnotu ističa, žalobca však od roku 1990 nevykonal kroky smerujúce k
zmene maximálnej rezervovanej kapacity, k zmene zmluvy o pripojení s Prevádzkovateľom DS s údajom
hodnoty ističa 400 A tak nedošlo od roku 1990. V tejto súvislosti poukázal na § 39 ods. 1 písm. a) bod

1 zákona č. 656/2004 Z.z.. Keďže žalobca nepreukázal výšku a čas zmeny hlavného ističa na jeho
odbernom mieste v súlade s Prevádzkovým poriadkom a nevykonal potrebné úkony, Prevádzkovateľ
DS nebol povinný upraviť fakturačnú hodnotu hlavného ističa. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil v časti výroku I. tak, že žalobu v tejto časti zamieta a v
časti výroku III. tak, že nárok na náhradu trov konania priznáva žalovanému.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.01.2017. Odmietol
tvrdenie žalovaného ohľadom jednostranného vykonania zmeny nového ističa zo 400 A na 120 A
bez vedomia právneho predchodcu žalovaného. Uviedol, že požiadavku na rozdelenie okruhu a nový
spôsob merania dal interný útvar energetiky žalobcu právnemu predchodcovi žalovaného, čo je priamo

konštatované v bode II. východiskovej správy zo dňa 19.05.1996. Poukázal na to, že nový spôsob
merania, rozdelený na 3 okruhy merania zabezpečený 3 fakturačnými meračmi bol realizovaný so
súhlasom právneho predchodcu žalovaného, ktorý priamo sám zabezpečil montáž 3 fakturačných
meračov a právny predchodca vytvoril 3 oficiálne odberné miesta, ktoré fungujú dodnes, pričom priamo
v rozdeľovníku Východiskovej revíznej správy sa tiež uvádza, že 1 vyhotovenie Východiskovej revíznej

správy je určené pre právneho predchodcu žalovaného. K otázke vyhotovenia Východiskovej revíznej
správy ako aj jej doručeniu právnemu predchodcovi žalovaného navrhol výsluch svedka Z.. Ľ. N..
Poukázal na to, že žalovaný tvrdenie, že jeho právnemu predchodcovi Východisková revízna správa
nebola doručená, nevie doložiť. Mal za to, že žalovaný v zmysle § 451 ods. 2 získal bezdôvodnéobohatenieplnenímbezprávnehodôvoduvpodobezaplatenéhorozdielumedziskutočnefakturovanými
cenami rezervovanej kapacity a cenami rezervovanej kapacity, na ktoré žalovanému vznikal nárok
podľa inštalovanej hodnoty hlavného ističa. Keďže predmetné faktúry boli uhradené formou inkasa,

žalobca zistené rozdiely môže riešiť iba následne, t.j. po úhrade faktúr. Samotná skutočnosť, že vo
faktúrach bola uvádzaná hodnota ističa 400 A podľa neho v ničom neoslabuje alebo nevylučuje jeho
nárok na vydanie žalovaným získaného bezdôvodného obohatenia. Námietky žalovaného, v ktorých sa
dovoláva Prevádzkového poriadku odmietol ako dôvod odvolania, keďže ide o tvrdenie, s ktorým sa
súd už vysporiadal. Trval na tom, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie, vyplývajúcu zo zákona,

nemožno obmedzovať obsahom Prevádzkového poriadku. Za nesporné označil, že právny predchodca
žalovaného mal vedomosť o rekonštrukcii odberných miest od roku 1996, kedy priamo na mieste
namontoval nové fakturačné merače, napriek tomu vo vlastnom evidenčnom systéme nezaznamenal
zmenu údajov, týkajúcu sa nových odberných miest a reálne existujúcich údajov vrátane hodnoty
hlavného ističa. Zdôraznil, že za nedostatky v evidenčnom systéme zodpovedá jeho právny predchodca,
žalovaný kúpou časti podniku vstúpil do existujúcich vzťahov a prevzal zodpovednosť za údaje v

