Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/89/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118273059
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:6118273059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Slávky Maruščákovej a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: AUTO ADAM s.r.o., so sídlom Duklianska
18, 080 01 Prešov, IČO: 36 486 582, zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom
Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený Mgr.
Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 31 819 796, o zaplatenie
443,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č. k.
29Cb/48/2021-342 z 20. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 29Cb/48/2021-342 z 20. januára 2023
vo výroku I. a III.

II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 213,19 eur
s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 443,87 eur odo dňa 22.7.2016 do 22.7.2020 a zo sumy
213,19 eur odo dňa 23.7.2020 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), konanie

v prevyšujúcej časti zastavil (výrok II.), žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalovanému
(výrok III.) a uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok IV.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi istinu 443,87 eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia poistného plnenia zo škodovej
udalosti, ku ktorej došlo na motorovom vozidle A. B., EČV: C. XXX D. vo vlastníctve E. F. G.. Suma

fakturovaná servisom za opravu poškodeného vozidla z poistnej udalosti č. 8012394728 predstavovala
1.304,87 eur, pričom suma priznaná a uhradená žalovaným po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- eur
bola 711,- eur. Celková nepriznaná suma poistného plnenia predstavovala 443,87 eur, ktorú poškodený
E. F. G. postúpil na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 13.07.2018 platobný rozkaz č. k.
15Up/297/2018-46, proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V tomto namietal aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu s poukázaním na skutočnosť, že v čase vzniku poistnej udalosti nebol
vlastníkom dotknutého motorového vozidla E. F. G. ako označený poškodený, ale spoločnosť H. G.,
B.. Tiež namietal, že tak žalobca ako postupník, ako ani postupca E. F. G., nepreukázali reálny
vznik pohľadávky zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018, keďže samotná existenciapohľadávky veriteľa voči dlžníkovi ešte nepredstavuje skutočnú škodu ani ušlý zisk, nakoľko ku škode na
majetku poškodeného dôjde až v momente jej úhrady. V uvedenom prípade k zníženiu majetku postupcu
nedošlo, a preto nemohla na jeho strane vzniknúť žiadna pohľadávka voči žalovanému, ktorá by mohla

byť riadne postúpená na postupníka. Žalovaný nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu a žiadal žalobu
zamietnuť.

4. V priebehu konania po vydaní platobného rozkazu a pred prvým pojednávaním žalobca vzal podanú
žalobu v časti späť a trval na žalobe čo do nároku na zaplatenie sumy 213,19 eur s 5 % úrokom

z omeškania ročne zo sumy 443,87 eur od 22.7.2016 do 22.7.2020 a zo sumy 213,19 eur od 23.7.2020
do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 06.05.2015 došlo ku škodovej udalosti,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle A. B., EČV: C. XXX D., ktoré v tom čase
patrilo poškodenému E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Táto škodová udalosť bola poisteným

nasledujúci deň riadne ohlásená u žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u
ktorého mal poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval
ako poistnú udalosť č. 8012394728. Vzhľadom na vzniknutú situáciu E. F. G. nechal svoje poškodené
motorové vozidlo opraviť v servise AUTO ADAM s.r.o., teda u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného
motorového vozidla predstavovali 1.304,87 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného

faktúrou č. 22016006. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.07.2016 oznámené, že
dňa 06.07.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012394728 a bol mu predložený výpočet
výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla predstavovala sumu 1.304,87 eur,
suma priznaná a uhradená žalovaným (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 150,- eur) však bola vo výške
711,- eur. Celková nepriznaná suma bola vo výške 443,87 eur. Táto neuznaná suma bola vlastníkom

motorového vozidla E. F. G. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa
23.01.2018.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 442 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej aj „Občiansky zákonník“) upravujúceho skutočnú škodu a ušlý zisk, podľa § 797 ods.

