Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719010002
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719010002.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného C. W., za zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona,
prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. marca 2020 odvolanie okresného prokurátora Zvolen
proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/115/2019 zo dňa 22.01.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie okresného prokurátora Zvolen z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. 4T/115/2019 zo dňa 22.01.2020 bol obžalovaný C. W.
uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3
písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

v období od presne nezisteného dňa roku 2014 do dňa 26.08.2019, s výnimkou skutkov zo
dňa 26.08.2014 a 18.03.2015, v N., v priestoroch rodinného domu na adrese L. č. XX,
ako aj na ďalších miestach spôsoboval pod vplyvom alkoholu psychické a fyzické utrpenie
svojej manželke K. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N., L. č. XX, a to
bezdôvodným vyvolávaním hádok, vulgárnym nadávaním do praciek a kuriev, ponižovaním,
fyzickým napádaním, vykrúcaním rúk a nôh ako aj udieraním rukami do tváre, pričom sa jej

vyhrážal, že ju zabije, v dôsledku čoho sa K. W. viackrát ukryla a uzamkla v priestoroch kúpeľne
domu alebo ušla z domu preč, pričom takto konal aj

- v nezistený deň koncom mesiaca máj 2019 vo večerných hodinách v rodinnom dome v N., L. č.
XX, keď poškodená K. W. naložila alkohol do auta a takto mu
zabránila prístup k alkoholu, tak ju chytil pod krk a škrtil ju pravou rukou pod hrdlom, ruky

jej bolestivo vykrúcal a nadával jej do píč, na čo tento krik prebudil ich dcéru G.
W., ktorá mu zabránila v ďalšom útoku,

- v presne nezistenom dni v mesiaci jún 2019 v priestoroch domu v N., L. č. XX
sedel a kolenom držal poškodenú K. W. na gauči, rukami jej držal jej ruky, pričom
jej krik o pomoc započul do garáže ich syn C. W., ktorý mu zabránil v ďalšom útoku,

- naposledy dňa 26.08.2019 vo večerných hodinách v priestoroch rodinného domu v N., L. č.
XX v miestnosti obývacej izby po hádke ohľadom jeho strateného mobilného
telefónu napadol K. W., ktorú za nohy stiahol na zem z kresla, v ktorom sedela, po čom z obavy o svoj
život a zdravie ušla na dvor rodinného domu a ukryla sa za kríky, kde
vybehol za ňou, po tom, čo sa K. W. vrátila do domu a sadla si v obývacej izbe, tak

ju uchopil za ruky a vykrúcal jej ich a keď chcela privolať svojim mobilným telefónom
pomoc, tento jej zobral, na čo sa ona vyslobodila z jeho zovretia a z obavy o svoj život azdravie opätovne ušla na dvor rodinného domu, kde ju našla dcéra G. W., ktorá
na miesto privolala policajnú hliadku,

- čím takýmto svojím konaním spôsoboval poškodenej K. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom N., L. č. XX psychické a fyzické utrpenie.

Za to bol obžalovaný C. W. odsúdený podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, §
38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3

(tri) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu súd uložil
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti citovanému rozsudku podal dňa 29.1.2020 odvolanie prokurátor do výroku o treste v neprospech
obžalovaného, ktoré dodatočne písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch uviedol, že sa s výmerou

súdom uloženého trestu nestotožňuje. Nesúhlasí so záverom súdu, že trestná sadzba ustanovená
zákonom pre prejednávaný trestný čin je aj na dolnej hranici pre obžalovaného neprimerane prísna a na
ochranu spoločnosti postačuje uloženie trestu kratšieho trvania. Vyslovil názor, že zákonodarca určenou
trestnou sadzbou chcel vyjadriť závažnosť uvedených typov konaní voči blízkym osobám. Konanie
obžalovaného sa ničím nelíši od štandardných spôsobov páchania trestnej činnosti posudzovanej

podľa § 208 Tr. zákona. Dopúšťal sa ho po dlhší čas, jeho konanie malo dopad na zdravotný stav
poškodenej, výrazne jej narúšalo obvyklý spôsob života, vyvolalo pocity menejcennosti, neistotu a
strach, v somatickej oblasti vyčerpanosť, poruchy spánku, desivé sny, preto nie je namieste ho
bagatelizovať. Rovnako tak v osobe obžalovaného ide o človeka, ktorý je síce z prísne formálneho
pohľadu bezúhonný - netrestaný, ale pri hodnotení osoby musí byť vzaté do úvahy, že ide o osobu,

