Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/7/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518206540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1518206540.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a členov
JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: J. B. B..T..Y.., J.: XX XXX XXX,
V.C. XX, A., zastúpeného advokátom Q.. Q. Š., V. XX, A., proti žalovanej: P. K., A. XX, A., zastúpenej
opatrovníčkou P. D., A. XX, A., o zaplatenie 4.121,58 eura s prísl., na odvolanie opatrovníčky žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 09.09.2021, č.k. 12Csp/211/2018-104, v spojení s

uznesením zo dňa 03.01.2023, č.k. 12Csp/211/2018-140, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s uznesením zo dňa 03.01.2023, č.k.
12Csp/211/2018-140, v napadnutom zaväzujúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania z r u š
u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.09.2021, č.k. 12Csp/211/2018-104, v spojení s uznesením

zo dňa 03.01.2023, č.k. 12Csp/211/2018-140, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
3.542,52 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 21.09.2018 do
zaplatenia (výrok I.), zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 579,06 eura s prislúchajúcim úrokom z
omeškania (výrok II.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 72% (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca (Všeobecná úverová banka, a.s.,

skrátený názov VÚB, a.s., ďalej len „VÚB, a.s.“) sa žalobou zo dňa 29.10.2018 domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 4.121,58 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 21.09.2018
do zaplatenia a náhrady trov konania, dôvodiac, že dňa 30.12.2023 uzavrel so žalovanou Zmluvu o
vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej aj „zmluva“), na základe ktorej sa zaviazal
poskytnúť žalovanej kreditnú kartu spolu s účtom č. XXXXXXXXXX. Následne VÚB, a.s.
poskytla žalovanej úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80%, pričom ku dňu vystavenia výpisu z

kartového účtu jej schválila úverový rámec v sume 1.800 eur, so štandardnou mesačnou splátkou v
sume 60 eur. Žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti a úver napriek viacerým výzvam nesplatila
riadne a včas; pred postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu vystavil výpis z bankovej knihy
ku dňu 14.09.2018 s konečným stavom ku dňu 31.08.2018 a zostatkom so sumou 4.121,58 eura.

3. Súd prvej inštancie vydal dňa 27.11.2018 platobný rozkaz, č.k. 12Csp/211/2019-25, ktorý pre

nemožnosť doručenia žalovanej do vlastných rúk zrušil uznesením zo dňa 28.03.2019. Uznesením zo
dňa07.02.2019,č.k.12Csp/211/2018-45,pripustilzmenunastranežalobcutak,žedokonanianamiesto
pôvodného žalobcu, VÚB, a.s., vstúpila ako žalobca spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaná dňa 13.12.2013 vyplnila
žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, ktorú banka schválila dňa 31.12.2013; uvedeným došlo

k uzavretiu zmluvy o vydaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., ktorá mala formu revolvingového
úveru, t.j. automaticky obnovovaného úveru čerpaného používaním karty, s čím žalovaná súhlasila.Žalovaná mala schválený úverový rámec v sume 1.800 eur, ktorý začala čerpať od 13.01.2014,
so zmluvným úrokom vo výške 22,80% ročne a štandardnou splátkou v sume 60 eur; zmluvná
dokumentácia obsahovala i indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca stanoveného v zmysle zákona č.

129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len
„zákon č. 129/2010 Z.z.“) a jeho prílohy č. 2. Pokiaľ išlo o výšku ročnej úrokovej sadzby, schváleného
úverového rámca a výške štandardnej mesačnej splátky, o týchto bola oboznámená každý mesiac
počas trvania zmluvného vzťahu formou mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s.; výška
štandardnej ročnej úrokovej sadzby bola uvedená i v cenníku. Právny predchodca žalobcu v súlade

s článkom V. bod 35 písm. a) Obchodných podmienok listom zo dňa 07.11.2015 vyhlásil okamžitú
splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej, a to opakovaným
neplatením povinných splátok v stanovenej výške. Žalovaná na úvere čerpala sumu 1.728,32 eura,
ktorej zodpovedal rozsah debetných transakcií, pričom v prospech kartového účtu plnila sumu 2.783,58
eura, podrobne rozpísanú v časti kreditných transakcií vo výpisoch z kartového účtu. Žalobcom v konaní
uplatnená suma 4.121,58 eura predstavovala debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií,

