Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/55/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417210468
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6417210468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej (sudkyne spravodajkyne) a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Jozefa Zlochu,
v spore žalobkyne: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. C. XX, XXX XX D. E., adresa pre
doručovanie: F. X, XXX XX G. X, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Leškova 3A, 811 04, IČO: 36 847 143, proti žalovanému: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX D. E., právne zastúpeného JUDr. Lucia Sklenárová,
advokátka, so sídlom Advokátskej kancelárie v Žiari nad Hronom, SNP 94, 965 01, IČO: 45 018 715,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne aj žalovaného proti

rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 19C/47/2017-868 zo dňa 24.03.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanému
obchodný podiel v spoločnosti 1. SPS services s.r.o., so sídlom SNP 1301, 965 01 Žiar nad Hronom,
IČO: 44 262 884, zapísaný v oddiele Sro, vo vložke č.15106/S Okresného súdu Banská Bystrica v
zostatkovej hodnote ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov 0,- Eur (prvý výrok),

žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov zaniknutej masy bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sumu vo výške 132.155,05 Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti
rozhodnutia (druhý výrok) a tretím výrokom rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu
trov konania.

1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že na návrh žalobkyne konal o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej v texte aj len „BSM“) po rozvode, vychádzajúc z ustanovení §143, §148 ods. 1, §149

ods. 1 a §150 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj len „OZ“). Konštatoval
skutkový stav, že manželstvo strán sporu, uzavreté 05.05.2007 v Repišti, bolo rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom č.k. 5P/44/2014-28 zo dňa 19.11.2014 rozvedené a ohľadom úpravy práv
a povinností rodičov k maloletému H. A., nar. XX.XX.XXXX bola súdom schválená rodičovská dohoda
o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a určení výživného od otca. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 12.12.2014.

1.2 Súd prvej inštancie pri zisťovaní masy BSM podľa vyjadrení strán sporu skúmal vlastníctvo
nehnuteľností, zapísaných na
a/ LV č. XXX pre k.ú. B., rodinný dom, súpis. č. XX, postavený na parcele č. XXX/X a pozemkov parcela
CKN č. XXX/X o výmere 336 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcela CKN č. 476/2 o výmere 5311m2 - ovocné sady, parcela CKN č. XXX/X o výmere 402 m2 - ovocné sady, zapísaného vo výlučnom
vlastníctve žalovaného,
b/ LV č. XXX v k.ú. B. a to pozemky parcela registra CKN č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria

o výmere 1440 m2, parcela CKN č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 12.963 m2, parcela
CKN č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 2002 m2, parcela CKN č. XXX/XX – zastavané
plochy a nádvoria o výmere 128 m2, parcela CKN č. XXX/XX – ostatné plochy o výmere 672 m2, parcela
CKN č. XXX/X – ostatné plochy o výmere 1338 m2, stavba súpis. č. XXX, postavená na parcele CKN
č. XXX/X vedená ako rekreačná chata, podiel o veľkosti 1/6 ku nehnuteľnostiam, zapísaná vo výlučnom

vlastníctve žalovaného
c/ LV č. XXXX v okrese Bratislava IV, k.ú. I., byt č. XX na X. poschodí spolu s podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 6505/147594, nehnuteľnosť zapísaná vo výlučnom
vlastníctve žalobkyne.

1.3 Okresný súd konštatoval finančné aktíva a pasíva toho-ktorého z manželov:

a/ medzi žalovaným ako veriteľom s dlžníkom PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ
SPOLOČNOSŤ a.s. so sídlom SNP 1301 Žiar nad Hronom, 965 01, IČO: 36 057 673 na základe Dohody
o spôsobe splatenia pôžičky zo dňa 07.04.2011, pretože účastníci dohody dňa 29.12.2006 uzavreli
zmluvu o pôžičke a uznaní dlhu, na základe ktorej sa dlžník zaviazal vrátiť veriteľovi sumu 900.000,-
Sk (29.874,53 Eur) najneskôr do 10 rokov od uzavretia zmluvy na požiadanie veriteľa. Veriteľ požiadal

dlžníka o vrátenie dlhu a dohodli sa na splátkach: sumu 2.374,53 Eur zaplatí v hotovosti pri podpise
Dohody o spôsobe splatenia pôžičky a zvyšnú sumu vo výške 27.500 Eur uhradí v 55 splátkach po
500 Eur vždy do konca mesiaca na účet veriteľa. Z výpisov pohybov na bežnom účte č. 2625790435
spoločnosti 1. SPS services, s.r.o. so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 1301, IČO: 44 262 884 súd prvej
inštancie zistil, že daná spoločnosť zasielala na účet žalovaného peňažné prostriedky vo výške 500,-

Eur od 25.05.2011 do 18.12.2015 s poznámkou „vrátenie pôžičky“
b/ medzi spoločnosťou In Devel, s.r.o. so sídlom Jesenského 1089/11, Žilina, IČO: 36 417 234 ako
veriteľom a žalovanému ako dlžníkovi zo dňa 26.03.2014, na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému
sumu 80.000,-Eur a súčasne sa dohodli na zriadení záložného práva na nehnuteľnosti - rodinný dom so
súpis. č. 29 spolu s priľahlými pozemkami v k.ú. B., evidovaný na LV č. XXX na zabezpečenie záväzku

z titulu zmluvy o pôžičke č. X/XX/XXX/XXXX; dlh ku 12.12.2014 trval
c/ medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalovaným zmluva o hypotekárnom úvere so zriadením
záložného práva zo dňa 30.09.2004; v priebehu trvania manželstva zaplatil žalovaný v splátkach od
05.06.2007 do 05.12.2014 celkom sumu 28.262,02 Eur
e/ medzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a žalobkyňou uzavretá zmluva o Euroflexi hypotéke so

zriadením záložného práva č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX zo dňa 09.02.2007 vo výške 72.000,-Eur,
ktorú sumu úveru sa zaviazala zaplatiť v 360 splátkach po 418,-Eur; do výlučného vlastníctva žalobkyne
na základe zmluvy o prevode vlastníctva bol zapísaný byt č. 11 na 5. poschodí na LV č. XXXX v okrese
BratislavaIV,k.ú.I.,spoluspodielomnaspoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuoveľkosti
6505/147594; zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim Arthur Reality, s.r.o. a kupujúcou žalobkyňou

dňa 15.02.2007, vklad bol povolený dňa 18.07.2007; žalobkyňa zaplatila v priebehu trvania manželstva
splátky od 25.05.2007 do 25.08.2014 v celkovej výške 35.253,92 Eur
f/ medzi žalovaným ako veriteľom a E. J. ako dlžníkom zmluva o pôžičke zo dňa 09.09.2004 vo výške
7.500.000,-Sk (248.954,39,-Eur) – na požiadanie veriteľa vrátená 08.09.2009
g/ medzi otcom žalobkyne H. K. a žalobkyňou vo výške 2.500 Eur

1.4 Okresný súd konštatoval, že v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddelenie
Sro, vo vložke č. 25262/S bola zapísaná spoločnosť ZUMA-ouu, s.r.o. s výškou vkladu 2.500,-Eur odo
dňa 16.10.2013 do 03.04.2019, kedy bola vymazaná z obchodného registra (ex offo výmaz); žalobkyňa
bola jednou z jej spoločníčok a konateliek. Žalobkyňa tvrdila, že finančné prostriedky na založenie tejto

spoločnosti jej požičal otec vo výške 2.500 Eur.

1.5 Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný je jediným konateľom spoločnosti 1. SPS services,
s.r.o. so sídlom Žiar nad Hronom, SNP 1301, IČO: 44 262 884 so zostatkovou hodnotou ku dňu zániku
manželstva 0,-Eur.

1.6 Po vykonaní dokazovania okresný súd poukázal na teoretické východiská inštitútu BSM, kde na
rozdielodpodielovéhospoluvlastníctvamieraúčastimanželovnaprávachapovinnostiachvyplývajúcichz BSM nie je vyjadrená podielmi a bezpodielovosť je pojmovým znakom tohto druhu spoluvlastníctva,
pričom existencia BSM je závislá na existencii manželstva, teda zánikom manželstva zaniká aj BSM.

1.7 Súd prvej inštancie poukázal na to, že v prejednávanej veci BSM vzniklo uzatvorením manželstva
účastníkov dňa 05.05.2007 a zaniklo právoplatnosťou rozsudku o rozvode dňa 12.12.2014.
1.7.1 Medzi účastníkmi bolo sporné, či označené nehnuteľnosti patria do BSM alebo sú výlučným
majetkom toho-ktorého z manželov; sporné bolo aj, či do BSM patria aj obchodné podiely spoločností,
ktorých spoločníkmi sa stali manželia v priebehu trvania BSM, ako aj hodnoty týchto obchodných

podielov; sporné bolo, či záväzok voči spoločnosti InDevel, s.r.o. je spoločným záväzkom manželov
alebo len výlučným záväzkom žalovaného.
1.7.2 Okresný súd v súlade s §143 a nasl. OZ skúmal, ktoré z vecí, záväzkov, či obchodných podielov
patria do masy BSM, aká je ich hodnota a následne vykonal vyporiadanie v zmysle zásad, uvedených
v §150 OZ.

1.8 Ohľadom rodinného domu súpis. č. XX, zapísaného na LV č. XXX okresný súd uzavrel, že
pôvodný rodinný dom so súpis. č. XX spolu aj s priľahlými pozemkami nadobudol žalovaný do svojho
výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2004 pred uzavretím manželstva.
Spor medzi účastníkmi bol v tom, či predmetná nehnuteľnosť, ktorá prešla rozsiahlou rekonštrukciou,
vykonanou na základe vydaného stavebného povolenia na meno žalovaného, v priebehu manželstva

bola zdeštruovaná do takej miery, že vznikla nová nehnuteľnosť, resp. pôvodná nehnuteľnosť bola
rekonštruovaná, avšak nezanikla ako vec v právnom slova zmysle.
1.8.1 Z predloženej dokumentácie okresný súd zistil, že stavebné povolenie na stavbu „Rodinný dom
v obci B. - prístavba a nadstavba“ bolo vydané stavebným úradom obcou B. dňa 30.08.2007, t.j. počas
trvania manželstva na meno stavebníka žalovaného. Väčšia časť rekonštrukcie bola vykonaná počas

trvania manželstva strán sporu.
1.8.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej
nehnuteľnej veci môže mať praktický význam iba v prípadoch, keď sa rekonštrukciou stavby vykonajú
také zmeny jej základných stavebných prvkov, že nepochybne ide o vytvorenie novej veci (stavby).
Nadobudnutie vlastníctva k spracovanej stavbe je možné, len ak pôvodná stavba zanikla, pričom za

zánik stavby v zmysle práva treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť
poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (napr. R 29/1999). Od okamihu, v ktorom
sa vytvorili vlastnícke práva k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov celkom právne
bezvýznamné ďalšie práce (priamo či nepriamo smerujúce na dokončenie už existujúcej veci) bez
ohľadunato,ženákladynanepotrebnéčastoiniekoľkonásobneprevyšujúsumyužvynaložené.Všetko,

čo pribudne k pôvodnej stavbe v dôsledku dokončovacích prác (napr. pri prístavbe, či nadstavbe) sa
stáva jej súčasťou a vlastnícky už patrí tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku.
1.8.3 Súd prvej inštancie vypočul znalca Ing. Miroslava Hrica aj projektanta stavby Ing. Rastislava
Murgaša. Z ich výsluchov vyplynulo, že pôvodný rodinný dom bol zachovaný, došlo však k rozsiahlej
prístavbe a nadstavbe k rodinnému domu. Nosné priečky rodinného domu zostali zachované. Celkovou

rekonštrukciou rodinného domu síce došlo k zväčšeniu plochy rodinného domu, avšak jednalo sa o
prístavbu, nadstavbu a obostavbu pôvodného rodinného domu, ako to vyplýva z vydaného stavebného
povolenia. Uvedené práce nemali za následok deštrukciu rodinného domu do takej miery, že by ako
vec v právnom zmysle slova zanikol, pretože ostali zachované nosné priečky rodinného domu, ako aj
obvodové múry prvého nadzemného podlažia až do výšky stropu; nedošlo teda k zániku pôvodnej veci,

ale iba k zhodnoteniu už existujúcej veci, ktorá vlastnícky patrila výlučne žalovanému. Rekonštrukciou,
i keď rozsiahlou a náročnou na vložené investície, nevznikla nová vec zánikom pôvodnej, ktorá by
mala patriť do BSM strán sporu; predmetná nehnuteľnosť preto ako celok patrí do výlučného vlastníctva
žalovaného.
1.8.4 Súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.

