Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2024

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/123/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3023200054
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2024:3023200054.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako
členky senátu vo veci žalobkyne: mal. T. I., nar. XX. N. XXXX, R. XXX/XX, U., zastúpenej zákonnou
zástupkyňou - matkou: I. I., nar. X. N. XXXX, bytom tamtiež, právne zastúpenej: Lichner Legal s.
r. o., IČO: 47 246 804, Legionárska 7451/4, Trenčín, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Špitálska 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 3. decembra 2019, č. UPS/US1/
SSVOPPKPC2/SOC/2019/12844/JH, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v
Trenčíne č. k. 29 Sa 2/2023-45 z 26. apríla 2023 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 29 Sa 2/2023-45 z 26. apríla 2023 sa mení tak, že sa zrušuje
rozhodnutie žalovaného z 3. decembra 2019, č. UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/12844/JH, a vec
sa mu vracia na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom,
ako aj kasačných konaní.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že matka žalobkyne požiadala Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny Trenčín o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie v zmysle § 40 ods. 1 zákona
č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení
neskorších predpisov. Posudková lekárka úradu práce posúdila na tento účel zdravotný stav žalobkyne
a svoje závery vyjadrila v lekárskom posudku z 19. júna 2019. V ňom ako klinickú diagnózu ustálila
cystickú fibrózu s miernymi prejavmi s mierou funkčnej poruchy 50 %, ktorú zaradila do kapitoly III pol.
10 písm. a) prílohy č. 3 cit. zák. (Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok - cystická fibróza -
s pľúcnymi prejavmi, črevnými prejavmi mierneho stupňa) s tým, že telesný vývoj žalobkyne zodpovedá

jej veku. V odôvodnení uviedla, že žalobkyňa síce je odkázaná na opatrovanie, avšak nie je odkázaná
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla, pretože nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 10 písm. a) a b) cit. zák. Nie je odkázaná ani
na individuálnu prepravu, pretože je schopná premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb
a späť, nastupovať do takéhoto vozidla, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z neho, a nemá ani
duševnú poruchu, ani ťažkú poruchu zvieračov. Lekársky posudok vypracovala na podklade nálezov z
odborných vyšetrení pediatra zo 6. júna 2019, pediatrického pneumológa a ftizeológa zo 14. februára,

25. apríla a 3. júna 2019, otorinolaryngológa z 3. júna a 24. mája 2019, pediatrického endokrinológa
z 28. novembra 2018 a 23. mája 2019, neurológa z 21. novembra 2018, urológa z 19. októbra 2018,
nefrológa z 26. apríla 2019, gastroenterológa z 31. júla 2018 a z posúdenia špeciálneho pedagóga z 3.
apríla 2019, za prítomnosti žalobkyne.2. Na základe tohto lekárskeho posudku úrad práce vypracoval komplexný posudok z 31. júla 2019, do
ktorého prevzal záver, že miera funkčnej poruchy žalobkyne je 50 % podľa oddielu III pol. 10 písm. a) cit.
prílohy, čím sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na sprievodcu. V

oblasti zvýšených výdavkov jej nenavrhol príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, pretože ju podľa § 38 ods. 9 písm. a) a b)
cit. zák. nepovažoval za odkázanú na tento druh peňažného príspevku. Na doplnenie dodal, že tento typ
peňažného príspevku bol žalobkyni navrhnutý v roku 2017, pretože v zmysle § 14 ods. 6 písm. c) cit. zák.
bola odkázaná na individuálnu prepravu z dôvodu cystickej fibrózy s pľúcnymi a gastrointestinálnymi

prejavmi. Avšak novelizáciou zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom od 1. júla 2018 došlo k zmene
podmienok odkázanosti na individuálnu prepravu, kedy sa žalobkyňa už viac nepovažuje za odkázanú
na individuálnu prepravu, pretože nemá taký funkčný deficit, ktorý § 14 ods. 6 cit. zák. predpokladá. Na
základe toho úrad práce priznal žalobkyni žiadaný príspevok na opatrovanie rozhodnutím z 15. augusta
2019, ktoré ako nenapadnuté odvolaním nadobudlo právoplatnosť. Zároveň však úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny rozhodnutím z 15. augusta 2019, č. TN1/OPPKPČ/SOC/2019/32167-16, žalobkyni odňal

príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného
motorového vozidla odňal a zastavil jeho výplatu už od 1. augusta 2019.
3. Proti rozhodnutiu o odňatí tohto peňažného príspevku sa žalobkyňa odvolala a namietla, že žalovaný
nezohľadnil všetky jej zdravotné postihnutia komplexne ako celok. V dôsledku odvolania posudková
lekárkaúradupráceopätovneposúdilazdravotnýstavžalobkynelekárskymposudkomzo16.septembra