úrokov, poplatkov spojených so správou a užívaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného
bankou v súvislosti s poistením; pozostávala tak z istiny v sume 1.728,32 eura, poplatkov v sume 189,18
eura, štandardného úroku v sume 1.814,20 eura a sankčného úroku v sume 389,88 eura. Podaním
doručeným konajúcemu súdu dňa 16.11.2020 vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 579,06 eura
pozostávajúcej z poplatkov a sankčného úroku späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Konajúci súd

preto v súlade s ustanovením § 144, § 145 ods. 2, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie v časti o zaplatenie sumy 579,06 eura s príslušenstvom zastavil.

5. Následne, vychádzajúc zo skutkového stavu tvrdeného a preukázaného žalobcom, ktorý žalovaná v
priebehu celého konania v rámci jej procesnej obrany nerozporovala, dospel konajúci súd za súčasnej

aplikácie § 290, § 297 C.s.p., § 52 ods. 1 až ods. 4, § 54 ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 2
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 2 veta prvá,
ods. 5, § 2 písm. f), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1, § 18 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., § 3 nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, k záveru o dôvodnosti žaloby. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel

so žalovanou zmluvu, na základe ktorej jej poskytol kreditnú kartu a viedol účet č. XXXXXXXXXX.
Právny vzťah medzi stranami charakterizoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, keďže žalovaná ju
uzatvorila v postavení spotrebiteľa, pričom išlo o vopred pripravenú formulárovú zmluvu, ktorej obsah
žalovaná nemala možnosť reálne ovplyvniť; na tento vzťah aplikoval ustanovenia zákona č. 129/2010
Z.z. Z výpisu z kreditnej karty vyplynulo, že žalovaná mala schválený úverový rámec v sume 1.800 eur,

pričom ku dňu 14.09.2018 predstavoval debetný zostatok na nej sumu 4.121,58 eura. Žalovaná neplnila
svoju povinnosť splácať splátky vyplývajúce jej zo zmluvy riadne a včas a následne po zosplatnení
úveru v lehote splatnosti úver (zrejme dlh - pozn. odvolacieho súdu) neuhradila, preto si žalobca v
konaní dôvodne uplatňoval nárok na zaplatenie dlžnej istiny debetného zostatku; súd prvej inštancie
pritom podotkol, že v konaní nezistil žiadne porušenie zákonných ustanovení slúžiacich na ochranu

spotrebiteľa.

6. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi spolu s istinou i príslušný úrok z omeškania vo výške 5% ročne
z nezaplatenej sumy, keďže mal za preukázané, že žalovaná sa s plnením dostala do omeškania.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa 255 ods. 2 C.s.p. v spojení
s § 262 ods. 2 C.s.p. podľa pomeru úspechu veci; úspech žalobcu predstavoval 85,95%, kým úspech
žalovanej 14,05%, potom celkový úspech žalobcu zodpovedal 72%, v ktorom rozsahu konajúci súd
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania; rozhodnutie o výške tejto náhrady si pritom vyhradil na
čas po právoplatnosti rozhodnutia, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, jeho zaväzujúcemu výroku a výroku o náhrade trov konania,
podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie P. D. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a) a
g) C.s.p. Ozrejmila, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.06.2021, č.k.
22Ps/4/2020-50, bola žalovanej obmedzená spôsobilosť na právne úkony a ona bola ustanovená

