Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615217712
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7615217712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu B.Í. Z., K.. XX.X.XXXX, O. W., S. XXX/
XX, zast. Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o. so sídlom Spišská Nová Ves, Za Šestnástkou
17, proti žalovanej Q.. Q. Q., K.. X.XX.XXXX, bytom R., Z. XX, zast. Advokátska kancelária JUDr.
JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Košice, Južná trieda 28, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 8C/420/2015 - 350 z 19.9.2018 Okresného
súdu Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Priznáva žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“)
napadnutým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“) strán po
jeho zániku rozvodom ich manželstva tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu hnuteľné veci:
prívesný vozík, fotoaparát, DVD prehrávač, motorovú pílu, kosačku a dlažbu, v celkovej hodnote 680
€. Do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal obývaciu stenu, konferenčný stolík, televízor, sedaciu
súpravu, posteľ, umývačku riadu, práčku, vešiakovú stenu v celkovej hodnote 1.045 € a nehnuteľnosti

evidované na LV č. XX, pre obec a KÚ R. - rodinný dom s. č. 94, stojaci na parcele KN - C 110/2,
zastavané plochy a nádvoria o výmere 124 m2, parcelu č. KN - C 110/2, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 124 m2, parcelu č. KN - C 110/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 353 m2 a parcelu č.
KN - C 110/3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, v celkovej hodnote 41.200 € (I). Určil, že
žalovaná preberá nesplatenú časť hypotekárneho úveru číslo č. 001/137442/09-001/000 poskytnutého
VÚB, a.s., v zostatkovej hodnote 32.599,48 € (II) a nesplatenú časť stavebného úveru číslo č.
2814311501 v zostatkovej hodnote 7.459,79 € (III) a na vyrovnanie hodnoty podielov na bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej peňažnú náhradu v sume
6.740,12 € (IV). Rozhodol o trovách konania tak, že žiadnej zo strán nárok na ich náhradu nepriznal (V)
a napokon priznal štátu nárok na náhradu trov konania proti stranám sporu v rozsahu 100 % (IV).

2. Súd prvej inštancie vyšiel zo zistenia, že manželstvo strán, uzavreté dňa 10.5.2008, bolo rozvedené
rozsudkom 16P/10/2015-38 zo 17.3.2015, právoplatným 1.4.20145, ktorým bol maloletý syn účastníkov
konania na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, v tomto konaní žalovanej. K

vyporiadaniu zároveň zaniknuvšieho BSM strán (úplnému) dohodou nedošlo. S použitím ust. § 143, §
148 ods. 1, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd prvej inštancie ustálil, že
ku dňu rozvodu manželstva z vecí, ktoré obe strany navrhli (v konečnom dôsledku) v konaní vyporiadať,
patrili do ich BSM hnuteľné veci ktoré sú uvedené v bode 1. odôvodnenia, nehnuteľnosti špecifikovanév bode 1. ako aj pasíva - dlh z hypotekárneho úveru vo VÚB, a.s. so zostatkom vo výške 32.599,48
€, uhrádzaný žalovanou, dlh so stavebného úveru vo výške 7.459,79 €, uhrádzaný žalovanou a dlh
na debetnom účte vedený vo VÚB č. SK 430200002399090958 vo výške 1.084,97 €, už uhradený

žalobcom.

3. Súd z dôvodu rozdielnych tvrdení ohľadom všeobecnej hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM
strán sporu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva, odvetvie odhad hodnoty
nehnuteľností H.. W. Z., ktorý mal k dispozícii aj znalecký posudok č. 61/2009 vypracovaný H.. V.

D., ktorý pre účel uzavretia záložnej zmluvy dňa 8.8.2009 ocenil nehnuteľnosť na sumu 50.100 €.
Podľa záverov znaleckého posudku č. 13/2017 vypracovaným H.. Z. dňa 23.2.2017, všeobecná hodnota
nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu činí 24.900 €. Tento znalecký
posudok žalobca namietal, pretože mal za to, že od znaleckého posudku vyhotoveného H.. D. došlo
k výraznému zhodnoteniu nehnuteľnosti investíciami. Tvrdil, že nehnuteľnosť má hodnotu 60.000 €,
doložil inzeráty na nehnuteľnsoti v obci Olcnava a na podporu svojho názoru si dal vypracovať súkromný

znalecký posudok H.. Q., ktorý však stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľností 41.200 €. Žalovaná
túto nerozporovala. Žalobca nebol spokojný s výsledkom súkromného znaleckého posudku, preto
súd na jeho podnet zisťoval od realitnej kancelárie VB reality výšku trhovej predajnej ceny sporných
nehnuteľností a táto ich po obhliadke stanovila medzi 42.000 € až 45.000 € konštatujúc, že koniec
pozemku hraničí s pozemkom, na ktorej leží železničná trať a stanica v obci, rodinný dom je postavený