22Cdo/1350/2005, podľa ktorého prístavby a iné stavebné zmeny zásadne nemenia nič na vlastníctve
nehnuteľnej veci, pričom za stavebnú zmenu sa považuje i prístavba, ktorá spravidla má za následok i
zmenutechnickýchparametrovaleboajfunkcieaúčelustavby.Kvykonaniuprestavbysúpotrebnépráce
investičného charakteru; tieto investície samy však neovplyvňujú vlastníctvo stavby. Preto ak nebolo
dohodnuté nič iné, do vlastníctva toho, komu patrila stavba pôvodná, pripadne aj prístavba vykonaná na

základe stavebných úprav, pričom nie je rozhodné, kto bol stavebníkom, na čie meno znelo stavebné
povolenie a kolaudačné rozhodnutie, ani to, z akých prostriedkov boli stavebné úpravy financované. V
danom prípade sa nejedná o samostatnú vec, pretože prístavbu nemožno od pôvodnej stavby fyzicky
oddeliť a pôvodná stavba je súčasťou tohto celku. Jedná sa len o rozšírenie stavby, teda o súčasť vecihlavnej, ktorá s ňou po právnej stránke zdieľa všetko, čo sa jej týka. Z hľadiska posúdenia otázky zániku
pôvodnej stavby pritom nie je rozhodujúci objem novo vybudovaných konštrukcií, pretože pôvodná
stavba buď zanikla a novovytvorené konštrukcie potom tvoria súčasť stavby novej, alebo nezanikla a

novovybudované konštrukcie tvoria súčasť stavby pôvodnej.
1.8.5 Súd prvej inštancie poukázal tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/188/96 z 21.02.1997 (R 29/1999), podľa ktorého za demoláciu stavby v zmysle §14 zákona č.
403/1990 Zb., kedy vec prestáva existovať v zmysle práva, treba považovať takú deštrukciu pôvodnej
stavby,poktorejprestalobyťpoznateľnédispozičnériešenieprvéhonadzemnéhopodlažia.Aknamieste

takto zdemolovanej stavby bola postavená nová stavba, i keď druhovo zhodná, v takomto prípade nejde
o zhodnotenie stavby ale o zriadenie novej stavby na pozemku na mieste pôvodne zaniknutej stavby.
1.8.6 Okresný súd mal za to, že v danom prípade vykonané stavebné práce nemali za následok
deštrukciu rodinného domu a úplnú zmenu dispozičného riešenia prvého nadzemného podlažia, teda
pôvodný dom nebol deštruovaný do takej miery, že by ako vec v právnom zmysle zanikol.
1.8.7 Strany sporu sa zhodli v tom, že predmetná nehnuteľnosť prešla rozsiahlou rekonštrukciou,

niektoré rekonštrukčné práce boli vykonané svojpomocne, bez vydania dokladu zo strany stavebných
firiem; značná časť rekonštrukcie bola realizovaná v priebehu trvania manželstva, t.j. za existencie BSM.
Preto sa okresný súd ďalej zaoberal tým, či na rekonštrukciu nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve
žalovaného bol vynaložený spoločný majetok manželov alebo výlučný majetok žalovaného či žalobkyne
a v akej výške.

1.8.7.1 Žalobkyňa uvádzala, že nehnuteľnosť bola rekonštruovaná z prostriedkov BSM, a to príjmov
plynúcich z podnikateľskej činnosti žalovaného aj žalobkyne a zo svadobných darov, celkom vo výške
500.000 - 600.000,- Eur a predložila na podporu svojich tvrdení listinné dôkazy - pokladničné bloky a
rozpis nákladov na stavbu „B. XX“ (č.l.303-380) v celkovej hodnote 119.262,05 Eur, čo má predstavovať
len časť vynaložených investícií. Na podporu svojich tvrdení predložila v súdnom konaní vypracovaný

znalecký posudok č. 168/2020 znalca Ing. Miloslava Ilavského, PhD., zameraného na zhodnotenie
nehnuteľnosti, v ktorom znalec objektivizoval skutočné náklady na výstavbu, pričom neuviedol skutočné
náklady na rekonštrukciu stavby, ktoré boli stranami sporu v priebehu manželstva vynaložené, len
pravdepodobný odhad ceny vykonanej rekonštrukcie a stanovil hodnotu nákladov opravy k termínu
rozvodu manželstva 12.12.2014 na sumu 356.000,-Eur; poskytol odhad najpravdepodobnejšej ceny, za

ktorú by bola stavba postaviteľná.
1.8.7.2 Žalovaný uvádzal, že danú nehnuteľnosť rekonštruoval síce za trvania manželstva, avšak z jeho
výlučných prostriedkov vo výške 300.000 - 350.000,-Eur.
1.8.7.3 Okresný súd považoval tieto skutkové tvrdenia strán za zhodné do výšky investícií 350.000,-
Eur, ktorá suma je zhodná aj so znaleckým odhadom znalca ohľadne hodnoty nákladov opravy k termínu

rozvodu manželstva (356.000,-Eur).
1.8.8 Pred posledným pojednávaním na okresnom súde žalovaný navrhol vykonať dokazovanie
znalcom na zistenie hodnoty skutočných investícií do rodinného domu, ktorému súd prvej inštancie
nevyhovel,pretožežalovanýnapriekpokynusúdutentodôkaznýprostriedokdovykonaniapojednávania
nepredložil, hoci mal dostatok časového priestoru, keďže ku znaleckému posudku č. 168/2020,

vypracovanému znalcom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., sa vyjadril podaním zo dňa 11.05.2021 a
samotný znalec bol v súdnom konaní k podanému znaleckému posudku vypočutý na pojednávaní dňa
12.10.2021. Od uvedenej doby mal žalovaný dostatok časového priestoru na to, aby súdu vypracovaný
znalecký posudok ku skutočnej hodnote investícií predložil, na čo bol okresným súdom opakovane
upozornený. Okresný súd preto v súlade s §181 ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej aj C.s.p.“) na žalovaným predložený dôkazný návrh na vypracovanie znaleckého
dokazovania na hodnotu skutočných investícií z dôvodu hospodárnosti konania neprihliadol, pretože
tento úkon by vyžadoval opätovné odročenie pojednávania, a vychádzal z doposiaľ vykonaného
dokazovania.
1.8.9 Ďalej sa okresný súd zaoberal tým, či peňažné prostriedky vložené do rekonštrukcie rodinného

domu počas trvania manželstva (hodnota investícií) pochádzali z BSM, ako to tvrdila žalobkyňa, alebo z
výlučného vlastníctva žalovaného, ako to tvrdil žalovaný. Žalovaný v súdnom konaní tvrdil a pokúšal sa
postupne predkladanými dôkazmi preukázať, že dané peňažné prostriedky pochádzajú z jeho výlučného
vlastníctva, ktoré mal doma uložené v hotovosti vo výške 50.000,- Eur, z kontokorentného úveru na jeho
firmu vo výške 400.000,-Sk (13.277,56 Eur) a nakoniec z peňažných prostriedkov, ktoré mal nasporené

pred uzatvorením manželstva vo výške 7.500.000,-Sk (248.954,39 Eur), ktoré v roku 2004 požičal E. J.,
a ktoré mu tento na jeho požiadanie vrátil v roku 2009.
1.8.9.1 Ohľadom sumy 50.000,-Eur, uloženej doma v hotovosti a ohľadom kontokorentného úveru
na firmu žalovaného vo výške 400.000,-Sk (13.277,56 Eur) žalovaný do ukončenia dokazovania predokresným súdom nepredložil žiaden dôkaz, napriek tomu, že žalobkyňa tieto skutočnosti v súdnom
konaní rozporovala. Žalovaný preto v danom smere neuniesol dôkazné bremeno ani bremeno tvrdenia
a tieto skutkové tvrdenia súd považoval za sporné a nepreukázané.

1.8.9.2 Vo vzťahu ku pôžičke vo výške 7.500.000,-Sk (248.954,39 Eur) žalovaný predložil písomne
uzavretú zmluvu o pôžičke zo dňa 09.09.2004 medzi E. J. ako dlžníkom a A. A. ako veriteľom s tým, že
dlžník sa v nej zaviazal vrátiť celú poskytnutú pôžičku v lehote do 08.09.2009. Tieto skutkové tvrdenia
žalovaného okresný súd nepovažoval za preukázané, pretože boli počas súdneho konania s časovým
odstupom postupne dopĺňané a netvorili konzistentný celok. Tvrdenia o existencii pôžičky, jej výške a

aj o osobe dlžníka žalovaný uviedol až v konaní pred súdom prvej inštancie pri svojom výsluchu dňa
21.02.2019 a zmluvu o pôžičke predložil do súdneho spisu až v priebehu súdneho konania (č.l.398),
hoci žaloba o vyporiadanie BSM bola na súd doručená 15.11.2017 a strany sporu sa už predtým snažili
BSM vysporiadať mimosúdnou formou.
1.8.9.3 Vo svojich písomných vyjadreniach žalovaný len veľmi všeobecne uvádzal, že všetky peňažné
prostriedky pochádzali z jeho výlučného vlastníctva, avšak neuviedol konkrétnosti a súdu nepredložil

na svoje skutkové tvrdenia listinné dôkazy, ktorými už v tom čase nepochybne disponoval. V samotnom
konaní tak žalovaný, ako aj svedok E. J., vypočutý na návrh žalobkyne ako svedok, potvrdili, že sú
priateľmi, a hoci sa v súčasnej dobe nestretávajú, priatelia sa spolu už od detstva, ich vzájomný vzťah bol
natoľko blízky, že si vzájomne dôverovali natoľko, že žalovaný mal svedkovi poskytnúť sumu 7.500.000,-
Sk (248.954,39 Eur).

1.8.9.4 Vo vzťahu k tomuto svedkovi okresný súd vyjadril pochybnosť aj z dôvodu, že žalovaný
nedokázal počas niekoľkých súdnych pojednávaní - a to aj na výzvu súdu - uviesť akýkoľvek kontakt
či adresu svedka za účelom jeho predvolania na výsluch, ktorý navrhla žalobkyňa. Napokon žalovaný
pri svojom výsluchu pred súdom dňa 21.02.2019 uviedol, že referencie na svedka si zisťoval od svojej
sesternice A. L., čo však nepriamo poprel vo svojej svedeckej výpovedi E. J., keď uviedol, že A. L. poznal

len okrajovo a v priateľskom vzťahu bol so samotným žalovaným.
1.8.9.5 Všetky tieto uvedené skutočnosti súdu prvej inštancie vyzneli nepresvedčivo a účelovo.
Nedôveryhodne a nelogicky vyznievali aj tvrdenia žalovaného, že hoci v roku 2004 disponoval sumou
7.500.000,-Sk (248.954,39 Eur), čo malo byť uňho podľa jeho vyjadrenia obvyklé, na kúpu rodinného
domu v Repišti v roku 2003 si zobral úver, ktorý splácal počas celého trvania manželstva so žalobkyňou

a až v roku 2009 vyzval svojho dlžníka E. J. k vráteniu požičaných peňazí, z ktorých potom mal vykonať
rekonštrukciu rodinného domu.
1.8.10 Okresný súd zisťoval príjmy manželov, vložených do rekonštrukcie rodinného domu: z
vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že obaja manželia podnikali: žalovaný v niekoľkých
spoločnostiach a žalobkyňa pracovala ako umelec „na voľnej nohe“, kde dosahovala pravidelný príjem

a ďalší nepravidelný príjem žalobkyni plynul z príležitostných propagačných zmlúv a z moderovania.
Z predloženého výpisu z účtu žalobkyne (č.l.292-296) vyplýva, že žalobkyňa mala v priebehu trvania
manželstva so žalovaným pravidelný príjem najskôr na úrovni 61.000,-Sk (2.024,82 Eur) mesačne,
neskôr 2.050,-Eur mesačne. Všetky príjmy z podnikateľských aktivít žalobkyne ako aj žalovaného
plynuli do BSM. Keďže v súdnom konaní ani jeden z manželov nepreukázal vynakladanie výlučných

prostriedkov, okresný súd mal za to, že peňažné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti v k.ú. B.
boli vynaložené z prostriedkov BSM.
1.8.11 Výšku investícií do rekonštrukcie rodinného domu 350.000,-Eur ustálil okresný súd z nesporných
tvrdení účastníkov; z tejto hodnoty odpočítal sumu 78.700,-Eur (pôžičku žalovaného od spoločnosti
InDevel,s.r.o.počastrvaniamanželstvanavyplateniedlžôb,plynúcichzrekonštrukcierodinnéhodomu);

hodnota investície, vložená do rodinného domu počas trvania manželstva, potom predstavuje sumu
271.300,-Eur.
1.8.12 Záväzok žalovaného voči spoločnosti InDevel, s.r.o. okresný súd považoval za jeho výlučný
záväzok z dôvodu, že zmluvu o pôžičke uzavrel žalovaný so spoločnosťou InDevel, s.r.o. ako veriteľom
dňa 26.03.2014, jej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi.

Zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 26.03.2014 bolo zriadené k nehnuteľnosti v k.ú. B. na
LV č. XXX záložné právo. Žalovaný v konaní potvrdil, že predmetné peňažné prostriedky použil na
rekonštrukciunehnuteľnostivk.ú.B.,ktorájevjehovýlučnomvlastníctve.Uvedenépeňažnéprostriedky,
ktoré si požičal na základe zmluvy o pôžičke, vložil do svojho výlučného majetku, teda vynaložil peňažné
prostriedky, ktoré získal ako dlžník v čase, kedy so žalobkyňou nežili v spoločnej domácnosti a použil

ich na zhodnotenie majetku v jeho výlučnom vlastníctve.
1.8.13 Daný záväzok nemôže byť preto záväzkom, spadajúcim do BSM, ale ide o výlučný záväzok
žalovaného.1.9 Žalobkyňa žiadala, aby okresný súd poňal do masy BSM aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/6
na nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom, katastrálny odbor Žiar nad Hronom, zapísanej na LV
č. XXX ako rekreačná chata so súpisným č. XXX s prislúchajúcimi pozemkami (parcela CKN č. XXX/

X zastavané plochy a nádvoria o výmere 1440 m2, parcela CKN č.XXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 12 963 m2, parcela CKN č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 002 m2, parcela
CKN č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 128 m2, parcela CKN č. XXX/XX ostatné plochy
o výmere 672 m2, parcela CKN č. XXX/X ostatné plochy o výmere 1 338 m2), pretože tieto nehnuteľnosti
mali byť nadobudnuté za trvania manželstva.