ktorá má sklony k agresívnemu konaniu voči ženám, či už voči manželke alebo voči matke, kde za také
konanie bol v minulosti stíhaný a postihnutý, či potrestaný. Poukázal na skutočnosť,
že obžalovaný bol uznaný vinným z kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby, a to vzhľadom na dlhší čas, po ktorý sa obžalovaný konania dopúšťal.
Bolo preukázané, že sa nejednalo o exces v správaní obžalovaného, pretože pred skutkom bolo jeho

spolužitie s poškodenou riešené v priestupkovom konaní a aj v inom trestnom konaní. Zo
strany obžalovaného išlo o obvyklý spôsob života, ktorým prakticky denno-denne terorizoval manželku,
so stupňujúcou sa agresivitou, ktorý mal dopad nielen na samotnú manželku, ale aj na vzťahy v rodine v
podobe núteného odchodu detí z domu a v podobe obmedzených návštev rodinných príslušníkov, čím
dochádzalo k narúšaniu rodinných väzieb. Uvedené skutočnosti nie sú takého charakteru, že by mali

mať za následok ukladanie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu, vo výmere menšej ako polovica
dolnej hranice trestnej sadzby. Navrhol aby odvolací súd z dôvodu podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
poriadku zrušil napadnutý výrok rozsudku a podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku rozhodol vo veci sám tak,
že obžalovanému uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

K podanému odvolaniu prokurátora sa písomnou formou vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojej
obhajkyne. Obhajkyňa vo vyjadrení uviedla, že Okresný súd Zvolen postupoval v trestnom konaní
správne, vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a správne právne veci posúdil. Okresný
súd pri ukladaní druhu a výmery trestu postupoval v súlade so zákonom a obžalovanému uložil
primeraný trest. Okresný súd prihliadol na spôsob spáchania činu, následok, zavinenie, pohnútku aj

na poľahčujúcu okolnosť, osobu páchateľa, jeho pomery aj možnosť jeho nápravy v zmysle § 34 ods.
4 Trestného zákona s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Trestného zákona.
Poukázala na to, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a
taktiež aj napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže urobil na hlavnom
pojednávaní okresného súdu vyhlásenie o vine a okresný súd jeho vyhlásenie v súlade s

ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku prijal. Obžalovaný takýmto postupom umožnil prevziať
výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami
dokazovania na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný tým, že pred súdom urobil vyhlásenie o vine, teda
podstatne uľahčil dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri
ukladaní trestu zohľadniť. Taktiež poznamenala, že okresný súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť na

strane obžalovaného. V ďalšom poukázala na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR zo dňa 27.06
2017, sp. zn. Tpj/55/2016 k otázke zjednotenia v otázke možnosti/nemožnosti priznania poľahčujúcich
okolností podľa § 36 písm. n) a písm. l) Trestného zákona, podľa ktorého ak obžalovaný uzná vinu
a súd jeho vyhlásenie príjme, má súd možnosť aj v tomto prípade mimoriadne znížiť trest pri použitídanej analógie po prijatí vyhlásenia súdom v zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Trestného
zákona. Vyslovila názor, že vo veci obžalovaného bolo dostatočne preukázané, že použitie trestnej
sadzbyustanovenejzákonombybolopreobžalovanéhoneprimeraneprísneanazabezpečenieochrany

spoločnosti bude postačovať aj trest kratšieho trvania. Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný sa
trestného činu dopustil výlučne a len za použitia alkoholických nápojov, teda v stave zmenšenej
príčetnosti. Súd obžalovanému okrem uloženia trestu odňatia slobody uložil aj ochranné liečenie a
teda aj uložením trestu kratšieho trvania za súčasného uloženia ochranného liečenie je možné u
obžalovaného dosiahnuť ochranu spoločnosti. Zároveň súd v rámci ukladania trestu argumentačne