za jej opatrovníčku; odvolanie potom predstavoval prvý možný procesný úkon, ktorý v jej mene
mohla urobiť. S poukazom na uvedený rozsudok, podľa ktorého žalovaná nebola/nie je spôsobilá
nakladať so svojim hnuteľným alebo nehnuteľným majetkom, preberať na seba akékoľvek záväzky,
uskutočňovať právne úkony, uzatvárať zmluvné vzťahy, ktorých obsahom je možnosť disponovať sfinančnými prostriedkami alebo inými majetkovými hodnotami, ako aj vystupovať pred štátnymi a
správnymi orgánmi, ako i finančnými inštitúciami, mala za to, že v čase vydania napadnutého rozsudku
užnemohlanasebaprevziaťzodpovednosťzasplatenieúdajnéhozáväzku,čohodnotilaakonedostatok

procesnej podmienky. Tým bol i nedostatok právomoci konajúceho súdu vo veci rozhodnúť, nakoľko
zmluvné strany si pri aktivácii pôžičkovej karty dohodli, že vzájomné spory budú riešiť pred Stálym
rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie; súd prvej inštancie túto podmienku konania v
jeho priebehu neskúmal.

9. Opatrovníčka žalovanej podotkla, že duševný stav žalovanej, ktorá je psychicky chorá, je podľa
ošetrujúcich lekárov, znaleckého posudku a napokon i rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava
V zo dňa 11.06.2021, č.k. 22Ps/4/2020-50, dlhodobý a trvalý, a teda už v čase uzatvorenia zmluvy o
kreditnej karte nemala zdravý úsudok, ale konala v nevedomosti a duševnej poruche. I keď rozhodnutie
o obmedzení spôsobilosti na právne úkony nepôsobí ex tunc, to podľa nej neznamená, že právne
úkony urobené predtým nebudú automaticky nepostihnuteľné neplatnosťou. Zdôrazňujúc, že v zmysle

citovaných súdnych rozhodnutí, ako i komentára k ustanoveniu § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
spôsobuje neplatnosť právneho úkonu, ak ho vykoná osoba v stave, kedy nie je schopná posúdiť
následky svojho konania alebo svoje konanie ovládať, bola toho názoru, že celý právny vzťah so
žalobcom je postihnutý neplatnosťou.

10. V ďalšom opatrovníčka žalovanej poukázala na to, že žalobca (právny predchodca) zosplatnil dlh
listom zo dňa 07.11.2015, pričom žalobu podal na súd dňa 29.10.2018, a teda tesne pred uplynutím
trojročnej premlčacej doby, zrejme s úmyslom získať čo najviac na úrokoch z omeškania. Žalovanej
pritom zaslal predžalobnú upomienku zo dňa 04.10.2015, v ktorej ju vyzval na úhradu sumy 180 eur
ako splátky v mesiaci august 2015 do 11.10.2015; žalovaná pritom vykonávala pravidelné úhrady

splátok do júna 2015 a ďalšiu splátku uhradila až vo februári 2016. Keďže žalovaná sa dostala do
omeškania s úhradou splátok už v mesiaci júl 2015, žalobca nepristúpil k zosplatneniu celého dlhu
do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, nakoľko splátku za mesiac august 2015 žiadal zaplatiť do
11.10.2015 a k zosplatneniu pristúpil až dňa 07.11.2015; na uvedenom základe považovala zákonná
zástupkyňa žalovanej za splatné len jednotlivé splátky úveru a žalobu podanú oneskorene, po uplynutí

trojročnej premlčacej doby. Súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal, keď sa nezaoberal tým, kedy pôvodný žalobca zosplatnil dlh, kedy začala
plynúť premlčacia doba pre jednotlivé splátky a či bola žaloba podaná v rámci plynutia všeobecnej
premlčacej doby. Na uvedenom základe opatrovníčka žalovanej navrhla, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu v plnom rozsahu zamietol.

11. Žalobca sa k odvolaniu zákonnej zástupkyne žalovanej písomne nevyjadril.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379, § 380 C.s.p., preskúmal
rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením, v jeho zaväzujúcom výroku a v závislom

výroku o náhrade trov konania, prejednal odvolanie opatrovníčky žalovanej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom rozsahu
potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Odvolací súd sa musel v prvom rade vysporiadať s námietkou zákonnej zástupkyne žalovanej o
nedostatku právomoci súdu rozhodnúť o danej veci; tejto námietke však nemohol priznať úspech.

