Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2023

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/119/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3221200422
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2023:3221200422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v spore: žalobkyne 1/ A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XXX, žalobkyne 2/ F. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. F. X, a žalobkyne 3/ H. E., C. D.,
nar. X.X.XXXX, bytom G. I. J. XXX, proti žalovanej: K. A., nar. XX.X.XXXX, bytom L. J. XX, zast. JUDr.
PetromĎurmekom,advokátomsosídlomSládkovičova1172/34,BánovcenadBebravou,ovyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 14. apríla 2022, č.k. 1C/21/2021-138, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í takto:

Zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov – neb. pôvodného žalobcu D. D. a žalovanej v y p
o r i a d a v a tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e hnuteľné veci
nachádzajúce sa v rodinnom dome na adrese Otrhánky č. XX:
sedačku v obývačke v zostatkovej hodnote 50 eur,
sporák v zostatkovej hodnote 60 eur,
televízor v zostatkovej hodnote 100 eur,
kuchynskú linku v zostatkovej hodnote 350 eur,

konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 30 eur,
manželskú posteľ so skriňami v zostatkovej hodnote 100 eur.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 1/, žalobkyni 2/ a žalobkyni 3/ oprávneným spoločne
a nerozdielne titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 2.624,27 eur, a to
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

II. Žiadna zo strán sporu n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov – pôvodného žalobcu (D. D., nar. XX.X.XXXX, naposledy bytom K. M. XXXX/XX, B. N. B.,
ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX) a žalovanej vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal
hnuteľné veci nachádzajúce sa v rodinnom dome na adrese L. J. XX: sedačku v obývačke v zostatkovej
hodnote 50 eur, sporák v zostatkovej hodnote 60 eur, televízor v zostatkovej hodnote 100 eur, kuchynskú

linku v zostatkovej hodnote 350 eur, konferenčný stolík v zostatkovej hodnote 30 eur, manželskú posteľ
so skriňami v zostatkovej hodnote 100 eur. Výrokom II. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť pôvodnému
žalobcovi titulom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 7.924,27 eur, a todo 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Výrokom IV.
žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa pôvodný žalobca domáhal vyporiadania
zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov („BSM“).

3. Súd prvej inštancie považoval za nesporné, že BSM pôvodného žalobcu a žalovanej zaniklo
právoplatnosťou rozsudku o rozvode ich manželstva dňa 30.6.2020. Rovnako považoval za nesporné,

že pôvodný žalobca a žalovaná sa na vyporiadaní ich BSM nedohodli, a tak pôvodný žalobca podal
v zákonnej lehote troch rokov od zániku BSM žalobu. Súd prvej inštancie však považoval za sporný
rozsah majetku patriaceho do BSM, hodnotu tohto majetku a aj spôsob jeho vyporiadania.
4. Súd prvej inštancie po dokazovaní dospel k záveru, že do masy BSM patria hnuteľné veci tvoriace
zariadenie rodinného domu v Otrhánkach č. 79: sedačka v obývačke, sporák, televízor, kuchynská
linka, konferenčný stolík, manželská posteľ a skrine. Po podaní žaloby bola síce ich zostatková hodnota

medzi stranami sporu sporná, ale na pojednávaní dňa 25.3.2022 došlo k zhode na zostatkovej hodnote
uvedených hnuteľných vecí, a to v celkovej hodnote 690 eur.

5. Čo sa týka spôsobu ich vyporiadania, súd prvej inštancie zdôraznil, že ani jedna strana sporu netrvala
na tom, aby súd prikázal tieto veci do jeho výlučného vlastníctva. Preto považoval súd prvej inštancie

za účelné, aby veci tvoriace zariadenie rodinného domu v Otrhánkach č. 79 zostali v tomto rodinnom
dome, s prihliadnutím na to, že od ich obstarania až doposiaľ ich využívala aj žalovaná (po rozvode
manželstva výlučne žalovaná). Keďže rodinný dom, ktorého zariadenie tvoria tieto hnuteľné veci, je vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, súd prvej inštancie tieto hnuteľné veci prikázal do vlastníctva žalovanej,
ktorej zároveň uložil povinnosť vyplatiť finančný podiel na zostatkovej hodnote (polovicu ich zostatkovej

hodnoty v sume 690 eur) týchto vecí pôvodnému žalobcovi.

