Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoP/73/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7221205254
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7221205254.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Elišky Wagshalovej a členiek senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci navrhovateľky: O.. S. U., nar.
XX.X.XXXX, trv. N. C. X, G., zast. JUDr. Jolana Fuchsová PhD., Štúrová 20, Košice a povinného z
vyživovacejpovinnosti:L..F.U.,nar.X.XX.XXXX,trv.N.G.XX,G.,zast.JUDr.KristínaMaláPiovarčíová,
advokátka so sídlom Štúrova 20, Košice, v konaní o návrhu na manželské výživné, o odvolaní povinného
z vyživovacej činnosti proti rozsudku Okresného súdu Košice II., č.k. 19Pc/27/2021 -174 zo dňa
12.07.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku I. tak, že určuje vyživovaciu povinnosť manžela voči manželke v rozsahu

100 Eur mesačne za obdobie od 13.7.2021 do 30.9.2021, v rozsahu 200 Eur mesačne za obdobie od
1.10.2021 do 30.08.2022, v rozsahu 100 Eur mesačne za obdobie od 01.09.2022 do budúcna, ktoré
výživné je manžel povinný platiť vždy do 15.dňa v príslušnom mesiaci k rukám manželky.

II. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že dlžné výživné za obdobie od 13.07.2021 do 31.07.2022 v celkovej
výške 2.326, 54 Eur manžel povinný zaplatiť k rukám manželky v lehote troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch III. a IV..

IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Predmetomkonaniajenávrhnavrhovateľky,ktorýmžiadala,abysúdzaviazaljejmanželapovinnosťou
prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne od 13.7.2021 do budúcna.

2. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol cit.:

„I. Manžel, L.. F. U., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu manželky, O.. S. U., nar.
XX.XX.XXXX, výživným vo výške 200 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, s
účinnosťou od 13.07.2021 do budúcna.

II. Dlžné výživné za obdobie od 13.07.2021 do 31.07.2022 v celkovej výške 2.526,54 € je manžel povinný

zaplatiť manželke do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Navrhovateľke priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.IV. Povinný je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 404,36 € do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu navrhovateľky.“

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie povinný z výživného podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
d), f), g), h) CSP a ust. §62 ods. 1 CMP. Navrhol, podľa §389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť rozsudok súdu
prvej inštancie a podľa §391 ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Oprávnená z výživného vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne

správny potvrdiť.

5. Ďalšie vyjadrenia boli prednesené v rámci podanej dupliky, bez zmeny odvolacieho návrhu.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1
zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona č.

160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas § 362 ods. 1 CSP, oprávnenou osobou - účastníkom § 359 CSP, proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti(§363CSP)ažeodvolateľvodvolanípoužilzákonomprípustnéodvolaciedôvody, preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa

§ 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že sú splnené predpoklady na zmenu napadnutého
rozsudku.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

11. Citované zákonné ust. § 71 ods. 1 upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vzniká
uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, pričom sa
vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu
povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý

manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec, alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v
životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých
morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahoch
súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri
iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť

spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností
a možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o
tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne
porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu.

12. Rozsah vyživovacej povinnosti medzi manželmi je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka
sa všetkých osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia.
Východiskom je rovnaká životná úroveň manželov, ktorá však neznamená mechanickú rovnosť v
majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, ale treba vziať do úvahy konkrétnu mierupotrieb manželov danú povahou ich práce, spôsobom života, zdravotným stavom manželov a pod.
Zároveň je potrebné zaoberať sa aj otázkou starostlivosti o domácnosť, pričom sa už nehovorí o
spoločnej domácnosti, ako aj potrebou osobnej starostlivosti o deti. Aj výkonom týchto činností je

potrebné priznať finančné ohodnotenie, resp. ich posúdiť ako možný materiálny ekvivalent peňažného
plnenia zo strany druhého manžela, a až po jeho posúdení možno porovnať životnú úroveň manželov.
Súd si už v rámci prípravy pojednávania a následne aj v priebehu konania zabezpečí podklady pre záver
o životnej úrovni manželov, tzn. ich osobné, príjmové, majetkové pomery, výdavky a pri rozhodovaní
prihliadne na osobitnú starostlivosť o domácnosť, či manželia žijú spolu, ak nie prečo, s kým žijú a pod.,

ako aj na dôvody neplnenia vyživovacej povinnosti, na základe čoho určí výživné vo výške, v ktorej by
malo zabezpečiť v zásade rovnakú životnú úroveň manželov vzhľadom na ich konkrétne pomery, resp.
návrh zamietne.

13. Povinný z výživného vo svojom odvolaní namieta, že súd pri rozhodnutí o výške výživného
nereflektoval na skutočnosť, že povinný bol v čase podania návrhu až do 30.9.2021 nezamestnaný

a poberal podporu v nezamestnanosti v D. vo výške 1.593,90 Eur ( čl. 70,71). Od mesiaca 10/2021
bol zamestnaný, jeho príjem predstavoval sumu 2.549,21 Eur ( čl.61, 66, 68, 69). Súd pri určení
výšky manželského výživného ( bod 29. odôvodnenia) sa obmedzil iba na konštatovanie, že výška
výživného 200 Eur mesačne je primeraná okolnostiam a potrebám oprávnenej z výživného. Odvolací
súd, ako to uviedol v bodoch 12. 13. odôvodnenia tohto rozhodnutia, má za to, že pre určenie výšky

manželského výživného je rozhodujúci rozdiel v životnej úrovni oboch manželov, ktorý má manželské
výživné kompenzovať. Manželova životná úroveň v čase, kedy bol nezamestnaný nesporne klesla v
porovnaní s časom, kedy bol zamestnaný a jeho príjem bol o 50% vyšší. Zodpovedá preto zákonným
kritériám a zásade spravodlivosti, aby bolo obdobie manželovej nezamestnanosti zohľadnené určením
výživného v zníženej výške.

14. K zmene pomerov došlo aj na strane manželky, ktorá v čase podania návrhu až do 30.8.2022 bola
poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov, zabezpečovala osobnú starostlivosť o tri maloleté
deti. Od 1.9.2022 je zamestnaná, jej príjem predstavuje sumu 910 Eur mesačne, čo je taktiež potrebné
zohľadniť pri rozhodovaní o výške výživného.

15. Povinný z výživného poukazuje na rozpor priznania výživného so zásadou dodržiavania dobrých
mravov. Súd prvej inštancie sa posúdeniu dobrých mravov venoval v bode 27. odôvodnenia svojho
rozhodnutia. Odvolací súd z obsahu spisu vníma negativitu vzájomných vzťahov medzi manželmi a
ich rodičovský konflikt (obvinenia z nevery, neumožňovanie styku s deťmi) avšak rovnako ako súd

prvej inštancie má za to, že v prejednávanom prípade nemožno prijať záver o tom, že by priznanie
manželského výživného bolo v rozpore s dobrými mravmi.

16. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku II., III., a to
postupom vyplývajúcim z ust. § 388 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.

17. Povinný z výživného vo svojom odvolaní napáda aj správnosť záveru súdu o priznaní náhrady trov
konaniaoprávnenejzvýživného.Absentujevšakakékoľvekodôvodnenie,včomnamietanúnesprávnosť
vidí. Pri rozhodovaní podanom odvolaní vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd môže prihliadať
len na také dôvody, ktoré boli uplatnené a zároveň vyšli v odvolacom konaní najavo. Vzhľadom k

absencii akýchkoľvek odvolacích dôvodov, nebolo možné preskúmať správnosť výrokov o náhrade trov
konania, preto odvolací súd napadnuté výroky III. a IV. postupom podľa ust. § 378, ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).