Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. október 2023

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/71/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4122011428
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4122011428.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej,
PhD. a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Formel Kováčovej, PhD., v trestnej veci
obžalovanéhoW.E.,preprečinublíženianazdravípodľa§157ods.1,ods.2písm.a/Tr.zák.,oodvolaní
obžalovaného W. E. proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 31. 05. 2023 sp. zn. 33T/7/2022, na
verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 04. 10. 2023, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného W. E. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného W. E. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

dňa XX.XX.XXXX o XX:XX hodine v I. na ulici V. XX viedol osobné motorové vozidlo značky W.
Y s EČ: I., pričom v rozpore s ustanoveniami § 16 odsek 1, odsek 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke v znení neskorších predpisov jazdil po ulici V. smerom od zimného štadióna k ulici
V. N., kde na namrznutej vozovke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam
vozidla, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky, taktiež prekročil maximálnu povolenú
rýchlosť obmedzenú dopravnou značkou na 40 km/h, keď viedol vozidlo rýchlosťou najmenej 48 km/

h, následkom čoho po prejazde miernej ľavotočivej zákruty s vozidlom dostal šmyk, vyšiel mimo cestu
doprava, kde prednou časťou vozidla narazil do lampy verejného osvetlenia, pričom pri náraze došlo k
ťažkému zraneniu spolujazdkyne na prednom sedadle I. N., a to ku kompresívnej zlomenine 4. stavca
driekovej chrbtice, ktoré si vyžiadalo urgentnú operáciu v úrovni drieku napravením kompresie stavca a
stabilizáciu tejto časti chrbtice kovovým materiálom a skrutkami s dobou liečenia a práceneschopnosti v
trvaní najmenej 42 kalendárnych dní, počas ktorých bola závažným spôsobom obmedzená na obvyklom

spôsobe života.

Súd I. stupňa podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., nezistiac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36
Tr. zák. a nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 Tr. zák., podľa § 38 ods. 2 Tr. zák.,
uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/
Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 1 rok. Zároveň

obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd I. stupňa uviedol, že z vykonaného dokazovania mal
jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku,
keďže z vykonaných dôkazov mal bezpečne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a svojím
konaním naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ Tr. zák.Konštatoval, že obžalovaný z nedbanlivosti poškodenej spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom, pretože
porušil ustanovenia zákona o cestnej premávke prekročením maximálne povolenej rýchlosti jazdy

a neprispôsobením rýchlosti svojej jazdy poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky. V
dôsledku dopravnej nehody poškodená I. N. utrpela závažné zranenia, ktoré si objektívne vyžiadali
liečenie minimálne po dobu 4 mesiacov, počas ktorých bol minimálne 3 mesiace závažne ovplyvnený
jej obvyklý spôsob život, čo zodpovedá ťažkej ujme na zdraví z dôvodu poruchy zdravia trvajúcej dlhší
čas v zmysle § 123 ods. 3 písm. i/ Tr. zák. a § 123 ods. 4 Tr. zák.

Súd I. stupňa ustálil, že obžalovaný vedel, že môže neprispôsobením rýchlosti jazdy svojim
poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a prekročením maximálnej povolenej rýchlosti
spôsobiť poškodenej ťažkú ujmu na zdraví, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že takéto
porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Konal teda vo vedomej nedbanlivosti (§ 16 písm. a/ Tr. zák.).
M. dej ustálil tak, že dňa XX. XX. XXXX o XX:XX hodine viedol obžalovaný na ulici V. XX v I. osobné
motorové vozidlo značky W. L XXX s S.: I pričom vo vozidle sa nachádzali okrem obžalovaného štyri