2 a 3 Občianskeho zákonníka definujúceho poistnú udalosť a vyšetrenie poistnej udalosti, podľa §
799 ods. 3 Občianskeho zákonníka upravujúceho povinnosti poisteného a podľa § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

7. K namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že z emailovej
komunikácie medzi právnym zástupcom žalobcu a leasingovou spoločnosťou H. G., B. zistil, že v čase
vzniku škodovej udalosti dňa 06.05.2015 bol poistený E. F. G. vlastníkom motorového vozidla A. B.
a bol ním aj v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky so žalobcom. Poškodený E. F. G.
bol oprávnený svoj nárok voči žalovanému postúpiť na žalobcu, a to v súlade s § 524 Občianskeho

zákonníka aj bez súhlasu dlžníka, teda žalovaného. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne,
určito a jednoznačne vyjadrené, čo je predmetom postúpenia, kto je dlžníkom, veriteľom a právny titul
vzniku postupovanej pohľadávky - nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody.
V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené, akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma

predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového
vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti, preto neexistujú pochybnosti, o akú pohľadávku a z
akého právneho titulu ide. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že výška nároku na poskytnutie poistného
plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody a nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred
poistnou udalosťou, preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu

Zmluvy o postúpení pohľadávky. Odmena za postúpenie pohľadávky bola predmetom osobitnej dohody,
čo je postup v právnej praxi bežný. Pre úplnosť súd prvej inštancie tiež uviedol, že v konaní bola
predložená aj druhá Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 20.9.2022, z ktorej je nepochybné, že
postupca a postupník opätovne prejavili svoju vôľu postúpiť spornú pohľadávku. S ohľadom na princíp
preferencie platnosti právnych úkonov a vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný napriek vznesenej

námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie uhradil žalobcovi dňa 22.7.2020 sumu 230,68 eur, súd
prvej inštancie považoval predloženú Zmluvu o postúpení pohľadávky za platnú a účinnú, ktorá riadne
zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.8. K primeranosti nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla súd prvej inštancie uviedol,
že rozlišovanie medzi zmluvnými a nezazmluvnenými autoservismi je v rozpore s platnou právnou
úpravou a európskou legislatívou. Žalobca ako servis vykonávajúci opravu poškodených vozidiel riadne

disponuje oprávnením na vykonávanie opráv, ako aj príslušnou technológiou a odbornosťou. Nie je
možné akceptovať postup, ktorým by bol poškodený nútený opraviť si svoje poškodené motorové
vozidlo v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto akceptovať stanovisko žalovaného,
že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške, iba ak bude poškodené motorové vozidlo
opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný určí. Každý servis si vytvára svoj cenník

podľa vlastných kritérií, pričom výška normohodiny sa odvíja aj od použitej technológie opravy, ktorou
bola v tomto prípade metóda PDR spočívajúca v ručnom vyrovnaní poškodených častí z interiérovej
strany plechu vytlačovaním a vyťahovaním. Uvedená metóda bola v rozhodnom čase používaná malým
počtom servisov, preto cenník na daný typ opravy nebolo možné objektívne zabezpečiť. Vo VPP a vo
vyjadrenížalovanéhobolouvedené,žepovznikupoistnejudalostijepoisťovňapovinnáhradiťprimerané
náklady a opravu alebo znovuzrodenie motorového vozidla, pričom v nákladoch na prácu a lakovanie

sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, teda
ide o určité rozpätie súm od najnižšej hodinovej sadzby po najvyššiu a nie aritmetický priemer umelo
vytvorených cien normohodín ako to žiadal žalovaný.

9. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného

návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by
žalobca nemal právo na uplatnený nárok, keďže nijako nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné
plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Preto súd prvej inštancie žalobu v časti
zaplatenia istiny 213,19 eur považoval za dôvodnú a žalobcovi tiež podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka priznal úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 443,87 eur od 22.7.2016 do 22.7.2020

a zo sumy 213,19 eur od 23.7.2020 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti konanie podľa § 145 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil, pretože žalobca vzal
za konania žalobu sčasti späť. Podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalobcovi náhradu trov konania voči
žalovanému v plnom rozsahu.

