Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 3P/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823200173
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5823200173.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, JUDr. Monikou Kurjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. W.,

nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, IČO: 30794536, dieťa rodičov: matky- navrhovateľky - G.
H., rod. K., nar. XX.X.XXXX, bytom V.X., H. XXX/XX-XX, a otca - R. W. nar. X.XX.XXXX, bytom G. X,
F., X., toho času W. XX/X, XXXX U., K. R. K., v konaní o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca k
podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd d á v a matke maloletého dieťaťa G. H., rod. K., nar. XX.XX.XXXX súhlas na podanie žiadosti
príslušnému správnemu orgánu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa Z. W., nar. XX.XX.XXXX z

priezviska ,,W.“ na priezvisko ,,H.“.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

III. Štátu sa nárok na náhradu trov konania voči rodičom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.02.2023 matka maloletej ako navrhovateľka žiadala,
aby jej súd dal za otca dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej dcéry z
priezviska „W.“ na priezvisko „H.. Podaný návrh odôvodňovala tým, že jej bola maloletá dcéra zverená

rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 9P/111/2012 zo dňa 07.07.2017, kedy bolo rozvedené
aj jej manželstvo s odporcom. Otec bol vtedy vzatý do väzby a po prepustení žil s priateľkou a ich
dvoma deťmi v X.. O maloletú Z. sa nezaujímal, nestretával sa s ňou a naposledy ju videl, keď
mala tri roky. Maloletej nepíše, nevolá, neposiela darčeky ani na jej narodeniny si nespomenie. Z. má
vlastný telefón a je na internetových sieťach, kde by sa s ňou mohol spojiť, ale nerobí to. Rovnako
si dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť určenú súdom, v dôsledku čoho navrhovateľka požiadala o
náhradné výživné a vymáhanie výživného. Maloleté dieťa svojho biologického otca vôbec nepozná, lebo

s ňou nekomunikuje, nestýka sa s ňou, o čo sa pričinil výhradne otec. Navrhovateľka pred tromi rokmi
kontaktovala otca maloletej, kde mu poslala dokumenty na súhlas so zmenou priezviska, no doteraz jej
tieto nevrátil. Navrhovateľka sa v roku 2019 vydala a prijala nové priezvisko „H.“. Dcéra vníma nezáujem
biologického otca a chcela by mať priezvisko ako navrhovateľka, pričom už aj navrhovateľkinho manžela
volá „tati“. Rovnako aj v škole sa maloletej pýtajú prečo sa volá inak. Z uvedených dôvodov aj na žiadosť
maloletej podala návrh na zmenu priezviska maloletej.

2. Otec maloletej sa k podanému návrhu písomne nevyjadril. Návrh v danej veci ako aj procesné
poučenie, uznesenie a predvolanie na nariadené pojednávanie tento prevzal dňa 31.10.2023(čl. 94),
pričom všetky vyššie uvedené dokumenty a listinné doklady boli otcovi preložené do nemeckého jazyka,a to prekladateľom, ktorého na tieto účely ustanovil tunajší súd Uznesením č.k 3P/3/2023-17 zo dňa
7.2.2023 a Uznesením č.k. 3P/3/2023-98 zo dňa 18.10.2023.

3. Kolízny opatrovník maloletej, ktorej bol tento ustanovený Uznesením tunajšieho súdu č.k.
3P/3/2023-11 z 06.02.2023 sa k podanému návrhu matky /navrhovateľky vyjadril podaním zo dňa
10.05.2023 (čl. 66), kde uviedol, že maloleté dieťa býva spoločne so svojou matkou v dvojizbovom byte
na adrese V.Í., H. XXX/XX-XX. Byt je vo vlastníctve matky. V domácnosti býva aj manžel matky: H. H.,
s ktorým sa matka zosobášila dňa 31.08.2019. V byte sa nachádza kuchyňa, obývacia izba a detská

izba, kde má maloletá svoj priestor na učenie a spanie. Manželia H. platia nájom za byt vo výške 243,-
Eur mesačne. Domácnosť je štandardne zariadená, udržiavaná v čistote a v poriadku. Matka G. H., nar.
XX.XX.XXXX pracuje ako opatrovateľka na H. v V.. Mesačný čistý príjem má cca vo výške 600,- Eur
mesačne. Poberá náhradné výživné vo výške 180,- Eur mesačne. Otec maloletej R. W. sa zdržiava v
X., O.-G., Z.. Dcéru nenavštevuje a dlhodobo neprispieva na je výživu. Matka nie je s otcom v kontakte.
Maloletá Z. W. navštevuje X. ročník B.F. Š. H. H. Y. V.. V škole dosahuje priemerné výsledky. Má rada

predmety ako výtvarná výchova a hudobná výchova. V poslednom období dosahuje dobré výsledky aj
v matematike. Vo voľnom čase sa stretáva s kamarátkami. Navštevuje tanečný krúžok. Je zdravá. S
maloletým dieťaťom bol vykonaný pohovor počas návštevy v domácnosti, kde maloletá uviedla, že H. H.
pozná už dávno. Majú veľmi dobrý vzťah. Oslovuje ho ocino. Svojho biologického otca nepozná. Veľmi
si praje mať priezvisko „H.“.

4. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na deň 30.11.2023, kde ako bolo uvedené vyššie, otcovi
bolo predvolanie na nariadený termín pojednávania doručené dňa 31.10.2023. Tento sa na nariadené
pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť súdu žiadnym spôsobom ani neospravedlnil. Súd tak s
poukazom na ustanovenie § 180 Civilného sporového poriadku vykonal pojednávanie v neprítomnosti

otca maloletej, a to potom ako mal preukázané, že predvolanie na pojednávanie bolo otcovi riadne a
včas doručené, rovnako ako aj návrh matky v danej veci a príslušné procesné poučenia v ktorých bol
otec poučený o svojich procesných právach a povinnostiach.

5.Matkamaloletejna pojednávaní voveci dňa30.11.2023a10.8.2023vypovedala,žetrvánapodanom

návrhu, a to z dôvodu, že jej ex-manžel sa o maloleté dieťa vôbec nezaujíma, naposledy ju videl keď
mala 3 roky, teraz bude mať v sobotu trinásť rokov. Nemajú žiadny telefonický ani iný kontakt, keby
otec chcel, tak si ju vie vyhľadať cez Messenger. Navrhovateľka s ním bola v kontakte v období, keď
sa rozvádzali, tento sa nezúčastnil ani rozvodového konania. V kontakte boli cez Messenger, kedy mu
oznámila, že sa rozvádzajú, on na túto správu nereagoval. Naposledy ho kontaktovala pred troma rokmi,

kedy mu zasielala preložené papiere so zmenou súhlasu priezviska, a to preto, lebo sa dohodli, že jej ich
pošle podpísané, keďže mu písala, či súhlasí so zmenou priezviska, on zase cez Messenger oznámil,
že so zmenou priezviska súhlasí, aby mu poslala preložené papiere. Tie poslala, doteraz jej nič neprišlo.
Odporca si vyživovaciu povinnosť voči maloletej neplní, naposledy zaplatil výživné vo výške 98,26 Eur
18.11.2021, aj to za neho zaplatila Bundeskasse, policajti navrhovateľke povedali, že pravdepodobne

bol vo väzbe, keď to za neho zaplatil štát. Má podaný návrh na náhradné výživné, ktoré jej je vyplácané
od 28.09.2022 vo výške 180,- Eur doteraz. Navrhovateľka sa v roku 2019 vydala za H. H., s ktorým
ako manželom a maloletou dcérou žijú v spoločnej domácnosti v byte v V. na H.. Spoločné deti nemajú.
Navrhovateľka sa teraz volá H. a dcéra, ktorá to vnímala negatívne, by sa takisto chcela volať H., takto
sa maloletá identifikuje aj na Messenger-i a podpisuje sa takto občas aj v škole. Navrhovateľka túto

žiadosť napísala na žiadosť jej dcéry a aj jej terajšieho manžela, ktorý by rovnako chcel aby sa maloletá
volala rovnako ako on, nakoľko žijú v spoločnej domácnosti a maloletá ho identifikuje ako svojho otca
a aj ho volá „tatino“.

6. Súd na nariadenom pojednávaní vykonal aj výsluch maloletého dieťaťa z ktorého vyplynulo, že

samotná maloletá má záujem o zmenu priezviska, a to z dôvodu identifikácie s matkou a jej manželom
voči ktorému prechováva pozitívne a vrelé citové väzby.

7. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 30.11.2023 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, ktorá bola
zistená v rámci zisťovania pomerov v rodine maloletého dieťaťa ako aj výsluchom maloletého 13-

ročného dieťaťa doporučuje návrhu matky na zmenu priezviska vyhovieť.

8. Súd v danej veci vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej, tiež výsluchom maloletého dieťaťa,
ako aj oboznámením sa s listinnými dokladmi, ktoré navrhovateľka súdu predložila vrátane podanéhonávrhu v danej veci, so sobášnym listom navrhovateľky a odporcu (čl. 3), rodným listom maloletej
(čl. 4), s potvrdením z Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže z Bratislavy (čl. 5),
s potvrdením o poberaní náhradného výživného za neplatené výživné za rok 2022 (čl. 6), so správou

kolízneho opatrovníka zo dňa 10.05.2023, pričom vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrhu
matky /navrhovateľky je potrebné vyhovieť, nakoľko tento je v plnom rozsahu odôvodnený.

