Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114232987
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1114232987.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: TRANSECO a.s.,
IČO: 00 632 163, so sídlom Radlinského 17, Žilina proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o náhradu škody, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.2.2021, č.k.
8C/213/2014-166, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti potvrdzuje.

Žalovanej sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy 31 587 eur zastavil
(výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. b), § 9 ods. 1, 2, 3 a 4, § 17
ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“) a vecne tým, že žalobca sa domáhal
zaplatenia sumy 91 104 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12% ročne zo sumy 30 018 eur od

21.8.2005 do zaplatenia titulom podľa § 3 ods. 1 písm. d) a § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z.
Žalobuskutkovoodôvodiltým,žeakoleasingovýprenajímateľuzavreldňa7.3.2005Zmluvuofinančnom
leasingu na nákladné vozidlo Mercedes v obstarávacej cene 49 790,88 eur s leasingovým nájomcom A.
B. C., predmetom ktorej bolo odplatné poskytnutie užívacieho práva k vozidlu na dobu 48 mesiacov s
právom nájomcu kúpiť predmet leasingu po uplynutí dojednanej doby. Vozidlo bolo poistené v poisťovni
Kooperativa poisťovňa, a.s so začiatkom poistenia od 7.3.2005 s tým, že poistná suma bola určená
poisťovňou vo výške 2 230 000 Sk, pričom z tejto sumy platil žalobca riadne a včas poistné; spoluúčasť

pri poistnej udalosti bola podľa dohodnutá na 5 %. Nájomca na základe leasingovej zmluvy mal uhradiť
žalobcovi prvú zvýšenú splátku vo výške 758 626 Sk a ďalších 16 pravidelných kvartálnych splátok vo
výške 85 429 Sk. Z dôvodu omeškania nájomcu s úhradou leasingových splátok žalobca predčasne
ukončil zmluvu o finančnom leasingu ku dňu 13.6.2005, pričom sa žalobcovi nepodarilo skontaktovať
s nájomcom za účelom odobratia vozidla. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 20.6.2005 nájomca nahlásil
OR PZ Levice odcudzenie vozidla (nahlásenie odcudzenia vozidla poisťovni sa v predmetnom konaní
ani v trestných konaniach nepotvrdilo). Vyšetrovateľ OR PZ Levice na základe oznámenia nájomcu

vydal uznesenie č. ORP-386/OEK-LV-2005 zo dňa 20.6.2005 o začatí trestného stíhanie pre trestný čin
neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla podľa ustanovenia § 249a Trestného zákona.
Dňa 24.6.2005 (o 4 dni neskôr ako bolo trestné stíhanie vo veci začaté) vyšetrovateľ OR PZ Levice
zastavil trestné stíhanie z dôvodu, že k odcudzeniu vozidla nedošlo (žalobca nepodal proti tomutouzneseniu sťažnosť). Žalobca tvrdil, že vzhľadom na zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že nedošlo
k odcudzeniu vozidla, nemohol túto udalosť nahlásiť poisťovni ako odcudzenie vozidla. Následne, po
doručení zastavujúceho uznesenia, dňa 20.7.2005 podal trestné oznámenie na nájomcu. V žalobe

ďalej uviedol, že dňa 10.3.2014 (po 9 rokoch od zastavenia trestného stíhania zo dňa 24.6.2005)
OR PZ Levice uznesením vydaným pod sp. zn. ČVS:ORP-846/OEK-LV-2011 trestné stíhanie vo veci
trestného činu krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil
neznámypáchateľ,prerušil,lebosanezistiliskutočnostioprávňujúcevykonaťtrestnéstíhanieprotiurčitej
osobe. Po doručení právoplatného uznesenia zo dňa 10.3.2014 a dokladov od vozidla žalobca dňa