osoby. Jednalo sa o poškodenú I. N. (ktorá sedela na sedadle spolujazdca) a svedkov O. I. (sediaci
na sedadle vzadu za vodičom - obžalovaným), L. N. (na sedadle vzadu v strede), J. U. (ktorý sedel
na sedadle vzadu za poškodenou I. N.). Obžalovaný porušením povinnosti podľa § 16 ods. 1 zák.
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke neprispôsobením rýchlosti jazdy poveternostným podmienkam
a stavu a povahe vozovky (nakoľko na vozovke sa tvorila námraza, poľadovica a padal mrznúci

dážď a dážď so snehom) a zároveň porušením povinnosti podľa § 16 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke prekročením najvyššej dovolenej rýchlosti jazdy vozidiel, keď viedol vozidlo najmenej
rýchlosťou 48 hm/h, kde v danom úseku bola rýchlosť obmedzená dopravnou značkou na 40 km/h,
pričom počas prejazdu miernou ľavotočivou zákrutou začal brzdiť, v dôsledku čoho vozidlo na vozovke
pokračovalo v jazde v pôvodnom smere šikmo doprava, vyšlo vpravo mimo vozovku, kde narazilo

do lampy verejného osvetlenia. Následkom nárazu došlo k odtrhnutiu lampy verejného osvetlenia,
ktorá spadla a poškodila strechu rodinného domu na adrese V. XX. V priamej príčinnej súvislosti s
nehodovou udalosťou poškodená I. N., sediaca v čase dopravnej nehody na sedadle spolujazdca,
utrpela kompresívnu zlomeninu tela 4. stavca driekovej chrbtice s dobou liečenia v trvaní najmenej 42
kalendárnych dní, počas ktorých bola zároveň závažným spôsobom obmedzená na obvyklom spôsobe

(tuodvolacísúduvádza,žesúdI.stupňamalkonkretizovaťdĺžkutrvaniapráceneschopnostipoškodenej,
a nie len uviesť jej dĺžku najmenej 42 dní, toto však nebolo takým závažným pochybením, ktoré by viedlo
k rušeniu napadnutého rozsudku a ani to nemalo vplyv na jeho právne posúdenie).
Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým zo záverov znaleckých posudkov, mal súd I.
stupňa preukázané, že obžalovaný maximálnu povolenú prekročil rýchlosť jazdy v úseku, kde bola

dopravným značením rýchlosť jazdy obmedzená na 40 km/hod., pričom vychádzal zo záverom znalca
Ing. Josefa Veverku, ktorý dospel k záverom, že obžalovaný viedol vozidlo minimálne rýchlosťou 48
km/hod. Poukázal aj na to, že znalec zároveň dospel k záveru, že pri jazde obžalovaného rýchlosťou
maximálne 40 km/hod včasným brzdením by vozidlo zastavilo vo vzdialenosti 8,1 m. pred miestom
nárazu. Ku stretu by teda nedošlo.

Súd I. stupňa poukázal aj na závery zo znaleckého posudku MUDr. Ľuboša Klementa, z odboru
zdravotníctvo, zo záverom ktorého mal preukázané, že poškodená I. N. utrpela v priamej príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného kompresívnu zlomeninu tela 4. stavca driekovej chrbtice s
pravdepodobnou dobou liečenia 4 mesiace, závažným obmedzením od bežného spôsobu života 3
mesiace a trvalými následkami spočívajúcimi v obmedzenej pohyblivosti driekovej chrbtice, oslabení

svalovej sily okolo chrbtového svalstva drieku, panvy alebo bedier. Poukázal aj na ďalšie usvedčujúce
dôkazy, a to svedecké výpovede poškodenej I. N., O. I. a L. N., ktorí v podstate zhodne uviedli, že v
mesiaci december XXXX viedol obžalovaný osobné motorové vozidlo zn. W. L XXX, S.: I pričom za
ľavotočivou zákrutou (na mieste kde boli najvyššia povolená rýchlosť stanovená na 40 km/h) dostali
šmyk, na čo reagoval obžalovaný brzdením a stáčaním volantu, následne sa obžalovanému auto vymklo