1.9.1 Žalovaný tvrdil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol do výlučného vlastníctva, pretože ich
kúpu financoval z jeho výlučných peňažných prostriedkov.
1.9.2 Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že predmetné nehnuteľnosti nadobudol
žalovaný do svojho výlučného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11.03.2011, t.j. počas trvania
manželstva strán sporu, za ktoré nehnuteľnosti uhradil kúpnu cenu vo výške 28.100,-Eur. Splatnosť
kúpnej ceny bola dojednaná v čl. II. bod 2 kúpnej zmluvy po 500,- Eur mesačne prevodom alebo vkladom

na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedenom vo J. G. M.
1.9.3 Z listinných dokladov súd mal za preukázané, že žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť
z jeho výlučných prostriedkov, ktoré mu splácal jeho dlžník spoločnosť PRVÁ SLOVENSKÁ
PROPÁNBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. a ktoré on následne použil na splácanie kúpnej ceny danej
nehnuteľnosti. Podpisom kúpnej zmluvy, kde bol ako kupujúci uvedený výlučne žalovaný, bola daná

vôľa manželov, aby počas trvania BSM vec nadobudol žalovaný zo svojich výlučných prostriedkov do
výlučného vlastníctva. Nehnuteľnosť potom nepatrí do BSM, pretože bola nadobudnutá z výlučných
prostriedkov jedného z manželov (žalovaného), tvorí oddelený majetok manžela a chýbala spoločná
vôľa manželov nadobudnúť vec do BSM.
1.9.4 Z predložených listinných dôkazov mal totiž súd prvej inštancie za dostatočne preukázané,

že žalovaný v čase pred uzatvorením manželstva uzavrel so spoločnosťou PRVÁ SLOVENSKÁ
PROPÁNBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. dňa 26.12.2006 Zmluvu o pôžičke a uznaní dlhu, na základe
ktorejposkytolakoveriteľtejtospoločnostifinancievcelkovejvýške900.000,-Sk(29.874,52Eur)adlžník
sa zaviazal vrátiť mu predmetné finančné prostriedky bezúročne na jeho požiadanie najneskôr v lehote
do 10 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy. Dňa 07.04.2011 zmluvné strany uzatvorili Dohodu o spôsobe

splateniapôžičky,zktorejvyplýva,ževeriteľ(žalovaný)požiadaldlžníkaovráteniedlhuazmluvnéstrany
sa dohodli, že dlžník vráti sumu 2.374,53 Eur v hotovosti pri podpise tejto zmluvy a zvyšnú sumu vo
výške 27.500,-Eur uhradí v 55 pravidelných mesačných splátkach po 500,- Eur mesačne vždy do konca
mesiaca až do úplného zaplatenia na účet veriteľa (žalovaného), vedený v E. G., M., č. XXXXXXXXXX/
XXXX.

1.9.4.1 Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 07.04.2011 (č.l.538) okresný súd zistil, že dlžník
uhradil žalovanému sumu 2.374,53 Eur v hotovosti; výpisy pohybov na bežnom účte žalovaného (č.l.119
a nasl.) svedčia o tom, že počnúc dňom 25.05.2011 bola žalovanému poukazovaná na jeho účet
mesačne platba 500,-Eur s poznámkou „splátka B.“ a to až do 18.12.2015.
1.9.5 Žalobkyňa, hoci v súdnom konaní rozporovala, že predmetný nehnuteľný majetok má patriť do

BSM, v súdnom konaní neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia a súdu nepreukázala, že na nadobudnutie
daného nehnuteľného majetku boli použité hoci len z časti spoločné prostriedky manželov, keď sama
v konaní pred súdom prvej inštancie potvrdila, že nemá vedomosť, z akých peňažných prostriedkov bola
daná nehnuteľnosť nadobudnutá.

1.10Ďalšounehnuteľnosťou,ktorejprávnyrežimbolmedzistranamisporný,bolbytč.XXnaX.poschodí
bytového domu súpis. č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX v okrese Bratislava IV, katastrálne územie I.,
obec G., miestna časť I..
1.10.1Žalobkyňauvádzala,žebytpatrídojejvýlučnéhovlastníctva,keďžehonadobudlapreduzavretím
manželstva; žalovaný dôvodil, že predmetný byt tvorí masu BSM, pretože vklad zmluvy, na základe

ktorej žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, bol povolený až po uzatvorení
manželstva.
1.10.2 Z predložených listinných dôkazov stranami sporu súd prvej inštancie zistil, že predmetný
byt je evidovaný vo výlučnom vlastníctve žalobkyne na základe zmluvy o prevode vlastníctva
bytu zo dňa 15.02.2007, ktorej vklad bol katastrálnym úradom povolený pod č. V 11078/07 dňa

18.07.2007. Z predloženej dokumentácie je zrejmé, že žalobkyňa ako dlžníčka uhradila kúpnu cenu bytu
z prostriedkov hypotekárneho úveru – jej výlučného záväzku - na základe zmluvy o poskytnutí Euroflexi
pôžičky zo dňa 09.02.2007 vo výške 72.000,-Eur, a to pred uzatvorením manželstva so žalovaným.1.10.3Vsúladesustálenourozhodovacoupraxousúdov,akoajspoukazomnarozhodnutieNajvyššieho
súdu SR v rozsudku z 27.02.2012 sp.zn. 3Cdo42/2011 dospel okresný súd k záveru, že podstatné pre
režim vlastníctva daného bytu je to, z akých prostriedkov bol daný byt nadobudnutý a nie tá okolnosť,

že vlastnícke právo manžela, v danom prípade žalobkyne, bolo do katastra nehnuteľností vložené až
po uzavretí manželstva. Listinnými dôkazmi bolo v jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nadobudla
nehnuteľnosť z prostriedkov hypotekárneho úveru, ktorý vyčerpala pred uzatvorením manželstva na
základezmluvy,spísanejpreduzatvorenímmanželstva.LensplátkyúverusúsúčasťoumasyBSM,ktoré
je potrebné započítať na podiel žalobkyne pri vyporiadaní BSM, preto okresný súd dospel k záveru, že

byt je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a netvorí masu BSM.

1.11 Žalobkyňa aj žalovaný nadobudli v priebehu trvania manželstva obchodný podiel v obchodných
spoločnostiach. Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným, nadobudnutý za trvania
manželstva manželmi alebo jedným z nich z prostriedkov, patriacich do BSM, predstavuje majetok
(majetkovú hodnotu), ktorý je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva tak, ako to vyplýva z §143 OZ,

a ktorý možno vyporiadať po jeho zániku v zmysle zásad ustanovených v §150 OZ.
1.11.1 Žalovaný sa stal k dátumu 23.01.2010 jediným spoločníkom s výškou splateného vkladu 6.639,-
Eur v obchodnej spoločnosti 1.SPS services, s.r.o.; ku dňu zániku manželstva hodnota obchodného
podielu predstavovala 0.-Eur.
1.11.2 Žalobkyňa sa stala v obchodnej spoločnosti ZUMA – ouu, s.r.o. ku dňu 16.10.2013 jedným

z dvoch spoločníkov s výškou splateného vkladu 2.500,-Eur. Z aktuálneho výpisu obchodného registra
Okresného súdu Banská Bystrica súd prvej inštancie zistil, že spoločnosť ZUMA – ouu, s.r.o. zanikla
z dôvodu „ex offo“ výmazu ku dňu 03.04.2019 a v súčasnej dobe neexistuje. Za nepodstatné považoval
súd prvej inštancie, či svedok H. K. ako otec daroval žalobkyni na splatenie jej vkladu v tejto spoločnosti
sumu 2.700,- Eur (č.l. 391) alebo tieto peňažné prostriedky boli poukázané z prostriedkov BSM, keďže

hodnotadanéhopodielujenulováaobchodnáspoločnosťkudňuvyporiadaniaBSMneexistuje.Okresný
súd však poznamenal, že podľa výpisu z obchodného registra žalobkyňa mala vklad v obchodnej
spoločnosti splatiť ku dátumu 16.10.2013, ale peňažné prostriedky jej otec vložil na jej účet až dňa
28.10.2013, t.j. po tomto dátume.
1.11.3 Strany sporu sa v priebehu konania nezhodli na hodnote obchodných podielov (žalobkyňa

uvádzala hodnotu obchodných podielov vo výške splatených vkladov stranami sporu, žalovaný uvádzal
hodnotu obchodných podielov nulovú). Okresný súd preto pri vyporiadaní obchodných podielov
vychádzal z ich nesporných skutkových tvrdení a ako základ zobral nulovú hodnotu obchodného
podielu v existujúcej spoločnosti ku dňu vyporiadania BSM, t.j. spoločnosti 1.SPS services, s.r.o.;
jediným spoločníkom spoločnosti 1.SPS services, s.r.o. je žalovaný, preto okresný súd vo výroku

svojho rozhodnutia túto spoločnosť s nulovou hodnotou obchodného podielu prikázal do jeho výlučného
vlastníctva. Vzhľadom na to, že ku dňu vyporiadania BSM spoločnosť ZUMA – ouu, s.r.o. neexistovala,
túto spoločnosť vo výroku svojho rozhodnutia okresný súd neuvádzal.

1.12 Napokon okresný súd vyporadúval v rámci BSM splátky hypotekárnych úverov oboch manželov,

hradených počas trvania manželstva až do jeho zániku na základe zmlúv, uzatvorených pred vznikom
ich manželstva, a to v súlade so zásadami, uvedenými v §150 OZ, teda, že manžel je povinný nahradiť
to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho výlučný majetok.
1.12.1 Žalobkyňa sa v zmluve o poskytnutie Euroflexi pôžičky zo dňa 09.02.2007 (č.l. 172 a nasl.)
zaviazala uhradiť hypotekárny úver vo výške 2.200.000,-Sk (73.026,62,-Eur) 360 splátkami po 418,-Eur.

Z predloženej amortizačnej tabuľky ku flexi hypotéke (č.l. 206 a nasl.) vyplýva, že žalobkyňa uhradila
v priebehu trvania manželstva počas obdobia 25.05.2007 až 24.10.2014 splátky v celkovej výške
35.253,92 Eur, pričom v priebehu súdneho konania nepreukázala, že sa jednalo o peňažné prostriedky,
ktoré by pochádzali z jej výlučného vlastníctva; nepoprela, že peňažné prostriedky pochádzali z masy
BSM.

1.12.2 Žalovaný hradil v priebehu trvania manželstva splátky na úver, ktorý si zobral na splatenie kúpnej
ceny rodinného domu v k.ú. B. v roku 2004 a z predloženej amortizačnej tabuľky k úveru (č.l. 422 a nasl.)
je zrejmé, že počas trvania manželstva za obdobie 05.06.2007 až 05.12.2014 uhradil splátky v celkovej
výške 28.262,02 Eur.

1.13 Okresný súd uzavrel, že pri vyporiadaní BSM sa vo všeobecnosti v súlade s §150 OZ vychádza zo
zásady rovnosti podielov manželov, pričom len v odôvodnených prípadoch môžu byť podiely manželov
na spoločnom majetku určené odlišným spôsobom. Vykonaným dokazovaním okresný súd nezistil také
okolnosti, pre ktoré by bolo potrebné v danom prípade určovať disparitu podielov strán sporu. V konaníbolo preukázané, že tak žalovaný ako aj žalobkyňa boli počas trvania manželstva zárobkovo činní, každý
z nich sa podieľal na nadobudnutí spoločného majetku. Žalobkyňa navyše počas trvania manželstva
pomáhala žalovanému s jeho prevádzkou reštaurácie, ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

1.14 Z uvedených dôvodov okresný súd pri vyporiadaní masy BSM vychádzal z parity ich podielov.
1.14.1 Masu BSM vyporiadal tak, že za hodnotu investícií, ktoré boli vložené do rodinného domu
v k.ú Repište zo spoločnej masy BSM na oddelený majetok žalovaného, započítal sumu vo výške
271.300,-Eur (350.000 Eur - záväzok InDevel, s.r.o. vo výške 78.200,-Eur = 271.300,-Eur), z ktorej sumy

pripadá na oboch manželov suma 135.650,-Eur (271.300 : 2 = 135.650). Ku podielu žalobkyne vo výške
135.650,- Eur pripočítal polovičný podiel na splátkach pôžičky žalovaného počas trvania manželstva vo
výške + 14.131,01 Eur a súčasne odpočítal polovičný podiel na splátkach pôžičky žalobkyne v priebehu
trvania manželstva vo výške – 17.625,96 Eur (/135.650 + 14.131,01 = 149.781,01/ – 17.625,96 =
132.155,05).
1.14.2 Žalovanému uložil potom povinnosť na vyrovnanie masy BSM vyplatiť žalobkyni sumu vo výške

132.155,05 Eur v lehote do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

1.15 Okresný súd napokon uzavrel, že nevykonal dokazovanie na návrh žalovaného predložením
daňových priznaní žalobkyne za obdobie trvania manželstva, pretože tento návrh nepovažoval
z dôkazného hľadiska za podstatný. Žalobkyňa v súdnom konaní predložila výpis z jej účtu, z ktorého

bolo zrejmé, že počas trvania manželstva bola zárobkovo činná, jej príjem bol súčasťou masy BSM. Je
potom nepodstatné, aké príjmy žalobkyňa počas trvania manželstva dosahovala, keďže táto v konaní
netvrdila, že manželia nadobudli spoločný majetok z prostriedkov získaných výlučne z jej podnikateľskej
činnosti, ale naopak tvrdila, že sa jedná o spoločné prostriedky, pochádzajúce z podnikania oboch
manželov, a to aj z prevádzkovania koliby, kde nemala vlastnícky podiel, ako aj zo svadobných darov.

Ak bol manželmi nadobudnutý majetok počas trvania manželstva len z malej časti z prostriedkov
zadovážených žalobkyňou, táto skutočnosť nie je z hľadiska dôkazného podstatná. Podstatné je, že
majetok bol nadobudnutý zo spoločnej masy prostriedkov v BSM (príjmy oboch manželov), čo bolo
v súdnom konaní preukázané.

1.16 O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania vzhľadom na charakter daného konania o vyporiadanie BSM.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa aj žalovaný.