6. Súd prvej inštancie pritom skonštatoval, že do masy BSM nepatrí osobný automobil zn. D. O. P., ročník
2006, nakoľko tento kúpil syn žalovanej, O. A.. Ten následne automobil daroval žalovanej. Veci získané
darom nie sú predmetom darovania. Súd prvej inštancie pri vyporiadavaní BSM nezohľadnil finančný

vnos žalobcu v sume 10.000 eur. Žalobca nepreukázal, že tento vnos bol použitý na rekonštrukciu
rodinného domu žalovanej.

7. Čo sa týka finančných prostriedkov získaných z predaja spoločného bytu pôvodného žalobcu a
žalovanej za trvania manželstva, v roku 2009 v Bánovciach nad Bebravou v sume 43.153 eur, po

vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nebolo sporné, že z týchto prostriedkov
9.000 eur vyplatili synovi žalovanej a jeho kamarátovi za prerábku uvedeného bytu a 1.600 eur vyplatili
ako províziu realitnej kancelárii za predaj bytu.

8. Spornou zostalo použitie zvyšnej sumy finančných prostriedkov získaných z predaja spoločného

bytu. Z výsluchu účastníkov konania, svedkov ako aj predložených čestných vyhlásení mal súd prvej
inštancie za preukázané, že rekonštrukcia rodinného domu v Otrhánkach, o ktorom mal pôvodný
žalobca od začiatku vedomosť, že je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, sa realizovala aj počas trvania
manželstva, a to za pomoci synov žalovanej a ich kamarátov. Sporný bol hlavne spôsob financovania
tejto rekonštrukcie. Nebolo sporné, že rekonštrukcia rodinného domu žalovanej prebiehala aj v roku

2010, pričom z predložených faktúr súd prvej inštancie zistil, že sú vystavené na meno žalobcu a
vyplatené boli v hotovosti. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že minimálne nákup stavebného
materiálu, ktorý je predmetom uvedených faktúr, bol financovaný zo spoločných finančných prostriedkov
pôvodného žalobcu a žalovanej, a preto sumu vo výške 4.558,54 eur započítal ako investíciu spoločných
finančných prostriedkov do nehnuteľnosti žalovanej v jej výlučnom vlastníctve.

9. Použitie ostatných finančných prostriedkov, ktoré pôvodný žalobca a žalovaná získali z predaja bytu,
na rekonštrukciu nehnuteľnosti žalovanej, nemal súd prvej inštancie žalobcom preukázanú.

10. Do masy BSM súd prvej inštancie tak zahrnul hnuteľný majetok tvoriaci zariadenie rodinného domu

v hodnote 690 eur a vnos finančných prostriedkov získaných z predaja spoločného bytu manželmi do
nehnuteľnosti žalovanej vo výške 15.158,54 eur. Vzhľadom k uvedenému dospel súd prvej inštancie k
záveru, že žalovaná je povinná žalobcovi zaplatiť 7.924,27 eur, čo tvorí polovica nespornej zostatkovej
hodnoty hnuteľných vecí tvoriacich zariadenie rodinného domu v Otrhánkach a polovica v konanípreukázaného vnosu spoločných finančných prostriedkov účastníkov tohto konania do nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalovanej. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

11. Túto sumu uložil súd prvej inštancie žalovanej splniť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to
vzhľadom k výške plnenia, i k tomu, že žalovaná je starobná dôchodkyňa a jej príjem predstavuje len
starobný dôchodok.

12. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak,

že žiadnej sporovej strane nepriznal náhradu trov konania, nakoľko pomer úspechu a neúspechu je v
konaní o vyporiadanie zaniknutého BSM rovnaký, keďže podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké.
Ani konečná výška zohľadneného plnenia titulom vyporiadania nezakladá úspech, nakoľko uvedenou
skutočnosťou súd prvej inštancie len vyrovnával vzájomné majetkové vzťahy medzi manželmi. Vznik
sporu zapríčinili obe strany sporu, keď medzi nimi nedošlo k vyporiadaniu ich BSM dohodou.