evidenčných systémoch. Žalobca mal za to, že priamo v žalobe preukázal, že žalovaný písomne listom
zo dňa 06.08.2010 uznal nezrovnalosť evidovaných údajov o hodnote HI v systéme žalovaného, napriek
tomu vedome pokračoval, v roku 2010 aj 2011 v neoprávnenej fakturácii hodnoty rezervnej kapacity. S
poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. ako vecne správny
potvrdil a žalobcovi priznal trovy odvolacieho konania vo výške 100 %.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 14.06.2017. Poukázal na
to, že odberné miesto žalobcu bolo právnym predchodcom spoločnosti Západoslovenská distribučná,
a.s. ako príslušným Prevádzkovateľom DS, ako aj právnym predchodcom žalovaného, pripojené v roku
1990, v čase pripojenia sa na odbernom mieste nachádzal istič určujúci 400 A, na základe ktorého

bola určená maximálna rezervná kapacita. Odo dňa pripojenia odberného miesta v roku 1990 právny
predchodca žalovaného, ako aj právny predchodca príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy,
vykonávali fakturáciu distribúcie elektriny do odberného miesta žalobcu s hodnotou 400 A. Podmienky
pripojenia boli v čase pripojenia odberného miesta žalobcu dohodnuté medzi žalobcom a právnym
predchodcom prevádzkovateľa distribučnej sústavy, teda subjektom ekonomicky a právne odlišným od

žalovaného. V súvislosti s nezávislosťou prevádzkovateľa distribučnej sústavy od žalobcu poukázal na
povinnostiuvedenév§30zákonač.251/2012Z.z..Malzato,žeprestavbouodbernéhomiestažalobcom
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného ak v období, za ktoré k nemu
malo dôjsť, bola žalobcovi zabezpečovaná maximálna rezervovaná kapacita dohodnutá s právnym
predchodcom Prevádzkovateľa DS v rozsahu hlavného ističa 400 A. Žalovaný dodal, že nevie preukázať

nedoručenie Východiskovej revíznej správy, ale žalobca by mal preukázať, že táto bola právnemu
predchodcovi Prevádzkovateľa DS doručená, čo doposiaľ žalobca nepreukázal. Uviedol, že ak žalobca
požadoval zmenu maximálnej rezervovanej kapacity pripojenia odberného miesta k distribučnej sústave
Prevádzkovateľa DS, jeho povinnosťou bolo túto zmenu najskôr dohodnúť s Prevádzkovateľom DS
v zmysle platného Prevádzkového poriadku Prevádzkovateľa DS. Čo sa týka navrhnutého dôkazu -

výsluchu svedka Ľ. N., vyslovil pochybnosť o tom, či si svedok po viac ako 20 rokoch bude pamätať
okolnostiataktiežvyslovilpochybnosťojehonezaujatosti,keďžeječlenomorgánužalobcu.Malzato,že
nemôže ísť o bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, keďže právnym dôvodom úhrady
faktúrzaroky2006-2009bolaZmluvaododávkeelektrinyoprávnenémuodberateľovizodňa16.12.2004
a Zmluva o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010. Dal do pozornosti, že medzi žalovaným

a žalobcom nemohla byť v Zmluve o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 dohodnutá
iná výška amperickej hodnoty ističa ako tá, ktorú na odbernom mieste evidoval právny predchodca
Prevádzkovateľa DS, nakoľko v opačnom prípade by bolo zabezpečovanie distribúcie elektriny pre
odberné miesto zo strany Prevádzkovateľa DS zamietnuté. Zdôraznil, že minimálne vo faktúrach od roku
2006 je uvádzaný istič s hodnotou 400 A, teda žalobca mal o hodnote ističa 400 A vedomosť. Ďalej