spod kontroly a narazil s vozidlom do lampy verejného osvetlenia. Dôsledkom nárazu lampa verejného
osvetlenia poškodila rodinný dom na adrese V. XX, I..
Súd I. stupňa v odôvodní napadnutého rozsudku sa vysporiadal aj s obranou obžalovaného, ktorý v
rámci svojej obhajoby uviedol, že priebeh nehody je sporný, a to najmä s ohľadom na nejednoznačnosť
znaleckého dokazovania, ako aj na výpovede svedkov, ktorí uviedli, že vozidlo začalo brzdiť. Obhajobu

obžalovaného mal súd I. stupňa vyvrátenú svedeckou výpoveďou poškodenej L. N., pričom jej tvrdenia
mal za potvrdené aj znalcom Ing. Josefom Veverkom.
Obžalovaný ďalej v rámci svojej obhajoby ďalej namietal, že poškodená I. N. nedala v zmysle § 211
Trestného poriadku súhlas s trestným stíhaním. Súd I. stupňa dospel k záveru, že aj keď sa jednáo trestný čin taxatívne vymedzený v § 211 Trestného poriadku (bola tak naplnená hmotnoprávna
podmienka), poškodená I. N., ktorá je len kamarátkou obžalovaného približne 2 roky, nie je osobou, ktorá
má ako poškodená osoba vo vzťahu k obžalovanému právo udeliť súhlas s trestným stíhaním (nebola

tak naplnená procesnoprávna podmienka).
Ďalej namietal porušenie práva na obhajobu a v rámci neho zásady kontradiktórnosti konania
spočívajúce v tom, že orgány činné v trestnom konaní nevzniesli obvinenie v čase, keď im boli
známe okolnosti domnelého spáchania skutku vrátane identifikácie páchateľa a tým spôsobom zabránili
obžalovanému uplatňovať jeho procesné práva. Súd I. stupňa dospel k záveru, že postupom orgánov

činných v trestnom konaní boli zachované všetky procesné práva obžalovaného a tento ich mohol v
prípravnom konaní uplatňovať v plnej miere. Obžalovaný mal možnosť sa k namietanému znaleckému
posudku č. 26/2022 znalca vyjadriť, a to na výsluchu znalca v prípravnom konaní dňa 06. 07. 2022
a zároveň aj na hlavnom pojednávaní dňa 19. 04. 2023 a klásť znalcovi otázky. Obžalovanému bolo
riadne doručené vznesené obvinenie, bolo mu umožnené a zároveň sa aj zúčastňoval na úkonoch
v prípravnom konaní prostredníctvom zvoleného obhajcu a bol upozornený na možnosť preštudovať

vyšetrovací spis.
K námietke obžalovaného, že znalecký posudok č. 26/2022 znalca Ing. Josefa Veverku neobsahoval
údaje stanovené zákonom súd I. stupňa správne uviedol, že znalec vypracoval znalecký posudok v
súlade s § 17 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov a tento obsahoval všetky predpísané

náležitosti.
V trestnej veci mal súd I. stupňa preukázané aj naplnenie materiálneho korektívu vzniknutým následkom
konania obžalovaného, teda ťažkej ujmy na zdraví poškodenej.
Po zohľadnení všetkých okolností pri ukladaní trestu, dospel súd I. stupňa k záveru, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného priamy výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný,

preto rozhodol o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody a určil skúšobnú dobu na jeden
rok. V rámci trestnej sadzby zákazu činnosti jeden až desať rokov, bez úpravy trestnej sadzby z dôvodu
absencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Tr. zák., ukladal
súd trest zákazu činnosti v rámci základnej trestnej sadzby jeden až desať rokov a dospel k záveru,
že obžalovanému je potrebné zabrániť vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil trestného činu a z

tohto dôvodu mu súd uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12
mesiacov, čo je na samotnej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Poškodení I. N., W. E., L. N. a Mestský úrad Nitra si nárok na náhradu škody neuplatnili, a preto súd
o nej nerozhodoval.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný. V písomných dôvodoch

odvolania, ktoré zaslal prostredníctvom obhajcu, sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku súdu I.
stupňa a postupu podľa § 320 ods. 1 písm. c/ Tr. por., eventuálne podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/,
písm. d/ Tr. por. a následne postupom podľa § 322 ods. 2 Tr. por. s poukazom na § 281 ods. 1 Tr. por.
v spojení s § 9 ods. 1 písm. f/ Tr. por. zastavenia trestného stíhania, alternatívne oslobodenia v celom
rozsahu spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. odvolacím súdom.