14. Je zrejmé, že opatrovníčka žalovanej uvedenú námietku vzniesla domnievajúc sa, že zmluvné strany
sa v zmysle článku VI. a XI. zmluvy formou rozhodcovskej doložky dohodli, že vzájomné spory budú

riešiť pred rozhodcovským súdom. Hodno však uviesť, že článok XI. zmluvy, sa v nej nenachádza, a
preto možno dovodiť, že zákonná zástupkyňa žalovanej mala zrejme na mysli článok XI. Obchodných
podmienok, v rámci ktorého pôvodný veriteľ ponúkal žalovanej návrh, aby sa všetky spory týkajúce
sa zmluvného vzťahu riešili pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie, za
predpokladu, že taký návrh žalovaná preukázateľne neodmietne v lehote 30 dní od jej uzavretia. V

samotnej zmluve, v článku VI., s názvom „rozhodcovská doložka“ žalovaná na otázku, či súhlasí s
riešením sporov prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu odpovedala aj kladne, aj záporne, keď
zaškrtlavyjadreniesúhlasu,akoajnesúhlasustýmtopostupom.Sohľadomnauvedené,jenepochybné,
že žalovaná neprejavila jednoznačný a nespochybniteľný súhlas s vopred pripraveným formulárovýmustanovením, ktorý mal zakladať dohodu strán s riešením sporov prostredníctvom rozhodcovského
súdu.

15. Odvolací súd udáva, že podľa konštantnej judikatúry pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva alebo
doložka právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 16.01.2013, sp. zn. 6MCdo 9/2012). Individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej zmluvy

potom predchádza poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so
zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v jeho neprospech v porovnaní so súdnym
konaním. Spotrebiteľovi musí byť daná reálna možnosť voľby, či prijme alebo nie rozhodcovskú zmluvu
alebo doložku, pričom táto nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia spotrebiteľskej zmluvy.

16. V danom prípade nielenže absentoval jednoznačný prejav vôle žalovanej ako jednej zmluvnej

strany, ktorým by prejavila jednoznačný súhlas s návrhom pôvodného veriteľa riešiť spory zo zmluvy
prostredníctvom rozhodcovského súdu, ale i poučenie o právnych následkoch s tým spojených. Súd
prvej inštancie, na ktorý sa obrátil pôvodný žalobca s návrhom na poskytnutie ochrany jeho právam,
nijako nepochybil, pokiaľ jeho žalobu prejednal, nakoľko na rozhodnutie o nej disponoval právomocou.

17. Odvolací súd však v ďalšom musel priznať úspech tej odvolacej argumentácii zákonnej zástupkyne
žalovanej, ktorou konajúcemu súdu vytýkala nedostatok podmienky konania spočívajúcej v tom, že so
žalovanou konal a vec meritórne prejednal, hoci v tom čase jej už bývalý Okresný súd Bratislava V
právoplatnýmrozhodnutímobmedzilspôsobilosťnaprávneúkony,okreminéhoisamostatnevystupovať
pred štátnymi, správnymi orgánmi a inými inštitúciami a subjektami.

18. Podľa § 67 C.s.p. každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť
na právne úkony.
19. Podľa § 68 ods. 1 C.s.p. v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred
súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.

20. Procesná spôsobilosť vyjadruje oprávnenie osoby konať samostatne pred súdom, t.j. realizovať
jednotlivé procesné úkony v konaní. Absencia procesnej spôsobilosti neznamená, že konkrétny subjekt
nemôže vystupovať v konaní, ale len to, že musí byť v konaní zastúpený zástupcom, resp. že
procesné úkony môže uskutočňovať len prostredníctvom zástupcu. V odbornej literatúre býva procesná