9. Podľa § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak sa rodičia
nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o

vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve
maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce
povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
10. Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje explicitne formou demonštratívneho výpočtu
skutočnosti, ku ktorým už v minulosti dospela právna teória i aplikačná prax. Súd môže ako podstatnú
vec posúdiť aj inú otázku, čo je prípad tejto veci. Súd dá v zmysle vyššie citovaného § 35 Zákona o

rodine, súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa, ak sú preto závažné dôvody.
11. Podľa § 6 ods.1 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmenu
mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 8 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena mena

alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s
§ 4 ods. 2, alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan
Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.
13.Podľa§11ods.3písm.a)zákonač.300/1993Z.z.omeneapriezviskuvzneníneskoršíchpredpisov,
žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými

zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť
jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska
maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho
úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas
nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

14. Súd konštatuje, že riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov
vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o
podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, medzi ktoré bezpochyby
patrí i zmena priezviska maloletého dieťaťa, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh
niektorého z rodičov súd. Zmena priezviska dieťaťa je závažným zásahom do jeho práv a súd udelí

súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom
záujme dieťaťa, t.j. či táto zmena prispeje k zdravému vývinu dieťa. K takémuto rozhodnutiu môžu
viesť najmä dôvody spočívajúce v tom, že rodič, ktorý súhlas so zmenou priezviska neudelil dlhodobo
nemá záujem stretávať sa s dieťaťom, dlhodobým odlúčením dochádza k vzájomnému odcudzeniu,
dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, dlhodobo nejaví záujem o vývin a životný

osud dieťaťa. Podstatným býva v daných situáciách aj názor dieťaťa, na ktorý je súd pri tak závažnom
zásahu povinný prihliadať. K nahradeniu súhlasu rodičia s podaním žiadosti o zmenu priezviska sa musí
pristupovaťvždycitlivoasúdmusízvažovaťvšetkyokolnostiprejednávanejveci,pričomsamusískúmať
vlastný vzťah dieťaťa s rodičom.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd návrhu matky ako dôvodnému vyhovel, keď pri

svojom rozhodovaní vychádzal predovšetkým z vyššie citovaných zákonných ustanovení a zisteného
skutkového stavu z ktorého mal preukázané, že maloletá Z., nar. X.XX.XXXX pochádza z manželstva
jej rodičov uzavretého dňa 28.10.2008 v X.. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho
súdu sp. zn. 9P/111/2012 zo dňa 7.7.2017, pričom maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti
navrhovateľky. Zo sobášneho listu navrhovateľky mal súd preukázané, že táto dňa 31.8.2019 uzatvorila

nové manželstvo s H. H., pričom prijala priezvisko po svojom manželovi „H.“. Z výpovede navrhovateľky
ako aj výpovede maloletej a správy kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že maloletá spolu
s matkou a jej manželom žijú v spoločnej domácnosti, títo spoločné deti nemajú. Sama maloletá
prejavila vôľu zdieľať priezvisko totožné s priezviskom svojej matky a jej manžela, pričom potvrdila, že
so svojím biologickým otcom nemá vybudovaný žiadny vzťah, že toho de facto ani fyzicky nepozná,

keďžetentosaoňunikdynezaujímalanijunijako nekontaktoval.Nazákladeuvedenýchskutočnostísúd
dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky na podanie žiadosti na zmenu priezviska je potrebné vyhovieť,
nakoľko ide o návrh podaný v záujme maloletej, ktorá má potrebu identifikovať sa aj priezviskom so
svojím „otčimom“, ktorý prevzal rolu jej biologického otca a s ktorým jej matka vytvorila novú rodinu,ku ktorému aj maloletá navyše prechováva pozitívne vzťahy a má s ním vytvorený taký úzky vzťah,
že ho oslovuje ako biologického otca „tatino. Maloletá síce žije so svojou matkou a nevlastným otcom
v spoločnej domácnosti, no je pravdou, že jej odlišné priezvisko od matky v podobe „W.“ jej aj v tomto

veku XX rokov môže spôsobovať traumu v podobe neúplného prijatia do novej rodiny jej matky, navyše
otec maloletej v priebehu celého konania zostal nečinný. Súd tak návrhu matky na podanie žiadosti o
zmenu priezviska maloletej vyhovel.

16. O trovách konania medzi rodičmi maloletej rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového

poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. V danom prípade súd nemal za to, žeby boli splnené podmienky ustanovené v ust. §
55 Civilného mimosporového poriadku, a teda, žeby bolo možné priznať náhradu trov konania aj vtedy,
ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

17. V konaní došlo ku vzniku trov súvisiacich s ustanovením prekladateľov v tomto konaní na preloženie

návrhu ako aj pripojených listinných dokladov, procesných poučení a predvolania súdu na nariadené
pojednávanie zo slovenského do nemeckého jazyka, a to Uznesením č.k 3P/3/2023-17 zo dňa 7.2.2023
a Uznesením č.k. 3P/3/2023-98 zo dňa 18.10.2023, tiež v súvislosti s dostavením sa tlmočníka z
nemeckého jazyka do slovenského jazyka na pojednávanie nariadené vo veci na deň 30.11.2023.
Vzhľadom ku skutočnosti, že každý účastník má právo konať vo svojom materinskom jazyku, tak ako

mu to umožňuje ustn. § 155 ods. 1 Civilného sporového poriadku, išlo o trovy konania ktoré znáša štát
a preto súd výrokom III. toho rozsudku rozhodol tak, že mu nárok na náhradu takto vzniknutých trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,

proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, ţe právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.