Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010128
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010128.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Vanka, v trestnej veci proti obžalovanej D. M., pre zločin
krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 Trestného zákona a iné, o
odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor" ) a o odvolaní
obžalovanej D. M. (ďalej len „obžalovaná") proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany z 09.09.2019, sp.

zn. 1T/21/2019, na neverejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 30. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/, písmeno e/ odsek 3 Trestného poriadku
z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku v e c s a v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Topoľčany (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznal obžalovanú D.
M. vinnou v bodoch 1/ až 4/ zo zločinu krivého obvinenia podľa § 345 odsek 1, odsek
2 písmeno a/, odsek 3 Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 140 písmeno b/ Trestného
zákona; v bodoch 1/ až 3/ z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 1
Trestného zákona a v bode 4/ z prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 odsek 2 Trestného

zákona na tom skutkovom základe, že :

1/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345
Trestnéhozákonaatrestnýchnásledkochkrivejvýpovedeakrivejprísahypodľa§346Trestnéhozákona
v Topoľčanoch, pred povereným príslušníkom PZ Obvodného oddelenia PZ Topoľčany dňa 27.10.2017
v trestnom konaní proti obvinenému B. E. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360

odsek1,odsek2písmenob/TrestnéhozákonapodČVS:ORP-596/TO-TO-2017vprocesnompostavení
svedka vypovedala, že B. E. dňa XX.XX.XXXX v popoludňajších hodinách telefonicky kontaktoval jej
sestru K. M. na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX z telefónu číslo XXXX XXX XXX a vyhrážal sa jej
zabitím, vulgárne jej nadával, následne dňa XX.XX.XXXX asi o XX.XX h opäť telefonicky kontaktoval
z neznámeho telefónneho čísla jej sestru K. M., opätovne jej nadával a vyhrážal sa zabitím jej a jej
maloletým deťom s tým, že pôjde páliť deťom sviečky na cintorín, že ju zabije, že ak deti nebudú patriť

jemu, tak nikomu, pričom vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko v tom
čase neboli uskutočnené telefonické hovory a vypovedala tak preto, aby sa B. E. pomstila za konanie
zo dňa XX.XX.XXXX kedy sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal zabitím a tým, že v minulosti jej sestru fyzicky
opakovane napádal,

2/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345

Trestného zákona a trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného
zákona v Topoľčanoch, pred vyšetrovateľom PZ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZv Topoľčanoch dňa 16.11.2017 v trestnom konaní proti obvinenému B. E. za prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona pod ČVS:ORP-464/VYS-
TO-2017 v procesnom postavení svedka opätovne vypovedala k okolnostiam, ktoré boli predmetom

vyšetrovania tak, že po incidente v B., keď sa vrátila jej sestra K. M. domov do C., kde žili v spoločnej
domácnosti, v ten istý deň vo večerných hodinách telefonoval obvinený B. E. K. M., pričom jej do
telefónu vulgárne nadával, vyhrážal sa zabitím a následne na druhý deň, vo večerných hodinách jej
telefonoval opätovne s tým, že sa jej vyhrážal zabitím, nakoľko mu bránila v styku s deťmi, pričom
vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko v tom čase neboli uskutočnené

telefonické hovory a vypovedala tak preto, aby sa B. E. pomstila za konanie zo dňa XX.XX.XXXX kedy
sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal zabitím a tým, že v minulosti jej sestru fyzicky opakovane napádal,

3/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona
a trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona v Topoľčanoch,
pred vyšetrovateľom PZ odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch dňa

09.02.2018 v trestnom konaní proti obvinenému B. E. za prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona pod ČVS:ORP-464/VYS-TO-2017 v procesnom
postavení svedka svoje predchádzajúce výpovede zmenila keď vypovedala, že obvinený B. E. v dňoch
XX.a XX.XX.XXXXvovečernýchhodináchtelefonovaljejsestreK.M.,vyhrážalsajejzabitímavulgárne
jej nadával, pričom sa mohlo stať, že telefonoval na jej telefónne číslo XXXX XXX XXX z neznámeho

telefónneho čísla, pričom vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko
v tom čase neboli uskutočnené telefonické hovory a vypovedala tak preto, aby sa B. E. pomstila za
konanie zo dňa XX.XX.XXXX kedy sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal zabitím a tým, že v minulosti jej
sestru fyzicky opakovane napádal,

4/ po tom, ako bola poučená o trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona
a trestných následkoch krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 Trestného zákona a po zložení
prísahy podľa § 265 odsek 1, odsek 2 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní konanom na
Okresnom súde Topoľčany, v trestnej veci obžalovaného B. E. za prečin nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, vedenom pod č.k. 3T/8/2018, dňa