Súd I. stupňa svoje rozhodnutie o vine oprel o listinné dôkazy založené v spise, o výpovede svedkov a
poškodenej, znaleckého posudku Ing. Veverku a MUDr. Klementa. Počas celého trestného konania však
poukazoval na procesné pochybenia orgánov činných v trestnom konaní, ktoré viedli k zabezpečeniu
nezákonných dôkazov a celkovo k vedeniu trestného stíhania v rozpore so zákonom. Poukázal na
právne záväzné rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej

republiky 2/2016, č. R19/2016, v zmysle ktorého je neprípustné viesť trestné stíhanie len „vo veci“
pri splnení podmienok, teda so zjavným a jednoznačne špecifikovaným a nezameniteľne známym
páchateľom, eventuálne tiež označeným v uznesení o začatí trestného stíhania menom, priezviskom,
prípadne aj adresou bydliska bez toho, aby zároveň bolo vznesené aj obvinenie tejto osobe.
Uviedol, že znalecké posudky vypracované v jeho trestnej veci, sú nezákonnými dôkazmi, nakoľko

boli vyhotovené pred vznesením obvinenia napriek tomu, že osoba páchateľa bola orgánom činným v
trestnom konaní dobre známa od samotného počiatku, a preto nemali s vydaním uznesenia o vznesení
obvineniačakať4mesiace,počasktorýchbolivyhotovenéajznalecképosudky,nakoľkotýmtopostupom
mu bolo odňaté jemu patriace procesné právo. Poukázal aj na stanovisko trestného kolégia Najvyššieho
súdu SR č. Tpj 63/2009, z ktorého vyplýva, že obžaloba v trestnej veci môže byť opretá o výpovede

svedkov a iné dôkazy vykonané pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ak k ich vykonaniu došlo
predzačatímtrestnéhostíhaniavoveci,avšakakjelenvýpoveďsvedkajedinýmusvedčujúcimdôkazom
alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorých chce prokurátor ako nositeľ dôkaznéhobremena v konaní pred súdom oprieť obžalobu, je nevyhnutné takého svedka vypočuť až po vznesení
obvinenia, a tak zachovať právo obvineného na obhajobu, teda právo na kontradiktórny postup.
Súd I. stupňa sa podľa názoru obžalovaného vo svojom rozhodnutí absolútne nevysporiadal s

namietanými formálnymi a obsahovými nedostatkami znaleckého posudku Ing. Veverku. Samotný
znalec nebol schopný na hlavnom pojednávaní odpovedať na otázky obžaloby, pričom išlo o zásadné
otázky obhajoby, ktorými mala byť preukázaná odborná spôsobilosť samotného znalca. Znalec na
výsluchu na hlavnom pojednávaní vôbec nevedel uviesť účel vypracovania znaleckého posudku a
priznal, že má inú fotodokumentáciu, ktorá nebola súčasťou vyšetrovacieho spisu. Keby súd I. stupňa

aj považoval znalecký posudok Ing. Veverku za zákonne získaný, tak rozhodne nie je preskúmateľný a
ďalej použiteľný v zmysle zákona. Upozornil, že súd I. stupňa sa absolútne nevysporiadal so zjavnými
odbornými nedostatkami znaleckého posudku uvedeného znalca, pričom považoval za zarážajúce, že
znalec oprel svoj posudok napríklad o Plán miesta dopravnej nehody. Na hlavnom pojednávaní boli z
jeho strany kladené znalcovi otázky smerované aj na druh pohonu vozidla, ktorým mal byť predmetný
skutok spáchaný, pričom znalec uviedol, že z odborného hľadiska má vplyv na správanie vozidla, či