2.1 Žalobkyňa podala odvolanie do II. výroku rozsudku v súlade s §365 ods. 1 písm. f) C.s.p., pretože súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov ku nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle
§365 ods. 1 písm. h) C.s.p., pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
2.2 Okresný súd správne, úplne, detailne a rozsiahlo zistil skutkový stav, oboznámil sa a zohľadnil všetky

okolnosti prípadu a na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu vydal presvedčivé a spravodlivé
rozhodnutie s výnimkou skutočností, voči ktorým smeruje predmetné odvolanie. Súd prvej inštancie
v konaní dôsledne a náležite vykonal všetko dokazovanie a vyniesol rozsudok, ktorý je s výnimkou
výšky vyporiadacieho podielu a predpokladov na jeho určenie presvedčivý, nepochybný a náležite
odôvodnený. Okresný súd správne svoje rozhodnutie odôvodnil v okolnostiach, ktoré boli pre jeho

rozhodnutie podstatné, okrem časti rozsudku, voči ktorému smeruje odvolanie. Zo spisového materiálu
možno usúdiť, že žalobkyňa bola od počiatku svojho návrhu v tvrdeniach a samotných návrhoch
vyporiadaniakonzistentná,skutkovýstavamasuBSMnavrhlavyporiadaťtak,abybolizachovanévšetky
zásady v zmysle §150 OZ.
2.3 Žalobkyňa nesúhlasila s dôvodmi rozsudku najmä v časti ustálenia výšky investícií z BSM a v časti

odôvodňujúcej zápočet pôžičky InDevel, s.r.o. v prospech žalovaného. Skutkový základ a právne závery
vyhodnotené súdom považuje v týchto súvislostiach za zjavne nesprávne a v rozpore so zákonom.
Nesúhlasí s určením hodnoty investícií v sume 350.000,-Eur, ktorú súd prvej inštancie ustálil ako
nespornú a v ktorej minimálnej výške určil ich hodnotu na základe toho, že v tejto časti sa strany
sporu zhodli. Žalobkyňa pri výpočte hodnoty investícií do nehnuteľností v katastrálnom území B.

na LV č. XXX uniesla bez pochýb dôkazné bremeno v tom, aká skutočná suma bola vynaložená
na rekonštrukciu nehnuteľností. V zmysle záverov znaleckého posudku Ing. Ilavského investičným
nákladom na rekonštrukciu nehnuteľností sa rovná veličina uvedená ako „hodnota nákladov opravy,“ tak
akotouviedolajvosvojomústnomvyjadrenínapojednávaníkonanomdňa12.10.2021(str.7).Tátosuma– hodnota investícií – predstavuje podľa znaleckého posudku ku dňu vyporiadania sumu 417.000,-Eur.
Táto suma mala byť bez pochýb ustálená súdom ako suma rovnajúca sa znaleckej hodnote investícií,
vynaložených na rekonštrukciu nehnuteľností so zohľadnením hodnoty v čase vyporiadania. Takéto

znalecké určenie je plne v súlade so zákonom a predpokladmi určenými príslušnými vykonávacími
predpismi, viažucimi sa na vyhotovenie predmetného znaleckého posudku.
2.4 Pochybenie súdu v právnom závere ohľadom hodnoty investícií do nehnuteľností žalobkyňa vidí
v tom, že súd mal zohľadniť sumu 417.000,-Eur v zmysle záverov znaleckého posudku č. 168/2020,
pretože v zmysle ustálenej judikatúry súd vyporiadava BSM vždy v cenách a hodnotách určovaných

ku dňu vyporiadania, t.j. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Suma 417.000,-Eur je znaleckou veličinou
podstatnou pre predmetné konanie, vypočítanou ku novembru 2020, pričom ku rozhodnutiu došlo až
v marci 2022, kde sa znalec na pojednávaní tiež vyjadril, že v hodnotách ku dňu rozhodnutia by táto
suma(417.000,-Eur)bolaeštevyššia.Pretožalobkyňanavrhla,abyodvolacísúdsprávneprávneposúdil
a ustálil v tejto súvislosti výšku investícií do výlučného majetku žalovaného, a to v sume 417.000,-Eur,
pričom v časti 350.000,-Eur je táto suma nesporná a vo zvyšnej časti žalobkyňa uniesla svoje dôkazné

bremeno.
2.5 Podstatnou skutočnosťou odvolania žalobkyne je ďalej nesprávne právne posúdenie a skutkové
zistenie súdu prvej inštancie v súvislosti so zápočtom sumy 78.700,-Eur, ktorá bola poskytnutá
žalovanému ako jeho výlučný záväzok voči spoločnosti InDevel, s.r.o. Podľa žalobkyne právnym
základom pre prípadný zápočet záväzku voči spoločnosti InDevel, s.r.o. je daný ustanovením §145

ods. 1 OZ, kde na nakladanie so spoločným majetkom je na nie bežný úkon manžela potrebný súhlas
druhého manžela, ako aj so zásadami vyporiadania podľa ustanovenia §150 OZ. Nespochybnila, že
každý z manželov môže samostatne uzavrieť akýkoľvek záväzok, na ktorý nepotrebuje súhlas druhého
manžela. Takým záväzkom má byť pôžička od spoločnosti InDevel, s.r.o., ktorú žalovaný zabezpečil
zriadením záložného práva ku nehnuteľnostiam. Jednou z okolností je však skutočnosť, že manželstvo

v čase uzavretia napádaných úkonov neplnilo ani jednu z jeho predpokladaných funkcií. Absolútnu
neplatnosť zmluvy o pôžičke i záložných zmlúv žalobkyňa napádala v samostatnom konaní, vedenom
na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp.zn. 24C/25/2017 o neplatnosť záložného práva, pričom
konanie bolo prerušené až do rozhodnutia v tejto veci, t.j. o otázke, či nehnuteľnosti patria do BSM.
2.6 Podstatnou právnou skutočnosťou v predmetnom spore je fakt, že žalovaný mal tento výlučný

záväzok použiť v celosti na úhradu investícií vynaložených do nehnuteľností, a to v sume 78.700,-Eur,
čo pri vyporiadaní BSM ukrátilo žalobkyňu. Uvedené súd skonštatoval výpočtom, že od investícií v sume
350.000,-Eur odpočítal sumu 78.700,-Eur a do vyporiadacieho podielu zahrnul iba sumu 271.300,-Eur.
Keďže odpočítanie tejto sumy od hodnoty investícií do nehnuteľností bolo na prospech žalovaného,
je na strane žalovaného, aby bez pochýb a jednoznačne uniesol dôkazné bremeno, že túto sumu

78.000,-Eur skutočne v celosti použil na investície do nehnuteľností. Dôkazné bremeno v konaniach
o vyporiadaní BSM je na tej sporovej strane, ktorá sa snaží v rámci vyporiadania dosiahnuť svoj
prospech. Žalovaný v konaní tvrdil, že túto sumu použil na úhradu stavebných prác dodávateľom
rekonštrukcie nehnuteľností. Toto tvrdenie neobstojí, pretože bolo preukázané, že pôžičku žalovaný
obdržal až dňa 04.04.2014, kedy už manželia spolu nežili, nehospodárili a následne po 2 týždňoch podal

žalovaný návrh na rozvod. Tento úkon mal vopred premyslený, bol účelový s cieľom ukrátiť žalobkyňu
na plnení z masy BSM. Navyše predmetné nehnuteľnosti už boli takmer úplne dokončené a zariaďovali
sa nábytkom a zariadením, ktoré žalobkyňa ani nenavrhovala zaradiť do predmetu masy BSM.
2.7 Uvedené skutočnosti nič nemenia na právnej povinnosti žalovaného, ktorý musí súdu pre unesenie
dôkazného bremena jednoznačne preukázať, že každý jednotlivý vynaložený výdavok nadobudnutej

pôžičkyzodňa04.04.2014bolvčasovejsúvislostianáslednostiponadobudnutípôžičkypoužitýnadané
konkrétne investície do nehnuteľností. V neprospech žalovaného svedčí skutočnosť, že táto pôžička
mohla byť zmiešaná s prostriedkami patriacimi do BSM, ktoré sa v čase nadobudnutia nachádzali na
účte žalovaného D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, patriaceho do BSM. Dôkazné bremeno na strane
žalovaného spočívalo v povinnosti preukázať, že táto suma bola skutočne použitá na splatenie záväzkov

týkajúcich sa investícií do nehnuteľností, preukázať, že tieto prostriedky neboli zmiešané s prostriedkami
patriacimi do BSM, resp. bez pochýb preukázať, že boli použité na splatenie záväzkov výlučne tieto
prostriedky z pôžičky a preukázať konkrétnu hodnotu výdavku na každú jednotlivú investíciu v konkrétnej
výške s nepochybným momentom jeho úhrady, aby bolo jednoznačne preukázané, že po 04.04.2014
bol ten - ktorý výdavok vynaložený na danú investíciu. Okresný súd nesprávne posúdil skutkový stav

v tejto súvislosti, keďže žalovaný nepredložil súdu jediný dôkaz o jednoznačnosti výlučných finančných
prostriedkov a ani dôkaz o použití jednotlivých súm na tieto investície.
2.8 Žalovaný najprv súdu uvádzal len svoje tvrdenia o vynaložení celej sumy na splatenie dlhov
v súvislosti s investíciami vynaloženými na nehnuteľnosti, čo žalobkyňa v celosti popierala. Žalovanýneskôr v závere súdneho konania predložil súdu pochybný dôkaz, a to čestné prehlásenie G. N. zo dňa
03.11.2021, ktorý mal prehlásiť, že mal vyplatiť sumu cca 60.000,-Eur na podlžnosti. Žalobkyňa namietla
hodnovernosť tohto dôkazu, pretože bol vyhotovený účelovo, a to pred ukončením súdneho konania.

Uvedený listinný dôkaz nemal náležitosti úradne osvedčeného podpisu a zároveň svedok je blízkou
osobou voči obom stranám sporu, pričom vo vzťahu k žalovanému je v podriadenom zamestnaneckom
pomere ako správca nehnuteľností žalovaného. Preto žalobkyňa trvala na výsluchu svedka za účelom
konfrontovaťhosospôsobomamotívomvyhotoveniapredmetnéhovyhlásenia,akoajkuskutočnostiam,
čivôbecexistovalidlhynainvestíciách,oktorýchsúdutvrdilžalovaný.Výsluchsanakoniecneuskutočnil,

pretože sa svedok nedostavil a ani jedna zo sporových strán následne netrvala na jeho výsluchu
z dôvodu hospodárnosti a rýchlosti konania. Bolo v záujme žalovaného, aby týmto svedkom preukázal
prípadné úhrady z tejto sumy na podlžnosti súvisiace s investíciami. Žalovaný na tom netrval, ani svedok
N. nemal vedomosť, ako to vyplýva z vyhlásenia, z akých peňazí mu mal žalovaný odovzdať sumy vo
výške cca 60.000,-Eur. Žalovaný túto sumu mohol vynaložiť na rekonštrukciu inej svojej nehnuteľnosti
v katastrálnom území B., ktorú v tom čase rekonštruoval a dnes je to luxusný penzión v hodnote

600.000,-Eur.
2.9 Okresný súd teda nesprávne jednoduchým mechanickým prevzatím tvrdenia žalovaného, ktoré
žalobkyňa v celom rozsahu popierala, zahrnul v jeho prospech celkovú sumu 78.700,-Eur, hoci túto
sumu nemá nijako preukázanú ani špecifikovanú, že by bola použitá na konkrétne záväzky či investície
a ani nemal bez pochýb ustálené, že sa jedná o výlučné prostriedky žalovaného. V tejto otázke

súd teda nesprávne a neúplne zistil skutkový stav a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v otázke
zápočtu v jeho prospech. Preto nie je správny ani právny záver súdu, kde bez vysvetlenia a bez
náležitého odôvodnenia zahrnutia tejto sumy v prospech žalovaného ju odpočítal od hodnoty investícií
vynaložených na nehnuteľnosti.
2.10 Súhrnne žalobkyňa žiadala, aby inak spravodlivý rozsudok okresného súdu odvolací súd v I. a III.

výroku potvrdil a v II. výroku zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov
zaniknutejmasyBSMsumuvovýške205.004,05Eurvlehote90dníodprávoplatnostitohtorozhodnutia.
Žiadala odvolací súd zahrnúť sumu 417.000,- Eur ako sumu hodnoty investícií vynaložených na výlučný
majetok žalovaného a aby nezahrnul sumu 78.700,-Eur z titulu pôžičky od spoločnosti InDevel, s.r.o.
ako odpočet od hodnoty investícií, pretože správna suma vo výpočte výšky vyporiadacieho podielu

analogicky (podľa odôvodnenia bodu 38 rozsudku) má byť namiesto sumy 271.300,-Eur suma 417.000,-
Eur a hodnota vyporiadacieho podielu žalobkyne správne predstavuje sumu 205.004,05 Eur.

3. Žalovaný v odvolaní navrhol rozsudok okresného súdu vo výroku II. zrušiť a vrátiť vec súdu prvej

inštancie na nové rozhodnutie alebo zmeniť tak, že žalovaná (správne žalobkyňa – pozn. odvolacieho
súdu) bude povinná zaplatiť žalovanému na vyrovnanie podielov zaniknutej masy BSM sumu vo výške
3.495,95 Eur do 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3.1 Okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec
nesprávne právne posúdil a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Zdôraznil, že okresný súd správne vyhodnotil, že nehnuteľnosť – rodinný dom, súpis. č. 29
v katastrálnom území B. nepatrí do masy BSM a je vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Okresný
súd však dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď sa zaoberal tým, či peňažné prostriedky,
vložené do rekonštrukcie, pochádzali z BSM manželov alebo z výlučného vlastníctva žalovaného
a dospel k záveru (bod 32 na str. 20 rozsudku), že peňažné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti

v katastrálnom území B. boli vynaložené z prostriedkov BSM.
3.2 Žalovaný nesúhlasil s konštatovaním okresného súdu, že žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom,
že mal mať peňažné prostriedky vo výške 50.000,-Eur, pretože jedným z dôkazných prostriedkov je
aj výpoveď samotného žalobcu (zrejme správne žalovaného – pozn. odvolacieho súdu), ktorý túto
skutočnosť potvrdil. Z ostatných nepriamych dôkazov je možné dôjsť k záveru, že na rekonštrukciu

domu v jeho začiatkoch, tesne po uzavretí manželstva boli potrebné financie, pričom žalobkyňa takýmito
nemohla disponovať a ani nedisponovala, pretože sama kupovala svoju nehnuteľnosť – byt v I.
z prostriedkov hypotekárneho úveru. Za tak krátky čas od uzavretia manželstva nemohli byť vzhľadom
na preukázané príjmy oboch strán sporu získané prostriedky patriace do BSM, z ktorých by sa takéto
práce mohli realizovať.