poukázal na to, že z tvrdení žalobcu je zrejmé, že nerozlišuje medzi žalovaným a Prevádzkovateľom DS,
a preto nie je ani jeho argumentácia vecne správna. Uviedol, že ak zo strany žalobcu nedošlo k zmene
zmluvných údajov u Prevádzkovateľa DS, žalovaný nebol oprávnený fakturovať poplatok v rozpore so
zmluvnými údajmi registrovanými Prevádzkovateľom DS a Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo
dňa 07.07.2010. S poukazom na § 26 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike uviedol, že zmluva

o pripojení do distribučnej sústavy sa dohaduje medzi žiadateľom o pripojenie odberného elektrického
zariadenia do distribučnej sústavy a jej prevádzkovateľom, t.j. žalobcom a Prevádzkovateľom DS, a
teda nejde o vzťah, do ktorého by vstupoval dodávateľ elektriny, ktorým je žalovaný. Zdôraznil, že
žalobca až po uzatvorení zmluvy o pripojení môže požiadať dodávateľa elektriny, ktorých je na trhuniekoľko, o uzatvorenie zmluvy o združenej dodávke elektriny. Zdôraznil, že žalobca v konaní nepredložil
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval oznámenie zmeny výšky ampérových hodnôt ističov právnemu
predchodcovi Prevádzkovateľa DS a zmenu uzatvorením novej zmluvy o pripojení s Prevádzkovateľom

DS, na základe čoho by bol žalovaný oprávnený fakturovať iný poplatok za maximálnu rezervovanú
kapacitu, ktorú by následne refakturoval žalobcovi.

10. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

11. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania, pričom termín
verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej
tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k.
31Cb/243/2012-155 zo dňa 19.09.2016 je potrebné v časti I. výroku zmeniť a v časti II. výroku potvrdiť.

12. Odvolací súd nenariadil pojednávanie, nakoľko ustanovenie § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1
CSP je v zásade fakultatívne, t.j. odvolací súd pojednávanie nariaďovať nemusí, nariaďuje ho iba v
dvoch prípadoch, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak si to vyžaduje dôležitý
verejný záujem. Nakoľko v danom prípade nebolo potrebné zopakovať, ani doplniť dokazovanie, ani

si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem, odvolací súd pojednávanie v zmysle citovaných ustanovení
zákona nenariadil. Odvolací súd považuje a potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť, že vychádzal zo
skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, na ktorom je napadnuté rozhodnutie založené,
pričom predmetom odvolacieho prieskumu bolo právne posúdenie otázok, ku ktorým sa všetky sporové
strany už vyčerpávajúco a dostatočne vyjadrili. Odvolací súd preto v zmysle § 385 ods. 1 CSP

nepovažoval za potrebné a účelné nariadiť vo veci pojednávanie.

13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré

otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

14. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri

ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), kto sa na úkor
iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa § 397 OBZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

17. Podľa § 29 ods. 2 písm. d) zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,

oprávnenýodberateľjepovinnýspĺňaťtechnicképodmienkyaobchodnépodmienkypripojeniaksústave
a prístupu do sústavy.

18. Podľa čl. III bod 3.3 (Údaje pre distribúciu elektriny) Zmluvy o združenej dodávke elektriny uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.07.2010 (ďalej len „Zmluva o združenej dodávke elektriny“), je

maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A.

19. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

20. Podľa § 153 CSP,
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

21. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

23. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

24. Odvolací súd mal preukázané, že medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného -
Západoslovenská energetika, a.s. bola dňa 16.12.2004 uzatvorená Zmluva o dodávke elektriny
oprávnenému odberateľovi, ktorá sa v zmysle Prílohy č. 1 týkala i dotknutého odberného miesta
č. XXXXXXXXXX. Na základe Zmluvy o predaji časti podniku zo dňa 31.05.2007 uzavretej medzi