na ulici, ktorá vedie do rómskej osady vzdialenej asi 200 metrov, čo zapríčiňuje neustály pohyb osôb
z osady a v blízkosti domu je cestná komunikácia vedúca do miestneho kameňolomu, čo spôsobuje
nadmerný hluk a zvýšenú prašnosť. Tieto skutočnosti značne znižujú jeho predajnú hodnotu. Súd ustálil
výšku všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti na sumu 41.200 €. Konštatoval, že žalobkyňa nemala voči
všeobecnej hodnote nehnuteľnosti v sume 41.200 € výhrady a žalobca, ktorý okrem nesúhlasu so

stanoviskom súdneho znalca H.. Z., stanoviskom H.. Q., ktorého o ocenenie nehnuteľnosti sám požiadal,
realitnej kancelárie (VB reality) ktorá sa súdu vyjadrovala na požiadanie žalobcu, nepredložil súdu
na podporu svojich tvrdení ohľadom hodnoty nehnuteľnosti vo výške 60.000 € až 70.000 € žiadne
relevantné dôkazy. Pokiaľ ide o rozdiel v hodnote nehnuteľností ocenených znalcami, súd za určujúcu
považoval hodnotu 41.200 € z toho dôvodu, že pri určení výšky všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti

sa vždy vychádza z jednak z jej východiskovej ako aj z technickej hodnoty. Pri stanovení technickej
hodnoty sa stanovuje priemerný koeficient predajnosti danej nehnuteľnosti. V danom prípade použil
súdny znalec Ing. Hanula koeficient polohovej diferenciácie 0,4, zatiaľ čo H.. D. použil koeficient 0,5 (H..
Q. koeficient 0,5). Znalec H.. Z. znížil koeficient z dôvodu toho, že nehnuteľnosť sa nachádza na okraji
obce, kde je zvýšená hlučnosť a prašnosť zo železnice za domom a verejnej komunikácie pred domom

po ktorej premávajú kamióny z kameňolomu vzdialeného cca 500 metrov. Znalec tiež skonštatoval,
že niektoré rekonštrukčné práce spôsobili zhoršenie kvality stavby, nie zvýšenie jej hodnoty. Realitná
kancelária, ktorá urobila odhad trhovej predajnej ceny nehnuteľnosti s ohľadom na nehnuteľnosti, ktoré
v danej lokalite predáva, resp. má v ponuke, svoj odhad hodnoty nehnuteľnosti stanovila v rozmedzí
medzi 42.000 € až 45.000 €. Súd preto napriek nesúhlasu žalobcu s ním predloženým stanoviskom

H.. Q., súdneho znalca Ing. Z. aj realitnej kancelárie, jeho návrh na nariadenie kontrolného znaleckého
dokazovania znaleckou organizáciou zamietol. Argumentoval, že vychádzal z malej odchýlky medzi
sumou 41.200 € a 42.000 €, ale najmä z toho, že suma 41.200 € nebola sporná, lebo žalovaná s
ňou súhlasila. Súd ďalej dôvodil, že návrh žalobcu súd zamietol aj z toho dôvodu, že daný spor nie je
možné považovať za obzvlášť závažný, ktorý by si vyžadoval osobitné vedecké posúdenie a finančne i

časovo nákladné kontrolne znalecké dokazovanie a navyše zo správania sa žalobcu v priebehu konania
súd dospel k názoru, že tento by sa neuspokojil so žiadnym záverom znalca (či znaleckej organizácie),
pokiaľ by znalec (znalecká organizácia) neustálil hodnotu nehnuteľnosti podľa jeho želania (nad 60.000
€ príp. 70.000 € alebo 80.000 €), nakoľko si bol vedomý zadlženosti BSM (pasíva celkovo činili 41.144,24
€). Prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej súd odôvodnil v prvom rade tým, že s

ňou v spoločnej domácnosti žije maloletý syn, ktorý jej bol po rozvode manželstva zverený do osobnej
starostlivosti, preto ide o účelné využitie veci a potom aj z dôvodu, že návrh na rozvod podal žalobca,
ktorý nepoprel mimomanželské známosti a aj preto, že výlučne žalovaná po rozvode manželstva
uhrádzala a uhrádza stavebný aj hypotekárny úver vzatý na financovanie spornej nehnuteľnosti.

4. Do BSM boli zaradené aj záväzky z hypotekárneho úveru so zostatkom ku dňu jeho zániku vo výške
32.599,48 €, stavebného úveru so zostatkom vo výške 7.459,79 € a debetného účtu so zostatkom vo
výške 1.084,97€.Stranysporuvočivýškepasívnemalinámietkyazhodlisaajvtom,ženesplatenúčasťflexihypotéky a stavebného úveru preberie na seba žalovaná a pokiaľ ide o sumu 1.084,97 € - dlh na
debetnom účte vedený vo VÚB č. SK 430200002399090958 bude zahrnutý do pasív oboch strán sporu.