12.5.2014ohlásiltútoudalosť odcudzeniavozidlapoisťovnispríslušnýmidokladmiodvozidlaapožiadal
poisťovňu o poistné plnenie, poisťovňa mu však listom zo dňa 6.6.2014, doručeným žalobcovi dňa
16.6.2014 oznámila, že poistné plnenie žalobcovi nevyplatí, pretože podľa ustanovenia § 100, 101, 104
Občianskeho zákonníka sú nároky z poistnej zmluvy premlčané. Žalobca argumentoval tým, že vozidlo
bolo proti odcudzeniu poistené v poisťovni, avšak ako poškodený nemohol na základe uznesenia
policajného orgánu zo dňa 24.6.2005 nahlásiť poistnú udalosť (odcudzenie vozidla) poisťovni, pretože

policajný orgán v tomto uznesení uviedol, že k odcudzeniu vozidla nedošlo. Mal za to, že v dôsledku
postupu policajného orgánu, ktorý vydal uznesenie o odcudzení vozidla až v roku 2014, aj keď bolo
vozidlo odcudzené v roku 2005, sa žalobca mohol domáhať vyplatenia poistného plnenia až po doručení
mu uznesenia policajného orgánu zo dňa 10.3.2014, v ktorom policajný orgán uviedol, že k odcudzeniu
vozidla pred 9 rokmi skutočne došlo, poisťovňa mu však odmietla vyplatiť poistné plnenie z dôvodu

premlčania nároku na vyplatenie poistného plnenia. Tvrdil, že postupom policajného orgánu mu vznikla
škoda vo výške 30 018 eur, čo predstavuje poisťovňou nevyplatené poistné plnenie (k tejto výške dospel
na základe znaleckého posudku, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu vozidla ku dňu jeho odcudzenia
dňa 20.6.2005 na sumu 31 508 eur po odpočítaní dohodnutej 5% spoluúčasti). Zároveň sa domáhal
zaplatenia aj ušlého zisku vo výške 61 086 eur z dôvodu, že deväť rokov nemohol využívať na

podnikateľskú činnosť finančné prostriedky, ktoré by mu boli vyplatené poisťovňou ako poistné plnenie.
Mal za to, že ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu policajného orgánu pri vyšetrovaní
odcudzenia vozidla, nevznikla by mu škoda, o ktorej sa žalobca dozvedel dňa 6.6.2014 z listu poisťovne
o odmietnutí vyplatiť žalobcovi poistné plnenie.

3. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby v časti ušlého zisku vo výške 31 587 eur súd prvej inštancie
podľa § 145 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) konanie
v tejto časti zastavil.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania zistil, že Okresné riaditeľstvo Policajného

zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Leviciach uznesením pod č. k. ČVS: ORP-386/OEK-
LV-2005 zo dňa 20.6.2005 začal trestné stíhanie pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho
motorového vozidla podľa ustanovenia § 249a ods. 1, 4 Trestného zákona s tým, že trestné stíhanie
sa začalo na základe trestného oznámenia podaného nájomcom, pričom proti uzneseniu sťažnosť nie
je prípustná. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Úrad justičnej a kriminálnej polície v Leviciach

uznesením pod č. k. ČVS: ORP-386/OEK-LV-2005 zo dňa 24.6 2005 trestné stíhanie vo veci trestného
činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa ustanovenia § 249a ods. 1, 4
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ, zastavilo, lebo je nepochybné, že sa
nestal skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, pričom zo skutku vyplýva, že žalobcovi neznámy
páchateľ v skutku opísaným správaním spôsobil škodu v celkovej výške 1 500 000 Sk. Proti tomuto

rozhodnutiu žalobca sťažnosť ako poškodený nepodal (v konaní uviedol, že sťažnosť nepodal z dôvodu,
že nemal žiadne dôkazy o tom, že skutočne došlo ku krádeži vozidla a zároveň tvrdenie o krádeži
mohlo žalobcovi priniesť riziko, že bude podozrivý z účasti na trestnom čine a že dôveroval v správnosť
vyšetrovania, že vozidlo nebolo odcudzené a že nájomca odcudzenie len predstieral). Prvoinštančný
súd ďalej zistil, že dňa 20.7.2005 podal žalobca písomné trestné oznámenie na nájomcu pre podozrenie