spoločnosťou Západoslovenská energetika, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou ZSE Energia,
a.s. ako kupujúcim, došlo k prevodu činnosti dodávky elektriny zabezpečovanej spoločnosťou
Západoslovenská energetika, a.s. ako pôvodného dodávateľa na nového dodávateľa, ktorým sa
stala spoločnosť ZSE Energia, a.s., a teda počnúc dňom 01.07.2007, kedy Zmluva o predaji časti
podniku nadobudla účinnosť, došlo k prevodu všetkých práv a povinností spoločnosti Západoslovenská

energetika,a.s.naspoločnosťZSEEnergia,a.s..Zmluvaododávkeelektrinyoprávnenémuodberateľovi
bola následne nahradená Zmluvou o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným. Medzi účastníkmi nebolo sporné a vyplýva to aj z predložených faktúr, že
žalovaný fakturoval žalobcovi za jednotlivé zúčtovacie obdobia rokov 2008 až 2011 faktúry, v rámci
ktorých bola vyfakturovaná rezervná kapacita s hodnotou hlavného ističa 400 A. Žalobca namietal,

že rezervná kapacita na ističoch nachádzajúcich sa u žalobcu, kde dochádzalo k odberu elektrickej
energie, bola od rekonštrukcie v máji roku 1996 v hodnote 120A. Žalobca sa preto domáhal vydania
bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný získať plnením bez právneho dôvodu a ktoré malo
podľa neho spočívať v rozdiele medzi skutočne fakturovanými cenami rezervovanej kapacity a cenami
rezervovanej kapacity, na ktoré žalovanému vznikal nárok podľa inštalovanej hodnoty hlavného ističa.

Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca preukázal právny základ časti ním uplatneného nároku, keď
uhradil žalovanému faktúry za dodávku elektriny, pričom platil aj položku rezervovanej kapacity hlavného
ističa vyššiu hodnotu ako mal. Okrem toho súd konštatoval, že v časti istiny došlo k premlčaniu, a to za
obdobie od 01.01.2008-31.12.2008, 01.01.2009-31.12.2009, 01.01.2010-01.08.2010. Súd ďalej vyjadril
názor, že žalobca preukázal, že je v zmluvnom vzťahu so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia, a.s. a mal

za to, že právny predchodca žalovaného mal už v roku 1996, keď prebiehala rekonštrukcia odberného
miesta, vykonávaná pracovníkmi právneho predchodcu žalovaného, upraviť hodnotu hlavného ističa na
120 A, čo neurobil. Odvolací súd sa s uvedenými právnymi názormi a závermi súdu prvej inštancie
nestotožnil, nakoľko tieto nevyplývajú z vyjadrení sporových strán ani z vykonaného dokazovania.

25. Odvolací súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným ide o obchodnoprávny záväzkový
vzťahspĺňajúcikritériáustanovenia§261ods.1Obchodnéhozákonníka.Vzhľadomnaabsenciuprávnej
úpravy bezdôvodného obohatenia v Obchodnom zákonníku sa v zmysle § 1 ods. 2 OBZ subsidiárne
použije právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku aj na obchodné vzťahy. Premlčanie práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia v obchodných vzťahoch sa však bude spravovať právnou

úpravouobsiahnutouvObchodnomzákonníku,pretožeinštitútpremlčaniaakocelokupravujeObchodný
zákonník. Uvedený právny názor vyplýva z ustanovení Obchodného zákonníka a je v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou súdov v SR. V zmysle § 397 OBZ je premlčacia doba 4 roky. Vzhľadom na
uvedené, je nesprávny záver súdu prvej inštancie o premlčaní časti nároku žalobcu, pretože žalobadoručená súdu dňa 18.12.2012 bola podaná včas pred uplynutím premlčacej lehoty a nedošlo ani k
čiastočnému premlčaniu nárokov uplatňovaných žalobcom v konaní, ktorých splatnosť v konaní nebola
sporná (faktúra č. XXXXXXXXXX vyhotovená dňa 23.12.2008 a splatná dňa 12.01.2009, faktúra č.