10. Proti výroku I. a výroku III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie
žalovaný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 365 ods. 1 písmeno b/ CSP), že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočnosti (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

11. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
v konaní. Poukázal na Zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 23.01.2018 medzi E. F. G.

a žalobcom, v ktorej napriek tomu, že bola dohodnutá ako odplatná, chýbala dohoda o odplate za
postupovanú pohľadávku a žalobca uvedenú dohodu nepredložil počas celého konania, v dôsledku
čoho sa takéto postúpenie vzhľadom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
28Cdo/1092/2009 považuje za absolútne neplatné. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho
rozhodnutia s touto skutočnosťou riadne nevyporiadal a rovnako nezohľadnil námietky žalovaného

vznesené voči v poradí druhej Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2022. Predmetom novej
zmluvy bolo opätovné postúpenie pohľadávky z poistnej udalosti č. 8012394728 vo výške 443,87 eur,
ktorá však v danom čase už v uvedenej výške neexistovala, keďže žalovaný dňa 22.07.2020 poskytol
žalobcovi poistné plnenie vo výške 230,68 eur. Zároveň prílohou novej Zmluvy o postúpení pohľadávky
mal byť list poisťovne o ukončení šetrenia, kde bol identifikovaný postupovaný nárok, ktorý však žalobca

k zmluve nepredložil, preto žalovaný aj túto zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za neplatnú pre
jej neurčitosť a zjavné nevymedzenie postupovanej pohľadávky. Na ozrejmenie postupu pri uzatváraní
pôvodnej Zmluvy o postúpení pohľadávky žalovaný navrhol vypočuť ako svedka E. F. G., čo však súd
prvej inštancie zamietol a tým porušil právo žalovaného na súdnu ochranu.

12. V ďalšom uviedol, že v prípade havarijného poistenia mal poistený E. F. G. nárok na poistné v zmysle
dojednanej poistnej zmluvy a Všeobecných poistných podmienok KAS – 3, a to podľa čl. 12 ods. 5 týchto
podmienok vo výške primeraných nákladov na opravu, ktoré poisťovňa vypočítala na základe zápisov
o obhliadke. Žalovaný zdôraznil, že faktúra vystavená servisom ako jeho jednostranný právny úkon jevo vzťahu k žalovanému bez akejkoľvek právnej relevancie, keďže žalovaný nie je v žiadnom zmluvnom
vzťahu so servisom a nemôže byť ani viazaný jednostranným právnym úkonom tohto servisu. Výška
sumy uvedená vo faktúre vystavenej servisom nepredstavuje automaticky výšku nároku na poistné

plnenie, ktoré sa určuje výlučne len v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a Všeobecných poistných
podmienok.Žalovanýnevyplatilpoistenémulennadmerne,neúčelneaneoprávnenepožadovanýrozdiel
medzi žalobcom svojvoľne určenou výškou ceny opravy vo faktúre č. 22016006 a certifikovaným
výpočtom žalovaného podľa programu AUDATEX pre neautorizované servisy. Z porovnania kalkulácie
opravy vyplýva, že nie sú sporné diely poškodené krupobitím, ani počet preliačin. Rozdiel v kalkulácii

je daný veľkosťou preliačin a umiestnením opravovaného dielu. Navyše si žalobca v triede 5
účtoval aj dokončovacie práce a prípravný čas, ktoré neboli potrebné, keďže v triede 1, 2 a 3 boli
účtované odstrojovacie práce. Žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní vychádzal
výlučne z faktúry predloženej žalobcom, pričom žiadnym spôsobom nevyhodnotil kalkulácie predložené
žalovaným a nevyhodnotil ani dopyt k cene práce za 1 NH pre príslušný región predložený žalovaným,
podľa ktorého cena za 1 NH predstavovala sumu 46,- eur. Žalobca si fakturoval cenu práce za 1 NH vo

výške 55,45 eur, čo žalovaný považoval za zjavne neprimerané.