3.3 Okresný súd síce skonštatoval, že ani jeden z manželov nepreukázal, že by vynaložil na spoločný
majetok výlučné prostriedky, v danom prípade však malo ísť o vynaložené výlučné prostriedky nie na
spoločný majetok, ale na výlučný majetok žalovaného. Pokiaľ aj žalovaná (správne žalobkyňa – pozn.
odvolacieho súdu) deklarovala svoj príjem na úrovni cca 2.050,-Eur, okresný súd nezohľadnil, že toto bollen jej hrubý príjem a v konaní nepredložila svoje daňové priznania za čas trvania manželstva, hoci ju na
to súd vyzval a žalovaný takýto dôkaz požadoval a sám svoj príjem predložil. Aj napriek tomu je zrejmé,
že z uvedeného príjmu musela okrem hypotéky hradiť aj náklady spojené s užívaním bytu, energie,

odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne a iné náklady. Práve čistý príjem žalobkyne objektivizovaný
daňovým priznaním by bol toto preukázal, aký skutočný príjem dosahovala. Aj napriek tomu je však
zrejmé, že z tohto príjmu ani z príjmu žalovaného, ktorý preukázal príjem z pracovného pomeru, nebolo
možné rekonštrukciu vykonať v odhadovanom objeme 300.000,-Eur až 350.000,-Eur. Z predložených
listinných dôkazov žalobkyne v celkovom objeme 119.262,05 Eur, ktoré nie všetky žalovaný uznával

apopieralich,leboobsahovalinapr.okreminéhoajstravuprepsovapod.,vyplývalo,žesatietovyplácali
cca týždenne, a preto museli existovať prostriedky vo vyššej miere ako bol príjem manželov, a to boli
práve výlučné prostriedky žalovaného, ktorých existenciu dokazoval svojou výpoveďou, ale aj listinnými
dôkazmi, najmä pôžičkou s E. J. ako i jeho svedeckou výpoveďou a aj podpornou výpoveďou svedka
A., ktorý solventnosť žalovaného pred uzavretím manželstva v čase poskytovania pôžičky potvrdil. To,
že žalovaný nepredložil konkrétne dôkazy ešte v čase mimosúdneho jednania, bolo len jeho obrannou

taktikou. Od počiatku však tvrdil, že rekonštrukciu financoval výlučne zo svojich výlučných prostriedkov
a ku koncu z prostriedkov pôžičky od spoločnosti InDevel, s.r.o.
3.4 Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že neuveril tvrdeniam o pôžičke s E. J., pretože
súdu vyznievali nedôveryhodne a nelogicky. Pritom tvrdenia žalovaného po jeho opätovnom výsluchu
na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne ako i samotného svedka E. J. boli v úplnej zhode a potvrdili

tak pravdivosť tvrdení žalovaného. Okresný súd preto nesprávne vyhodnotil pravdivosť vykonaných
dôkazov.
3.5 Okresný súd tiež poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa venoval
niekoľkým podnikateľským aktivitám a príjmy z podnikania plynuli do BSM. V tomto smere však nebolo
preukázané, že by počas trvania manželstva žalovaný mal nejaký príjem zo svojich podnikateľských

aktivít,napr.voformedividend.Jedinýjehopríjempreukázanývkonaníbolpríjemzpracovnéhopomeru,
zktoréhojezrejmé,ženemoholfinancovaťrekonštrukciudomu,atedamuselmaťpríjemznevyhnutných
prostriedkov pochádzajúcich z obdobia mimo manželstva. Pokiaľ sa týka tvrdenia súdu, že nemohol
žalovaný disponovať takou hotovosťou vzhľadom na to, že na kúpu rodinného domu si bral úver v roku
2003, toto vysvetlil žalovaný vo svojej výpovedi, že to tak bolo výhodnejšie a napokon išlo o obdobie

predchádzajúce pôžičke.
3.6Žalovanýpovažovalzanesprávnyajzáversúdučodoustáleniahodnotyrekonštrukciezprostriedkov
BSM vo výške 350.000,-Eur s poukazom na tvrdenia strán sporu, aj na znalecký posudok Ing.
Ilavského. Strany sporu len odhadovali výšku investícií, avšak v konaní nebola do dňa vyhlásenia
rozsudku preukázaná skutočná výška investícií. Na toto žalovaný neustále poukazoval aj s odkazom na

ustálenú judikatúru v danej veci, okrem iného aj vo vyjadrení ku znaleckému posudku Ing. Ilavského,
kde prízvukoval, že znaleckým posudkom žalobkyňa nepreukázala investície zo spoločného majetku
manželov do výlučného majetku rodinného domu žalovaného. Ani iným spôsobom žalobkyňa skutočný
rozsah vynaložených prostriedkov nepreukázala. Rozhodujúcou pritom je výška skutočne vynaložených
nákladov, nie hodnota, o ktorú sa oddelený majetok investíciami zhodnotil, pretože táto investícia sa

nevracia vo vyššej ani nižšej sume, než aká bola vynaložená. Určujúce sú pritom ceny vecí a prác
v čase, kedy boli vynaložené, nie všeobecná hodnota vecí v oddelenom majetku jedného z manželov,
či cena ku dňu zániku BSM alebo ku dňu vyporiadania. Dôkazné bremeno je na žalobkyni, ktorá tvrdí,
že zo spoločného majetku manželov boli vynaložené prostriedky na výlučný majetok žalovaného. Preto
ak okresný súd prihliadol na znalecký posudok Ing. Ilavského, ktorý sa jasne vyjadril, že ide len o odhad

investícií a nie skutočne vynaložené investície, postupoval v rozpore s ustanovením §150 OZ, ako
aj ustálenou súdnou judikatúrou, teda vec nesprávne právne posúdil, v dôsledku čoho má konanie
inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Okresný súd nemal do masy BSM
zahrnúť prostriedky BSM vo výške 350.000,-Eur ako prostriedky investované do výlučného vlastníctva
žalovaného, pretože z vykonaného dokazovania vyplynulo a bolo preukázané, že manželia počas

manželstva takéto prostriedky ani nenadobudli a navyše žalovaný preukázal, že do svojej nehnuteľnosti
investoval svoje výlučné prostriedky.
3.7 Potom následne predmetom vyporiadania mali byť splátky pôžičky – hypotéky žalovanej počas
manželstva, zaplatené z prostriedkov BSM vo výške 35.253,92 Eur a splátky pôžičky – hypotéky
žalovaného počas manželstva, zaplatené z prostriedkov BSM vo výške 28.262,02 Eur, a teda celková

hodnota vyporiadavaného majetku mala byť 63.515,94 Eur, t.j. podiel pripadajúci na jedného manžela
bol 31.757,97 Eur, z ktorého dôvodu na vyrovnanie podielov by žalobkyňa mala zaplatiť žalovanému
3.495,95 Eur.3.8 Žalovaný mal tiež za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
a nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Návrhom zo dňa

17.12.2021 žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie hodnoty stavebných prác
počas manželstva strán sporu k nehnuteľnosti v k.ú. B., rodinný dom, súpis. č. XX, a to s poukazom
na predbežné právne posúdenie veci, že bude prihliadať na znalecký posudok Ing. Ilavského ako
aj vzhľadom na tú skutočnosť, že znalecký posudok predložený žalobkyňou posudzoval hodnotu
nehnuteľnosti a nie skutočné náklady na vykonané stavebné práce. Do času posledného pojednávania

24.03.2022 žalovaný z objektívnych dôvodov nemohol takýto posudok predložiť, pretože vzhľadom
na pandemickú situáciu ako aj veľkú pracovnú zaťaženosť znalcov v tomto odbore nebolo možné
znalecký posudok za krátky súdom poskytnutý čas uskutočniť. Pokiaľ súd zamietol tento návrh z dôvodu
hospodárnosti konania, pretože tento úkon by vyžadoval opätovné odročenie pojednávania a vychádzal
z doposiaľ vykonaného dokazovania, porušil tak rovnosť zbraní účastníkov konania, pretože žalobkyňa
mala dostatočný časový priestor na predloženie znaleckého posudku od 13.06.2019 do mája 2021,

teda takmer 2 roky, kedy súd odročil pojednávanie za účelom vypracovania súkromného znaleckého
posudku, súd vyhovel jej žiadosti, znalecký posudok predložila v značnom časovom posune a žalovaný
mal len necelé 3 mesiace na predloženie takéhoto posudku.
3.9 Okresný súd nevykonal dokazovanie aj do daňových priznaní žalobkyne, na ktorých predloženie ju
zaviazal na pojednávaní dňa 21.02.2019, ktoré nepredložila a ktoré by boli preukázali jej reálny čistý

príjem.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazovala na konkrétne vyjadrenia v jeho odvolaní.
Poukázala na to, že popreté tvrdenie strany sporu nie je dôkazom, čím reagovala na odkaz žalovaného
v odvolaní, že uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že na rekonštrukciu rodinného domu boli použité

jeho výlučné finančné prostriedky, a to prostredníctvom sumy vlastných peňazí vo výške 50.000,-Eur
spred manželstva a ostatných pôžičiek, pričom jedným z dôkazov malo byť jeho tvrdenie v jeho výsluchu,
ktoré žalobkyňa od počiatku popierala.
4.1 Žalovaný po vyriešení predbežnej otázky o vlastníctve súdom sa svoj vnos do BSM, resp. na svoj
výlučný majetok snažil preukazovať následne vykonštruovanými pôžičkami a svedkami, najmä svedkom

Vykysalým. Okresný súd správne a úplne vyhodnotil v bode 32 rozsudku, že tvrdenia žalovaného spolu
s následne predkladanými účelovými dôkazmi netvorili konzistentný celok.
4.2 Ďalej žalobkyňa nesúhlasila s tvrdením žalovaného v odvolaní, že na základe nepriamych dôkazov,
ktoré neuviedol, by bolo možné dôjsť k záveru, že na rekonštrukciu domu boli potrebné v začiatkoch
financie, ktorými žalobkyňa nemohla disponovať, pretože si sama kupovala byt v Dúbravke. Žalobkyňa

zdôraznilalogikučasovýchnásledností,ktorápreukazuje,žeúčastníciuzatvorilimanželstvovroku2007,
stavebnépovolenieazačiatokprácbolovydanévroku2009,pričombytkupovalažalobkyňanahypotéku
ešte pred uzavretím manželstva v roku 2007, so splátkami 280,-Eur mesačne, čo bolo na prospech
žalovaného v rozsudku zohľadnené. Za 2,5 roka uzavretého manželstva pri výkone zamestnania
obidvoch manželov, žalobkyne ako moderátorky v TV Markíza a žalovaného ako podnikateľa, pri

spoločnom podnikaní v reštauračnej činnosti manželia nadobudli značné finančné prostriedky na začatie
rekonštrukcie rodinného domu a jeho dokončenie, ktoré sa realizovalo za značnej pomoci osobného
výkonu prác na stavbe rodiny žalobkyne až do roku 2014.
4.3 Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdením žalovaného, že ona nepreukázala príjem patriaci do BSM.
V súdnom konaní boli doložené pohyby na účtoch žalobkyne od vzniku do zániku manželstva. Žalovaný

podnikal s fiktívnym príjmom minimálnej mzdy, avšak vo svojom obore najmä sprostredkovanie predaj
a nákup zemného plynu obchodoval s vysokými obratmi, pričom príjmy z podnikania spolu s príjmom
žalobkyne boli investované do rekonštrukcie domu. Žalobkyňa sa súčasne starala o chod domácnosti,
o rodinu, o dieťa, takže jej zákonný a morálny nárok na vyporiadanie BSM je v rovnakom podiele ako
nárok žalovaného, o čom vzhľadom na disparitu podielov ani súd prvej inštancie nemal pochybnosti.

Poprirekonštrukciidomusižalovanýdoprialzároveňvysokýživotnýštandard.Sámchodievalnaluxusné
dovolenky, čo len preukazuje, že manželia mali dostatok finančných prostriedkov nielen na výstavbu
domu, ktorý od počiatku žalobkyňa vnímala ako dom spoločný.
4.4 Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného ohľadom svedka Vykysalého žalobkyňa uviedla, že žalovaný
neuvádza pravdu, pretože žalovaný bol opätovne vypočutý ešte pred výsluchom svedka, nie po

jeho výsluchu, pričom viaceré tvrdenia boli protichodné, samotný výsluch svedka je zaznamenaný
aj v nahrávkach z pojednávania, pôsobil veľmi nedôveryhodne, najmä čo sa týka spôsobu údajného
prevzatia a odovzdania peňazí, ich pôvodu, resp. účelu použitia. Tvrdenia žalovaného a svedka neboli
v zhode, ako to tvrdí žalovaný v odvolaní a už vôbec nemohli potvrdiť pravosť tvrdení žalovaného.4.5 Ďalšie tvrdenia žalovaného, že aj samotnú hypotéku si bral len za účelom výhodnejšieho
investovania z požičaných peňazí, nemôže v kontexte všetkých súvisiacich udalostí obstáť ani len
z pohľadu elementárnej logiky. Tieto tvrdenia žalovaný vykonštruoval až po tom, čo sa snažil na úkor