má vozidlo náhon na všetky štyri kolesá alebo len na dve. Znalec značne vyhýbavo odpovedal na jeho
otázky, akým spôsobom zohľadnil tento fakt vo svojom posudku, na čo znalec uviedol, že pri analýze
pohybu vozidla bol použitý simulačný program a tento vyhodnotil vozidlo ako vozidlo s náhonom na obe
nápravy. V znaleckom posudku však o tom nie je zmienka a ani znalec si nebol istý, ako vlastne danú
skutočnosť vypočítal program. Obdobne aj podstatný údaj o zadefinovaní počiatku brzdenia vozidla

zostal nejasný. Na otázku znalcovi, akým spôsobom určil začiatok brzdenia na zľadovatenej vozovke,
tento tvrdil, že podľa fotodokumentácie a podľa stôp, ktoré smerovalo k vozidlu obžalovaného. Po
konfrontácii znalca obhajcom sa znalec „zacyklil“ a stále opakoval, že to vyplýva z fotodokumentácie.
Za potrebné obžalovaný potreboval zdôrazniť, že z dôvodu zľadovatenej vozovky v náčrtoch z miesta
nehody nie je zaznačené miesto začiatku brzdenia, ani brzdná dráha. Vyvstávajú tak otázky, ako znalec

z fotodokumentácie vyhotovenej za tmy, bez skúmania odtlačkov stôp pneumatík a absencii týchto
informácií z policajných správ vedel znalec určiť moment začiatku brzdenia. Pokiaľ súd I. stupňa oprel
svoje závery o znalecké dokazovanie uvedeného znalca, tak ide o nezákonne získané a vyhotovené
dôkazy, pričom vážnosť tohto pochybenia zvýrazňoval aj fakt, že by išlo aj o dovolací dôvod uvedený
v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Vo vzťahu k namietanej neprípustnosti trestného stíhania pre absenciu súhlasu poškodenej I. N., súd I.
stupňa zaujal stanovisko, že ide len o kamarátku obžalovaného, a preto nie je osobou oprávnenou udeliť
alebo neudeliť súhlas s jeho trestným stíhaním v intenciách ustanovenia § 211 Tr. por. Tento záver súdu
I. stupňa je prinajmenšom neodôvodnený. Samotná poškodená pri svojom výsluchu konanom dňa 06.
07. 2022 odpovedala na otázku obhajcu, či by ujmu obvineného pociťovala ako vlastnú kladne. Zároveň

nedala súhlas na trestné stíhanie a prejavila záujem na uzavretí mieru s obžalovaným. Na hlavnom
pojednávaní dňa 24. 02. 2023 dokonca odmietla vypovedať, a to z dôvodu, že nie je bez pomeru k
obžalovanému. Skutočnosť medzi poškodenou a ním ako obžalovaným v čase jej výsluchu dňa 06.
07. 2022 bol len kamarátsky vzťah, nepreukazuje, že by tento ich pomer nebol obdobný rodinnému, či
partnerskému pomeru. Počas konania poškodená sama uviedla, že by nebola rada, keby bol obžalovaný

potrestaný a dokonca si voči nemu neuplatnila žiadnu škodu. Obžalovaný poukázal aj na skutočnosť, že
súd I. stupňa na jednej strane tvrdil, že poškodená nie je blízkou osobou obžalovaného, ale na druhej
strane jej umožnil nevypovedať z dôvodu podľa § 130 ods. 2 Tr. por.
Pri ukladaní trestu súd I. stupňa nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr. zák. Obžalovaný
však namietal, že v jeho prípade sú splnené hneď dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. j/,