odôvodnil uplatnenie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona bez pochybností a oprávnenosti
použitia tohto inštitútu. K tvrdeniu prokurátora o tom, že obžalovaný má sklony k agresívnemu konaniu
voči ženám uviedla, že táto skutočnosť nebola v trestnom konaní preukázaná a ani raz prokurátorom
vytknutá. Táto skutočnosť nevyplynula ani zo záverov žiadneho znaleckého posudku predloženého
v trestnom konaní. Taktiež nebolo v trestnom konaní preukázané, že by obžalovaný denno- denne
terorizoval svoju manželku, práve naopak samotná poškodená sa vyjadrila, že k nevhodnému správaniu

zo strany obžalovaného dochádzalo výlučne len keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu. Na túto
skutočnosť prihliadol aj súd pri určovania výmery trestu. Záverom navrhla, aby odvolací súd podané
odvolanie v zmysle ustanovenia § 319 Tr. poriadku zamietol ako nedôvodné.

Krajský prokurátor sa na verejnom zasadnutí stotožnil z dôvodmi odvolania okresného prokurátora

a vyslovil názor, že v danom prípade bolo nesprávne aplikované ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a rozhodol vo veci sám tak,
že obžalovanému uloží trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo
výmere 7 rokov.

Obhajkyňaobžalovanéhonaverejnomzasadnutípoukázala,žeokresnýsúdpriukladanítrestuzohľadnil
všetky skutočnosti, i osobu obžalovaného, jeho hodnotenie z výkonu väzby a navrhla odvolanie
prokurátora podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu poukázal na to, že 30 rokov so svojou manželkou

žil riadny života a pomáhal jej pri podnikaní. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť
podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k

vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nie je
dôvodné.

Na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 23.4.2019 obžalovaný v súlade
s ustanovením § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku vyhlásil, že nepopiera spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5 Trestného poriadku
postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného
poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie obžalovaného

prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa
obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o
treste a ochranného opatrenia.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd preskúmaval len výrok o treste a zistil, že okresný súd

prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34, § 36, § 37, § 38 Trestného zákona dôležité z
hľadiska jeho ukladania a to spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti (v danom prípade neboli zistené), osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosti nápravy, ale i generálnu a individuálnu prevenciu. Odôvodnenie uloženého trestu je vnapadnutom rozsudku dostatočné a vecne správne, preto odvolací súd v tomto smere odkazuje na
dôvody rozsudku okresného súdu. Aj odvolací súd po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností
dôležitých pre určenie výmery trestu s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu obžalovaného,

dospel k záveru, že uloženie trestu odňatia slobody podľa § 208 ods. 3 Tr. zákona v trestnej sadzbe od
7 rokov do 15 rokov, by bolo neprimerane prísne. Aj odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej
veci sú splnené podmienky na aplikáciu inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1
Tr. zák., za použitia obmedzujúceho ustanovenia § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák., podľa ktorého súd
nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou

odvolateľa, že neboli splnené podmienky na mimoriadneho zníženia trestu u obžalovaného. Podľa
názoru odvolacieho súdu skutočnosti, ktorými okresný súd odôvodnil, prečo u obžalovaného využil
možnosť zníženia výmery trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, zakladajú opodstatnenosť
takéhoto postupu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu za súčasného uloženia ochranného liečenia je
účel trestu možné dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Za takéhoto stavu, preto okresný súd správne
u obžalovaného znížil výmeru trestu odňatia slobody na tri roky, ktorý vyslovil ako nepodmienečný.

Pokiaľ ide o zaradenie obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorý sa vykonáva
diferencovane v troch stupňoch, odvolací súd pripomína, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin a v takom prípade podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd
zaradí páchateľa na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, preto okresný súd správne

rozhodol, keď obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu so minimálnym stupňom stráženia.
Odvolací súd má za to, že uložený nepodmienečný trest odňatia slobody povedie k dosiahnutiu účelu
trestu tak, ako to je vyjadrené v ustanovení § 34 Trestného zákona.

Zákonu zodpovedá i výrok, ktorým súd prvého stupňa obžalovanému na základe odporúčania znalcov

uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou

Na základe z horeuvedeného má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym a zákonným
spôsobom a preto odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.