XXXXXXXXXX vyhotovená dňa 31.12.2009 a splatná dňa 18.01.2010 a faktúra č. XXXXXXXXXX
vyhotovená dňa 09.08.2010 a splatná dňa 26.08.2010). Námietka premlčania vznesená žalovaným je
preto nedôvodná.

26. Odvolací súd sa však v odvolacom konaní musel primárne zaoberať otázkou, či žalobca preukázal

právny základ ním uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. V tomto smere bolo
potrebné ustáliť, či žalovaný skutočne fakturoval žalobcovi vyššiu cenu za dodávku elektrickej energie
ako mal, v dôsledku čoho by žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu. Odvolací súd dáva do
pozornosti skutočnosť, že v čase pripojenia predmetného odberného miesta žalobcu k distribučnej
sústave prevádzkovateľa distribučnej sústavy bola dohodnutá rezervovaná kapacita vo výške hodnoty
ističov na odbernom mieste 400 A. Uvedená skutočnosť nebola zo strany žalobcu a žalovaného

spochybnená, preto ju odvolací súd považoval za nespornú. Príslušný prevádzkovateľ distribučnej
sústavy tak žalobcovi garantoval vo svojej distribučnej sieti maximálnu rezervnú kapacitu vo výške
400 A, za ktorú bol žalobca povinný uhrádzať prevádzkovateľovi distribučnej sústavy prostredníctvom
dodávateľa elektriny cenu za distribúciu určenú v súlade s platným cenníkom prevádzkovateľa
distribučnej sústavy vo výške rezervovanej kapacity 400 A. Následnou prestavbou odberného miesta si

sám žalobca navodil technický stav, ktorým si znemožnil využívanie služieb distribúcie v dohodnutom
rozsahu, ktorý mu bol poskytovaný a dodávateľom elektriny fakturovaný. Odvolací súd poukazuje na
to, že žalobca mal v takomto prípade vo svojom vlastnom záujme upraviť zmluvné vzťahy tak, aby
zohľadňovali vykonanú technickú prestavbu jeho odberného miesta. V konaní však nebolo preukázané,
že by si žalobca splnil svoje povinnosti, ktoré bolo pre zmenu rezervovanej kapacity (zníženie rozsahu

poskytovanej služby) potrebné vykonať, t.j. neupravil dovtedajšie zmluvné vzťahy tak, aby zohľadňovali
vykonanú technickú prestavbu odberného miesta žalobcu. Žalobca v konaní síce tvrdil, že zmena v
hodnote ističov zo 400 A na 120 A bola vykonaná so súhlasom právneho predchodcu žalovaného,
žalovaný však toto tvrdenie poprel, a keďže ho žalobca nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ide
len o nepreukázané tvrdenie žalobcu. Takýmto dôkazom nie je ani Východisková revízna správa z mája

1996 vypracovaná Z.. Ľ. N., nakoľko tento nebol zamestnancom právneho predchodcu žalovaného,
ale bol revíznym technikom, t. j. vystupoval v pozícii tretej osoby. Žalobca navyše v konaní nepredložil
dôkaz o tom, že by uvedená revízna východisková správa z mája 1996 bola doručená právnemu
predchodcovi žalovaného, pričom žalovaný takéto tvrdenie žalobcu poprel, preto ide opätovne len o
nepreukázané tvrdenie žalobcu. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že nedoručenie uvedenej správy

logicky nemôže žalovaný preukázať, preto bolo v tomto prípade na žalobcovi, aby preukázal doručenie
predmetnej správy právnemu predchodcovi žalovaného, čo však žalobca nedokázal preukázať, a teda
v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Odvolací súd sa ďalej nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie, že žalobca je v zmluvnom vzťahu iba so žalovaným a nie so ZSE Distribúcia, a.s. (po
zmene obchodného mena Západoslovenská distribučná, a.s.), naopak v zmysle ustanovení zákona

o energetike je zrejmé, že zmluvný vzťah založený na Zmluve o pripojení do distribučnej sústavy
zakladá dohodu medzi príslušnými účastníkmi trhu s elektrinou o výške rezervovanej kapacity, ktorou
sa prevádzkovateľ distribučnej sústavy (v tomto prípade spoločnosť Západoslovenská distribučná, a.s.)
zaväzuje pre odberateľa elektriny vo svojej distribučnej sústave garantovať.