5. Súd ustálil, že strany sporu ako manželia nadobudli za obdobie od 10.5.2008 do 1.4.2015 majetok
v celkovej hodnote 42.925 €, pozostávajúci z hnuteľných vecí v hodnote 1.725 € a z nehnuteľných
ustálených na hodnotu 41.200 € - každý z bývalých manželov by preto mal vyporiadaním získať aktíva
vo výške 21.462,50 € (41.200 € + 1.725 € : 2) . Pasíva nadobudnuté počas manželstva pozostávajú
zo zostatkov na hypotekárnom úvere vo výške 32.599,48 € , stavebnom úvere vo výške 7.459,79 € a

kontokorentnom úvere vo výške 1.048 €, spolu 41.144,24 €, teda každý z bývalých manželov by mal
splácať dlh 20.572,12 € (41.144,24 € : 2).

6. Celkovú hodnotu aktív, ktoré strany súd vyčíslil odpočítaním pasív 41.144,24 € od aktív 42.925 €, čo
je 1.780,76 €, z čoho na každú zo strán sporu pripadá 890,38€ (1.780,76 € : 2).

7. Žalovaná získala pritom aktíva v sume 42.245 € (42.925 € - 680 €) ale na rozdiel od žalobcu aj pasíva
v sume 41.144,24 €. Žalobca získal aktíva v sume 680 €. Žalovaná by mu mala preto titulom vyrovnania
podielov zaplatiť sumu 210,38 €. Súd uviedol, že k tomuto výpočtu dospel tak, že zo sumy 890,38 €
(hodnoty aktív prepadajúcej na každého z bývalých manželov odpočítal žalobcom nadobudnutú sumu
680 €, resp. zo sumy 42.245 € ako aktív žalovanej odpočítal celkové pasíva, t.j. sumu 41.144,24 € a

aj sumu 890,38 €).

8. K spornej otázke, či počas manželstva strany sporu zo spoločného majetku vynaložili finančné
prostriedky vo výške 13.901 € na majetok žalobcu, teda či je možné zvýšiť podiel žalovanej na vyrovnaní
1/2 z týchto finančných prostriedkov (o sumu 6.950,50 €) súd uviedol, že žalobca uzavrel s VÚB,

a.s. zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru pred uzavretím manželstva dňa 1.2.2008, na základe
ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver na investíciu do nehnuteľností vo výške 300.000,- Sk,
ktorý splácali počas manželstva a v konaní nebolo preukázané, že by finančné prostriedky z tohto
úveru boli investované do spoločného majetku strán sporu, pretože žiadnu nehnuteľnosť nevlastnili a
ak sa v priebehu manželstva uhrádzali splátky tohto úveru vo výške 13.901 €, žalovaná má nárok na

to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na oddelený majetok žalobcu ( § 150 OZ) a nič na tom
nemení skutočnosť, že splátky boli realizované z účtu žalobcu, keďže v tom čase bol jediným živiteľom
rodiny a žalovaná bola na materskej dovolenke. Žalobca, ktorý tvrdil, že peniaze z tohto úveru boli
použité na ich svadbu, neprodukoval žiadne dôkazy ohľadom tohto tvrdenia, ani nepreukázal, že splátky
úveru uhrádzal výlučne zo svojich súkromných finančných prostriedkov. Z uvedených dôvodov súd

uložil žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanej sumu 6.950,50 € (13.901 € : 2). Pretože žalovaná by mala
povinnosť žalobcovi titulom vyrovnania podielov uhradiť sumu 210,38 € a zároveň žalobca má žalovanej
uhradiť prostriedky, ktoré žalovaná vynaložila na oddelený majetok žalobcu sumu 6.950,50 €, súd uložil
žalobcovi uhradiť žalovanej sumu 6.740,12 € (6.950,50 € - 210,38 €).

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd odkázal na § 255 ods. 2 a § 257 CSP a uviedol, že
hoci v danom prípade súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, prihliadol na skutočnosť,
že návrh na vysporiadanie BSM mohol podať ktorýkoľvek z manželov za účelom vyporiadať spoločný
majetok, a keďže žiadna zo strán nebola úspešná v celom rozsahu, súd náhradu trov konania sporovým
stranám nepriznal. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré vznikli štátu plnením z rozpočtových

prostriedkov ustanoveného znalca súd rozhodol tak, že štátu priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100% proti stranám sporu, pretože strany sporu neboli oslobodené od platenia trov dôkazu.