zo spáchania trestného činu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla alebo sprenevery
alebo podvodu a ako vlastník vozidla si súčasne uplatnil nárok na náhradu škody. V čase podania
trestného oznámenia ešte žalobca nemal vedomosť o tom, že dňa 21.6.2005 už bolo začaté trestné
stíhanie a vznesené obvinenie nájomcovi a D. A. pre pokus trestného činu poisťovacieho podvodu
spolupáchateľstvom.VyšetrovateľOkresného riaditeľstvaPolicajnéhozboru,Úradjustičnejakriminálnej

polície v Leviciach uznesením pod sp. zn. ČVS: E./E. zo dňa 21.6.2005 začal trestné stíhanie a
súčasne vzniesol obvinenie A. B. C. (nájomcovi) a D. A. pre trestný čin pokusu poisťovacieho podvodu
spolupáchateľstvom podľa ustanovenia § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 250c ods. 1, 4 Trestného zákona.
Dňa 6.10.2005 boli na spoločné konanie spojené a pod touto spisovou značkou vedené ďalšia trestnávec týkajúca sa nájomcu, D. A. a F. F. a ďalšou trestnou vecou týkajúcou sa nájomcu a D. A.. Proti
tomuto uzneseniu o vznesení obvinenia podal nájomca dňa 28.6.2005 sťažnosť, o ktorej rozhodol
prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach dňa 13.5.2011 tak, že zrušil uznesenie v časti vznesenia

obvinenia obom obvineným. Dňa 4.11.2011 bola trestná vec trestného činu pokusu poisťovacieho
podvodu spáchaného spolupáchateľstvom vedená pod ČVS: ORP-387/OEK-LV-2005 vylúčená na
samostatné konanie vedené pod ďalšou sp. zn. ČVS: ORP-846/OEK-LV-2011. Vyšetrovateľ Okresného
riaditeľstvaPolicajnéhozboru,ÚradujustičnejakriminálnejpolícievLeviciachuznesením podč.k.ČVS:
ORP-846/OEK-LV-2011zodňa 29.11.2013zastaviltrestnéstíhanievovecitrestnéhočinupoisťovacieho

podvodu spolupáchateľstvom v štádiu pokusu, ktorého sa mal dopustiť neznámy páchateľ. Na základe
sťažnosti žalobcu ako poškodeného proti tomuto uzneseniu prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach
uznesením č. k. 1P 725/11/4402-17 zo dňa 7.2.2014 toto uznesenie zrušil a uložil vyšetrovateľovi, aby
vo veci znova konal a rozhodol. Vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach, Odbor kriminálnej
polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Levice č. k. ČVS: ORP-846/OEK-LV-2011 zo dňa 10.3.2014
prerušil trestné stíhanie vo veci krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm. c) Trestného zákona,

ktorého sa dopustil neznámy páchateľ, lebo sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie
proti určitej osobe. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že v danej veci došlo k zmene právnej
kvalifikácieskutkuztrestnéhočinupoisťovaciehopodvoduspolupáchateľstvomvštádiupokusu,ktorého
sa mal dopustiť neznámy páchateľ na trestný čin krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm. c)
Trestného zákona. Po odcudzenom vozidle je stále vyhlásené pátranie, nie je známe, kde sa ukradnuté

v vozidlo nachádza. Proti tomuto uzneseniu žalobca ako poškodený sťažnosť nepodal.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania nezistil, že by dňa
20.06.2005 nájomca odcudzenie vozidla oznámil poisťovni; odcudzenie vozidla nenahlásil v uvedenom
čase ani žalobca. Je zrejmé, že žalobca oznámil poistnú udalosť (odcudzenie vozidla) poisťovni dňa