žalobkyne dosiahnuť vyšší majetkový podiel na mase BSM a produkoval účelové dôkazy.
4.6 Hodnota investícií do rodinného domu bola riadne určená znalcom z daného oboru, čo napokon
žalovaný ani nenamietal, a to ani v odvolaní, pričom pre rozhodovanie súdu ohľadom tejto veličiny je
podstatná suma, aká by bola nielen teoreticky, ale i skutočne vynaložená na rekonštrukciu domu, čo
možno úplne bežne znalecky zistiť porovnaním technicky pôvodného a konečného stavu nehnuteľností

s následným určením hodnoty vynaložených nákladov a výkonov na dosiahnutie tohto konečného stavu.
Toto bolo aj predmetom žalobkyňou doloženého znaleckého posudku, kde znalec správne neurčoval
sumu zhodnotenia majetku, ale sumu nákladov, t.j. investícií na rekonštrukciu a dostavbu rodinného
domu. Žalobkyňa tak bez pochýb uniesla dôkazné bremeno v ustálení sumy, ktorá mala byť vynaložená
ako investície do rodinného domu s dôrazom na nespornú výšku investícií v sume 350.000,-Eur.
4.7 Podľa názoru žalobkyne okresný súd nepochybil ani v procesnom vedení konania, keď zamietol

návrh na vykonanie dokazovania ďalším znaleckým posudkom zo strany žalovaného, keď žalovaný
ako celok vyhotovenia znaleckého posudku Ing. Ilavským nenamietal. Žalovaný iba neodborne a laicky
namietal spôsob výpočtu záverečných súm znalca, pričom znalec sa k týmto jeho námietkam vyjadril a
v celom rozsahu ich vyvrátil, pretože použil zákonom stanovené znalecké metódy a postupy. Žalobkyňa
bez súčinnosti žalovaného nevedela predložiť a zabezpečiť vyhotovenie znaleckého posudku, pretože

bez prítomnosti žalovaného nebolo možné predmetný dom ohliadnuť, pričom žalobkyni ani prítomnosť
pri ohliadke nebola zo strany žalovaného umožnená. Počas celej doby ohliadky bol prítomný výlučne
žalovaný, mal a mohol počas celého obdobia pripraviť a vyhotoviť svoj súkromný znalecký posudok,
resp. kontra posudok, avšak v rámci doby na vykonanie dokazovania tak neurobil. Návrh žalovaného
tak viedol k nedôvodným prieťahom v konaní, pričom takéto zneužitie práva nepožíva právnu ochranu

v zmysle článku 5 C.s.p.
4.8 Okresný súd spravodlivo a v súlade so zisteným skutkovým stavom posúdil všetky dôkazy jednotlivo
a i vo vzájomnej súvislosti, s výnimkou rozsahu odvolania žalobkyne voči rozsudku. Logicky dospel k
záveru, že obaja manželia mali nadpriemerné príjmy z podnikania, že žalobkyňa o žiadnych pôžičkách
nemala vedomosť a tieto neexistovali, pričom celý spoločný čas a všetky peniaze investovali do výstavby

domu a zariadenia domácnosti. Je vysoko nepravdepodobné a nanajvýš nelogické, že by si na výstavbu
domu musel žalovaný požičiavať, a to už v čase, keď bol rodinný dom takmer dokončený (pôžička
InDevel), resp. že by sa dom staval z údajnej vrátenej pôžičky od J..
4.9 Pokiaľ by odvolací súd mal vyhovieť odvolaniu žalovaného, poprel by základnú zásadu občianskeho
práva, a to že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených

záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný v konaní predkladal vykonštruované
dôkazy, čo správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie, konal výlučne s cieľom dosiahnuť pre seba
neoprávnený prospech pri vyporiadavaní spoločného majetku, nadobudnutého počas BSM.
4.10 Uvedené potvrdzuje aj odvolací petit žalovaného, kde ak po viacročnom manželstve, v ktorom si
manželia zveľaďovali spoločné bývanie a každý si riadne plnil svoje úlohy v manželstve, má žalovanému

zostať nehnuteľnosť v hodnote cca 600.000,-Eur spolu s ostatnými hodnotnými položkami patriacimi
do BSM, ako hotovosti na účtoch, či zariadenie domu, s povinnosťou žalobkyne vyplatiť ho vo výške
3.495,95 Eur, je bez pochýb možno konštatovať, že takého rozhodnutie v zmysle odvolania žalovaného
by bolo mimoriadne nespravodlivé a v rozpore so zárukou zachovávania dobrých mravov v spoločnosti.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne spochybnil, že by žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno
čo do skutočnej sumy, vynaloženej na rekonštrukciu nehnuteľnosti, zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. B..
Nesúhlasil, že hodnota investícií bola vo výške 417.000,-Eur vychádzajúc zo znaleckého posudku Ing.
Ilavského ako investičných nákladov na rekonštrukciu a že je potrebné vychádzať v cenách a hodnotách
určovaných ku dňu vysporiadania, t.j. ku dňu vyhlásenia rozhodnutia. Počas celého konania žalovaný

poukazoval na to, že rozhodujúcou pre vysporiadanie je výška skutočne vynaložených prostriedkov a
nie hodnota, o ktorú sa oddelený majetok zhodnotil, pretože táto investícia sa nevracia ani v nižšej ani vo
vyššej sume, než aká bola vynaložená. Určujúce sú pri tom ceny prác v čase, kedy boli vynaložené, nie
všeobecná hodnota veci v oddelenom majetku jedného z manželov, či cena ku dňu zániku BSM alebo
ku dňu vyporiadania. Nesúhlasil tiež s tvrdením, že by nepreukázal investovanie pôžičky 78.000,-Eur do

svojej nehnuteľnosti, pretože to vyplynulo jednak z výsluchu žalovaného, jednak z čestného prehlásenia
svedka N.. Poprel, že by takéto čestné prehlásenie bolo účelové, pričom žalobkyňa od jeho výsluchu
upustila, hoci sa napokon svedok na pojednávanie dostavil. Z uvedenej pôžičky boli uhrádzané záväzky
voči zhotoviteľom, ktorí sa podieľali na rekonštrukcii nehnuteľnosti. Preto súd prvej inštancie správneodpočítal prostriedky z tejto pôžičky z investícií, ktoré považoval za nesporné, hoci v zmysle odvolania
zotrval na tom, že takéto investície neboli preukázané, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
manželia počas manželstva takéto prostriedky ani len nenadobudli a navyše žalovaný preukázal, že do

svojej nehnuteľnosti investoval svoje výlučné prostriedky.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k jeho odvolaniu (v duplike) zotrval na dôvodoch
v odvolaní. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že stavebné povolenia a začiatok prác bol až v roku 2009,
pretože zo stavebného povolenia, ktoré je prílohou znaleckého posudku Ing. Ilavského vyplýva, že

stavebné povolenie bolo vydané 30.08.2007, pričom žalovaný žiadosť o jeho vydanie podal 10.01.2007.
Pretojezrejmé,žefinančnéprostriedkynastavbudomumuselmaťžalobcaužvčasepodávaniažiadosti
o stavebné povolenie. Žalobkyňa svoje skutočné príjmy nikdy nepreukázala, nepredložila doklady,
ktoré by preukázali jej reálny čistý príjem a zavádza aj v tom, že manželia mali spoločne podnikať v
reštauračnej činnosti, pretože manželia spolu nikdy nepodnikali.
6.1 Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že zdokladovala svoj príjem pohybmi na účtoch, pretože tieto

nepreukazovali jej čistý príjem a nepreukazovali, že by z týchto prostriedkov BSM, ktoré mala na účte,
hradila čokoľvek na výstavbu rodinného domu v k.ú. B.. Žalobkyňa by mala len v tom prípade nárok na
úhradu vnesených investícií z majetku BSM do majetku vo výlučnom vlastníctve žalovaného.
6.2 Žalovaný nepopiera svoju účasť v obchodných spoločnostiach, ale príjmy z podnikania sú príjmami
týchto spoločností a nie príjmom žalovaného. Príjem žalovaného z týchto spoločností nebol v konaní

preukázaný.
6.3 Zotrval aj na tom, že tvrdenie svedka J. a žalovaného boli v zásadnej zhode. Pokiaľ by aj došlo k
nejakým malým odchýlkam, tieto by mali byť akceptovateľné vzhľadom na odstup času.
6.4 Takisto poprel, že by nenamietal hodnotu investícií určenú znalcom počas celého konania aj
vodvolaní,kedypoukazovalnato,žestranysporulenodhadovalivýškuinvestícií,avšakvkonanínebola

do dňa vyhlásenia rozsudku preukázaná skutočná výška investícií, hoci je rozhodujúca.
6.5 Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že bez súčinnosti žalovaného nemohla dať vypracovať znalecký posudok,
tak túto súčinnosť žalovaný poskytol, nemožno dať na ťarchu žalovaného, že ho žalobkyňa predložila po
značnej dobe, pretože od ohliadky 27.01.2020 mala 1,5 roka na predloženie posudku a predložila ho až
vmáji2021,hociichobjednala10.09.2019a18.07.2020,čovyplývazosamotnéhoznaleckéhoposudku,

pričom ohliadka bola uskutočnená 27.01.2020. Následne však žalovaná reklamovala znalecký posudok,
akotovyplývazúvoduznaleckéhoposudkuvbodeI.ods.1nastr.5.Napriektomunepredložilaznalecký
posudok, ktorý by posúdil hodnotu stavebných prác, ale predložila znalecký posudok na posúdenie
investícií, a preto žalovaný návrhom zo dňa 17.12.2021 navrhol znalecké dokazovanie na posúdenie
hodnoty stavebných prác počas manželstva strán sporu v nehnuteľnosti v k.ú. B., dom súpis. č. XX.

6.6 Žalobkyňa podľa žalovaného zavádza aj v tvrdení, že manželia zveľaďovali spoločné bývanie,
pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že nehnuteľnosť nikdy nepatrila do BSM, pretože ju
žalovaný nadobudol pred uzavretím manželstva.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu obidvoch odvolaní
podľa §379 C.s.p., z dôvodov vymedzených v odvolaniach podľa §380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu
prvej inštancie podľa §387 ods. 1,2 C.s.p. ako vecne a právne správny v celom rozsahu potvrdil.

9. V zmysle §387 ods. 1,2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne aj žalovaného
nie je dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu,
pretože tento vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne
a správne a z tohto vyvodil aj správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečeným

dokazovaním, vykonaným na návrh strán sporu, a to listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami,
znaleckými posudkami aj pripojenými spismi.11. Občiansky zákonník formou bezpodielového spoluvlastníctva upravuje spoločenstvo vlastníckych
práv manželov k veciam, ktoré nadobudli počas trvania manželstva. Pre bezpodielové spoluvlastníctvo
je charakteristické, že manželia nemajú kvantitatívne určený podiel na vlastníckom práve k spoločnej

veci, čím sa odlišuje bezpodielové spoluvlastníctvo od podielového spoluvlastníctva. Bezpodielovosť
účasti na výkone spoluvlastníckych práv a povinností je preto jedným z pojmových znakov tohto
spoluvlastníctva medzi manželmi. Ďalším je zásada rovnoprávnosti manželov a zásada spoločnej
a rovnakej účasti na nadobúdaní práv. Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvom
manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý

z nich nadobudol za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v §143 a §143a OZ. Vznik, trvanie
a zánik BSM sú zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Predmetom BSM sú
všetky hmotné veci, hnuteľné i nehnuteľné, ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným
spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva s výnimkou veci
získaných dedičstvom, darovaním, vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému

z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
11.1 Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí ani majetok, ktorý nadobudol niektorý z manželov
pred uzavretím manželstva; rozhodujúcim je okamih vzniku vlastníctva v právnom slova zmysle
k získanej veci, a nie prostriedky na ňu vynaložené, hoci by išlo o prostriedky (alebo len ich časť)

použité zo spoločného majetku. Použitie spoločných prostriedkov nemôže nič zmeniť na vlastníctve
už raz nadobudnutom, ale možno na ne prihliadnuť pri prípadnom vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva.
11.2 Veci získané výmenou za vec, alebo z výťažku z predaja veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného
z manželov, sú naďalej vo vlastníctve tohto manžela (tzv. transformácia veci).

11.3 Všetky ostatné veci zásadne patria do BSM; sú to predovšetkým všetky príjmy a úspory
z pracovného alebo iného na jeho roveň postaveného pomeru, z podnikateľskej činnosti, príjmy zo
sociálneho zabezpečenia, úspory, výhry z lotérií, z výherných vkladných knižiek, výnosy z majetku
manželov a pod. Do BSM nepatrí bolestné a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia niektorého
zmanželov;doBSMnepatriaaniautorskédielavzniknutézatrvaniamanželstvaatohtospoluvlastníctva.

11.4 Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad, uvedených
v §150 OZ. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do
zaniknutého BSM, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov, vyplývajúcich z tohto
spoluvlastníctva; tzv. vyporiadanie v širšom zmysle. Predmetom vyporiadania je všetko, čo do tohto
spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku

o rozvode manželstva. Tento čas je rozhodujúci aj pre posúdenie stavu vecí ako je napr. ich vek, miera
opotrebenia a pod. Pri určení ceny vecí je rozhodujúci čas vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa vykonáva
ich vyporiadanie.
11.5 Pokiaľ vyporiadanie vykonáva súd, vychádza zo zásad uvedených v §150 (toto ustanovenie je
použiteľné aj pri vyporiadaní BSM mimosúdnou dohodou manželov v súlade s §149 OZ, alebo v prípade,

keď v konaní o vyporiadanie BSM účastníci uzavrú súdny zmier).
11.6 Vyporiadanie nemá len kvalitatívnu, ale aj kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely.
Pri vyporiadaní je veľmi dôležité určiť správne ceny jednotlivých vecí i hodnotu celého majetku. Cena, za
ktorú možno predať nehnuteľnosť, sa určuje dohodou medzi predávajúcim a kupujúcim. S účinnosťou od
01.01.2004bolazrušenávyhláškač.465/1991Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,nazákladektorejznalec

do uvedeného dátumu určoval cenu (tzv. vyhlášková cena). V súčasnosti znalec určuje tzv. všeobecnú
cenu podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Pojmom všeobecná
cena sa rozumie cena, za ktorú by bolo možné predať nehnuteľnosť (ale aj hnuteľnosť) podľa ponuky
a dopytu v mieste, kde leží, a v čase jej nadobudnutia (tzv. ,,trhová cena“).
11.7 Z §150 OZ pre vykonanie vyporiadania BSM vyplývajú nasledovné zásady:

11.7.1 podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity), z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré
umožňujú podiely určiť aj iným pomerom, napr. s prihliadnutím na to, ako sa každý z manželov staral
o rodinu, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí a pod. Mieru pričinenia treba
hodnotiť zásadne ako kvantitatívne, nie kvalitatívne, a to pokiaľ ide o všetky veci patriace do BSM
11.7.2 každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo to, čo zo svojho oddeleného

majetku vynaložil na spoločný majetok a je povinný uhradiť to, čo zo spoločného majetku manželov
sa vynaložilo na jeho oddelený (samostatný) majetok. Neznamená to, že pri vyporiadaní dochádza
k vyúčtovaniu všetkých príjmov a výdavkov manželov po celý čas trvania BSM; na tie výdavky, ktoré
nedosahujú mimoriadnu výšku, alebo ak na to nie sú iné mimoriadne dôvody, sa zásadne neprihliada11.7.3 pri vyporiadaní sa prihliada aj na potreby maloletých detí; právna úprava neustanovuje, že
predmety, ktoré slúžia osobným potrebám maloletých detí, sú ich vlastníctvom; prihliadnutie na potreby
maloletých detí sa prejaví v tom, ktorému z manželov budú pri vyporiadaní prikázané jednotlivé veci zo

spoločného majetku do vlastníctva v súvislosti s tým, či na čas po rozvode mu deti boli alebo neboli
zverené do ďalšej výchovy
11.7.4 pri vyporiadaní sa prihliadne na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, ako sa zaslúžil
o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
11.8 Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, čo znamená, že do úvahy sa

berú a vyporadúvajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného
hospodárenie. Toto vyporiadanie sa však vykoná iba medzi manželmi, nie aj vo vzťahu k tretím osobám,
ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadanie.
11.9 Pri zisťovaní ceny nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet BSM, treba vychádzať z jej všeobecnej ceny,
určenej v závislosti od situácie na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase, ku ktorému sa BSM
vyporadúva.