10. Rozsudok vo výroku I. a IV. napadol včas podaným odvolaním žalobca, namietajúc správnosť
zistenia hodnoty vyporiadanej nehnuteľnosti, pričom súdu vytkol, že túto hodnotu stanovil na sumu

41.200 € podľa znaleckého posudku H.. Q., avšak nevzal do úvahy skorší posudok, ktorý ohodnotil
nehnuteľnosti na sumu 50.100 € a taktiež absentuje zohľadnenie predložených inzercií k ponuke predaja
a kúpy nehnuteľností v danej lokalite (R.), pričom tieto ponuky začínajú na sume 57.000 € pri obdobných
nehnuteľnostiach. Súd konštatoval, že žiadne ďalšie dôkazy k preukázaniu hodnoty nehnuteľnosti neboli
produkované avšak do spisu boli založené práve ponuky na trhu nehnuteľností v danej lokalite. Žalobca

mal za to, že na vec je možné analogicky použiť stanovisko NS SR sp. zn. Cpj 30/97 z 20.10.1997, ktoré
sa síce venuje výške primeranej náhrady v súvislosti s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, ale
niet dôvodov, aby sa nepoužilo aj na vyporiadanie BSM. Dôvodil, že obstaranie obdobnej nehnuteľnosti
je objektívnejšie zistené vyjadrením realitnej kancelárie a ponuky na trhu nehnuteľnosťami. Žalobcanesúhlasil, že žalovanej má vynahradiť polovicu sumy 13.901 € ako úhradu dlhu počas manželstva strán
sporu na dlh, ktorý bol výlučne dlhom žalobcu. Súd prvej inštancie neuveril žalobcovi, že by tento hradil
náklady na svadbu a súvisiace náklady. Súd mal na jednej strane vyjadrenie rodičov žalovanej, že títo

hradili náklady spojené s ich „stranou“ svadby a na druhej strane tvrdenie žalobcu, že hradil svadbu
a prehlásenie jeho rodičov, že žalobca do ich nehnuteľnosti neinvestoval žiadne finančné prostriedky.
Žalobca tvrdil, že splácanie úveru počas manželstva a tento dlh už ku dňu vyporiadania neexistoval, nie
je naplnením ustanovenia § 150 OZ. Dlh žalobcu nie je jeho „ostatným majetkom“. Pojem uhrádzanie zo
spoločného majetku taktiež nemožno posudzovať prísne formálne len v tom smere, že žalobcovi na jeho

výlučný účet prišla peniaze, ktoré sa stali momentom výplaty spoločnými, a z toho účtu vykonal úhradu
svojho dlhu. Žalovaná neuhradila zo svojich výlučných prostriedkov na dlh žalobcu ani len cent. Na
podporu svojich tvrdení poukazoval na rozsudok NS SR 7 Cdo 288/2013. Ďalej žalobca namietal, že súd
nezohľadnil jeho úhrady spoločného dlhu flexidebetu vo Všeobecnej úverovej banke, a.s.. Ku dňu zániku
BSM v zmysle potvrdenia banky zo dňa 25.10.2016 bol zostatok čerpaného kontokorentného úveru vo
výške 1084,97 €. Po zániku BSM hradil žalobca i za žalovanú celkovo sumu 1560 € (rozdiel stavu -

1561,48 € k 17.5.2016 a stavu - 1,48 € k 14.5.2018, vyplýva z tabuľky z 6.6.2018). Polovica z tejto sumy
(780 €) teda tvorila nárok žalobcu voči žalovanej na vyrovnanie jeho úhrad za jej časť dlhu. Odvolateľ
napadnutý rozsudok zmeniť v zmysle vyššie uvedených intencií, a teda že trhová hodnota nehnuteľnosti
je na úrovni 50.000 €, žalobca nie je povinný vyrovnať žalovanej sumu 6950,50 € a žalovaná je povinná
vyrovnať žalobcovi sumu 780 €, čo sa premietne do zmeny výroku I. a IV. tak, že na vyrovnanie hodnoty

podielov z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 6612,87 € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, alternatívne sa navrhol rozsudok
zrušiť.

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla odvolanie žalobcu odmietnuť v zmysle § 386

písm. d/ CSP, lebo neobsahuje odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP, teda nemá náležitosti
v zmysle § 363 CSP. Ak by sa s týmto odvolací súd nestotožnil, uviedla, že sa v plnom rozsahu
stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, s jeho odôvodením a má za to, že súd vec správne
posúdil s ohľadom na zistený skutkový stav, preto navrhla odvolanie žalobcu odmietnuť, rozsudok
potvrdiť a žiadala nahradiť trovy odvolacieho konania. Žalovaná mala za to, že súd dostatočne odôvodnil

svoje rozhodnutie, prečo hodnotu nehnuteľnosti ustálil na sume 41.200 €. Samotný žalobca predložil
znalecký posudok, v ktorom znalec ohodnotil nehnuteľnosť na sumu 41.200 €, podobne sa k trhovej
cene nehnuteľnosti vyjadrila aj realitná kancelária. Žalobcove tvrdenia týkajúce sa jeho dlhu vo výške
13.901 €, ktorý vznikol pred manželstvom a bol splácaný zo spoločného počas manželstva, nie sú ničím
podložené. Bolo úlohou žalobcu aby svoje tvrdenia zdokladoval. Boli vypočúvaní svedkovia - rodičia