12.5.2014 bezodkladne po doručení mu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ v Leviciach, Odbor
kriminálnej polície, Oddelenie ekonomickej kriminality, Ul. Ľ. Štúra 51, 934 03 Levice č. k. ČVS:
ORP-846/OEK-LV-2011 zo dňa 10.3.2014, ktorým bolo prerušené trestné stíhanie vo veci krádeže podľa
ustanovenia § 247 ods. 1, 5 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ, lebo
sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. V tejto súvislosti súd

prvej inštancie uviedol, že z poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca a poisťovňa, ani zo všeobecných
poistných podmienok pre poistenie majetku poisťovne, ktoré predložil žalobca, nevyplýva právo žalobcu
ako poisteného uplatniť si poistné plnenie iba vtedy, ak má poistený rozhodnutie policajného orgánu, z
ktorého by jednoznačne vyplývalo, že v súvislosti s poistnou udalosťou došlo preukázateľne k trestnému
činu. Na základe uvedeného prvoinštančný súd vyvodil, že žalobcovi ako poistenému žiadna právna

prekážka nebránila už dňa 20.6.2005 alebo následne, kedy sa dozvedel od nájomcu o odcudzení
vozidla, vznik tejto poistnej udalosti oznámiť poisťovni a nehrozilo mu ani žiadne riziko, tak ako to
uvádzal počas konania, že by sa sám vystavil zo strany poisťovne podania trestného oznámenia
pre poisťovací podvod, nakoľko poisťovňa by sa oboznámila so všetkými v danom čase vydanými
trestnými rozhodnutiami, kde by zistila stav trestného konania a zistila by, že žalobca nenesie na danom

stave v trestnom konaní žiadne zavinenie a následne pri likvidácii tejto poistnej udalosti by vyzvala
žalobcu na predloženie dokladov potrebných k likvidácii. Ak by aj žalobca z akýchkoľvek dôvodov (napr.
ak by takéto rozhodnutia policajného orgánu neexistovali) nemohol poisťovni predložiť rozhodnutie
policajného orgánu o ukončení šetrenia alebo rozhodnutie o prerušení trestného stíhania, bolo by už
vecou poisťovne ako by sa s absenciou takýchto rozhodnutí pri likvidácii nahlásenej poistnej udalosti

vysporiadala a ako by následne rozhodla o riadne a včas uplatnenom nároku žalobcu na vyplatenie
poistného plnenia. Bez ohľadu na meritórne rozhodnutie poisťovne (aj keby poisťovňa odmietla vyplatiť
poistné plnenie z akéhokoľvek dôvodu) bolo by zrejmé, že žalobca si svoj nárok v poisťovni uplatnil
včas a nedošlo by tak k odmietnutiu poskytnutia poistného plnenia z dôvodu premlčania uplatneného
nároku. Pokiaľ ide o žalobcom predloženú listinu, v ktorej sú uvedené potrebné doklady k likvidácii

pri odcudzení vozidla, táto nie je neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, ani všeobecných poistných
podmienok pre poistenie majetku a javí sa, že ide o interný zoznam poisťovne, kde sú uvedené doklady
potrebné k likvidácii pri odcudzení vozidla, preto ak by žalobca pri nahlásení poistnej udalosti nepredložil
poisťovnirozhodnutiepolicajnéhoorgánu,tátoskutočnosťbynemalazanásledokodmietnutievyplatenia
poistného plnenia z dôvodu nedoručenia rozhodnutia policajného orgánu. Žalobca teda mohol nahlásiť

poisťovnipoistnúudalosťamoholodpoisťovnežiadaťvyplateniepoistnéhoplneniaapokiaľtakneurobil,
uvedenéjeuž nazodpovednostižalobcu,aniepolicajnéhoorgánu,ktorýaž10.03.2014prerušil trestné
stíhanie vo veci krádeže vozidla. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že po tom, čo poisťovňa listom zo
dňa 6.6.2014, žalobcovi ako poistenému oznámila, že šetrením nahlásenej škodovej udalosti na vozidlenebola preukázaná povinnosť poistiteľa za uvedené poškodenie plniť, pretože právo náhrady škody
podľa poistnej zmluvy bolo premlčané (poisťovňa škodu odložila bez finančného vyrovnania), žalobca sa
nedomáhal u poisťovni opätovného prešetrenia danej veci, dokonca nepodal ani žalobu na súd, kde by