2019, v ktorom potvrdila svoj predchádzajúci posudkový záver, keďže ani novodoložené lekárske
nálezy nemali vplyv na jeho zmenu. Následne posudkový lekár žalovaného vydal 23. októbra 2019
nový lekársky posudok, v ktorom sa stotožnil s posudkovou lekárkou úradu práce v rozhodujúcom
zdravotnom postihnutí, v miere funkčnej poruchy a tiež v posúdení odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom. Navyše poznamenal, že žalobkyňa „má diagnostikovanú

cystickú fibrózu v popôrodnom skríningu. Aktuálne je v komplexnej starostlivosti špecialistov, najmä
pneumológa a gastroenterológa. Spirometrické vyšetrenia opakovanie v norme. Dominuje problém v
hornýchdýchacíchcestách,najmävprínosovýchdutinách,kdeprepolypyabsolvovalaoperačnýzákrok.
Nemá pohybové obmedzenie.“ Vychádzajúc z tohto posudku, ako aj zo stanoviska žalovaného z 28.
októbra 2019, ktoré potvrdilo platnosť komplexného posudku úradu práce, žalovaný tu napadnutým

rozhodnutím z 3. decembra 2019 odvolanie žalobkyne zamietol.
4. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd najskôr rozsudkom
č. k. 18 Sa 5/2020-86 zo 17. septembra 2020 zamietol. Dospel totiž k záveru, že úrad práce správne
reagoval na zmenu zákona č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2018 a že aktuálne preukázaný
zdravotnýstavžalobkynenesvedčíoťažkejporuchemobility,aniduševnejporuchealeboťažkejporuche

zvieračov, ktoré podmieňujú odkázanosť na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom sp. zn. 7 Sžsk 7/2021 zo 4. mája 2021 zrušil
rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože žalobkyňu riadne nepoučil o jej
procesných právach a povinnostiach. Nato správny súd rozsudkom č. k. 18 Sa 7/2021-32 zo 14. októbra
2021 zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného z dôvodu, že žalovaný vo svojom odôvodnení

neposkytol dôsledné vysvetlenie, prečo u žalobkyne nejde o ťažkú poruchu mobility. Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky však rozsudkom sp. zn. 7 Ssk 13/2022 z 31. januára 2023 rozsudok správneho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože mal za to, že žalovaný s prihliadnutím na
komplexný posudok a lekárske posudky zhodnotil odkázanosť žalobkyne na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 10 v spojení s ods. 6 zákona č.

447/2008 Z. z. a zároveň v tomto smere zrozumiteľne odôvodnil, na základe čoho potvrdil prvostupňové
rozhodnutie úradu práce, ktorým bol žalobkyni peňažný príspevok odňatý.
5. Naostatok správny súd správnu žalobu zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 29 Sa 2/2023-45 z
26. apríla 2023. V odôvodnení v zhode s kasačným súdom konštatoval, že operácia nosných polypov
a ani dlhodobá liečba Biseptolom, na ktoré žalobkyňa odkazovala v správnej žalobe, nezodpovedá

zdravotným stavom uvedeným v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. a v jej odborných lekárskych
záznamoch nebola zdokumentovaná žiadna porucha mobility. Podľa správneho súdu postup úradu
práce neodporoval ani § 67e ods. 4 cit. zák., pretože úrad nezačal konanie o odňatí tohto peňažného
príspevkuzvlastnejiniciatívylenzdôvoduzmenyúpravyodkázanostinaindividuálnuprepravuosobným
motorovým vozidlom. Urobil tak totiž až v dôsledku nového lekárskeho posudku z 31. júla 2019, podľa

ktorého už žalobkyňa viac nebola odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
Po tomto zistení úrad práce postupoval v súlade s § 45 ods. 3 cit. zák., keď reflektoval zmenu právnej
úpravy účinnej od 1. júla 2018 a rozhodol o odňatí tohto príspevku a následnom zastavení jeho výplatyz dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku, pretože žalobkyňa nespĺňala žiadne z
kritérií uvedených § 14 ods. 6 cit. zák.
II.

Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáha zrušenia tohto rozsudku, eventuálne jeho
zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovaného a vec sa mu vráti na ďalšie konanie. Poukázala na
posúdenie zdravotného stavu v komplexných posudkoch zo 17. marca 2017 a z 31. júla 2019 a uviedla,
že z úplne totožného zhrnutia zdravotného stavu, došlo k dvom odlišným záverom, keď na základe

komplexnéhoposudkuzo17.marca2017úradpráce,sociálnychvecíarodinyžalobkynipriznalpeňažný
príspevok,zatiaľčonazákladekomplexnéhoposudkuz31.júla2019jejpeňažnýpríspevokodňal.Podľa
nej tak k začatiu konania o odňatí peňažného príspevku a k samotnému odňatiu došlo len z dôvodu
zmeny úpravy odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa ustanovenia
§ 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. účinného od 1. júla 2018. To je v priamom rozpore s prechodným
ustanovením § 67e ods. 4 cit. zák., čo sa snažil úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zastrieť tvrdením, že

zdravotný stav žalobkyne sa zlepšil. Ďalej namietla, že na základe žiadosti matky žalobkyne o peňažný
príspevok na opatrovanie začal úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nové správne konanie, pričom došlo
k spojeniu dvoch správnych konaní do jedného. Z nich následne vzišli dve samostatné rozhodnutia o
odňatípeňažnéhopríspevkunakompenzáciuzvýšenýchvýdavkovaopriznanípeňažnéhopríspevkuna
opatrovanie. Žalobkyňa až do vydania a doručenia rozhodnutia o odňatí peňažného príspevku nemala

vedomosť o tom, že prebieha aj samotné konanie o jeho odňatí. Takýto postup správnych orgánov preto
považuje za porušenie princípu právnej istoty, prirodzenej spravodlivosti, legitímnych očakávaní, alebo
celkovo predvídateľnosti postupu orgánov verejnej moci.
7. Žalovaný poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.
Reagujúc na námietky žalobkyne odkázal na výklad ustanovenia § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z.

v dôvodovej správe k nemu a na odôvodnenie správneho súdu, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožnil.
Ďalej uviedol, že rozhodujúce je časové znenie ustanovenia § 14 ods. 6 cit. zák., keď komplexný
posudok zo 17. marca 2017 bol vydaný pred 1. júlom 2018, kedy došlo k novelizácii cit. zákona, a
komplexný posudok z 31. júla 2019 bol vydaný po nadobudnutí účinnosti tejto novely. Záverom poukázal
na odôvodnenie predošlého rozsudku najvyššieho správneho súdu sp. zn. 7 Ssk 13/2022, ktorý sa

podrobne zaoberal predmetnou novelou ustanovenia § 14 ods. 6 cit. zák.
III.
Posúdenie veci kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453
ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)

bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).
9. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie
úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý žalobkyni odňal a zastavil výplatu peňažného príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla od 1. augusta 2019 z dôvodu, že žalobkyňa už naďalej nespĺňa podmienky uvedené v § 14

ods. 10 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s § 38 ods. 9 cit. zák., pretože sa v zmysle § 14 ods. 6
cit. zák. v znení účinnom od 1. júla 2018 viac nepovažuje za osobu odkázanú na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom. Podľa § 14 ods. 6 cit. zák. v znení účinnom od 1. júla 2018 fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej

prirodzenej dôstojnosti z dôvodu a) ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy osôb a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas
jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, b) duševnej poruchy s často sa
opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa
vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo c) ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom

verejnej hromadnej dopravy osôb.
10. V prerokúvanej veci nebolo sporné, to že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou osobou podľa §
2 ods. 3 cit. zák., pretože má zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. Zároveň
ani nebolo tvrdené (a ani lekárske posudky nesvedčia), že by žalobkyňa bola zaradená do chronického
dialyzačného programu, transplantačného programu, resp. v onkologickej či udržiavacej liečbe podľa §

38 ods. 9 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. Sporným zostalo to, či žalobkyňa je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom
od 1. júla 2018, čo predstavuje primárny predpoklad priznania peňažného príspevku na kompenzáciu
zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla podľa § 14ods. 10 písm. a) v spojení s § 38 ods. 9 písm. a) cit. zák. a či žalovaný postupoval pri odňatí a zastavení
výplaty tohto príspevku súlade s prechodným ustanovením § 67e ods. 4 cit. zák.
11. Podľa prechodného ustanovenia § 67e ods. 4 veta za bodkočiarkou cit. zák. úrad nezačne konanie

o peňažnom príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky
osobného motorového vozidla len z dôvodu zmeny úpravy odkázanosti na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 účinného od 1. júla 2018. V prerokúvanej veci však
matka žalobkyne požiadala po 1. júli 2018 o priznanie nového príspevku na opatrovanie. Podľa §
11 ods. 11 cit. zák. výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý okrem iného

obsahuje aj závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 cit. zák. Podľa § 55 ods. 6 cit. zák. je podkladom na rozhodnutie o peňažnom príspevku
na kompenzáciu práve komplexný posudok, ktorý podľa § 15 ods. 1 cit. zák. vypracúva úrad práce
na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 cit. zák. a na základe posudkového záveru
podľa § 13 ods. 9 cit. zák. Komplexný posudok okrem iného obsahuje vyjadrenie, či fyzická osoba s
ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom

[písm. f)] a návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu [písm. d)]. Výsledkom posudkovej
činnosti tak nie je len posúdenie zdravotného stavu žiadateľa vo vzťahu k príspevku, o ktorý žiadal,
ale komplexné posúdenie jednotlivých druhov odkázanosti na kompenzáciu v zmysle § 14 cit. zák.,
vrátane odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom. Úrad práce tak postupoval
v súlade s citovanými ustanoveniami, keď v komplexnom posudku uviedol, že žalobkyňa už nie je

odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože už viac nespĺňa podmienky
uvedené v § 14 ods. 6 cit. zák. v znení účinnom od 1. júla 2018. Zároveň postupoval správne, ak jej kvôli
tomu nenavrhol poskytovanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Príčinou, pre ktorú úrad práce nanovo
posúdil túto odkázanosť, tak nebola sama zmena § 14 ods. 6 cit. zák., ako to namieta žalobkyňa, ale

konanie o žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie. Žiadosť o iný príspevok na kompenzáciu ako
dôvod prehodnotenia odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom predpokladá
aj samotná dôvodová správa k prechodnému ustanoveniu § 67e ods. 4 cit. zák., zavedenému zákonom
č. 191/2018 Z. z. (Národná rada Slovenskej republiky, VII. volebné obdobie, tlač 946).
12. Pretože prerokúvaná vec je sociálnou vecou podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP, podľa už citovaného

§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP ani kasačný súd nie je viazaný sťažnostnými bodmi. Preto
je oprávnený prihliadnuť aj na iné skutkové a právne dôvody, než boli uvedené v kasačnej sťažnosti a
ktoré by mohli byť žalobnými alebo sťažnostnými bodmi v prospech žalobkyne - fyzickej osoby (porov. v
tomto zmysle aj rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 77/2021 z 19. decembra 2022). V prerokúvanej
veci neuniklo pozornosti kasačného súdu, že úrad práce odňal príspevok na kompenzáciu zvýšených

výdavkovsúvisiacichsozabezpečenímprevádzkyosobnéhomotorovéhovozidlaužod1.augusta2019.
Podľa prechodného ustanovenia § 67e ods. 4 cit. zák. sa však fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím odkázaná podľa komplexného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom podľa § 14 ods. 6 účinného do 30. júna 2018, ktorej vznikol nárok na peňažný príspevok
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového

vozidla podľa zákona účinného do 30. júna 2018 a tento nárok trvá aj po 30. júni 2018, považuje
za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na individuálnu prepravu osobným
motorovýmvozidlomnaúčelyposkytovaniatohtopeňažnéhopríspevkudoprávoplatnostirozhodnutiavo
veci peňažného príspevku na kompenzáciu. Zo znenia cit. ustanovenia zrejmé, že zákonodarca rozlišuje
medzi „poskytovaním tohto peňažného príspevku“ (t. j. príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov)

a medzi „peňažným príspevkom na kompenzáciu“, ktorý druhovo nie je bližšie špecifikovaný.
13.Ztohopotomvyplýva,žeodkázanosťosobynaindividuálnuprepravupodľacitovanéhoprechodného
ustanovenia trvá od 1. júla 2018 až do právoplatnosti rozhodnutia o akomkoľvek peňažnom príspevku
na kompenzáciu v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., teda napríklad aj o peňažnom príspevku
na opatrovanie. Až do právoplatnosti takéhoto rozhodnutia tak zostáva zachovaná táto odkázanosť bez

ohľadu na to, kedy bol vyhotovený komplexný posudok, ktorý je podkladom tohto rozhodnutia a podľa
ktorého už osoba už nespĺňa podmienky tejto odkázanosti podľa § 14 ods. 6 cit. zákona účinného od
1. júla 2018. Kasačnému súdu je známe, že podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky
treba jazykový výklad doplniť aj inými metódami výkladu, predovšetkým výkladom účelom normy (porov.
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010,

I. ÚS 351/2010 a ďalšie). Kasačnému súdu sa však celkovo nepodarilo zistiť žiaden iný rozumný účel,
ktorý by si vyžadoval odchýlenie sa od podaného jazykového výkladu prechodného ustanovenia §
67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. Obdobne sa nepodarilo identifikovať žiadnu nadradenú právnu
normu, ktorá by si vyžadovala, aby sa citované ustanovenie vykladalo tak, že by zánik odkázanosti naindividuálnu prepravu osobných motorovým vozidlom mal nastať skôr než právoplatnosťou rozhodnutia
vo veci peňažného príspevku na kompenzáciu.
14. Nateraz nie je nutné zaoberať sa tým, či by právoplatným rozhodnutím, ktoré by podľa § 67e ods.