13. Záverom žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že odôvodnenie jeho rozhodnutia je nedostatočné
a nejasné a ako také arbitrárne. Súd prvej inštancie nevykonal návrh žalovaného na vykonanie dôkazov
spočívajúci vo výsluchu postupcu a zároveň absentujú akékoľvek úvahy súdu, týkajúce sa primeranosti

ceny práce vykonanej žalobcom.

14. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu
zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobcapodanímzodňa14.03.2023ažiadalnapadnutýrozsudok
ako vecne správny potvrdiť. Žalobca mal za to, že Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018
je platná a účinná, nakoľko spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti, čo potvrdil aj súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia a takýto záver je v súlade s ustálenou súdnou praxou,

napr. s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 62/2020, sp. zn. 3Obdo/64/2019 alebo
s rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.12.2022, sp. zn. 40Cb/14/2022, či rozhodnutím
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.02.2023, sp. zn. 3Cob/156/2021. Rovnako za platnú žalobca
považoval aj Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 20.09.2022 a zdôraznil, že po podaní žaloby,
žalovaný plnil na základe pôvodnej Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda uznal nárok žalobcu čo

do dôvodu. Posúdenie platnosti a určitosti právneho úkonu, v tomto prípade Zmluvy o postúpení
pohľadávky, je otázkou právnou, nie skutkovou, preto je vylúčené nariaďovať dokazovanie v časti
právneho posúdenia. K výške poistného plnenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 28.05.2020, sp. zn. 7Cob/18/2020 a uviedol, že faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave
vozidla, keďže ide o konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo

potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre
ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Ku kalkulácii nákladov na opravu predloženou žalovaným
žalobcauviedol,ženejdeoobjektívnynástrojnavýpočetplnenia,ktorýbymalzáväznýcharakter.Výstup
kalkulačného programu je možné využiť ako pomôcku na odhadnutie výšky vzniknutej škody, cenu
normohodiny však určuje trh. Žalobca zdôraznil, že pri technológii PDR závisí cena práce od veľkosti,

ostrosti, miesta preliačin či materiálu karosérie, t. j. je individuálne určená, pričom región, resp. miesto
opravy nemá na danú skutočnosť zásadný vplyv. Ako na smerodajné nemožno prihliadať ani na cenníky
servisov, ktoré sú zmluvnými partnermi žalovaného. Zdôraznil, že nárok uplatnený v konaní vychádza
z havarijného poistenia, kde poistený ako spotrebiteľ pri podpise poistnej zmluvy očakával, že v prípade
vzniku poistnej udalosti mu budú uhradené náklady, ktoré mu v súvislosti s poistnou udalosťou vzniknú,

a to v súlade so zmyslom poistenia, ktorým je prenos negatívnych finančných dôsledkov poistnej udalosti
na poistiteľa.

16. Žalovaný v replike odvolania zo dňa 12.04.2023 a žalobca v duplike svojho vyjadrenia zo dňa
16.05.2023 zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach vo veci.

17. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalovaného,
ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednaniektorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je nedôvodné.

18. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

19. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h)
CSP. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody

nie sú naplnené.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný
procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva,
a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

21. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej
inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť
(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy

veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a
ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkovézisteniamôžubyťajvýsledkomlogickýchrozporovprihodnotenídôkazovsosobitnýmzreteľom

na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový

stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval, alebo ju na daný
skutkový stav nesprávne aplikoval.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov, teda či

došlokporušeniuprávastranynaspravodlivýproces;čisúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy;
či na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a či na zistený skutkový
stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky

II. ÚS 78/05) a dospel k záveru, že označené odvolacie dôvody neboli naplnené.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, nesprávne
určenie výšky poistného plnenia, ktoré vzniklo z vyššie opísanej poistnej udalosti a arbitrárnosť rozsudku
súdu prvej inštancie.