sa domáhal vyplatenia poistného plnenia proti poisťovni, s tým, že by namietal, že k premlčaniu nedošlo
a z akého dôvodu k nemu nedošlo. Bolo by už vecou súdu ako by v danej veci posúdil premlčanie
predmetného nároku žalobcu a vo veci tak rozhodol.
6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po posúdení právnej argumentácie oboch
strán ustálil, že v danej veci žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o existencii nesprávneho úradného

postupu vyšetrovateľa policajného orgánu. Žalobca sa domáhal svojich nárokov titulom nesprávneho
úradného postupu, ktorý videl v nečinnosti a zbytočných prieťahoch spôsobených vyšetrovateľom
v trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ v Leviciach, Odbore kriminálnej polície,
Oddelenie ekonomickej kriminality, Levice č. k. ČVS: ORP-846/OEK-LV-2011 (pôvodne vedené pod sp.
zn. ČVS: ORP-387/OEK-LV-2005) s tým, že v tomto trestnom konaní bolo na objasnenie skutkového
stavu veci vykonané minimum procesných úkonov, pričom tieto bolo možné objektívne vykonať aj v

kratšom časovom úseku ako 9 rokov, ktoré predstavujú dobu odo dňa podania trestného oznámenia na
nájomcu 20.07.2005 do vydania uznesenia o prerušení trestného stíhania dňa 10.3.2014, v ktorom bolo
skonštatované vyšetrovateľom policajného orgánu, že ku krádeži vozidla skutočne došlo. Prvoinštančný
súd zistil, že žalobca počas celej doby nepodal žiadnu žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
policajného orgánu, nepodal žiadnu sťažnosť, ani raz sa nedomáhal, či už u príslušného vyšetrovateľa

policajného orgánu alebo u príslušného dozorujúceho prokurátora nápravy stavu, ktorý sa mu javil
ako nečinnosť vyšetrovateľa, nezisťoval stav trestného konania. Preto mal súd prvej inštancie za
to, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca nepreukázal, že v
predmetnom trestnom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, čím nepreukázal už prvú
zákonnú podmienku, ktorej splnenie je potrebné pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Súd prvej

inštancie z uvedeného dôvodu konštatoval, že v danej veci nie je splnená už prvá podstatná a základná
podmienka - existencia nesprávneho úradného postupu, teda nie je daný vo veci už samotný prvotný
právny základ.

7. Súd na základe vykonaného dokazovania a následného právneho zhodnotenia veci dospel k záveru,

že neexistuje právny titul (právny základ) pre priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z,
preto žalobu ako právne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, s tým, že už ďalej vo svojom rozhodnutí
sa nezaoberal a nevyhodnocoval ďalšie zákonné podmienky.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 255 až § 257 C.s.p. a žalovanému nárok na náhradu trov konania

nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnil.

9. Proti rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Po zhrnutí
skutkového stavu odvolateľ uviedol, že úvahy súdu o tom, že žalobca si mal možnosť uplatniť nárok na

poistné plnenie bezprostredne po krádeži vozidla, sú formalistickým nahliadaním na zistený skutkový
stav bez zváženia reálnych okolností a očakávateľného faktického šetrenia a likvidácie poistnej udalosti.
Podľa jeho názoru by bolo absurdné, ak by i v júni 2005 po tom, ako vyšetrovateľ dospel k záveru,
že vozidlo nebolo ukradnuté, uplatnil nárok na poistné plnenie z dôvodu krádeže vozidla. Uviedol,
že poisťovňa by pri posúdení poistnej udalosti – krádeže vozidla – vychádzala zo skutočnosti, že

ku krádeži nedošlo a táto bola iba predstieraná a dospela by k záveru, že nárok na poistné plnenie
by žalobcovi nevznikol. Naviac upozornil, že uznesením vyšetrovateľa zo dňa 20.6.2005 bolo začaté
trestné stíhanie vo veci neoprávneného užívania cudzieho motorového vozidla neznámym páchateľom,
pričom uvedené uznesenie nič nehovorí o tom, že došlo ku krádeži vozidla, preto nebolo možné ani
dokladovať, že došlo ku krádeži vozidla a nahlasovať poistnú udalosť. Iba v prípade prerušenia tohto

