Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/30/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119202567
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3119202567.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48,

IČO: 35831154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, ul. Mýtna 48,
proti žalovanej: X. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M., ul. A. XXXX/X, o zaplatenie 3.420,71 eur s
príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 510,67 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy z
a s t a v u j e.

II. Súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.03.2019 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa pôvodný žalobca
(VÚB a.s.) proti žalovanej domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi
sumu 3.420,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne z tejto sumy od 21.02.2019 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 16.09.2011 Zmluvu o vydaní a používaní
kreditnej platobnej karty VÚB a.s., na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu,
ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX. Žalovanej bol úver poskytnutý s dohodnutým úrokom 22,80 %.

Ku dňu výpisu z kartového účtu mala schválený úverový rámec vo výške 1.350 eur, ktorý sa zaviazala
splácať štandardnou mesačnou splátkou vo výške 45 eur. Žalovaná si neplnila svoje povinnosti a
pred odstúpením na vymáhanie žalobca vystavil dňa 17.02.2019 nový výpis z bankovej knihy ku dňu
31.01.2019 s konečným zostatkom na úhradu vo výške 3.420,71 eur. Nakoľko žalovaná dlžnú sumu
neuhradila v lehote splatnosti do dňa 20.02.2019, pôvodný žalobca si uplatnil svoj nárok súdnou cestou.

2. Žalobca k podanej žalobe pripojil: Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 16.09.2011,

Obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných VÚB a.s. v
spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. (č.l. 15 spisu), výpis z pôžičkovej karty
Quatro.

3.Vpriebehukonania,dňa06.05.2019bolsúdudoručenýnávrhnazmenužalobcuzpôvodnéhožalobcu
na súčasného. Súd zmenu žalobcu pripustil uznesením zo dňa 17.05.2019, nakoľko pôvodný žalobca
žalobou uplatnenú pohľadávku postúpil na žalobcu.

4. Žalovanej bola žaloba doručená dňa 17.06.2019, pričom žalovaná sa k doručenej žalobe napriek
výzve súdu nevyjadrila.5. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právneho zástupcu
žalobcu a žalovanú. Pojednávania sa nezúčastnil nikto. Právny zástupca žalobcu svoju neprítomnosť
na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil, a to podaním zo dňa 31.03.2020. V ňom zároveň zobral

žalobu v časti o zaplatenie sumy 510,67 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy, späť. Takisto
doplnil odôvodnenie žaloby a pripojil ďalšie listinné dôkazy (predžalobná upomienka, kópia poštovej
doručenky, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, cenník VÚB).

6. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č. l. 3 žiadosť

o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, č. l. 4-14 výpis z pôžičkovej karty, č. l. 15 obchodné podmienky, č.
l. 30 oznámenie o postúpení pohľadávky, č. l. 32 žiadosť o postúpenie a prevod, č. l. 53 predžalobná
upomienka, č. l. 54 kópia doručenky a oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

7. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe
podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil

a rozhodol o žalobe.

8.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

8.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

8.3 Podľa § 491 ods.1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom
výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo

zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

8.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.6Podľa§340ods.1Obchodnéhozákonníkadlžníkjepovinnýzáväzoksplniťvčaseurčenomvzmluve.

8.7 Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
dňa 05.12.2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

8.8 Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.8.9 Podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

8.10 Podľa § 524 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

8.11 Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, účinného od 05.12.2018 (teda v čase začatia konania)
premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie
§ 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť
ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka,
ktorý o premlčaní vedel.

8.12 Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

8.13 Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

8.14 Podľa § 145 ods.2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

9. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 31.03.2020 súd konanie v časti o zaplatenie sumy
510,67 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy zastavil v konečnom rozhodnutí vo veci samej
výrokom I.

10.1 Žaloba žalobcu je po stránke skutkových tvrdení stručná. V zásade sa odvoláva na uzatvorenie

úverovej zmluvy, resp. zmluvy o tzv. revolvingovom úvere, kedy žalovaná používaním kreditnej karty
čerpala peňažné prostriedky do výšky úverového rámca od veriteľa, a nesplnila si svoj záväzok vrátiť
poskytnutý úver spolu s úrokom a poplatkami. Zároveň si uplatnil aj úrok z omeškania zo žalovanej sumy.
Výšku čerpanej istiny úveru, úrokov a poplatkov preukazuje výpisom z pôžičkovej karty Quatro.

10.2 V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca je na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 16.04.2019 právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej (VÚB a.s.) v záväzkovom vzťahu,
ktorý bol založený úverovou zmluvou zo dňa 16.09.2011 (označená ako Žiadosť o aktiváciu pôžičkovej
karty Quatro). Táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri jej uzatváraní veriteľ konal v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná je fyzickou osobou a nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o žalobe žalobcu otvoril
priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa alebo zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy. Táto úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

10.3 Súd posúdil uzatvorenú úverovú zmluvu a vykonaným dokazovaním zistil, že podľa obsahu
úverovej zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver formou čerpania peňažných prostriedkov
poskytnutých na kreditnú kartu. Kreditnou kartou sa pritom rozumie platobná karta, ktorá umožňuje
dlžníkovi prístup k peňažným prostriedkom čerpaným do výšky nevyčerpaného úverového rámca

dohodnutého s dlžníkom. Úverový rámec bol dohodnutý v sume 900 eur, výška splátky 30 eur a úrok
vo výške 22,80 % ročne, resp. 1,9 % mesačne. Neskôr bol úverový rámec podľa tvrdenia pôvodného
žalobcuzvýšenýnasumu1.500euramesačnásplátkanasumu45eur.ZvýpisupôžičkovejkartyQuatro
vyplýva, že žalovaná revolvingový úver čerpala prostredníctvom kreditnej platobnej karty v časovom
období od 26.09.2011 do 09.07.2015, pričom vyčerpala celkom 1.968,44 eur a vykonala úhrady v

celkovej sumu 1.875 eur, naposledy dňa 23.11.2015 v sume 45 eur. Mesačná splátka bola v sume 45 eur.