27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že počas platnosti Zmluvy o dodávke elektriny oprávnenému
odberateľovi zo dňa 16.12.2004 uzatvorenej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, ani
počas platnosti Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným, nedošlo zo strany žalobcu kvalifikovaným spôsobom k zmene týchto zmlúv, resp. k
uzatvoreniu novej zmluvy, na základe ktorej by mohla byť zo strany prevádzkovateľa distribučnej sústavy

zmenená (znížená) maximálna rezervovaná kapacita v dotknutom odbernom mieste zo 400 A na 120 A a
žalovaný by bol na základe takejto zmeny povinný fakturovať žalobcovi za skutočne využívanú rezervnú
kapacitu na danom odbernom mieste. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že úhrady sporných faktúr
žalobcom neboli uskutočnené bez právneho dôvodu, ale ich právnym dôvodom boli práve nezmenené
zmluvy, ktoré žalobca uzavrel so žalovaným, resp. s právnym predchodcom žalovaného. Odvolací

súd taktiež poukazuje na to, že podľa čl. III bod 3.3 Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa
07.07.2010, je maximálna rezervovaná kapacita nad 315 A. Vzhľadom na toto zmluvné ustanovenie mal
odvolací súd preukázané, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za distribúciu elektriny (konkrétne jej
časť za rezervovanú kapacitu) v súlade so zmluvnými dojednaniami a reálne zabezpečovanou výškoumaximálnej rezervovanej kapacity. Skutočnosť, že žalobca v roku 1996 vykonal prestavbu odberného
miesta, ktorým si sám žalobca na odbernom mieste navodil technický stav (výmenou pôvodných ističov
za ističe s nižšou amperickou hodnotou), ktorým si znemožnil využívanie služieb distribúcie elektriny, aký

mu bol poskytovaný na základe dohody s príslušným prevádzkovateľom distribučnej sústavy a aký mu
bol fakturovaný dodávateľom elektriny, nemožno vyhodnotiť v neprospech žalovaného. Odvolací súd sa
stotožnil s názorom žalovaného, že skutočnosť, že žalovaný fakturoval žalobcovi cenu za rezervovanú
kapacituvovýške,ktorúužnemoholžalobcazdôvodunímvykonanejzmenyističovnaodbernommieste
reálne využiť, preto nemožno posudzovať ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Odvolací

súd sa vzhľadom na vyššie uvedené nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nárok žalovaného na náhradu
ceny za rezervovanú kapacitu možno uznať za opodstatnený a oprávnený iba v rozsahu hodnoty 120 A.

28. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že na základe sťažnosti žalobcu na neoprávnené účtovanie
poplatku za rezervovanú kapacitu zo dňa 13.07.2010 adresovanej žalovanému, žalovaný adresoval
žalobcovi list zo dňa 06.08.2010 (č.l. 39-40), v ktorom konštatoval nezrovnalosti medzi údajmi

zaevidovanými v jeho zákazníckom systéme (3 x 315 A) a reálnou hodnotou HI (3 x 120 A) a informoval
ho o ďalšom postupe žalobcu potrebnom na vykonanie zmeny rezervovanej kapacity. Žalovaný v tomto
vyjadrení uviedol, že žalobca musí požiadať o zmenu rezervovanej kapacity, doručiť revíznu správu z
roku 2008, uzatvoriť novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy spoločnosti
ZSE Distribúcia, a.s. (v súčasnosti Západoslovenská distribučná, a.s.) a následne uzatvoriť novú zmluvu