trestného stíhania z dôvodu, že vozidlo nebolo nájdené a nebol zistený páchateľ, bolo by možné nahlásiť
poisťovni, že skutočnosti nasvedčujú tomu, že došlo k odcudzeniu vozidla a následne by mohlo dôjsť
k likvidácii poistnej udalosti. Na základe uvedeného mal za to, že nahlásenie poistnej udalosti by
predstavoval iba formálny, ale z praktického hľadiska zbytočný úkon, ktorý by neviedol k poistnémuplneniu, naviac, k premlčaniu nároku na poistné plnenie by došlo aj v prípade uplatnenia nároku v
roku 2005, nakoľko pre spočívanie premlčacej doby by musel žalobca svoj nárok uplatniť aj na súde.
Domáhanie sa nároku na poistné plnenie podaním žaloby na súde v čase, keď poisťovňa odmietla

plniť z dôvodov záverov vyšetrovateľa považoval za absurdné. Rovnako nesúhlasil so záverom súdu o
možnosti domáhať sa nároku v roku 2014 po tom, čo bolo poistné plnenie odmietnuté poisťovňou ako
premlčaný, nakoľko by išlo o zjavne bezúspešné uplatňovanie práva. So záverom súdu prvej inštancie
ohľadom aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie súhlasil. Vo vzťahu k plynulosti a bezprieťahovosti
postupu orgánov činných v trestnom konaní uviedol, že nejde o právo účastníkov konania, ktoré by sa

na poškodeného nevzťahovalo, ale táto povinnosť predstavuje jednu zo základných zásad trestného
konania. Nestotožnil sa so záverom prvoinštančného súdu o absencii nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa v konaní vedenom na OR PZ v Leviciach. Podľa jeho názoru v konaní dostatočným
spôsobom preukázal, že nesprávnosť úradného postupu spočíva v nečinnosti a zbytočných prieťahoch
spôsobených vyšetrovateľom, ktorý nielenže nevydal uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci
trestného činu krádeže bez meškania, resp. najneskôr do 30 dní od prijatia trestného oznámenia,

ale túto povinnosť si nesplnil po dobu takmer 9 rokov. Mal za to, že ak by vyšetrovateľ postupoval
dôsledne a v súlade s § 199 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 3 Trestného poriadku, žalobca by mohol
uplatniť škodovú udalosť v poisťovni a poistné plnenie by mu bolo vyplatené a nedošlo by k premlčaniu
nároku. Odvolateľ ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so skutočnosťou, že sťažnosť
nájomcu vozidla proti uzneseniu o vznesení obvinenia pre trestný čin poisťovacieho podvodu (doručená

vyšetrovateľovi dňa 1.7.2005) bola predložená prokurátorovi až dňa 13.4.2011, ktorý postup označil
prokurátor ako absolútne neakceptovateľný. Súd prvej inštancie sa rovnako nezaoberal sťažnosťou zo
dňa 16.12.2013 voči uzneseniu vyšetrovateľa zo dňa 29.11.2013, ktorým zrušil obvinenie nájomcu s
odôvodnením, že nastal rozpor v konaní, keď podľa uznesenia zo dňa 24.6.2005 nedošlo ku krádeži
vozidla, kedy bol podozrivý zbavený obvinenia. Podľa tohto uznesenia teda nedošlo ani ku krádeži

vozidla a ani k podaniu návrhu na obžalobu podozrivého z dôvodu zrušenia obvinenia, čím bola
zmarená možnosť žalobcu vymáhať v trestnom konaní vzniknutú škodu od nájomcu z titulu zákonného
premlčania. Po zrušení uznesenia o zastavení trestného stíhania vyšetrovateľ neobnovil trestné stíhanie
voči nájomcovi, ale vydal uznesenie o prerušení trestného stíhania zo dňa 10.3.2014 s odôvodnením, že
došlo k odcudzeniu vozidla a nebolo zistené, kto je páchateľom skutku. Keďže vyšetrovateľ vychádzal