02.05.2018 v procesnom postavení svedka vypovedala, že obžalovaný B. E. sa telefonicky v dňoch XX.
a XX.XX.XXXX opakovane vyhrážal sa zabitím jej sestre K. M., telefonoval na mobilný telefón svedka
A., pretože ona, jej sestra K. M. a svedok A. používali navzájom mobilné telefóny, telefóny jej a sestry
K. boli čiernej farby, ale inej značky a telefń svedka A. bol bielej farby a pri telefonátoch K. M. v dňoch
XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bola prítomná spolu s C. A., pričom vedela, že okolnosti, ktoré uviedla ako

svedkyňa nie sú pravdivé, nakoľko v tom čase neboli uskutočnené telefonické hovory a vypovedala
tak preto, aby sa B. E. pomstila za konanie zo dňa XX.XX.XXXX kedy sa jej sestre K. M. v B. vyhrážal
zabitím a tým, že v minulosti jej sestru fyzicky opakovane napádal,

pričom opakované výpovede obvinenej D. M. viedli k vzneseniu obvinenia podľa § 206 odsek 1

Trestného poriadku B. E. za konanie, ktoré sa malo stať v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX a malo
spočívaťvtelefonickýchvyhrážkachzabitímvTopoľčanoch,právneposúdenéakoprečinnebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona, k jeho zadržaniu podľa §
85 odsek 1 Trestného poriadku dňa 26.10.2017 a následnému vzatiu do väzby uznesením sudcu
pre prípravné konanie Okresného súdu Topoľčany č.k. 1Tp/57/2017 zo dňa 28.10.2017 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 1Top/76/2017 zo dňa 10.11.2017 z dôvodov podľa § 71 odsek
1 písmeno c/ Trestného poriadku, pričom vo väzbe bol od 26.10.2017 do 30.5.2018, kedy bol z väzby
prepustený príkazom samosudkyne Okresného súdu Topoľčany č.k. 3T/8/2018 zo dňa 30.5.2018, v
spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 2To/59/2018 zo dňa 12.09.2018 odsúdený za prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom

na ustanovenie § 139 odsek 1, odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona za skutok, ktorého sa dopustil
dňa 22.10.2017 v Seredi tým, že sa vyhrážal zabitím matke svojich maloletých detK. M. a podľa §
285 písmeno a/ Trestného poriadku bol tým istým rozsudkom Okresného súdu Topoľčany oslobodený
spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Topoľčany číslo Pv 629/17/4406 zo dňa 26.03.2018
za skutok, ktorého sa mal dopustiť tak, že v dňoch 23.10.2017 a 24.10.2017 v Topoľčanoch, mal

sa opakovane telefonicky vyhrážať zabitím K. M., právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného
vyhrážania § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139
odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol
obžalovaný stíhaný.Za to súd prvého stupňa uložil obžalovanej podľa § 345 odsek 3 Trestného zákona, nezistiac u nej
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona a nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37

Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 41odsek 2 Trestného zákona úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní štyri roky , na výkon ktorého obžalovanú podľa§ 48 odsek 2 písmeno a/
trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok v zákonnej lehote napadli odvolaním okresný prokurátor ako aj obžalovaná.

Prokurátor v písomných dôvodoch vyjadril svoj nesúhlas s postupom súdu prvého stupňa pri ukladaní
trestu obžalovanej majúc za to, že celé konanie je potrebné posúdiť ako jedno pokračovacie konanie,
čiže konanie spáchané v jednočinnom súbehu, ktoré po objektívnej stránke naplnilo skutkové podstaty
niekoľkých trestných činov. Trest mal byť preto ukladaný iba podľa ustanovenia § 41 odsek 1 Trestného
zákona a mala byť zohľadnená priťažujúca okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona,

spočívajúca v spáchaní viacerých trestných činov. Vzhľadom na túto okolnosť, bolo potrebné zvýšiť
spodnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, kde upravená trestná
sadzba je šesť rokov, preto pokiaľ bol obžalovanej uložený trest odňatia slobody vo výmere štyri roky,
bol trest ukladaný pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu.
S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd vo vlastnej kompetencii rozhodol tak,

že obžalovanej uloží trest v rámci trestnej sadzby § 345 odsek 3 Trestného zákona, bez zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno
h/ Trestného zákona postupom podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona a podľa § 41 odsek
1 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici upravenej trestnej sadzby so
zaradením pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovaná prostredníctvom svojej obhajkyne v dôvodoch odvolania poukazovala najmä na tú
skutočnosť, že v predmetnom prípade boli prezentované dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom
odporujú.Najednejstranevýpoveďobžalovanej,svedkovK.M.aC.A.anadruhejstrane výpoveďB.E..
Pokiaľ platí zásada prezumpcie neviny, ide teda o klasický prípad pre možnosť jej aplikácie najmä z

dôvodu, že pri závažných pochybnostiach, týkajúcich sa preukázania viny, ktoré vylučujú preukázanie
viny nad všetky pochybnosti, je potrebné postupovať v prospech obžalovaného i keď sú indície, ktoré
nevinu spochybňujú. Vinu obžalovaného je potrebné preukázať nad všetky pochybnosti, v opačnom
prípade nie je dôvod pre odsudzujúci rozsudok. To, že vina obžalovanej nad všetky pochybnosti
preukázaná nebola, vyplýva nielen z hore uvedených argumentov, ale i z obsahu celého spisového

materiálu.
Navrhla preto, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.

