Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/35/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619201377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8619201377.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: Slovenský plynárenský
priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256 zastúpeného:
Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706
proti žalovanému: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., toho času D. XX/X, XXX

XX E., o zaplatenie 784,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Svidník č.k. 6C/33/2019-118 zo dňa 22.03.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol

nasledovne:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 774,88 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 616,74 eur od 6.12.2018 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 158,14
eur od 24.1.2019 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 97,48 % o výške
ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie konštatoval, že na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň
22.03.2022, na ktoré sa napriek riadnemu a včasnému predvolaniu nedostavil právny zástupca žalobcu
ani žalovaný. Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnil, pojednávanie
odročiť nežiadal, súhlasil s tým, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Žalovanému predvolanie
na pojednávanie súd doručil v súlade s ust. § 106 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) na adresu trvalého pobytu zapísanú v Registri obyvateľov SR

(C. XX), keďže inú adresu na doručovanie súdu neoznámil. Konštatoval, že predvolanie sa vrátilo súdu
z adresy C. XX s tým, že adresát (žalovaný) si ho neprevzal v odbernej lehote. Predvolanie sa tak
za doručené žalovanému v zmysle § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 31a ods. 10 zákona č.305/2013
Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých
zákonovpovažujedňom09.03.2022,keďžetentodeňsapodľaaplikáciesúdnymanažment-doručovanie
považuje za deň doručenia informácie o výsledku doručovania. Neúčasť na pojednávaní žalovaný

neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. V súlade s ust. § 180 CSP a § 157 ods. 1 CSP preto súd prvejinštancie rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného,
nakoľko nebol daný návrh ani dôvody odročenia pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že žalobca ako dodávateľ, ktorého predmetom podnikania

podľa zápisu v obchodnom registri je okrem iného výroba, rozvod a dodávka elektriny a žalovaný ako
odberateľ uzavreli zmluvu o združenej dodávke elektriny, v zmysle ktorej bol žalobca ako dodávateľ
elektriny povinný dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu
odberateľovi elektriny a žalovaný ako odberateľ elektriny sa zaviazal zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu
zadodanúelektrinu.Zmluvabolauzavretánadobuurčitúvtrvaní24mesiacovododňazačiatkudodávky

elektriny do odberného miesta. Predloženou výpoveďou zmluvy (č.l. 13) mal súd za preukázané, že
po využití práva žalovaného v zmysle § 17 ods. 4 zákona o energetike vypovedať zmluvu z dôvodu
nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku elektriny, zmluva v zmysle § 17 ods. 6 zákona o energetike
dňom31.12.2018zaniklaanovýmdodávateľomelektrinyprežalovanéhosastalaspoločnosťSLOVAKIA
ENERGY s.r.o., a to na základe Zmluvy o združenej dodávke elektriny číslo F. zo dňa 13.09.2018.
Konštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie vo výške 774,88

eura (z toho 616,74 eura ako nedoplatok z faktúry číslo XXXXXXXXXX a 158,14 eur ako nedoplatok
z faktúry číslo XXXXXXXXXX) má za preukázaný a dôvodný. Listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v
spise bolo preukázané, kedy a koľko elektrickej energie žalobca žalovanému dodal a aké služby v akej
cene mu poskytol, pričom mu za ne k zaplateniu vyúčtoval po zohľadnení uhradených preddavkových
platieb sumu spolu 774,88 eura. Vyúčtovanie sa týka len obdobia do ukončenia zmluvného vzťahu na

základe výpovede zmluvy žalovaným. Žalovaný tvrdil, že fakturované stavy sa nezhodovali so stavmi
skutkovými, no ani neuviedol, aké mali byť „skutkové stavy“ podľa neho. Rovnako tvrdil, že počas
roka 2018 si zdokumentoval spotrebu ofotením elektromeru a stavov spotreby s tým, že ich má k
dispozícii, avšak k svojmu odporu proti platobnému rozkazu žiadne takéto dôkazy nepripojil, hoci priamo
v platobnom rozkaze bol poučený, že ak nesúhlasí s povinnosťou na zaplatenie danej peňažnej sumy,

má k odporu pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, čo sa nestalo. Obranu žalovaného súd prvej inštancie vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko
žalovaný ničím nepreukázal svoje tvrdenia, neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na ich preukázanie,
ani neuviedol konkrétne vlastné skutkové tvrdenia na podporu svojej obrany. Vyjadrenia spoločností
Východoslovenská distribučná, a.s. a SLOVAKIA ENERGY s.r.o. a listiny predložené touto spoločnosťou

navyše vyvrátili všeobecnú a nepreukázanú obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu.
O vzniku nároku dodávateľa na zaplatenie sumy 774,88 eura preto súd prvej inštancie vzhľadom na
predložené dôkazy nemal pochybnosti, preto žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a keďže v priebehu
konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný
doposiaľ nesplnil svoju povinnosť zaplatiť mu sumu 774,88 eura, súd žalobe v tejto časti vyhovel.