žalovanej, ktorí tvrdili, že svadbu hradili oni a okrem toho úver, ktorý zobral žalobca bol účelový úver na
rekonštrukciu rodinného domu, ktorá sa aj realizovala, o čom sú v spise doložené dôkazy. K výhradám
žalobcu o jeho uhradení spoločného dlhu flexidebetu vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., ktoré uhrádzal
po zániku BSM a ktorého zostatok bol vo výške 1.084,97 € ku dňu zániku BSM, žalovaná uviedla, že
zostatkom úveru ku dňu zániku BSM bola suma 1.084,97 € s ktorou sa súd vysporiadal a zahrnul ju do

BSM. Platby, ktoré žalobca uhrádzal po zániku BSM nie sú predmetom vyporiadania BSM. Uplatnila si
náhradu trov odvolacieho konania.

12. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 22.11.2019 uviedol, že úlohou súdu bolo odôvodniť svoje
rozhodnutie, na základe čoho považuje hodnotu nehnuteľnosti ustálenú na sume 41.200 €. Poprel, že

by bral úver na rekonštrukciu domu, čo potvrdili aj svedkovia - jeho rodičia. Žalobca nevie preukázať, že
nedokladal banke doklady o splnení účelu úveru. Žalovaná netvrdila a nenavrhla dokazovanie o tom, že
žalobca mal nakúpiť stavebný materiál na tvrdenú rekonštrukciu. Platby, ktoré žalobca vykonal po zániku
BSM aj za žalovanú, mal súd zohľadniť pri celkovej výplate, nakoľko žalobca platil aj za ňu polovicu
úhrad.

13. Žalovaná reagovala vyjadrením zo dňa 11.12.2019, v ktorom uviedla, že žalobca poukazuje na
inzerciu realitných kancelárií, avšak ona už v priebehu konania zdôrazňovala, že nehnuteľnosti v inzercii
predloženejžalobcombolisícevrovnakejobciakohodnotenánehnuteľnosť,avšakvinejčastiobce-vjej
strede, ďaleko od železničnej stanice, lomu a od rómskej osady. Ako vyplýva zo znaleckých posudkov (3

ks),vzhľadomnakoeficientpolovejdiferenciáciearedukujúcefaktoryprachahlukspôsobenéblízkosťou
železnice, kameňolomu a rómskej osady, všeobecná hodnota nehnuteľnosti je týmto redukovaná podľa
H.. Z. na sumu 24.900 € a H.. Q. na sumu 41.200 €, pričom znalecký posudok H.. D. bol vypracovaný
pre potreby čerpania úveru, kde bolo žiaduce stanoviť čo najvyššiu hodnotu nehnuteľnosti. Napriektomu žalovaná akceptovala hodnotu nehnuteľnosti stanovenú v znaleckom posudku predloženom
žalobcom. Žalobca neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že výška predmetnej
nehnuteľnosti je od 60.000 do 70.000 €. V konaní neboli vypočúvaní žalobcovi rodičia, preto nechápe,

o aké svedecké výpovede rodičov žalobca opiera svoje tvrdenia. V konaní boli vypočúvaní jej rodičia,
ktorí potvrdili a doložili dôkazy o tom, že svadbu hradili oni. Žalovaná doložila dôkazy preukazujúce
rekonštrukčné práce po čerpaní úveru v roku 2008 v rodinnom dome v W. a poukazovala na účel úveru-
investícia do nehnuteľnosti. Zotrvávala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach o úhrade spoločného
dlhu z flexidebetu žalobcom. Zdôraznila, že zostatkom úveru ku dňu zániku BSM bola suma vo výške

1.084,97 €, s ktorou sa súd vysporiadal. Rozhodujúci je stav ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode
a k danému dňu bol zostatok úveru preukázaný správou z banky.

14. Žalobca sa vyjadril dňa 21.1.2020 a uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že do spisu založená inzercia
nie je relevantná. Porovnanie znaleckých posudkov dokazuje, že ani znalci nevedia relevantne posúdiť
hodnotu nehnuteľnosti, keď rozdiel hodnôt je takmer dvojnásobný. Žalobca nesúhlasil s tým, že posudok

H.. D. nie je objektívny, mal za to, že posudok H.. Z. je nesprávny, nakoľko už len súčet stavebných
materiálov musí presiahnuť hodnotu 24.900 €, na ktorú ocenil on celý dom. Pokiaľ ide o použitie úveru
žalobcom zotrvával na svojich tvrdeniach, že banke nepreukazoval použitie finančných prostriedkov,
nakoľko sa to ani nevyžadovalo. Žalobca uhradil za žalovanú dlh, a preto je požiadavka na vyrovnanie
toho, čo za ňu platil, zákonnou.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z
ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa

týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý
rozsudok je z pohľadu odvolacích námietok žalobcu, v intenciách nimi uplatnených odvolacích dôvodov,
vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.6.2020 po
predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej
stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.

16. Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné
podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17.Odvolacísúdpreskúmalnapadnutýrozsudok,skutkovéaprávnezáveryiprocesnýpostupsúduprvej
inštancie v konaní v rozsahu vymedzenom odvolacími námietkami a právnymi argumentmi uvedenými v
odvolaní a z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov, pričom nezistil, že by skutkové zistenia súdu
prvej inštancie boli neúplné alebo nesprávne, nezodpovedali vykonaným dôkazom alebo, že by súd pri

svojom rozhodovaní opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
príp. vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli
alebo v konaní nevyšli najavo. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. b/, d/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie uviedol
dostatočné a relevantné dôvody svojho rozhodnutia, a to po skutkovej ako aj právnej stránke, jasne a

výstižne opísal nesporné skutkové tvrdenia strán a zistené rozhodujúce skutočnosti, na ktorých svoje
rozhodnutie založil, urobil výklad právnych noriem, ktoré na vec aplikoval a právne závery, ktoré prijal
primerane, vnútorne komplexne, logicky a zrozumiteľne vysvetlil, pri dôslednom posúdení skutkových
tvrdení strán a ich právnych argumentov a správnom skutkovom vyhodnotení vykonaných dôkazov (ich
pravdivosti, dôležitosti a hodnovernosti), pričom neopomenul vyhodnotiť tiež rozpory v tvrdeniach strán

a vykonaných dôkazoch v súlade so zákonnými požiadavkami ust. § 220 ods. 2 CSP a zásadami právnej
praxe. Podľa posúdenia odvolacieho súdu preskúmavané rozhodnutie v žiadnom prípade nemožno
považovať za nepreskúmateľné ani za extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a
právne skutočnosti. K námietkam odvolateľa odvolací súd poukazuje na závery opakovane formulovanév rozhodnutiach Ústavného súdu SR vo vzťahu k obsahovým požiadavkám odôvodnenia súdneho
rozhodnutia vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé konanie, podľa ktorých všeobecný súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie
(IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05). Námietky a výhrady odvolateľa smerujúce proti odôvodneniu rozsudku

sú neopodstatnené a odvolací súd ich posúdil len ako nespokojnosť so závermi prezentovanými v
rozhodnutí súdu prvej inštancie, ktoré neumožňujú prijať záver o odňatí možnosti stranám konať pred
súdom a porušení ich práva na spravodlivý proces.

18. Podľa ust. § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

19. Podľa ust. § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej
sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba

vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

20. V cit. ust. § 150 OZ sú iba príkladmo uvedené hľadiská, ku ktorým sa má pri vyporiadaní BSM
prihliadnuť; uvedené ustanovenie svojou všeobecnou formuláciou dáva široké možnosti prihliadnuť
podľa okolností konkrétneho prípadu na najrôznejšie skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť spôsob

vyporiadania. Pri výklade tohto ust. súd musí vychádzať z okolností konkrétneho prípadu tak, aby
rozhodnutím, ktorým sa vyporiadava BSM, upravil v rámci zákonných ustanovení majetkové vzťahy
medzi manželmi čo najúčelnejšie. Podstatou celého procesu vyporiadania je určenie, ktoré veci z BSM,
ktorémuzbývalýchmanželovpripadnúdovýlučnéhovlastníctva,pričomsavychádzazúvahyoúčelnom
využití veci. Ak nie je dobre možné veci, resp. všetky veci, účelne rozdeliť medzi bývalých manželov

podľa ich podielov, zákon pripúšťa možnosť prikázať veci, resp. ich časť do výlučného vlastníctva iba
jedného z bývalých manželov (spoluvlastníkov) s tým, že tomuto manželovi bude uložená povinnosť
zaplatiť druhému manželovi peňažnú sumu na vyrovnanie podielov. Pritom sa vychádza zo zásady
obsiahnutej v prvej vete § 150 OZ, že podiely oboch manželov sú rovnaké, pokiaľ nie sú zistené
podmienky pre stanovenie podielov v inom pomere s prihliadnutím na zásady uvedené v § 150 OZ.