Na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenými osobami - okresným prokurátorom

a obžalovanou, odvolací súd nezistiac dôvody na postup vyplývajúci z § 316 Trestného poriadku,
preskúmal podľa § 317 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolatelia podali odvolanie a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 119 odsek 1 Trestného poriadku, v trestnom konaní treba dokazovať najmä

a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
c) závažnosť činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
d) osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie
ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,

e) následok a výšku škody spôsobenú trestným činom,
f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

Podľa § 168 odsek 1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne
uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera

a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,akosasúdvyrovnalsobhajobou,prečonevyhovelnávrhomnavykonanie
ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľapríslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba
odôvodniť aj tieto výroky.

Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin;

Podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných
činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich
najprísnejšie trestný.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného

poriadku zistil, že v konaní predchádzajúcom napadnutému rozsudku došlo:

- k nejasnostiam a neúplnostiam skutkových zistení, pretože súd prvého stupňa sa nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného
poriadku),

- k pochybnostiam o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba
dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy (§ 321 odsek 1 písmeno c/ Trestného
poriadku),

- k porušeniu ustanovenia Trestného zákona (§ 321 odsek 1 písmeno d/ trestného poriadku ).

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa dôvodil, že u obžalovanej nezistil žiadne
poľahčujúce okolnosti podľa § 36 Trestného zákona (správne) a ani priťažujúce okolnosti podľa § 37
Trestného zákona (nesprávne) a konanie mal za viacčinný súbeh (nesprávne), a preto

obžalovanej ukladal úhrnný trest v zmysle tzv. asperačnej zásady (nesprávne) postupom podľa § 41
odsek 2 Trestného.
Súčasne vymenoval všetky ustanovenia, ktoré v dôsledku uloženia úhrnného trestu v zmysle zásady
zostrenia aplikoval, pričom takého strohé úvahy pri ukladaní trestu (uvedené na strane čl. 11 posledný
odsek napadnutého rozsudku) nie sú v žiadnom prípade správne a ani preskúmateľné.

Cieľom ustanovenia § 42 odsek 1 Trestného zákona o súhrnnom treste je, aby súhrnný trest tvoril
jednotu, akoby išlo o trest úhrnný. V takom prípade je potrebné predovšetkým skúmať, či ide o viacčinný
súbeh a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť retrospektívne zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený
a ak je možné na také odsúdenie prihliadať. Súhrnný trest sa neuloží v takých prípadoch, kedy nie je

možné prihliadať na predchádzajúce odsúdenie, ktoré by inak bolo dôvodom na postup podľa § 42 odsek
1 Trestného zákona. Tento účinok môže vyplývať zo zákona alebo z iného rozhodnutia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení výroku o treste pritom neuviedol žiadne právne úvahy, na základe
ktorých trest obžalovanej ukladal postupom podľa § 49 odsek 2 Trestného zákona v zmysle

zásady zostrenia.

Nepochybne je potrebné prisvedčiť odvolateľovi - prokurátorovi v tom, že v posudzovanom prípade
u obžalovanej ide o jedno konanie spáchané viacerými čiastkovými útokmi (konaniami), čiže ide o
pokračovacítrestnýčin (§122odsek10Trestnéhozákona),tedakonaniespáchanévjednočinnom

súbehu, ktoré po objektívnej stránke naplnilo skutkové podstaty viacerých trestných činov, preto súd
prvého stupňa mal ukladať trest úhrnný podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona pri (správnom) nezistení
žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa §
37 písmeno h/ (spáchanie viacerých trestných činov) Trestného zákona.

Vzhľadom na uvedené zistenia je preto výrok o treste obžalovanej v napadnutom rozsudku jednak
nezákonný a tiež závery súdu prvého stupňa ohľadne nemožnosti použitia ustanovenia o mimoriadnom
znížení trest § 39 odsek 1 Trestného zákona, predčasné.Keďže všetky hore uvedené nedostatky a pochybenia sa nedajú odstrániť v odvolacom konaní, pretože
by sa tým nahrádzala činnosť súdu prvého stupňa a dôkazy, ktoré je potrebné vykonať, by mohli viesť
k iným skutkovým záverom, odvolací súd na základe odvolania prokurátora, v záujme zachovania

dvojinštančnosti konania, zrušil napadnutý rozsudok iba vo výroku o treste a vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vyžiadať si aktuálne správy o povesti obžalovanej, preveriť jej pomery
(obžalovaná pravdepodobne od ostatného hlavného pojednávania súdu prvého stupňa už porodila),

rozhodné pri ukladaní druhu a výmery trestu a na základe ich vyhodnotenia opätovne rozhodnúť
vo výroku o treste.
Po vykonaní uvedených inštrukcií bude potrebné, aby súd prvého stupňa jasným a zrozumiteľným
spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie tak, aby tak zodpovedalo ustanoveniu § 168 Trestného poriadku.

S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok (§ 185 odsek 2 Trestného poriadku ).