o združenej dodávke elektriny s uvedením správnej hodnoty HI 3 x 120 A so žalovaným. Následne by
žalovaný vystavil opravné faktúry, v ktorých by žalobcovi vrátil rozdiel medzi fakturovanou hodnotou HI
(3 x 315 A) a reálnou hodnotou HI (3 x 120 A) s platnosťou 24 mesiacov spätne od uzatvorenia novej
zmluvy.Odvolacísúdzdôrazňuje,žežalobcasiuvedenépovinnostinesplnil.Vtejtosúvislostijepotrebné
uviesť, že zmena rezervnej kapacity na odbernom mieste sa môže urobiť výlučne na základe dohody

medzi odberateľom elektriny (žalobcom) a príslušným prevádzkovateľom distribučnej siete (spoločnosť
Západoslovenská distribučná, a.s.), ktorý je zodpovedný za jej evidenciu. Žalobca mal preto preukázať,
že zmenu hodnoty ističa na 120 A (maximálne rezervovanej kapacity 120 A) oznámil prevádzkovateľovi
distribučnej siete a splnil si svoje povinnosti, ktoré bolo pre zmenu rezervovanej kapacity potrebné
vykonať, čo však nepreukázal. Žalobca v konaní nepreukázal doručenie Východiskovej správy o

revízii elektrického zariadenia prevádzkovateľovi distribučnej sústavy ani žalovanému. Taktiež žalobca
neuzavrel novú zmluvu o pripojení odberného zariadenia do distribučnej sústavy so spoločnosťou ZSE
Distribúcia, a.s., resp. Západoslovenská distribučná, a.s. a neuzatvoril ani novú zmluvu o združenej
dodávkeelektrinysuvedenímhodnotyHI3x120Asožalovaným.Vzhľadomnatútoskutočnosť,napriek
faktickej zmene na odbernom mieste žalobcu zostali pôvodné zmluvné vzťahy a dohody nezmenené,

prevádzkovateľ distribučnej sústavy bol aj naďalej povinný žalobcovi zabezpečovať distribúciu elektriny
v rozsahu pre 3 x 400 A a žalovaný bol povinný fakturovať žalobcovi túto rezervovanú kapacitu, keďže
táto bola aj skutočne naďalej žalobcovi zabezpečovaná v súlade s dovtedajšími zmluvnými vzťahmi, a
to bez ohľadu na to, či ju bol žalobca schopný technicky využiť alebo nie.

29. Žalobca ďalej namietal, že Zmluvu o združenej dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 nikdy
neakceptoval a náležite nepodpísal. Odvolací súd k tomu uvádza nasledovné. Zmluvu o združenej
dodávke elektriny podpísal za žalovaného ako dodávateľa Z.. J. J. a J. D., za žalobcu ako odberateľa
ju podpísal Z.. T. X., predseda predstavenstva žalobcu. Podľa § 234 ods. 3 OBZ „Predstavenstvo plní
uznesenia členskej schôdze a zodpovedá jej za svoju činnosť. Ak zo stanov nevyplýva niečo iné, za

predstavenstvo koná navonok predseda alebo podpredseda. Ak je však pre právny úkon, ktorý robí
predstavenstvo, predpísaná písomná forma, je potrebný podpis aspoň dvoch členov predstavenstva.“
Z výpisu z verejne dostupného Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odvolací súd zistil,
že v mene Bytového družstva Petržalka (žalobca) koná navonok a podpisuje zaň predseda alebo
podpredseda, právne úkony, pre ktoré je zákonom predpísaná písomná forma, podpisujú dvaja členovia

predstavenstva. Nakoľko v danom prípade nešlo o právny úkon, pre ktorý je zákonom predpísaná
písomná forma, postačovalo, aby Zmluvu o združenej dodávke elektriny podpísal predseda alebo
podpredseda Bytového družstva Petržalka, nevyžadoval sa podpis dvoch členov predstavenstva
žalobcu. Odvolací súd mal preto preukázané, že žalobca podpísal Zmluvu o združenej dodávke elektriny
v súlade s ustanovením § 243 Obchodného zákonníka ako aj v súlade so spôsobom konania v mene