11.10 Z procesnoprávnych aspektov rozhodovania o vyporiadaní BSM súdom je možné konštatovať, že
konanie môže začať len na návrh, podaný niektorým z bývalých manželov (resp. správcom konkurznej
podstaty v zmysle §53 z. č. 7/2005, §26 z. č. 328/1991 Zb.), návrh musí byť podaný na súd najneskôr
v lehote troch rokov od zániku BSM, toto konanie je označované ako konanie ,,iudicium duplex“ –
účastníci majú v konaní zároveň postavenie žalobcu a žalovaného.

11.10.1 Podľa právnej úpravy a judikatúry súd nie je viazaný návrhom, pokiaľ ide o cenu vecí
a o navrhnutý spôsob vyporiadania vecí; návrhom je súd viazaný v tom zmysle, že musí o vyporiadaní
rozhodnúť (nie zamietnuť návrh); do vyporiadania môže súd zahrnúť len tie veci (majetkové práva
a záväzky), ktoré účastníci urobili predmetom vyporiadania, to platí aj pre zápočty toho, čo bolo
vynaložené zo spoločného majetku na výlučné majetky manželov a naopak; dôkazné bremeno zaťažuje

toho účastníka, ktorý tvrdí, že vec nadobudnutá počas trvania manželstva nepatrí do BSM, že vec
bola nadobudnutá za trvania manželstva, že peňažné sumy preukázateľne vynakladané za trvania
manželstva na svoj oddelený majetok boli výlučne jeho prostriedky a pod.; výrok rozsudku musí
obsahovať určenie, ktoré veci komu z bývalých manželov zostávajú, uloženie povinnosti vydať vec,
ak sa nachádza u druhého z manželov, určiť, ktorému z manželov vec pripadne, ktorý z manželov

uhradí dlh, napr. zo zmluvy o úvere, ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť, musí byť označená
spôsobom, aby rozsudok mohol byť podkladom pre zápis v katastri nehnuteľností; výrok, ktorým súd
ukladápovinnosťvydaťvecvrámcikonaniaovyporiadaníBSM,nemusíbyťsúčasťoužalobnéhonávrhu,
avšak vec musí ku dňu vyporiadania existovať a byť označená v žalobe; z odôvodnenia rozsudku musí
byť zrejmé, čo všetko podľa zistenia súdu je predmetom BSM, najmä u sporných položiek musí byť

uvedené, z akých dôkazov súd vychádzal a k akým záverom dospel, rozsudok súdu musí byť náležite
odôvodnený aj vo vzťahu k rozdeleniu vecí z hľadiska určenia podielov a ich prípadného vyrovnania,
musí z neho jednoznačne vyplývať, ako súd dospel k sume, ktorú je povinný jeden z účastníkov
zaplatiť na vyrovnanie podielu druhému, výpočet musí byť urobený natoľko prehľadne, aby umožňoval
posúdenie jeho správnosti.

12. V danej veci sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Jej manželstvo so žalovaným trvalo od 05.05.2007 do 12.12.2014, kedy bolo rozsudkom Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp.zn. 5P/44/2014-28 zo dňa 19.11.2014, právoplatným 12.12.2014, rozvedené.
Ohľadom maloletého dieťaťa bola schválená súdom rodičovská dohoda o jeho zverení matke a určení

výživného od otca.
12.1 Účastníci nepochybne nenadobudli za trvania manželstva žiadne veci, ako to konštatoval
v dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd, ktoré by boli predmetom masy BSM a ktoré by bolo
potrebné vyporadúvať.
12.2 Nadobudli však nehnuteľnosti každý do svojho výlučného vlastníctva a tiež úvery a pôžičky za

účelom nadobudnutia vlastníctva a rekonštrukcie predmetných nehnuteľností, ktoré splácali (aj) za
trvania manželstva; predmetom vyporiadania tak boli splátky týchto úverov a pôžičiek a investície
bývalých manželov do nehnuteľností vo výlučnom vlastníctve toho-ktorého manžela; okrem toho obaja
účastníci konania podnikali v obchodných spoločnostiach, žalobkyňa pracovala aj ako umelec „na voľnej
nohe“.

12.3 Okresný súd pri rozhodovaní napriek výhradám žalovaného počas konania vychádzal zo zásady
rovnakých podielov manželov, pretože vykonaným dokazovaním nezistil také okolnosti, pre ktoré by
bolo potrebné určovať disparitu podielov strán sporu, keďže strany sporu počas trvania manželstva boli
zárobkovo činné a každá z nich sa podieľala na nadobudnutí a zveľaďovaní spoločného majetku.12.4 Vychádzajúc z obsahu spisu, súhlasiac so záverom súdu prvej inštancie, krajský súd dopĺňa, že
žalovaný nadobudol pred uzavretím manželstva od predávajúceho O. P., nar. XX.XX.XXXX za kúpnu
cenu 1.550.000,-Sk (51.450,57 Eur) rodinný dom (LV č.XXX) a ako to z kúpnej zmluvy zo dňa 26.08.2004

(č.l.152 spisu), zavkladovanej dňa 14.09.2004 pod V 1261/04 vyplýva, zaplatil ho prostredníctvom
hypotekárnehoúveru(VÚB,a.s.);zadobuod05.06.2007do05.12.2014naúverzaplatilsumu28.262,02
Eur (č.l.422).
12.5 Rodinný dom strany sporu rekonštruovali na základe stavebného povolenia zo dňa 30.08.2007, keď
žalovanému ako stavebníkovi stavebný úrad P. B. povolil umiestnenie a uskutočnenie stavby - „rodinný

dom v obci Repište - prístavba a nadstavba“ s tým, že pôvodný dom nezanikol, došlo k jeho prístavbe,
nadstavbe a prestavbe.
12.5.1 Všeobecná hodnota nehnuteľnosti, zistená metódou polohovej diferenciácie ku dňu 21.03.2015
bez pozemkov, predstavovala sumu 504.631,51 Eur (znalecký posudok č. 73/2015 Ing. Miroslava Hrica).
12.5.2 Na druhej strane hodnota nákladov opravy k termínu rozvodu manželstva strán sporu
predstavovala zaokrúhlene sumu 356.000,-Eur, hodnota technického zhodnotenia k termínu rozvodu

manželstva 327.000,-Eur a všeobecná hodnota technického zhodnotenia stavieb k termínu rozvodu
manželstva105.000,-Eur(znaleckýposudokč.168/2020Ing.MiloslavaIlavského,PhD.).Tentoznalecký
posudok bol zameraný na zhodnotenie nehnuteľnosti, znalec v ňom objektivizoval skutočné náklady
na výstavbu, t.j. znalecký odhad ceny najpravdepodobnejšej, za ktorú by bola stavba postaviteľná, nie
skutočné náklady na rekonštrukciu stavby, ktoré boli stranami sporu v priebehu manželstva vynaložené;

znalec stanovil hodnotu nákladov opravy ku 12.12.2014 na sumu 356.000,-Eur.
12.5.3 Okresný súd s poukazom na skutkové tvrdenia sporových strán, kedy žalobkyňa hodnotu
vložených investícií do rodinného domu počas manželstva odhadla na sumu 550.000,-Eur až 600.000,-
Eur a žalovaný na sumu 300.000 Eur až 350.000,-Eur, považoval ich skutkové tvrdenia za zhodné do
výšky investícií 350.000,-Eur, ktorá suma sa v podstate zhoduje aj so znaleckým odhadom (356.000,-

Eur).
12.6 Rekonštrukciu tohto rodinného domu vykonal žalovaný za trvania manželstva spolu so žalobkyňou.
Z dokazovania pred okresným súdom vyplynulo, že na vyplatenie dlžôb z rekonštrukcie rodinného domu
si žalovaný dňa 26.03.2014 zobral pôžičku vo výške 80.000,-Eur od spoločnosti InDevel, s.r.o. a súčasne
ako výlučný vlastník zriadil záložné právo ku nehnuteľnosti – rodinnému domu na zabezpečenie tejto

pôžičky. Hoci tento záväzok vznikol za trvania manželstva, ide o výlučný záväzok žalovaného, pretože
finančné prostriedky použil na zhodnotenie nehnuteľnosti vo svojom výlučnom vlastníctve, a to v čase,
keď už so žalobkyňou nežili v spoločnej domácnosti.
12.6.1 Keďže hodnotu investícií rodinného domu okresný súd ustálil na sumu 350.000,-Eur, z tejto
hodnoty bolo potrebné odpočítať sumu 78.700,-Eur (ustálenú okresným súdom, ktorej výšku strany

nerozporovali) ako sumu výlučného záväzku žalovaného voči spoločnosti InDevel, s.r.o.; hodnota
investícií vložená do rodinného domu počas trvania manželstva potom predstavuje sumu 271.300,-Eur.
12.7 Žalobkyňa má teda vzhľadom na celkovo vložené investície do rodinného domu vo výške 271.300,-
Eur nárok na polovicu hodnoty týchto investícií, čo predstavuje sumu 135.650 Eur.
12.8 Žalobkyňa nadobudla do výlučného vlastníctva nehnuteľnosť – byt v Bratislave, zapísaný na LV

č.XXXX na základe kúpnej zmluvy z 15.02.2007 medzi predávajúcim Arthur reality, s.r.o. a žalobkyňou,
s povoleným vkladom správou katastra dňa 18.07.2007.
12.8.1 Na vyplatenie kúpnej ceny uzatvorila žalobkyňa so Všeobecnou úverovou bankou, a.s. dňa
09.02.2007 zmluvu o poskytnutí Euroflexi hypotéky č.XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX na sumu 72.000,-Eur,
ktorú sumu úveru sa zaviazala uhradiť 360 splátkami po 418,-Eur. Z predloženej amortizačnej tabuľky

Flexihypotéky žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa v priebehu trvania manželstva zaplatila na úvere od
25.05.2007 do 25.08.2014 splátky v celkovej výške 35.253,92 Eur. Polovičný podiel na týchto splátkach
vo výške 17.625,96 Eur je potrebné odpočítať od podielu žalobkyne, na ktorý má nárok vzhľadom na
vložené investície do rodinného domu (vo výške 135.650 Eur - 17.625,96 Eur = 118.024,04 Eur).
12.9 Žalovaný na úvere z banky (VÚB, a.s.) zaplatil od 05.06.2007 do 05.12.2014 celkom sumu

28.262,02 Eur (č.l.422). Polovica tejto hodnoty vzhľadom na úhrady splátok počas manželstva
predstavuje sumu 14.131,01 Eur. Túto sumu na úplné vyrovnanie podielov strán sporu je potrebné
pripočítať ku podielu žalobkyne, na ktorý má žalobkyňa nárok od žalovaného, t.j. vo výške 132.155,05
Eur (118.024,04 Eur + 14.131,01 Eur = 132.155,05 Eur).

13. Žalovaný nadobudol do výlučného vlastníctva aj podiel o veľkosti 1/6 na nehnuteľnostiach -
rekreačnejchate,zapísanejnaLVč.XXX,nazákladekúpnejzmluvyzodňa11.03.2011odpredávajúcich
F. a J. L. (č.l.155), ktorej vklad bol povolený správou katastra pod V 642/11 (č.l.153). Kúpnu cenu vo
výške 28.100 Eur zaplatil v 500.-Eur mesačných splátkach počnúc mesiacom marec 2011, keďže podľapohybov na bežnom účte žalovaného tento poukazoval od 25.05.2011 splátky vo výške 500,- Eur na
účet predávajúcich (dojednaný v čl. II. bod 2 kúpnej zmluvy) až do 18.12.2015 s poslednou splátkou
600,-Eur v celkovej výške kúpnej ceny vo výške 28.100,-Eur.