spôsobilosť označovaná aj ako spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať procesné práva a povinnosti,
či spôsobilosť samostatne realizovať procesné úkony. Túto spôsobilosť majú strany v zásade v takom
rozsahu, v akom majú spôsobilosť na právne úkony podľa hmotného práva. Civilný sporový poriadok
teda identifikuje procesnú spôsobilosť prostredníctvom odkazu na hmotné právo, a to konkrétne vo
väzbe na inštitút spôsobilosti na právne úkony vymedzený Občianskym zákonníkom. Úplná procesná

spôsobilosť fyzickej osoby vzniká plnoletosťou, ktorá sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku,
pred dosiahnutím tohto veku úplná spôsobilosť vzniká len uzavretím manželstva. Strata procesnej
spôsobilosti môže u fyzickej osoby nastať predovšetkým zbavením alebo obmedzením jej spôsobilosti
k právnym úkonom na základe rozhodnutia súdu; procesne nespôsobilý subjekt musí byť zastúpený
zástupcom.

21.Predpokladommeritórnehorozhodnutiasúdujeokreminéhosplnenieprocesnýchpodmienok,medzi
ktoré patrí i procesná spôsobilosť strany sporu. Bez jej splnenia, t.j. bez existencie procesnej spôsobilosti
strany sporu nemožno vo veci rozhodnúť. Na splnenie tejto procesnej podmienky musí súd prihliadať
v ktoromkoľvek štádiu konania, a preto ak zistí, že táto nie je daná, urobí vhodné opatrenia na jej

odstránenie, najmä postupuje v súlade s ustanovením § 68 ods. 1 C.s.p., a teda bude ďalej konať
so zákonným zástupcom, prípadne za splnenia podmienok podľa § 68 ods. 2 v spojení s § 69 C.s.p.
ustanoví strane procesného opatrovníka. Ak by súd konal s procesne nespôsobilou osobu, zaťažil by
svoj postup procesnou vadou a z uvedeného dôvodu by musel všetky procesné úkony zopakovať v
konaní s obligatórnym opatrovníkom fyzickej osoby.

22. V danej veci z rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava V zo dňa 11.06.2021, č.k.
22Ps/4/2020-50, právoplatného dňa 21.07.2021, vyplýva, že žalovaná bola obmedzená v spôsobilosti
na právne úkony špecifikované vo výroku I., okrem iného i samostatne vykonávať akékoľvekprávne úkony v oblasti vybavovania úradných záležitostí - vystupovať pred správnymi a štátnymi
orgánmi, finančnými inštitúciami, bankami, poisťovňami, poštami, zdravotnými poisťovňami, Sociálnou
poisťovňou, doručovateľskými subjektami, či inými subjektami v súvislosti s obmedzeniami v rozhodnutí

a bola jej ustanovená opatrovníčka (P. D.) ako zákonná zástupkyňa, disponujúca oprávnením a
povinnosťou nielen rozhodovať, ale žalovanú i zastupovať vo všetkých záležitostiach v rozsahu jej
obmedzenia. Vzhľadom na túto skutočnosť, pokiaľ súd prvej inštancie prejednal vec na pojednávaní dňa
09.09.2021 so žalovanou (v jej neprítomnosti), bez toho, aby v tom čase konal už s jej ustanovenou
zákonnou zástupkyňou (opatrovníčkou), zaťažil konanie nedostatkom procesnej podmienky; žalovaná

už totiž nebola v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, a teda nemohla ani sama vystupovať a
konať pred súdom. Konajúci súd tak meritórne rozhodol v čase, kedy nemal splnené všetky procesné
podmienky, za ktorých mohol o veci rozhodnúť, ako správne namietala v odvolaní zákonná zástupkyňa
žalovanej, čo predstavuje okolnosť, pre ktorú musel odvolací súd rozhodnutie napadnuté odvolaním
zrušiť (v príslušnom rozsahu) a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Pokiaľ opatrovníčka žalovanej v tejto súvislosti poukazovala i na to, že žalovaná zmluvu o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. uzatvorila v duševnej poruche, považujúc ju za neplatný
právny úkon v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odvolací súd uvádza, že neplatnosť právneho
úkonu podľa predmetného ustanovenia vyžaduje nepochybné zistenie, že účastník právneho úkonu, i
keď nebol pozbavený spôsobilosti na právne úkony, tento urobil v stave duševnej poruchy, v ktorom

