Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217218145
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217218145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek

senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobkyne: SPP - distribúcia, a.s.,
Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpenej: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o.,
Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: P. V., nar. XX. I. XXXX, bytom Y. XXX/XX,
X. T., o zaplatenie 491,99 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda z 18. septembra 2018 č. k. 6Csp/247/2017-50, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 491,99
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 491,99 eur od 10.1.2018 do zaplatenia,
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.
Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 72 ods. 8 (nesprávne uvedený § 79 ods. 8), § 73 ods. 4 a 5, §
82 ods. 1 až 4 zákona č. 251/2012 Z. z. energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„ZoE“),§139ods.1,§517ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonníkvznení

neskorších predpisov (ďalej len „O. z., alebo aj Občiansky zákonník“), § 3 nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení
platnom a účinnom ku dňu omeškania.
Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že na
odbernom mieste (nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej) došlo k neoprávnenému odberu zemného
plynu (odber bez uzavretej zmluvy). Vlastníčkou nehnuteľnosti bola žalovaná, ktorá sa bránila v odpore
proti platobnému rozkazu tým, že do septembra 2011 na predmetnom odbernom mieste odoberal

plyn P. Y. a do uvedenej doby zrejme s nehnuteľnosťou ona sama ako vlastník nedisponovala. K
neoprávnenému odberu zemného plynu však dochádzalo na tomto odbernom mieste v období od
31.3.2010 do 29.6.2016. Žalovaná k odporu proti platobnému rozkazu nepripojila žiadne listinné dôkazy
a nenavrhla v tomto smere vykonať žiadne dokazovanie. Súd mienil žalovanú vypočuť ako stranu
na pojednávaní, na ktoré sa ale nedostavila a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila.
Žalovaná neuviedla žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, nepripojila listiny, neoznačila
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Niektoré tvrdenia v odpore proti platobnému rozkazu súd

prvej inštancie vyhodnotil ako zmätočné. Pretože žalovaná je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a
kontrolou na odbernom mieste dňa 29.6.2016 bol zistený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy,
za neoprávnený odber zemného plynu bez uzavretej zmluvy zodpovedá žalovaná ako vlastníčka
nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie dodal, že pri skončení zmluvného vzťahu bol na meradle slúžiacomna meranie spotreby plynu dodávateľom zaznamenaný stav 2.915 m3. Pri kontrole dňa 29.6.2016 bol na
tom istom meradle zaznamenaný stav spotreby 4.720,30 m3. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel
(vrátane príslušenstva, pretože žalovaná sa s plnením dostala do omeškania).

V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vecne úspechom žalobkyne v plnom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná včas odvolanie. Uviedla, že nemala
uzavretú zmluvu s SPP, v nehnuteľnosti nemá žiaden plynový spotrebič a SPP upozorňovala na

demontáž zariadenia. O nečestnosti konania SPP podľa nej svedčí fakt, že pri demontáži chceli od
žalovanej podpis, ktorý odmietla a je zaujímavé, že na doklade je podpis p. Y., ktorý tam ani nebol. Prečo
potom žalobkyňa žiada peniaze od žalovanej? Rozsudok považuje za podivný. Pán Y. mal podlžnosti u
vodární a elektrární, ktoré si s tým však poradili sami. Žalobkyňa mala dokázať, že mala so žalovanou
zmluvu, nie žalovaná dokazovať, že zmluvu nemala.

3. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Neoprávnený odber
žalovanoubolvkonanípreukázaný.Niejepovinnosťoužalobkynezisťovať,ktoskutočneplynodoberala
teda, kto nehnuteľnosť užíval. Poukázala na vybrané rozhodnutia súdov (prvoinštančných i odvolacích).
Dodala, že neoprávnený odber je za obdobie od 31.3.2010 do 29.6.2016, pričom žalovaná tvrdila, že p.
Y. užíval nehnuteľnosť do septembra 2011 (čo ani nepreukázala).

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1
CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP, posudzujúc

ho podľa obsahu) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§
380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas

verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

5. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoju právnu argumentáciu na preukázaní
zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu.

6. Podľa § 82 ods. 1 písm. a/ ZoE neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy o 1.
pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti, 2. dodávke alebo združenej dodávke
plynu, alebo 3. prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a
distribúcii plynu.

7. Podľa § 82 ods. 2 ZoE odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi
plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi
zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je
povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a

prevádzkovateľovi distribučnej siete.

8. Žalovaná v odvolaní namietala, že nemala uzavretú zmluvu o dodávke plynu. Tu je potrebné uviesť,
že práve v dôsledku tejto skutočnosti, za súčasného zistenia, že k odberu plynu došlo na predmetnom
odbernom mieste, bolo konštatované, že odber bol neoprávnený v zmysle § 82 ods. 1 písm. a/ ZoE

(neoprávneným odberom plynu je odber bez uzavretej zmluvy). Zrejme mylne sa žalovaná domnieva, že
žalobe nie je možné vyhovieť, ak k uzavretiu zmluvy nedošlo, resp. zmluvný vzťah netrval, bol ukončený.
Jej argumentácia v odvolaní preto v tomto smere neobstojí.

9. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje

tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu (čl. 8 CSP).

10. Doktrína civilného procesu tradične rozlišuje medzi procesnými povinnosťami a procesnými
bremenami. Procesná povinnosť je konkrétna a spravidla vynútiteľná procesná povinnosť stanovenáobjektívnym právom a ako taká je súčasťou procesnoprávneho vzťahu medzi súdom a procesnými
stranami. Procesné bremeno je, naopak, špecifickým následkom nedodržania relevantných procesných
povinností. Procesné bremeno nie je teda súdom vynútiteľná povinnosť, jeho prípadné neunesenie

však predstavuje určitú formu procesnej sankcie. Touto procesnou sankciou je najčastejšie strata sporu.
Inak povedané, neunesenie konkrétneho procesného bremena nie je sankcionované zo strany súdu
konkrétnou sankciou (napr. peňažnou sankciou a pod.), ale sankciu predstavuje strata civilného sporu
(Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný
sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 50 s.).

11. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto
odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
Dodáva sa, že žalovaná nenavrhla v konaní vykonať žiadne dokazovanie, pojednávania, kde mala
možnosť sa k veci vyjadriť sa nezúčastnila, preto súd prvej inštancie postupujúc v súlade s prejednacou

zásadou civilného sporového konania, rozhodol tak, že žalobe vyhovel.

12. Pre úplnosť sa uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka
konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04).

13. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a odvolaním nespochybneného rozhodnutia o trovách
prvoinštančného konania.

14. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný úspech vo veci
(žalobkyňa), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech
nemala (žalovaná).

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.