Za nedôvodnú súd prvej inštancie mal žalobu čo do zaplatenia sumy 10 eur, čo podľa faktúry
č. XXXXXXXXXX vyhotovenej dňa 15.02.2019 má byť „náhrada nákladov vystavenie a zaslanie
upomienky“. Paušálna výška poplatku za upomienku (10 eur v tomto prípade) bez transparentného
výpočtu skutočných nákladov zapadá do definície neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uvedené poplatky
totiž umožňujú získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky

žalobcu. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ak by aj zmluva nezanikla a také dojednanie by
bolo, potom tento nárok by bolo potrebné posúdiť v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, keďže
nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami má všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP.
Žalobca bol vo veci úspešný v rozsahu 98,74 %, žalovaný bol vo veci úspešný v rozsahu 1,26 %. Po
odpočítaní úspechu žalovaného v rozsahu 1,26 % od úspechu žalobcu v rozsahu 98,74 % vznikol vo
veci úspešnejšiemu žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 97,48 %. Neboli tvrdené ani
súdom zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie tohto nároku na náhradu trov

konania žalobcovi čo i len v časti.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej
inštancie ho nevypočul a ani nemohol, lebo bol v daný čas liečený na Covid 19. Bol dlhodobo v E.. Bol
tam hospitalizovaný, keď mu podávali transfúzie a preto sa nemohol obhajovať. V súčasnosti žije v E.

a veľmi rád by so žalobcom dohodol zmier. V rámci podaného odvolania uviedol súčasnú adresu: D.,
XXX XX E..5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Namietal, že z odvolania žalovaného nie je zrejmé to, v akom rozsahu žalovaný rozsudok súdu prvej
inštancie napáda. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje celkom 3 výroky. V tomto prípade má preto

žalovaný formulovať svoje odvolanie s ohľadom na tzv. kvantitatívnu stránku odvolania tak, aby bolo
z obsahu podaného odvolania nepochybne a určite zrejmé to, ktorý konkrétny výrok žalovaný svojim
odvolaním napáda a ktorý konkrétny výrok žalovaný svojim odvolaním nenapáda. Rozsah napadnutia
rozsudku žalovaným a požadovaný rozsah zrušenia nevyplýva ani z bližšieho popisu odvolania, ktoré
žalovaný uvádza vo svojom podaní. Nie je však úlohou, ale ani možnosťou tohto súdu, odvolacieho súdu

a ani žalobcu, aby namiesto žalovaného určovali a určili to, v akom rozsahu žalovaný rozsudok súdu
prvej inštancie vlastne napadol a v akom rozsahu sa domáha jeho zrušenia
K ďalším vyjadreniam žalovaného ohľadom nemožnosti sa zúčastniť nariadeného pojednávania žalobca
uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázal. Tieto tvrdenia žalovaného v
celom rozsahu popiera, ako aj tvrdenia žalovaného ohľadom nemožnosti sa vyjadriť k uplatnenému
nároku. Snahu žalovaného o uzatvorenie zmieru po vydaní rozsudku nepovažoval za dôvod na

zrušenie napadnutého rozhodnutia. S ohľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd odvolanie
žalovaného voči rozsudku súdu odmietol a aby žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, alternatívne žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu potvrdil a aby žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/33/2019-128 zo dňa 27.05.2022 vyzval žalovaného, aby
v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie tak, aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 363 CSP, a to tak, že
presne a jasne uvedie, čoho sa podaným odvolaním domáha (odvolací návrh, teda aké rozhodnutie

ma odvolací súd vydať). Poučil žalovaného, že doplnenie je potrebné vykonať v určenej lehote v dvoch
vyhotoveniach k spisovej značke konania. Uznesenie bolo doručené žalovanému 01.06.2022. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalovaný v súdom stanovenej lehote, a ani do rozhodnutia odvolacieho súdu
doplnil svoje odvolanie v súlade s uznesením súdu prvej inštancie.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a vrátiť

na ďalšie konanie.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol v odvolacom konaní preskúmavaný výrok I.
napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel, ako aj súvisiaci výrok

III. o trovách konania. Keďže výrok II., ktorým bolo žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá žalobca
odvolanímnenapadol,nebolpretovodvolacomkonanípredmetompreskúmavaniaaakotakýnadobudol
právoplatnosť.