žalobcu zapísaným v Obchodnom registri. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že Zmluva o združenej
dodávke elektriny zo dňa 07.07.2010 obsahuje všetky náležitosti vyžadované pre platný právny úkon,
vrátane podpisov zmluvných strán, preto je platná, účinná a pre zmluvné strany záväzná.30. Vo vzťahu k návrhu žalobcu na výsluch svedka Z.. Ľ. N. k otázke vyhotovenia Východiskovej revíznej
správy a jej doručeniu právnemu predchodcovi žalovaného, odvolací súd poukazuje na čl. 8 CSP, §
153 CSP v spojení s § 366 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mohol tento návrh na vykonanie

dôkazu, ktorý je v zmysle § 149 CSP prostriedkom procesného útoku, uplatniť už skôr, ak by konal
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, a to v konaní pred súdom prvej inštancie,
nemožno dospieť k záveru, že by žalobca tento prostriedok procesného útoku uplatnil včas v súlade
s § 153 CSP. V danom prípade nejde o novotu v odvolacom konaní, ktorá by bola prípustná v zmysle
§ 366 CSP, čo v konečnom dôsledku ani žalobca netvrdil, preto odvolací súd na tento návrh žalobcu

neprihliadal.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému
nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia, titulom plnenia bez právneho
dôvodu. Naopak, odvolací súd mal v konaní preukázané, že žalovaný oprávnene fakturoval žalobcovi
za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste v zmysle uzavretých zmlúv, a teda žalovanú sumu od

žalobu i oprávnene inkasoval. Na uvedenom závere nič nemení ani poukaz žalobcu na rozsudok
Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/143/2015-244 zo dňa 11.02.2016 v spojení s potvrdzujúcim
rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/227/2016 zo dňa 22.02.2017, nakoľko uvedené
rozhodnutia spočívajú na odlišnom skutkovom stave, kedy žalovaný fakturoval v rozpore so zmluvou za
distribúciu elektrickej energie výkon 1200 A (3 x 400 A), hoci podľa zmluvy je veľkosť ističa 3 x 100 A.

V prejednávanej veci však žalovaný fakturoval žalobcovi za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste
v súlade s uzavretou zmluvou, preto rozhodnutia na ktoré sa odvolával žalobca neboli pre posúdenie
veci významné.

32. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie žalovaného

proti I. výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe v časti sumy 3.353,29 eur s
príslušenstvom vyhovel, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že žalobcovi nevznikol voči žalovanému
nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia, titulom plnenia bez právneho
dôvodu. Keďže odvolací súd mal v konaní za preukázané, že žalovaný oprávnene fakturoval žalobcovi
za rezervovanú kapacitu na odbernom mieste v zmysle uzavretých zmlúv, a teda žalovanú sumu od

žalobcu i oprávnene inkasoval, napadnutý rozsudok v časti I. výroku zmenil tak, že žalobu zamietol a v
častiII.výroku,ktorýmsúdprvejinštanciežalobuvozvyškuzamietol,napadnutýrozsudokpotvrdilakovo
výroku vecne správny. Odvolací súd ďalej uvádza, že i napriek tomu, že sa stotožnil s právnym názorom
žalobcu v odvolaní, a síce, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v časti premlčania
žalobcom uplatneného nároku, táto skutočnosť nebola vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej právne

významná, nakoľko odvolací súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, a to z
dôvodu, že žalobcovi žiadny nárok titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nevznikol.
S poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné.

33. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v
opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011).

34. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok v zmysle § 388 CSP v časti I.
výroku zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú a v časti II. výroku napadnutý rozsudok
potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny.

35. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

36. Podľa § 369 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.38. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, nakoľko
žalovaný bol v konaní pred súdom prvej inštancie i v odvolacom konaní úspešný v plnom rozsahu.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného

uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).