10.4 Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, súd posúdil
žalobu žalobcu ako nedôvodnú. Súd posudzoval uplatnené právo žalobcu na istinu úveru, úroky, úrokyz omeškania a poplatky. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto neobsahuje
jednotlivé náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy (najmä údaj o konečnej splatnosti, o počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, údaj o RPMN).

10.5 Pokiaľ ide o chýbajúce údaje, ako konečná splatnosť spotrebiteľského úveru a počet, termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov splátok, súd akceptuje skutočnosť, že v danom prípade išlo o
poskytnutie revolvingového úveru, pre ktorý je typické, že úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú

dobu. Dlžník stále spláca poskytnutý úver, pretože veriteľ mu tento úver stále dopĺňa do výšky úverového
rámca a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu
a poplatky. Preto počet splátok úveru a jeho konečnú splatnosť dopredu nemožno určiť. Na základe
uvedeného súd absenciu týchto údajov v zmluve o spotrebiteľskom úvere žalobcovi nevytýka.

10.6 To však neplatí aj o chýbajúcom údaji o RPMN. Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť už

pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver.
Tento údaj je uvedený v zmluve len ako indikatívny výpočet RPMN, pričom súd uvedené považuje za
nedostatočné a pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné. V zmluve mal byť podľa názoru súdu
uvedený údaj o RPMN podľa údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy a nie tzv. „indikatívny výpočet
RPMN“ v časti zmluvy označenej ako „vyhlásenie klienta“. Údaj v článku V. zmluvy (Vyhlásenie klienta)

rozhodne nemožno považovať za údaj podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch,
čo je zrejmé z jeho obsahu. Ide totiž len o indikatívny výpočet, ktorý vychádza z predpokladu, že
k čerpaniu úveru dôjde 01.09.2011, k čomu však nepochybne nemohlo ani reálne (nie indikatívne)
dôjsť, keďže zmluva bola uzavretá až neskôr (16.09.2011). Bod 3 článku V. zmluvy v danom prípade
je potrebné považovať za splnenie informačnej povinnosti veriteľa zakotvenej v § 4 ods. 1 písm. g/

zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle tohto ustanovenia totiž veriteľ je povinný v dostatočnom
časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovať spotrebiteľa aj o RPMN
znázornenej pomocou reprezentatívneho príkladu. Je pritom nepochybné, že údaj o RPMN je
potrebné považovať za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky
náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti,

či nevýhodnosti úveru. V tejto otázke všeobecné súdy SR zaujali relatívne jednotné stanovisko a tento
záver je opakovane súdmi judikovaný, čo je zistiteľné aj z verejne dostupných informačných zdrojov
(internet). Súd preto podľa § 11 ods. 1 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje predmetný
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho patrí žalobcovi len nevrátená istina
skutočne poskytnutého úveru v sume bez úrokov a poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalovaná čerpala

celkovo 1.968,44 eur a vykonala úhrady v celkovej sumu 1.875 eur, žalobca má právo iba na sumu
93,44 eur. Táto pohľadávka, však je premlčaná, pretože žalobu podal pôvodný žalobca na súd dňa
28.03.2019, pričom splatnosť tejto pohľadávky nastala v čase viac ako tri roky pred podaním žaloby.
Teda uplatnená pohľadávka žalobcu je premlčaná. Žalovaná naposledy čerpala revolvingový úver dňa
09.07.2015vsume10eur(SLSPVajanskeho3Trencin,výberzbankomatu).Naposledyvykonalaplatbu

dňa 23.11.2015 v sume 45 eur. Teda ak bol zostatok dlhu žalovanej v tento deň vo výške 93,44 eur, bol
by splatný v dvoch splátkach v sume 45 eur a jednej v sume 3,44 eur, najneskôr dňa 20.02.2016, čo je
nepochybne viac ako tri roky pred podaním žaloby na súd (žaloba podaná dňa 28.03.2019).

10.7 Čo sa týka dĺžky premlčacej doby, tak súd aplikoval trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101

Občianskeho zákonníka, pretože je to pre žalovanú ako spotrebiteľa priaznivejšie, aj napriek skutočnosti
že zmluva bola uzatvorená podľa Obchodného zákonníka. Takáto aplikácia je už v súdnej praxi dlhodobo
ustálená a notoricky známa. Na premlčanie súd prihliadal aj bez námietky premlčania vznesenej
žalovanou, a to z dôvodu aplikácie vyššie citovaného ust. § 54a Občianskeho zákonníka, účinného
od 05.12.2018, teda už v čase začatia tohto konania (28.03.2019). Preto súd žalobu zamietol v celom

rozsahu, nedotknutom čiastočným späťvzatím žaloby.

11.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

11.4 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257
Civilného sporového poriadku. Aj napriek tomu, že žalovaná bola v konaní úspešnejšia ako žalobca, v

dôsledku čoho by jej patrilo právo na náhradu trov konania v určitom rozsahu, súd vzal do úvahy to, že
žalovanej v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa,
a preto jej súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.