10. Odvolací súd konštatuje, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré
jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny
procesný postup v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak nesprávny procesný postup
súdu znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní
záver, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené

v kontexte celého konania.

11. Podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP, ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol inú adresuna doručovanie, doručuje súd písomnosti fyzickej osobe na adresu evidovanú v registri obyvateľov
Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu
pobytu cudzinca.

12. Podľa § 111 ods. 1 až 3 CSP, do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé,
ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou (1). Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri
ktorýchtakustanovujezákon,apísomnosti,priktorýchtonariadisúd(2).Aknemožnodoručiťpísomnosť

na adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú,
a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie (3).

13. Podľa § 112 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na adresu
podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

14. Podľa § 178 ods. 2 CSP predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali dostatok
času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

15. Žalovaný v odvolaní namietal, že nebol vypočutý pred súdom prvej inštancie a nemohol sa tak

obhajovať.

16. V posudzovanej veci odvolací súd zistil preskúmaním spisového materiálu, že dňa 05.08.2019
bol podaný na súde prvej inštancie návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 784,88 eura
s príslušenstvom. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz č.k. 6C/33/2019-33 zo dňa 12.09.2019,

ktorý úspešne doručil na adresu žalovaného C. XX, XXX XX C.. Proti tomuto platobnému rozkazu
podal žalovaný dňa 24.10.2019 odpor, v ktorom namietal nesprávne skutkové tvrdenia žalobcu ohľadne
skutočnej spotreby elektriny v jeho domácnosti. V odpore žalovaný označil svoju adresu ako C. XX, XXX
XX C.. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 6C/33/2019-38 zo dňa 29.10.2019 zrušil platobný rozkaz č.k.
6C/33/2019-33 zo dňa 12.09.2019 z dôvodu podania odporu s vecným odôvodnením a v danej veci

nariadil pojednávanie.

17. Po viacerých neúspešných pokusoch otvoriť pojednávanie súd prvej inštancie uznesením zo dňa
10.02.2022 nariadil termín pojednávania na deň 22.03.2022, o 12:30 hod., na ktoré predvolal právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného (č.l.83 spisu). Zásielka s predvolaním bola doručená úspešne právnemu

zástupcovi žalobcu 25.02.2022. Žalovanému bola zásielka s predvolaním doručovaná na adresu C. XX,
XXX XX C. s výsledkom, že adresát si neprevzal zásielku v odbernej lehote s tým, že tá bola prijatá
súdom prvej inštancie 09.03.2022. Z č.l. 115 spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie lustroval žalovaného
v Registri obyvateľov, v ktorom je uvedená adresa trvalého pobytu C. XX, XXX XX C..

18. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 22.03.2022 (č.l. 116 spisu) vyplýva, že súd prvej inštancie začal
pojednávať bez prítomnosti strán sporu. Súd prvej inštancie konštatoval, že právny zástupca žalobcu
ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil s tým, aby súd prejednal vec v jeho neprítomnosti.
V prípade žalovaného považoval súd prvej inštancie predvolanie na pojednávanie za doručené na
adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov, t.j. C. XX, XXX XX C. dňa 09.03.2022,

pričom žalovaný inú adresu neoznámil, keď bola doručená súdu informácia o výsledku doručovania
podľa § 111 ods. 3 CSP v spojení s § 31a ods. 10 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci. Následne na tomto pojednávaní súd prvej inštancie vyhlásil
odvolaním napadnutý rozsudok. Rozsudok bol úspešné doručený žalovanému na adresu C. XX, XXX
XX C. dňa 06.05.2022.

19. Nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti
a bezprostrednosti konania, ktoré zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie článku 48 ods. 2 Ústavy SR
(právo na prerokovanie veci v prítomnosti a možnosť vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom), tiež
článku 6 ods. 1 Dohovoru, v zmysle ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Zúčastniť sa na pojednávaní
je právom strán sporu. Stranám zásadne musí byť umožnené, aby v prípade, ak vo veci bolo nariadené
pojednávanie, mali možnosť sa tohto zúčastniť, čo predpokladá riadne a včasné doručenie predvolaniana pojednávanie, aby im tak bolo umožnené realizovanie ich procesných oprávnení, ktoré im zákon
priznáva

20. Predvolanie na pojednávanie vykonáva súd z úradnej povinnosti, pričom je jeho povinnosťou
predvolať na pojednávanie všetky osoby, ktoré ustanovuje zákon. Predvolaním na pojednávanie sa
zabezpečuje, aby bolo strane konania umožnené vykonať právo na spravodlivý súdny proces, ktorého
súčasťou je aj možnosť zúčastniť sa na pojednávaní.

21. Predvolanie na pojednávania sa doručuje, teda sa primárne vyhotovuje ako písomnosť. Predvolanie
ako písomnosť možno doručiť priamo na úkone súdu podľa § 105 ods. 1 CSP, na žiadosť strany na jej
elektronickú adresu podľa § 105 ods. 2 CSP alebo doručujúcim orgánom na adresu podľa § 106 CSP,
a to doručovaním inak ako do vlastných rúk podľa § 112 CSP.

22. Doručenie písomnosti o predvolaní v prípade doručenia doručujúcim orgánom na adresu podľa §

106 CSP treba považovať za vykázané, ak sa súdu vrátilo potvrdenie o doručení písomnosti podľa
§ 111 ods. 1 CSP, prípadne sa zásielka s predvolaním vrátila ako nedoručená z adresy podľa § 106
CSP alebo odopretá podľa § 113 CSP. Za deň doručenia predvolania na pojednávanie treba považovať
deň doručenia vyplývajúci z potvrdenia o doručení podľa § 111 ods. 1 CSP, deň, v ktorý sa zásielka s
predvolaním vrátila súdu podľa § 112 CSP, prípadne deň odopretia prijatia podľa § 113 CSP.

23. Ak má súd rozhodnúť vo veci samej, teda o žalobe, nariadi na jej prejednanie, okrem prípadov
označených v ustanovení § 177 ods. 2 CSP, pojednávanie, na ktoré predvolá strany sporu. V danom
spore bolo predvolanie na pojednávanie na deň 22.03.2022 žalovanému doručované poštou na adresu
jeho trvalého pobytu na adrese C. XX, XXX XX C., na ktorej je prihlásený od 06.03.2017, a na ktorej si

žalovaný preberal predchádzajúce súdne zásielky, a na ktorej si napokon prevzal aj samotný napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v priebehu prvoinštančného
konania oznámil súdu prvej inštancie inú adresu na doručovanie. Z údajov na doručenke, ktorá
je založená v súdnom spise medzi č.l. 87 a 88 je zrejmé, že išlo o zásielku s doručenkou, bez
doručovania do vlastných rúk, keďže Civilný sporový poriadok doručenie predvolania na pojednávanie

do vlastných rúk nevyžaduje. Podľa informácie o výsledku doručenia listinného rovnopisu si žalovaný
zásielku obsahujúcu predvolanie doručované na adresu jeho evidovaného trvalého pobytu neprevzal
v odbernej lehote. Dňom nasledujúcim po vytvorení informácie o výsledku doručenia sa predmetná
zásielka považuje za doručenú, čo v tomto prípade pripadlo na 09.03.2022 (deň vytvorenia informácie
o výsledku doručenia sa považuje za deň vrátenia nedoručenej zásielky). Z uvedeného pre danú vec

potom vyplýva, že podľa § 112 CSP poštová zásielka s predvolaním žalovaného na pojednávanie
osvedčuje čas a spôsob doručenia, respektíve potvrdzuje, že sa poštou uskutočňovalo doručovanie
predvolania na pojednávanie žalovaného, z dôvodu ktorého je potom námietka nevypočutia žalovaného
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie nedôvodná, pretože poštová zásielka s predvolaním pre
žalovaného sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu prvej inštancie považuje za doručenú, a to aj

vtedy, ak sa o tom žalovaný nedozvedel. Súd prvej inštancie mal teda splnené podmienky k tomu, aby
na pojednávaní dňa 22.03.2017 žalovanú vec meritórne prejednal.

24. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávne ustanovenie §
111 ods. 3 CSP, ktoré sa týka doručovania písomnosti do vlastných rúk, čo však nebol prejednávaný

prípad. V tomto prípade predvolanie na pojednávanie nebolo doručované do vlastných rúk a preto bolo
potrebné aplikovať ust. § 112 CSP, uvedená skutočnosť však nemá vplyv na vecnú správnosť rozsudku
súdu prvej inštancie.

25. Čo však malo vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, bolo podľa

názoru odvolacieho súdu nedostatočné vykonanie dokazovania ex offo súdom prvej inštancie vo vzťahu
k meraniu spotreby elektrickej energie určeným meradlom (elektromerom) v domácnosti žalovaného za
relevantné uplatňované obdobie, o ktorom mal žalovaný pochybnosti. V tomto smere súd prvej inštancie
pochybil, keď v dostatočnom rozsahu nevykonal dokazovanie na zistenie skutkového stavu veci.

26. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v podanom odpore proti platobnému rozkazu tvrdil, že
v roku 2017 odoberal od žalobcu elektrickú energiu, ktorú uhradil. Podľa toho mu vypočítali preddavky
na rok 2018 a hoci sa nič v jeho domácnosti nezmenilo, podľa faktúr sa spotrebovala energia 3 x
viac ako v roku 2017. Uviedol, že počas roku 2018 si zdokumentoval spotrebu ofotením elektromeru astavov spotreby, tieto má k dispozícii, pričom podľa jeho vedomostí sa fakturované stavy nezhodovali so
stavmi skutkovými. Tvrdil, že mu dali predpis 60,- eur ročne podľa spotreby a vyfakturovali 10-násobok.
Tiež uviedol, že počas roku 2018 sa rozhodol pre zmenu dodávateľa elektriny, preto mu poslali ďalšie

vyúčtovacie faktúry, pričom si myslí, že napísané faktúry nie sú dostatočným dôkazom o skutočnej
spotrebe elektriny.

27. V danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľský spor, t.j. spor so slabšou stranou vyplývajúci
zo zmluvy (Zmluva o združenej dodávke elektriny 617359 pre odberateľov kategórie Domácnosť zo

dňa 16.09.2016), ktorá spĺňa všetky atribúty spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka,
ako to konštatoval súd prvej inštancie v bode 41 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uzatváral
ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť
podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Aj v poznámke pod čiarou § 17 zákona č.
251/2012 Z.z. o energetike sa uvádza odkaz na zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a § 52

Občianskeho zákonníka.

28. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalovaný odoberal elektrinu od
žalobcu od 24.09.2016 až do 31.12.2018 v prospech odberného miesta C. XX, C. XXX XX. Žalovaný
vypovedal zmluvu o združenej dodávke elektriny z dôvodu nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku

elektriny, ktorá týmto dňom 31.12.2018 zanikla a novým dodávateľom elektriny pre žalovaného sa stala
spoločnosť SLOVAKIA ENERGY s.r.o.

29. Žalobca v konaní preukázal, že dodával žalovanému na dohodnuté odberné miesto elektrickú
energiuafaktúrouč.XXXXXXXXX,fakturačnéobdobie05.10.2017do05.10.2018,sdátumomsplatnosti

05.12.2018 vyúčtoval žalovanému sumu 676,74 eura, čo po odpočítaní preddavkových platieb vo výške
60,- eur činilo k zaplateniu nedoplatok vo výške 616,74 eura, a faktúrou č. XXXXXXXXXX, fakturačné
obdobie 06.10.2018 do 31.12.2018, s dátumom splatnosti 05.12.2018 vyúčtoval žalovanému sumu
173,14 eura, čo po odpočítaní preddavkových platieb vo výške 15 eur činilo k zaplateniu nedoplatok vo
výške 158,14 eura.

30. Z obsahu žalovaných faktúr vyplýva, že počiatočný stav elektromera č. XXXXXXX STANDARD_E
k 05.10.2017 bol 3,506 MWh, konečný stav k 05.10.2018 bol 7,424 MWh a konečný stav k
31.12.2018, kedy zmluva na základe výpovede žalovaným zanikla, bol 8,406 MWh. Z listín predložených
spoločnosťou SLOVAKIA ENERGY s.r.o. ako následného dodávateľa elektrickej energie žalovanému

vyplýva, že počiatočný stav meradla č. XXXXXXX STANDARD_E k 01.01.2019 bol 8,406 MWh, čo
je v súlade s konečným stavom u žalobcu. Z dokazovania nevyplýva, že by došlo k zmene zariadenia
elektromeru na odbernom mieste žalovaného.

31. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že vadnosť elektromera a teda nesprávnosť

nameraných údajov mohla byť relevantne preukázaná vykonaním skúšok samotného elektromera na
dohodnutom odbernom mieste žalovaného. Preskúšanie prípadnej vadnosti elektromeru je spôsob, ako
relevantne dosiahnuť spochybnenie údajov nachádzajúcich sa vo faktúrach žalovaného v časti kWh.
Zdokazovaniasúduprvejinštancievyplýva,žežalovanýnepožiadalopreskúšanieelektromeradoposiaľ
v období od 05.10.2017 prevádzkovateľa distribučnej sústavy, Východoslovenská distribučná, a.s. v

zmysle ust. § 40 ods. 7 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ktorý je majiteľom elektromeru. Súd
prvej inštancie posúdil uvedenú skutočnosť v neprospech žalovaného vo vzťahu k uneseniu dôkazného
bremena k ním tvrdenému nesúladu medzi faktúrovaným a skutočným stavom spotreby elektrickej
energie. Celkovo o vzniku nároku dodávateľa na zaplatenie sumy 774,88 eura súd prvej inštancie
vzhľadom na žalobcom predložené dôkazy nemal pochybnosti, preto žalobu žalobcu považoval za

dôvodnú, pričom v priebehu konania podľa súdu prvej inštancie žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia,
neoznačil ani nepredložil žiadne dôkazy na ich preukázanie, ani neuviedol konkrétne vlastné skutkové
tvrdenia na podporu svojej obrany, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcu, že žalovaný doposiaľ
nesplnil svoju povinnosť zaplatiť mu sumu 774,88 eura.

32. Odvolací súd v súvislosti s týmto spotrebiteľským sporom poukazuje na ustanovenie § 295 CSP,
podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Výnimočne súd totiž aj v sporovom konaní môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré strany
nenavrhli, ak je to potrebné pre rozhodnutie vo veci, ale iba v tých sporových konaniach, v ktorých tozákon explicitne umožňuje. Ide (okrem iných) o spotrebiteľské spory, v ktorých súd môže, respektíve je
povinný „ex offo“ vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
voveci(§295CSP).Takýtopostupjeodôvodnenýzvýšenoumierouingerenciesúduakoorgánuochrany

práva v spotrebiteľských právnych vzťahov. Povaha spotrebiteľského sporu a postavenie spotrebiteľa
ako objektívne a prirodzene slabšej strany právneho a procesnoprávneho vzťahu vylučujú uplatnenie
prísnej koncentrácie konania, typickej pre všeobecné sporové konania (§ 153 a § 154 CSP).

33. V nadväznosti na uvedenú povinnosť súdu v spotrebiteľskom spore (ako je aj prejednávaná vec) bolo

povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo vykonať dôkaz preskúšaním prípadnej vadnosti elektromeru
v odbernom mieste žalovaného, aj keď sám žalovaný to nenavrhol s tým, že povinnosť zabezpečiť tento
dôkaz má žalobca ako nositeľ dôkazného bremena k preukázaniu množstva elektrickej energie, ktorú
dodal žalovanému a ktorú si následne vyúčtoval predmetnými faktúrami. Podľa názoru odvolacieho súdu
je povinnosťou súdu v tomto spore pátrať po týchto dôkazoch, či nebol chybný elektromer a teda že
nie je reálna 3-násobne zvýšená spotreba elektriny, ktorá je predmetom vyúčtovaných faktúr a stala sa

predmetom súdneho konania. Odvolací súd netvrdí, že právny záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti
nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dodávku elektrickej energie vo výške 774,88 eura nie je dôvodný,
avšak je predčasný a pre tento záver je nevyhnutné doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

34. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu, t.j. vo výrokoch I. a III.

postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

35. Úlohou prvoinštančného súdu bude v ďalšom konaní opätovne posúdiť dôvodnosť žaloby v
rozsahu zodpovedajúcom zrušeniu rozsudku. Súd prvej inštancie ex offo doplní dokazovanie vo

vzťahu k preskúšaniu elektrometra v odbernom mieste žalovaného vo vyššie uvedených intenciách.
Po opätovnom posúdení veci súd prvej inštancie rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby
zodpovedalo požiadavkám stanoveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Zároveň rozhodne aj o všetkých
trovách konania (§ 396 ods. 3 CSP).

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).