26. Odvolací súd z obsahu spisu a vykonaných dôkazov zistil, že dňa 06.05.2015 došlo ku škodovej
udalosti na motorovom vozidle A. B., EČV: C. XXX D., ktoré v tom čase patrilo poškodenému E. F.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX. Táto škodová udalosť bola poisteným nasledujúci deň riadne
ohlásená u žalovaného KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého mal poistený

uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č.
8012394728. Vzhľadom na vzniknutú situáciu E. F. G. nechal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť
v servise AUTO ADAM s.r.o., teda u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla
predstavovali 1.304,87 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 22016006.Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.07.2016 oznámené, že dňa 06.07.2016
bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012394728 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, kde
priznaná suma poistného plnenia po odpočítaní spoluúčasti 150,- eur predstavovala 711,- eur. Suma

neuznaná žalovaným vo výške 443,87 eur bola vlastníkom motorového vozidla E. F. G. postúpená
na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 23.01.2018. V priebehu konania žalovaný
na základe vykonaného dokazovania uhradil žalobcovi sumu 230,68 eur. Naďalej však spochybňoval
platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.01.2018, preto poškodený a žalobca uzavreli dňa
20.09.2022 novú Zmluvu o postúpení pohľadávky. Predmetom konania je nárok na poistné plnenie

z havarijného poistenia.

27. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Odvolací súd za nesprávne považuje tvrdenie žalovaného, že obe Zmluvy o postúpení pohľadávky

sú neplatné pre rozpor s § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne vychádzal
zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z
jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku,
okolností, ktoré predchádzali uzavretiu daných Zmlúv o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom
plnení,nazákladektoréhožalovanýčiastočneplnil)anáslednéhosprávaniastrán.Totovšetkozpohľadu

odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti oboch Zmlúv o postúpení pohľadávky, a
teda jej platnosti, vychádzajúc z ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka.

29. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I. ÚS 242/07, nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom
žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický
a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie
platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená
zrozumiteľne, slobodne, vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne

účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.

30. Navyše, ak žalovaný namietal platnosť samotných zmlúv o postúpení pohľadávky uzavretých medzi
poisteným a žalobcom z dôvodu absencie dohody o odplate, odvolací súd uvádza, že pri posudzovaní
platnosti postúpenia je v zásade relevantné len to, či je takýto úkon nesporný medzi samotnými

účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávok a z ustálenej judikatúry vyplýva, že relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky, bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu
otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Dlžník sa v takomto prípade
nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, to by

mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001 z 11.06.2003). Neskoršia súdna prax sa odklonila od
uvedeného názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia,
ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, kedy nie je rozhodujúce, či
mu postúpenie oznámil postupca alebo preukázal postupník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Cdo/76/2007 z 28.01.2009, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 337/2012 z 03.07.2012).

31. V uznesení zo dňa 22.10.2019, sp. zn. 5Obdo/57/2019 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 409/2013 z 11.09.2014, ktorý odmietol
názor okresného súdu a krajského súdu, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou

z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované
pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa ústavného súdu to nezodpovedá
zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ustanovenia § 526 ods. 2 OZ platí, že oznámenie
postúpenia doterajším veriteľom zbavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení;
dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani

nedostatkyjejplatnosti,ibažebykpostúpeniupohľadávkydošlovrozporesozákonom;inakjevovzťahu
k dlžníkovi postúpenie založené len na oznámení veriteľa o tom, že došlo k postúpeniu, t. j. zmene
veriteľa podľa § 526 ods. 1 OZ; podľa ústavného súdu je nerozhodné, či je toto oznámenie kryté aj
kauzálnym vzťahom (titulom) medzi postupcom a postupníkom, teda zmluvou o postúpení pohľadávky,ktorej existencia je relevantná len vo vzťahu postupcu a postupníka, ktorí sa prípadne môžu navzájom
voči sebe domáhať vydania bezdôvodného obohatenia.