4 cit. zák. spôsobovalo zánik odkázanosti, mohlo byť aj rozhodnutie o samotnom peňažnom príspevku
na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového
vozidla. V tu prerokúvanej veci totiž úrad práce rozhodoval po 1. júli 2018 o peňažnom príspevku
na opatrovanie, o ktorom rozhodol takisto 15. augusta 2019. Aj keď proti tomuto rozhodnutiu bolo
možné podať odvolanie [§ 53 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa

podľa § 53 zákona č. 447/2008 Z. z. vzťahuje aj na konanie o peňažnom príspevku], čo je podstatné
pre právoplatnosť (§ 52 ods. 1 Spr. por.), celkom zjavne nenadobudlo právoplatnosť neskôr než tu
preskúmavanérozhodnutie.Rozhodnutieopriznanípeňažnéhopríspevkunaopatrovanietaknadobudlo
právoplatnosť skôr a až jeho právoplatnosťou zanikla podľa cit. § 67e ods. 4 cit. zák. odkázanosť
žalobkyne na individuálnu prepravu osobným motorových vozidlom.
15. Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. sa opakovaný peňažný príspevok na kompenzáciu

odníme a jeho výplata sa zastaví, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku naň. Podľa už
cit. § 38 ods. 9 cit. zák. je základným predpokladom poskytovania príspevku na kompenzáciu zvýšených
výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla je odkázanosť na
túto formu kompenzácie v zmysle § 14 ods. 10 cit. zák. Podľa § 14 ods. 10 písm. a) [keďže písmeno
b) v danej veci nie je podstatné] je základným predpokladom tejto odkázanosti práve odkázanosť

na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák. Na základe
podaného výkladu § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. táto odkázanosť ostala žalobkyni zachovaná
až do právoplatnosti rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie. Pokiaľ teda dôvodom odňatia
príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov žalobkyne bol zánik odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorových vozidlom, tento zánik je zmenou rozhodujúcich skutočností podľa §

45 ods. 3 cit. zák. Táto zmena však nastala až právoplatnosťou rozhodnutia o peňažnom príspevku
na opatrovanie, teda neskôr než 1. augusta 2019. Úrad práce tak postupoval v rozpore s citovanými
rozhodnutiami, ak žalobkyni odňal peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich
so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla už od 1. augusta 2019 a jeho vyplácanie
zastavil už týmto dňom.

16. Len na dôvažok kasačný súd dodáva, že námietkam týkajúcich sa zdravotného stavu žalobkyne a
zohľadnenia lekárskych nálezov v lekárskych posudkoch vo vzťahu k jej odkázanosti na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom v zmysle § 14 ods. 6 cit. zák. po novele ustanovenia § 14 ods. 6
cit. zák. účinnej od 1. júla 2018 sa kasačný súd vyčerpávajúcim spôsobom venoval vo svojom predošlom
rozsudku sp. zn. 7 Ssk 13/2022 z 31. januára 2023. V tu prejednávanej veci nezistil žiaden dôvod, kvôli

ktorému by sa mal od týchto svojich právnych záverov odchýliť.
IV.
Záver
17. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného vychádzalo z nesprávneho výkladu § 67e ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., čo opodstatňuje

jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Ak správny súd za týchto okolností správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo napĺňa
kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý
rozsudok rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu podľa
§ 191 ods. 4 SSP vrátil na ďalšie konanie.

18. Orgány verejnej správy sú v ďalšom konaní viazané právnym názorom vysloveným v tomto
rozsudku (§ 469 SSP). Žalovaný ako odvolací orgán disponuje podľa § 59 Správneho poriadku
dostatočným rozsahom oprávnení, aby mohol napraviť vytýkanú nezákonnosť rozhodnutia úradu práce,
ktorá spočívala v určení nesprávneho (príliš skorého) dátumu, od ktorého odňal žalobkyni peňažný
príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

motorového vozidla.
19. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na
krajskom súde a kasačnom súde. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 a 2 v
spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobkyni, ktorá v konaní dosiahla úspech, priznal nárok na úplnú
náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom.

20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.