13. Proti výroku II. tohto rozsudku podala odvolanie žalovaná.

14. Žalovaná namietala závery súdu prvej inštancie týkajúce sa sumy 10.600 eur z predaja bytu.
Nesúhlasí, že táto suma prestavuje vnos spoločných finančných prostriedkov do nehnuteľnosti v jej
výlučnom vlastníctve. Ako vyplynulo z dokazovania a ako vyplýva aj z napadnutého rozsudku (ods. 44),

suma 1.600 eur predstavovala odmenu realitnej kancelárii za sprostredkovanie predaja bytu a suma
9.000 eur bola použitá na zaplatenie materiálu a prác za prerábku bytu, ktorý sa predal. Teda žiadna
z týchto súm nebola investovaná do nehnuteľností v jej vlastníctve. Predmetom vyporiadania BSM by
preto podľa žalovanej mala byť iba suma 690 eur a suma 4.558,54 eur, t.j. 5.248,54 eur (z toho polovica
2.624,27 eur).

15. Preto žalovaná žiadala odvolací súd, aby napadnutý rozsudok výroku II. zmenil tak, že jej uloží
povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania ich BSM sumu 2.624,27 eur, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie.

16. Po vydaní napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zistil, že dňa XX.X.XXXX zomrel žalobca D.
D.. Preto súd prvej inštancie uznesením z dňa 23.8.2022, č.k. 1C/21/2021-161, rozhodol o pokračovaní
správnyminástupcamižalobcu–A.B.akožalobkyňou1/,F.B.akožalobkyňou2/aH.E.akožalobkyňou
3/.

17. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrili žalobkyne. Namietali, že je nelogické, aby mali manželia počas
manželstva k dispozícií viac ako 35.000 eur a nepoužili ich do rekonštrukcie domu, ktorý spoločne
obývali. Upozornili, že bolo preukázané, že ich právny predchodca získal 10.000 eur z vyporiadania
BSM z prechádzajúceho manželstva a taktiež získali prostriedky z predaja bytu na Q. G. G. B. N. B.

vo výške 43.153 eur, ktoré boli všetky použité do rekonštrukcie rodinného domu v obci Otránky č. 79.
Preto majú za to, že odvolanie žalovanej je neopodstatnené. Na tomto základe žiadali odvolací súd
o zamietnutie odvolania.

18. V replike žalovaná uviedla, že vyjadrenie žalobkýň nie je opodstatnené. Zotrvala pritom na

argumentácií z odvolania.

19. V duplike žalobkyne odkázali na svoju skoršiu argumentáciu.

20. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa § 388 CSP.

21. Odvolací súd úvodom svojho právneho posúdenia považuje za opodstatnené uviesť, že v prípade
podaného odvolania v tomto type sporu musí odvolací súd „preskúmať vždy celý výrok vo veci (§ 380

ods.1CSP),pretoženiejevtomtokonaníviazanýnávrhomstranysporunaspôsobvyporiadaniaamôže
toto rozhodnutie ako celok buď potvrdiť (§ 387 CSP), alebo zmeniť (§ 388 CSP), alebo zrušiť (§ 389
CSP)“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.9.2021, sp. zn. 4 Cdo 91/2020).22. Odvolací súd konštatuje, že nie je sporné medzi sporovými stranami vyporiadanie hnuteľných
vecí. Odvolací súd pritom nezistil vo vyporiadaní týchto hnuteľných vecí súdom prvej inštancie ani
žiadnu nesprávnosť. Totožný záver podľa odvolacieho súdu platí i ohľadom sumy 4.558,54 eur,

ktorá predstavovala spoločné prostriedky použité na výlučný majetok žalovanej (na rekonštrukciu jej
nehnuteľnosti).

23. Žalovaná však odvolaním nesúhlasí s tým, že 9.000 eur a 1.600 eur ako spoločné prostriedky boli
použité na jej výlučný majetok.

24. Odvolací súd túto námietku považuje za správnu. Pritom k tomuto záveru dospel po vykonanom
dokazovaní aj súd prvej inštancie, keď v bode 42. skonštatoval, že „čo sa týka finančných prostriedkov
získaných z predaja spoločného bytu žalobcu a žalovanej za trvania manželstva, v roku 2009
v Bánovciach nad Bebravou v sume 43.153 eur, po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že
medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že z týchto prostriedkov sumu 9.000 eur vyplatili, žalobca

a žalovaná, synovi žalovanej a jeho kamarátovi za prerábku uvedeného bytu a sumu 1.600 eur vyplatili
ako províziu realitnej kancelárií za predaj bytu“. Napriek tomuto nespornému skutkovému zisteniu súd
prvej inštancie v bode 44. skonštatoval, že aj obe uvedené sumy boli použité do nehnuteľnosti žalovanej.