13.1 Finančné prostriedky na zaplatenie tejto kúpnej ceny platil žalovaný ako ich výlučný vlastník.
Ešte dňa 29.12.2006, t.j. v čase pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou, uzavrel žalovaný so
spoločnosťou PRVÁ SLOVENSKÁ PROPÁNBUTÁNOVÁ SPOLOČNOSŤ, a.s. (v ktorej je žalovaný
predsedom predstavenstva a podľa výpisu z obchodného registra koná za spoločnosť samostatne)
Zmluvu o pôžičke a uznanie dlhu, na základe ktorej poskytol ako veriteľ tejto spoločnosti financie vo

výške 900.000,-Sk (29.874,52 Eur), ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť bezúročne na požiadanie veriteľa
najneskôr v lehote do 10 rokov odo dňa uzatvorenia zmluvy.
13.1.1 Následne zmluvné strany uzatvorili dňa 07.04.2011 dohodu o spôsobe splatenia pôžičky,
z ktorej vyplýva, že veriteľ (žalovaný) požiadal dlžníka (PRVÁ SLOVENSKÁ PROPÁNBUTÁNOVÁ
SPOLOČNOSŤ, a.s.) o vrátenie uvedeného dlhu; súčasne sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vráti dlh
v splátkach: sumu 2.374,53 Eur uhradí v hotovosti pri podpise zmluvy a zvyšnú sumu vo výške 27.500,-

Eur uhradí v 55 pravidelných mesačných splátkach po 500,-Eur, vždy do konca mesiaca až do úplného
zaplatenia na účet veriteľa (žalovaného), vedený v E. G., M. č. XXXXXXXXXX/XXXX. Z predloženého
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 07.04.2011 (č.l. 538) vyplýva, že dlžník uhradil žalovanému
sumu 2.374,53 Eur v hotovosti a z výpisov pohybov na bežnom účte žalovaného (č.l.119 a nasl.) je
zistiteľné, že žalovanému bola od 25.05.2011 do 18.12.2015 poukazovaná na jeho účet platba vo výške

500,-Eur s poznámkou „splátka Repište“.
13.1.2 Krajský súd dopĺňa, že skutočnosť, že finančné prostriedky platil veriteľovi subjekt odlišný od
subjektu, ktorý uzatvoril vyššie uvedenú Dohodu o splatení pôžičky, žiadna zo strán sporu nenamietala;
dôvod zrejme vyplýva zo skutočnosti, že spoločnosť s ručením obmedzeným 1.SPS s.r.o., ktorej
jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný, je dcérskou spoločnosťou akciovej spoločnosti PRVÁ

SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ SPOLOČNOSŤ a.s., ktorej je žalovaný predsedom predstavenstva
s oprávnením konať samostatne, ktoré skutočnosti vyplývajú z obsahu spisu ako aj z verejne dostupných
zdrojov.
13.2 Nadobudnutá nehnuteľnosť v podiele 1/6, zapísaná na LV č. XXX na základe kúpnej zmluvy zo
dňa 11.03.2011 potom nepatrí do BSM, pretože bola zaplatená z výlučných prostriedkov žalovaného

a chýbala spoločná vôľa manželov nadobudnúť vec do bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
keďže žalobkyňa, hoci v súdnom konaní namietala výlučné vlastníctvo žalovaného, neuniesla dôkazné
bremeno tvrdenia a súdu nepreukázala, že na nadobudnutie daného nehnuteľného majetku boli použité
aj len sčasti spoločné prostriedky manželov a navyše sama v konaní pred súdom potvrdila, že nemá
vedomosť, z akých peňažných prostriedkov bola predmetná nehnuteľnosť nadobudnutá. Uvedený

majetok potom tvorí oddelený majetok manžela, ktorý bol účastníkom zmluvy a ktorého finančné
prostriedky boli na nadobudnutie veci použité, t.j. žalovaného.

14. Žalovaný vo svojich vyjadreniach a osobných výpovediach na pojednávaniach a napokon aj
v odvolaní namietal, že nielenže nehnuteľnosti nepatria do BSM, lebo kúpne zmluvy uzatvoril pred

uzatvorením manželstva, ale kúpne ceny zaplatil výlučne sám.
14.1 Podľa vyjadrenia žalovaného rodinný dom rekonštruoval z peňazí, našetrených pred uzatvorením
manželstva, jednak v sume 50.000,-Eur, ktoré mal uložené doma v hotovosti, jednak v sume 400.000,-
Sk (13.277,56 Eur), ktoré čerpal ako kontokorentný úver na firmu a nakoniec z nasporených finančných
prostriedkov vo výške 7.500.000,-Sk (248.954,39 Eur), ktoré ale v roku 2004 požičal E. J., a tieto mu

boli na jeho vyžiadanie vrátené v roku 2009.
14.2 Okresný súd tvrdenia žalovaného o existencii finančných prostriedkov vo výške 50.000,- Eur
a 13.277,56 Eur považoval za nepreukázané, keďže ich žalobkyňa rozporovala a žalovaný neuniesol
bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno.
14.3 Aj skutkové tvrdenia žalovaného ohľadom sumy 7.500.000,-Sk (248.954,39Eur) považoval okresný

súd za nepreukázané. Ako vyplýva z obsahu spisu, svoje tvrdenia žalovaný postupne dopĺňal počas
konania s časovým odstupom, netvorili konzistentný celok; existenciu pôžičky, jej výšku, aj osobu dlžníka
žalovaný uviedol až v konaní pred súdom pri svojom výsluchu dňa 21.02.2019 a zmluvu o pôžičke
predložil do súdneho spisu až v priebehu súdneho konania (č.l. 398), hoci žaloba o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola na súd doručená 15.11.2017. Vo svojich písomných

vyjadreniach žalovaný len veľmi všeobecne uvádzal, že všetky peňažné prostriedky pochádzali z jeho
výlučného vlastníctva, avšak neuviedol konkrétnosti a súdu nepredložil na svoje skutkové tvrdenia
listinné dôkazy, ktorými už v tom čase nepochybne disponoval. Žalovaný aj svedok E. J. tvrdili, že sú
priateľmi od detstva, a hoci sa v súčasnosti nestretávajú, ich vzájomný vzťah bol blízky, vzájomne sidôverovali, a to až natoľko, že žalovaný mal dňa 09.09.2004 svedkovi poskytnúť sumu 7.500.000,-Sk
v hotovosti, ktorý ich mal vrátiť do 08.09.2009; podľa tvrdenia žalovaného peniaze svedok mal vrátiť na
výzvu žalovaného v roku 2009.

14.3.1 Tieto tvrdenia spochybnilo správanie žalovaného, keď počas niekoľkých súdnych pojednávaní aj
na výzvu súdu nedokázal oznámiť adresu na tohto svedka, resp. akýkoľvek kontakt naňho, aby mohol
byť predvolaný a vypočutý súdom. Napokon žalovaný priznal, že kontakt zisťoval od svojej sesternice
A. L., čo však samotný svedok pri svojej výpovedi v podstate poprel, keď uviedol, že A. L. poznal len
okrajovo, v priateľskom vzťahu je so žalovaným. Okresný súd uvedené tvrdenia a okolnosti vyhodnotil

ako nepresvedčivé a účelové, a to aj v nadväznosti na konštatovanie žalovaného, že v roku 2004 bežne
disponoval takou vysokou finančnou čiastkou, a napriek tomu si na kúpu rodinného domu zobral úver,
pretože to bolo preňho výhodnejšie.
14.4 Zo spisového materiálu je zistiteľné, že žalovaný počas trvania manželstva podnikal v niekoľkých
spoločnostiach a žalobkyňa podľa predložených listinných dôkazov počas trvania manželstva pracovala
ako umelec „na voľnej nohe“, kde dosahovala pravidelný príjem. Ďalší príjem žalobkyni plynul s

príležitostných propagačných zmlúv (z moderovania a reklamy).
14.4.1 Z predloženého výpisu z účtu žalobkyne (č.l.292 - 296) vyplýva, že žalobkyňa mala v priebehu
trvania manželstva so žalovaným pravidelný príjem najskôr na úrovni 61.000,-Sk (2.024,82 Eur)
mesačne, neskôr 2.050,-Eur mesačne. Všetky príjmy z podnikateľských aktivít žalobkyne, ako aj
žalovaného tak plynuli do BSM. Keďže v súdnom konaní ani jeden z manželov nepreukázal, že vynaložil

na spoločný majetok iba svoje výlučné prostriedky, krajský súd v zhode so súdom prvej inštancie mal za
to, že peňažné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti v k.ú. B. boli vynaložené z prostriedkov BSM.
14.4.2 V tomto kontexte nie je podstatné, či príjem žalobkyne 2.050,-Eur bol netto alebo brutto, ako
to navrhoval zisťovať žalovaný, pretože jej príjem (ako ani príjem žalovaného) nebol započítavaný
na investície do rekonštrukcie rodinného domu vo výlučnom vlastníctve žalovaného, pretože platí

predpoklad spotrebovania týchto príjmov na bežný chod domácnosti manželov a ich rodiny až do zániku
manželstva.

15. Vo vzťahu k príjmom bývalých manželov je potrebné doplniť, že z obsahu spisu vyplýva existencia
obchodných spoločností, zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica; v oddelení

Sro, vo vložke č. 25262/S bola zapísaná spoločnosť ZUMA-ouu, s.r.o. s výškou vkladu 2.500,-Eur, a
to odo dňa 16.10.2013 do 03.04.2019, kedy bola vymazaná z obchodného registra (ex offo výmaz),
ktorej jednou zo spoločníčok a konateliek bola žalobkyňa, a tiež spoločnosť 1. SPS services, s.r.o. so
sídlom Žiar nad Hronom, SNP 1301, IČO: 44 262 884, ktorej jediným konateľom je žalovaný. Žalovaný
je súčasne predsedom predstavenstva akciovej spoločnosti PRVÁ SLOVENSKÁ PROPANBUTANOVÁ

SPOLOČNOSŤ a.s. so sídlom SNP 1301 Žiar nad Hronom, 965 01, IČO: 36 057 673.

16. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne aj žalovaného krajský súd poukazuje na dôvody
svojho rozhodnutia vyššie s tým, že v odvolaniach neidentifikoval odvolacie dôvody, na ktoré odvolatelia
poukazovali (žalovaný na §365 ods.1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., a žalobkyňa na §365 ods.1 písm. f/ a h/

C.s.p.).
16.1 Na okraj odvolací súd poznamenáva, že v odvolaní spomenutá žalovaným použitá obranná taktika
prineuvedenívšetkýchrelevantnýchtvrdeníspolusnavrhnutímdôkazovnaichpreukázaniezaúčinnosti
novéhoprocesnéhopredpisu–Civilnéhosporovéhoporiadku-neobstojí,badokoncajetýmtozákonným
predpisom vylúčená ako nežiadúca z hľadiska hospodárnosti súdneho konania. Preto v prejednávanej

veci ani na túto námietku v odvolaní nebolo možné prihliadnuť.
16.2 Nedôvodná je odvolacia námietka žalobkyne, že okresný súd uveril tvrdeniam zamestnanca
žalovaného G. N. v čestnom prehlásení, ktorým potvrdil investovanie finančných prostriedkov vo výške
60.000,-Eur do rodinného domu, pričom podľa jej názoru táto suma bola zrejme vložená do inej
nehnuteľnosti žalovaného. Tento dôkaz okresný osobitne nevyhodnocoval a nezaložil na ňom svoje

rozhodnutie; napokon, sama žalobkyňa uviedla, že na výsluchu tohto svedka po tom, čo sa na súd
nedostavil, už netrvala ani jedna zo sporových strán.
16.3Irelevantnájenámietkažalovanéhovodvolaní,ževzhľadomnato,žejedinýjehopríjempreukázaný
v konaní, bol príjem z pracovného pomeru, a teda je zrejmé, že z neho nemohol financovať rekonštrukciu
domu, preto musel mať nevyhnutne príjem z obdobia spred uzavretia manželstva. Okresný súd

dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, prečo neuveril tvrdeniam žalovaného o existencii jeho finančných
prostriedkov vo výške 50.000,-Eur a 13.277,56 Eur, ktoré navyše ani nijako nepreukázal napriek tomu,
že jeho tvrdenia žalobkyňa poprela.16.4 Súd prvej inštancie rovnako jednoznačne vysvetlil svoje myšlienkové pochody vo vzťahu ku
záverom o nevierohodnosti tvrdení žalovaného a svedeckej výpovede E. J. ohľadom pôžičky peňazí
vo výške 7.500.000,-Sk, ktoré mu mal žalovaný poskytnúť v hotovosti, a ktoré mal svedok žalovanému

následne v roku 2009 vrátiť.

17. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietku žalovaného, že mu súd prvej inštancie znemožnil
vykonať dokazovanie (znalecký posudok). Okresný súd v bode 31 svojho rozsudku vysvetlil svoj
procesný postup, keď v súlade s §181 ods. 4 C.s.p. na žalovaným predložený dôkazný návrh na

vypracovanie znaleckého dokazovania na hodnotu skutočných investícií z dôvodu hospodárnosti
konania neprihliadol.

18. Pre úplnosť krajský súd uvádza, že žalobkyňa v konaní uvádzala, že namietala absolútnu neplatnosť
zmlúv o zriadení záložného práva proti žalovanému 1/ A. A. a žalovanému 2/ InDevel, s.r.o. v súdnom

konaní sp.zn. 24C/25/2017, vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom.
18.1. Podľa zistenia krajského súdu z jemu dostupných registrov toto konanie bolo vzhľadom na
späťvzatie žaloby právoplatne zastavené uznesením okresného súdu č.k.24C/25/2017-168 zo dňa
12.07.2022; na odvolanie žalovaného 2/ zmenil odvolací súd uznesenie vo výroku o trovách konania
a žalovanému 2/ priznal proti žalobkyni ich náhradu (č.k.13Co/74/2022-185 zo dňa 29.12.2022).

19. Krajský súd uzatvára, že hodnota nehnuteľnosti – rodinného domu podľa znaleckého posudku bola
stanovená v súlade so zákonom; v tomto smere odkazuje odvolací súd na svoje odôvodnenie v bode
11-11.10.1.

20. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol správne. V konaní o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov je pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok
konania. Z hľadiska výsledku konania v prejednávanom spore nebola plne úspešná žiadna zo strán
(žalobkyňa ani žalovaný); v konaní ide o vec prejednávanú v zmysle iudicium duplex a rozhodnutie
svedčí v prospech obidvoch účastníkov.

21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie. Žalovaný aj žalobkyňa boli obaja v odvolacom konaní neúspešní, preto odvolací súd rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 C.s.p.).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 C.s.p.). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej
pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 C.s.p. a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.