z tých istých skutkových zistení ako predchádzajúci v roku 2005, postup pôvodného vyšetrovateľa
bol nesprávny, keď vydal uznesenie, podľa ktorého nedošlo ku krádeži vozidla a po dobu takmer 9
rokov bol z dôvodu nečinnosti vyšetrovateľa udržiavaný tento stav. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu
prvej inštancie, že žalobca nežiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, nepodal sťažnosť a nežiadal
odstrániť nečinnosť vyšetrovateľa s poukazom na § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z., odvolateľ

upozornil, že ustanovenie § 9 ods. 3 bolo doplnené do zákona č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou odo
dňa 1.1.2013, pričom do účinnosti uvedenej novely si všeobecné súdy sami ako predbežnú otázku
posudzovali,čibolpostuporgánovverejnejmocisprávnyazákonnýačinedošlokzbytočnýmprieťahom,
nečinnostiapod.Predmetnánovelanadobudlaúčinnosťvčase,kedyužvyšetrovateľnazákladepokynu
prokurátora zo dňa 13.4.2011 vo veci konal a vykonal úkony. Podľa názoru odvolateľa nie je možné

od neho spravodlivo požadovať, aby sa na základe zmeny právnej úpravy domáhal preskúmania a
odstránenia nečinnosti vyšetrovateľa, ak už vo veci konal dozorujúci prokurátor, ktorý vyšetrovateľa na
nečinnosť dôrazne upozornil. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR
považoval napadnutý rozsudok za výsledok prílišného formalistického prístupu s vadou nedostatočného
odôvodnenia. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby v napadnutej časti rozsudok zmenil tak,
že žalobe vyhovie.

10. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 17.8.2022 v ktorom sa stotožnila so
záverom súdu prvej inštancie o absencii nesprávneho úradného postupu, keď v priebehu vyšetrovania

nebol prokurátorom ako príslušným orgánom konštatovaný nesprávny úradný postup ani zbytočné
prieťahy v konaní. Podľa jej názoru súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil a
vysporiadal sa so všetkými argumentmi žalobcu. Poukázala na to, že žalobca vo svojom odvolaní
uviedol rovnaké skutočnosti, ktoré opakovane prezentoval počas prvoinštančného konania. Zároveň
upozornila, že Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra SR nemôže slúžiť ako sekundárny

subjekt a nastúpiť v prípade, ak dva subjekty občianskoprávneho vzťahu si nevysporiadajú medzi sebou
svoje vzájomné vzťahy a nahradiť tak subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť, resp. konal v rozpore so
zákonom. V tejto súvislosti je tiež zrejmé, že poisťovňa odmietla žalobcovi poskytnúť poistné plnenie s
odôvodnením, že nárok je premlčaný. Žalobca sa však nedomáhal opätovného prešetrenia danej veci,dokonca nepodal žalobu na súd s tým, že by namietal, že k premlčaniu nedošlo a z akého dôvodu.
Žalovaná žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania ( § 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav

veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností ( § 185
C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného nároku, výsledky vykonaného dokazovania
správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil ( § 220 ods. 2 C.s.p.).

12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods.2 C.s.p.).

13. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

14. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

15. Podľa § 9 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepublikyapostupalebovýsledokpostupuvládySlovenskejrepublikypri

výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch
v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým

sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že
bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri posudzovaní

nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného
zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka

Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy
prokurátorom. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola
takým postupom spôsobená škoda.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný

predpis neustanovuje inak.

17. Odvolací súd poukazuje na to, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom objektívne za súčasného splnenia troch podmienok, ktorými sú existencia nesprávnehoúradného postupu, existencia škody a existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vyvodil absenciu nesprávneho úradného
postupu policajného orgánu, čím nebol naplnený jeden zo základných predpokladov pre vyvodenie

zodpovednosti štátu za uplatňovanú škodu.