32. Oznámenie o postúpení pohľadávky je povinný realizovať postupca. S rovnakými právnymi
účinkami môže dlžníkovi postúpenie pohľadávky preukázať aj postupník. Keďže postupník je pre
dlžníka novým a vnúteným účastníkom záväzkového vzťahu, je nevyhnutné, aby postupník cesiu
preukázal. Preukázanie cesie postupníkom vyžaduje predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky. Ak
nebol dlžník notifikovaný postupcom, môže postupník súdu preukázať vlastnú aktívnu vecnú legitimáciu

iba zmluvou o postúpení pohľadávky. Tým súčasne dôjde k preukázaniu postúpenia žalovanému
dlžníkovi s rovnakými účinkami, ako v prípade oznámenia postúpenia zo strany postupcu, ktoré sa
môže realizovať formou súdneho doručenia zmluvy dlžníkovi spolu so žalobou, ako tomu bolo najneskôr
v posudzovanom prípade. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 32Odo/776/2003 pritom ustálil, že
postupník nie je povinný zoznámiť dlžníka s úplným znením zmluvy o postúpené pohľadávky (s
dodatkom k tejto zmluve).

33. Nemožno ani opomenúť, že žalovaný po začatí konania čiastočne plnil pohľadávku uplatnenú
žalobou, a to priamo žalobcovi, čím de facto uznal jeho vecnú legitimáciu. Vzhľadom na uvedenú
skutočnosť a vyššie citované rozhodnutia, odvolací súd považoval námietku žalovaného týkajúcu sa
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nedôvodnú. Preto neobstojí ani odvolací dôvod podľa

§ 365 ods. 1 písm. e) CSP, ktorým žalovaný vyčítal súdu prvej inštancie, že nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a to konkrétne výsluch poisteného, resp. poškodeného
E. F. G. ohľadom okolností, za ktorých boli uzavreté zmluvy o postúpení pohľadávky.

34. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli

dohodnuté, alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

35. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného
odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku
a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu

môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

36. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v
odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej
udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie

narozsahjehopovinnostiplniť.Poistiteľniejeoprávnenýpočastrvaniapoistnejzmluvyplneniezpoistnej
zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

37. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu
povinností uvedených v § 799 odsekoch 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na

vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený
plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti
plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla
v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav
nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného
bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a rozdiely v cene práce v porovnaní
s kontrolnou kalkuláciou žalovaného. K uvedeným dôvodom odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa
zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je
nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov,

opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu nie je
preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp.
zmluvných a nezmluvných servisov. To, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje
kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový
a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací

súd zároveň udáva, že žalovaným uvádzaná kontrolná kalkulácia nie je relevantným dôkazom o výške
nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní
konkrétnej opravy. Žalovaný v spore ani nepreukázal, na základe akého zmluvného základu vychádzal
pri krátení poistného plnenia, poukazujúc na kontrolnú kalkuláciu.38. Odvolací súd preto konštatuje, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie správne posúdil
uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 213,19 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou

opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, ako primeranú.

39. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému povinnosť uhradiť peňažnú
pohľadávku vo výške 213,19 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 443,87 eur odo dňa

22.7.2016 do 22.7.2020 a zo sumy 213,19 eur odo dňa 23.7.2020 až do zaplatenia - ako rozdiel medzi
fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným,
titulom nároku na poistné plnenie zo zmluvy o havarijnom poistení.

40. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania
vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vznikne vždy aj v tom prípade,

ak poisťovateľ nevyplatí plnenie v lehote podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Z citovaného
ustanovenia § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v
stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím
tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má poškodený (poistený) právo požadovať od poisťovateľa popri plnení

aj úroky z omeškania. Vzhľadom na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané, a to z Oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 07.07.2016, že dňa 06.07.2016 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.
8012394728, preto o 15 dní sa dňa 22.07.2016 žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 443,87
eur a od 23.7.2020 po čiastočnom plnení s úhradou sumy 213,19 eur, preto má žalobca nárok i na
zaplatenie úrokov z omeškania tak, ako si ich uplatnil žalobca v tomto spore.

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
v odvolaním napadnutom rozsahu, t. j. vo výroku I. a III. ako vecne správny.

42. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom
konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný
žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie,
samostatným uznesením.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže
podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 (§ 425 CSP).

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo

jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).