Pre úvahu o (ne)rovnosti podielov je významné, ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral
o rodinu (spoločnú domácnosť či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie
či udržanie spoločných vecí. Posudzovanie výšky podielu manžela podľa toho, ako sa zaslúžil o
nadobudnutieaudržaniemajetkuzískanéhozatrvaniamanželstva,sauplatňujenajmävtýchprípadoch,
keď jeden z manželov za trvania manželstva buď vôbec nepracoval, najmä keď sa vyhýbal práci, počínal

si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu, ktorá musela byť za trvania
manželstva uhradená, alebo ak sa zistilo, že manžel sa o nadobudnutie spoločných vecí zaslúžil len v
podstatne menšej miere, a pod. V rámci vyporiadania BSM musí súd aj bez návrhu prihliadnuť na to, čo
bolo zo spoločného majetku vynaložené na oddelený samostatný majetok niektorého z manželov.

21. Ak pred uzavretím manželstva vznikne jednému z manželov peňažný dlh, z ktorého finančné
prostriedky sú použité na jeho samostatný majetok a zároveň tento dlh je splácaný počas trvania
manželstva, súd musí na túto skutočnosť prihliadnuť a zohľadniť ju pri výpočte podielu bývalého
manžela. V prejednávanej veci bol žalobcovi pred uzavretím manželstva (máj 2008) vo februári 2008
poskytnutý spotrebný úver 300.000,-Sk s úrokovou sadzbou 10,9 % p.a., RPMN 12,52 % a mesačnou

splátkou 5.898,73 Sk na investíciu do nehnuteľnosti. Žalobca bol v čase poskytnutia úveru podielovým
spoluvlastníkom v 1 nehnuteľnosti (rodičovského domu) v Smižanoch na základe darovacej zmluvy z
roku 2004. Z obsahu zmluvy vyplývajú tzv. špecifické podmienky, podľa ktorých dlžník bol povinný do
6 mesiacov odo dňa čerpania úveru predložiť banke faktúry, resp. iný doklad, preukazujúce účelovépoužitie finančných prostriedkov z úveru aspoň do výšky 80 % z výšky čerpaného úveru. V prípade
nesplnenia tejto povinnosti zo strany dlžníka v uvedenej lehote, banka zvýši úrokovú sadzbu z úveru o
2 % p.a. a dlžníkovi písomne oznámi novú výšku mesačnej anuitnej splátky. Z predložených výpisov z

účtu o splácaní tohto úveru je zrejmé, že dlžník (žalobca) až do splatenia úveru splácal anuitnú splátku v
rovnakej výške 195,80 € (5.898,73 Sk), zo strany banky teda nedošlo k zvýšeniu úrokovej sadzby úveru
a k navýšeniu mesačnej anuitnej splátky. Z toho možno dôvodne vyvodiť, že žalobca splnil povinnosť a
predložil banke faktúry alebo iné doklady, preukazujúce účelové použitie finančných prostriedkov z úveru
na investíciu do nehnuteľnosti, pričom strany v tomto období nevlastnili žiadnu nehnuteľnosť (žalovaná

tvrdila, že finančné prostriedky boli použité na rekonštrukciu podkrovia v rodičovskom dome žalobcu
v W., kde po svadbe žili, k čomu predložila fotodokumentáciu). Na druhej strane nebolo žalobcom
preukázané, že poskytnutý úver vynaložil na svadbu so žalovanou, k čomu jeho advokát uviedol,
„skutočnosť, že tieto prostriedky boli použité pre účely rodiny resp. na svadbu môj klient nevie preukázať“
a nerozporoval, že úver bol splácaný počas manželstva. Namietal v tejto súvislosti len to, že žalovaná
mala nízky príjem, pretože bola na rodičovskom príspevku, preto objektívne úver splácal žalobca. Tento

argument je však v zmysle § 150 (viď bod 19) v prejednávanej veci absolútne irelevantný.

22. V sporovom konaní, ako je aj toto konanie, sa uplatňuje prejednacia zásada, podľa ktorej je
zásadne vecou strán sporu tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (povinnosť tvrdenia) a označiť (navrhovať)
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť, dôkazné bremeno). Zákon ukladá strane

povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto právna norma zásadne určuje
rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodujúce preukázané, a
súčasne určuje aj nositeľa dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo
strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho

vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno.

23. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva a má tiež jedine procesný účel. Jeho zmyslom je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie v spore (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorý

nesplnilpovinnosťoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdenístanovenúv§157a§132ods.1CSP),
resp. dostal sa do situácie dôkaznej núdze, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Zákon vymedzuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania,
ktorý je určovaný výsledkami vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu
nebolo preukázané (v tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých

dôkazov,aninazákladedôkazov,ktorésúdvykonalbeznávrhu,jenepriaznivérozhodnutievneprospech
tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Dôkazné bremeno
je teda typicky inštitútom, ktorý súdu umožňuje rozhodnúť v tzv. dôkaznej núdzi. Dôkazné bremeno
ohľadom určitých skutočností leží na tej strane sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

24. Žalobca tvrdil, že finančné prostriedky z úveru 300.000,- Sk použil na svadbu so žalovanou, preto
pri splácaní tohto úveru počas manželstva nedošlo k vynaloženiu spoločných peňazí na jeho oddelený
výlučný majetok a nemožno 1 splatenej sumy zohľadniť v jej prospech.