18. Odvolací súd však poukazuje predovšetkým na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom
súd prvej inštancie vytkol žalobcovi nečinnosť nielen vo vzťahu k namietaným prieťahom policajného
orgánu, ale aj vo vzťahu k (ne)uplatneniu si nároku žalobcu voči poisťovni. Neuplatnenie si nároku

voči poisťovni zo strany žalobcu nemožno ospravedlniť tým, že žalobca „nemal k dispozícii“ adekvátne
rozhodnutie policajného orgánu, a to za súčasného neuplatnenia si nároku na vrátenie vozidla voči
nájomcovi. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody voči štátu bolo
podstatným zistenie, či poškodený mohol alebo nemohol dosiahnuť uspokojenie svojho nároku, či už
z titulu plnenia na základe leasingovej zmluvy alebo z titulu plnenia na základe poistnej zmluvy. V
prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody bez toho, aby preukázal, že

sa bezúspešne domáhal svojho nároku voči subjektom, ktorých zodpovednosť vyplývala zo zmluvného
vzťahu. Odvolací súd tak súhlasí s argumentáciou žalovanej, že štát nemôže ako sekundárny subjekt
nastúpiť v prípade, ak dva subjekty občianskoprávneho vzťahu si nevysporiadajú medzi sebou svoje
vzájomné vzťahy a nahradiť tak subjekt, ktorý porušil svoju povinnosť, resp. konal v rozpore so
zákonom. Je bez právneho významu, že žalobca považoval za vopred neúspešné uplatňovanie si

práva voči poisťovni, či už v roku 2005 (bezprostredne po nahlásení odcudzenia vozidla) alebo v roku
2014 (po vydaní uznesenia o prerušení konania vo veci trestného činu krádeže), keďže deklarovaný
výsledok postupu žalobcu voči poisťovni je iba hypotetický. Z toho dôvodu nepovažoval odvolací súd
za formalistický prístup, ak pri uplatnení nároku na náhradu škody bolo od žalobcu požadované, aby
preukázal, že si bezúspešne (a účinne) uplatnil svoj nárok voči subjektom, ktorých zodpovednosť

vyplývala zo zmluvných vzťahov. V prípade, že žalovaný túto skutočnosť nepreukázal, nemožno vyvodiť
zodpovednosťžalovanejzavznikuplatnenejškody(atoanizapodmienkysplneniaostatnýchzákonných
predpokladov) a je tu daný dôvod na zamietnutie žaloby.

19. V tomto smere odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2020,

sp.zn. 6Cdo/184/2018, v ktorom bolo vyslovené, že náhrada škody z výkonu verejnej moci proti štátu
(jeho prípadná zodpovednosť), nemá povahu všeobecného inštitútu, ktorý by ako jediný reparoval
všetky potenciálne škody vzniknuté poškodenému subjektu. Nemožno preto pripustiť, aby sa poškodení
domáhali náhrady škody priamo proti štátu bez toho, aby sa aspoň pokúsili vymôcť dlžné peniaze od
toho, kto sa na ich úkor, a to prípadne aj za pričinenia štátu, bezdôvodne obohatil. Vznik škody je

totiž poškodený povinný preukázať, a v tomto ohľade nie je postačujúce len tvrdenie žalobcu, že sa na
primárnom dlžníkovi ničoho nedomôže.

20. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie (vrátane správneho výroku
o trovách konania) podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne a právne správne potvrdil.

21. Otrováchodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§255ods.1C.s.p.vspojenís§262ods.
1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Vzhľadom k výsledku odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou
odvolacieho konania bola žalovaná. Nakoľko z obsahu spisu vznik trov odvolacieho konania na strane
žalovanej nevyplýval, odvolací súd v súlade s čl. 17 základných princípov Civilného sporového poriadku,

prihliadolnaprocesnúekonómiuarozhodoltak,žežalovanejnároknanáhradatrovodvolaciehokonania
nepriznal.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.

1 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).