25. Správne tak súd prvej inštancie nemal považovať obe uvedené sumy, spolu vo výške 10.600 eur,

za spoločné prostriedky investované do výlučného majetku žalovanej. Je nesporné, že neboli použité
tieto sumy na výlučný majetok žalovanej. Vzhľadom na to, že obe tieto sumy boli spotrebované (9.000
eur – vyplatené synovi žalovanej a jeho kamarátovi; 1.600 eur – realitnej kancelárií), tak nemôžu byť
predmetom vyporiadania BSM.

26. Do masy BSM preto patria hnuteľné veci v zostatkovej hodnote 690 eur a vnos 4.558,54 eur,
predstavujúci zaplatené faktúry na stavebný materiál zo spoločných prostriedkov využité na výlučný
majetok žalovanej, na jej nehnuteľnosť.

27. Kvôli uvedenému odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie. Hnuteľné veci

v zostatkovej hodnote 690 eur boli vecne správne prikázane do výlučného vlastníctva žalovanej.
Polovicu z tejto sumy, t.j. 345 eur, musí žalovaná zaplatiť titulom vyporiadania BSM žalobkyniam. Ďalej
je dôvodné, aby žalovaná uhradila žalobkyniam titulom vyporiadania BSM polovicu zo sumy 4.558,54
eur, ktorá predstavovala úhrady stavebného materiálu žalobcom na výlučný majetok žalovanej, t.j. sumu
2.279,27 eur. Súčet týchto súm, t.j. sumy 345 eur a sumy 2.279,27 eur, predstavuje 2.624,27 eur.

Túto sumu je preto žalovaná povinná zaplatiť žalobkyniam oprávneným spoločne a nerozdielne titulom
vyporiadania BSM. Vo zvyšnej časti je preto potrebné žalobu zamietnuť.

28. Čo sa týka námietky žalobkýň, že na rekonštrukciu domu vo výlučnom vlastníctve žalovanej bolo
použitých viac spoločných peňazí, než konštatoval súd prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že v

sporovom konaní, akým je aj konanie o vyporiadanie BSM, musí strana sporu preukázať svoje tvrdenia
dôkazmi. Nepostačuje preto konštatovanie žalobkýň, že pri financiách, aké získali manželia z predaja
ich spoločného bytu musela byť investícia do domu žalovanej logicky vyššia. Iba v prípade, že je
jednoznačne preukázané, že spoločné prostriedky boli použité na výlučný majetok jedného z manželov,
je možné tohto manžela zaviazať k náhrade ich polovice druhému. V tomto konaní boli jednoznačné

dôkazy o investícii zo spoločného majetku manželov na výlučný majetok žalovanej (jej dom) predložené
len ohľadom sumy 4.558,54 eur. Len v tejto výške bola uvedená investícia jednoznačne preukázaná,
a preto mohla byť len táto suma v konaní ako investícia zohľadnená, hoci žalobkyne tvrdili, že rozsah
investície bol podstatne vyšší. K tomuto tvrdeniu žaloba dôkazné bremeno neuniesla.

29. Vzhľadom na výšku sumy uloženej zaplatiť titulom vyporiadania BSM a s ohľadom na to, že príjem
žalovanej predstavuje iba starobný dôchodok, tak odvolací súd rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť
túto sumu žalobkyniam v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle
§ 232 ods. 3 CSP.

30. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku bolo potrebné rozhodnúť nanovo o náhrade trov
prvoinštančného i odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Pri
rozhodovaní o trovách v konaní o vyporiadanie BSM je potrebné prihliadnuť k výške vyporiadania, ako
i k výsledku sporu medzi stranami o to, ktoré z vecí patria do BSM a ktoré nie. V tomto prípade každástrana sporu mala približne rovnaký úspech v konaní (vyporiadané hnuteľné veci, na cene ktorých sa
sporové strany zhodli, prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej a vyporiadanie investícií, ktoré
vykonal v konečnom dôsledku až súd, v dôsledku ktorých skutočností nemožno určiť prevažujúci úspech

žiadnej zo strán sporu).

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).