25. Žalobca teda aj v odvolaní argumentuje totožnými tvrdeniami, aké uvádzal aj v konaní pred súdom
prvej inštancie, ktoré boli predmetom dokazovania. Súd prvej inštancie dôkaznú situáciu správne
vyhodnotil a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom o neunesení dôkazného bremena žalobcu pokiaľ
ide o použitie finančných prostriedkov z úveru poskytnutého vo februári 2008 na svadbu so žalovanou.
Žalobca sa dostal do dôkaznej núdze a na tom nič nemení ani fotokópia potvrdenia podpísaného

jeho rodičmi z 19.1.2019, podľa ktorého všetky rekonštrukčné práce na rodinnom dome boli vykonané
pred uzavretím manželstva žalobcu a žalovanej a ak boli nejaké práce robené boli vykonávané z ich
finančných prostriedkov. Toto potvrdenie rozhodne nedisponuje takou dôkaznou silou, ako svedecká
výpoveď rodičov žalovanej, podľa ktorej svadbu dcére platili oni, všetky výdavky matka žalovanej
odhadla asi na 100.000,-Sk a ako fotodokumentácia o rekonštrukcii podkrovia v dome v Smižanoch

predložená žalovanou. Odvolací súd v súvislosti s odvolacou argumentáciou žalobcu týkajúcou sa tohto
úveru a jeho odkazu na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo/288/2013 dodáva, že v uvedenom
rozsudku Najvyšší súd SR rieši odlišnú právnu situáciu a toto rozhodnutie nie je v prejednávanej veci
aplikovateľné.26. K argumentu žalobcu týkajúceho sa úhrady spoločného dlhu flexidebetu vo Všeobecnej úverovej
banke, a.s., kde po zániku BSM mal hradiť žalobca i za žalovanú celkovo sumu 1.560 € odvolací súd

uvádza, že samotný žalobca na pojednávaní 3.9.2019 zastúpený advokátom žiadal výslovne uhradiť
polovicu zo sumy vyčíslenej ku dňu 17.3.2015 bankou vo výške 1.084,97 €, teda 542,49 €, ktorú súd aj
započítal do pasív. V rámci konania o vyporiadania BSM sa vyporiadavajú pasíva ku dňu zániku BSM,
preto prípadné plnenie jedného z bývalých manželov za spoločné dlhy, vzniknuté neskôr, nie je možné
brať do úvahy v tomto konaní.

27. Súd prvej inštancie jasne, dostatočne a logicky vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k akceptácii
znaleckého posudku vyčísľujúceho všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti na sumu 41.200 €, závery, ktoré
prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje
rozhodnutie v tomto smere založil a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a podrobnostiach
na nich odkazuje. K námietke odvolateľa, že súd neakceptoval ním predložené inzertné ponuky

nehnuteľností s predajnou cenou uvádzanou v rozmedzí 60.000 - 70.000 € (niektoré z ponúkaných
nehnuteľností boli pripojené na verejný vodovod a kanalizáciu, sporná nehnuteľnosť nie je) odvolací
súd poznamenáva, že na návrh žalobcu súd oslovil realitné kancelárie, z ktorých reagovala realitná
kancelária VB reality (ktorú predtým kontaktoval samotný žalobca) a táto najmä po zohľadnení polohy
domu odhadla jeho všeobecnú hodnotu na 42.000 - 45.000 €. Znalec, ktorý vypracoval ohodnotenie

všeobecnej ceny nehnuteľnosti na žiadosť žalobcu, ktorý tento znalecký posudok predložil súdu, ju určil
v sume 41.200 €. Súd nemal dôvod nevychádzať z tohto znaleckého posudku, podľa ktorého všeobecná
hodnota nehnuteľnosti kopírovala cenu uvádzanú realitnou kanceláriou VB reality a navyše s týmto tzv.
súkromným znaleckým posudkom súhlasila aj žalovaná, napriek tomu, že súdom ustanovený znalec
určilhodnotunehnuteľnostilennasumu24.900€,ktorábybolapreňuoveľapriaznivejšia.Kznaleckému

posudku vyhotovenému H.. D. treba uviesť, že bol vyhotovený za iným účelom (hypotekárny úver) a nie
je aktuálny, lebo je z r. 2009.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré odkazuje a rozsudok

ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,

v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

30. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Žalovaná bola
v odvolacom konaní úspešná, preto jej súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčenýsudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím

súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421
ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacomalebodovolacomsúde(§427ods.1,2CSP).Vdovolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem

skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).