nebolschopnýposúdiťnásledkysvojhokonaniaalebosvojekonanieovládať;časpreskúmaniaduševnej
poruchy sa pritom viaže na čas vykonania právneho úkonu. Tieto skutočnosti, ktoré je potrebné v
konaní bezpečne preukázať, keďže prítomnosť duševnej poruchy v okamihu jeho urobenia, sa musí
zistiť v súlade s poznatkami príslušných vedných disciplín, nie je v tomto štádiu konania odvolací súd
oprávnený posúdiť, a preto vyhodnotenie, či zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty

VÚB, a.s. je (ne)platný právny úkon, prináleží súdu prvej inštancie v ďalšom konaní. V ňom sa bude
zaoberať i námietkou zákonnej zástupkyne žalovanej, ktorou mu vytýkala, že neskúmal, či pôvodný
veriteľ (VÚB, a.s.) pri zosplatnení dlhu postupoval v súlade s ustanovením § 565 (vo väzbe na § 53
ods. 9) Občianskeho zákonníka, uvádzajúc, že splátku za mesiac august 2015 v sume 180 eur, na
ktorej úhradu žalovanú vyzval predžalobnou upomienkou zo dňa 04.10.2015, požadoval zaplatiť do

11.10.2015, pristúpiac k zosplatneniu dlhu dňa 07.11.2015; žalovaná sa však s úhradou splátok dostala
do omeškania už v mesiaci júl 2015, z čoho vyvodila, že splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky,
a nie celý dlh, a preto v tejto súvislosti vzniesla i námietku premlčania nároku uplatneného žalobou v
zmysle § 103 Občianskeho zákonníka.

24. S poukazom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou odvolací súd uzatvára, že súd prvej inštancie
vydal meritórne rozhodnutie bez splnenia procesných podmienok uvedených vyššie, na ktorú okolnosť
bol povinný prihliadať (§ 380 ods. 2 C.s.p.), čím zaťažil svoj rozsudok vadou, pre ktorú musel odvolací
súd tento v napadnutom rozsahu, čo do zaväzujúceho výroku a výroku o náhrade trov konania, v zmysle
§ 389 ods. 1 písm. a) C.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

(§ 391 ods. 1 C.s.p.). V ňom, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p.,
súd prvej inštancie napraví vytknuté pochybenie tým, že bude konať ďalej s opatrovníčkou žalovanej
ako jej zákonnou zástupkyňou, ktorej bude zároveň doručovať všetky písomnosti a rozhodnutia v
spore. Konajúci súd opätovne posúdi dôvodnosť nároku, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 3.542,52 eura s príslušenstvom, v intenciách jeho skutkových tvrdení a procesnej

obrany žalovanej; osobitne sa pritom zamerania a vyhodnotí námietky jej zákonnej zástupkyne ohľadne
platnosti/neplatnosti zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (§ 38 ods. 2
Občianskehozákonníka),vzávislostiodktoréhovyhodnoteniaposúdiprávnytitulžalobcomuplatneného
nároku; jeho ustálenie je pritom podstatné i pre vysporiadanie sa so vznesenou námietkou premlčania
a tiež s ostatnými námietkami opatrovníčky žalovanej ohľadom splnenia podmienok pre zosplatnenie

dlžného zostatku pôvodným veriteľom (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), ktorých
opodstatnenie má v neposlednom rade dopad i na otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore (§
524 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z o bankách). Na podklade
vykonaného dokazovania konajúci súd stáli ním zistený skutkový stav, na ktorý aplikuje zodpovedajúce
ustanovenia právnych predpisov, zohľadniac i ustálenú súdnu judikatúru. Svoje závery o skutkových

zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby
obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.25. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne i o náhrade trov odvolacieho konania (§
396 ods. 3 C.s.p, § 255 ods. 1 a nasl. C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).