písm. k/ Tr. zák.
Pred dopravnou nehodou viedol riadny život, pričom aj keď mal v registri priestupkov evidované dva
priestupky na úseku dopravy, išlo podľa jeho názoru o dva minoritné priestupky, o zanedbateľné
porušenie právnych predpisov, ktoré sa v podstate stanú v bežnom živote každému občanovi. Za
potrebné považoval uviesť, že všetka škoda, ktorá vznikla poškodeným danou nehodou, bola uhradená

z povinného zákonného poistenia vozidla, pričom považoval za irelevantné, že predmetné plnenie
poskytla za obžalovaného poisťovňa, v ktorej bolo vozidlo poistené.
Súd I. stupňa podľa názoru obžalovaného nesprávne postupoval pri aplikácii § 10 ods. 2 Tr. zák.,
keď vzhliadol len na poškodenie zdravia poškodenej a nevzal do úvahy, ako predmetný skutok a jeho
následky vnímala poškodená, ktorá uviedla, že by bola rada, keby obžalovaný za toto nebol stíhaný,

nakoľko to nebolo úmyselné a je to jej veľmi dobrý kamarát.
Obžalovaný namietal aj nespravodlivo uloženú výšku testu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkého druhu. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností mal súd I. stupňa aplikovať aj na tento
druh trestu ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. a vzhľadom na osobitosti prípadu mal aplikovať aj ust. § 39 ods.1, ods. 3 písm. f/ Tr. zák., v zmysle ktorých pri ukladaní trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu
nesmie súd uložiť trest zákazu činnosti, trest zákazu pobytu alebo trest vyhostenia na dobu kratšiu ako
6 mesiacov.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obhajca obžalovaného poukázal na písomné dôvody
podaného odvolania, ktoré žiadnym spôsobom nechcel zmeniť, ani doplniť a v rámci konečného návrhu
navrhol zrušiť napadnutý rozsudok súdu I. stupňa a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť eventuálne
zastaviť trestné stíhanie.

Obžalovaný poukázal na dôvody odvolania zaslané jeho obhajcom, na ktorý v plnom rozsahu na
hlavnom pojednávaní zotrval, tieto nechcel žiadnym spôsobom doplniť, ani zmeniť, pričom v konečnom
návrhu sa domáhal oslobodenia, alternatívne zastavenia trestného stíhania tak, ako to navrhol jeho
obhajca.

Zástupca krajského prokurátora pred odvolacím súdom uviedol, že s prevažnou väčšinou argumentácie
obžalovaného uvedenou v písomných dôvodoch odvolania sa súd I. stupňa vysporiadal už v odôvodnení
napadnutého rozsudku. K námietke obžalovaného ohľadom znaleckých posudkov z odboru doprava,
ako aj farmácia, poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 z roku 2020, z
ktorého vyplýva, že znalecké posudky vypracované pred vznesením obvinenia sú zákonné a je možné

ich použiť aj v priebehu ďalšieho trestného konania. V konečnom návrhu navrhol postupovať podľa §
319 Tr. por. a odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou
osobou - obžalovaným, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa § 2 odsek 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich

rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 odsek 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 odsek 10
Trestného poriadku.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. súd I. stupňa

v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so záverom súdu I.

stupňa tak, ako ho uviedol v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/
Tr. zák. sa dopustí páchateľ, ktorý inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal rozsiahle a dostatočné dokazovanie, keď vypočul
obžalovaného W. E., poškodenú I. N., svedkov G. W., O. I., L. N., vypočul znalca Ing. Josefa
Veverku, prečítal znalecký posudok znalca MUDr. Ľuboša Klementa a oboznámil všetky listinné dôkazyzadovážené orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj pred súdom I. stupňa. Vykonané dôkazy v
odôvodnení napadnutého rozsudku rozobral tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne a na základe nich dospel
k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je uvedené v skutku napadnutého uznesenia. Tieto

závery oprel predovšetkým o výpovede svedkov O. I., J. U. a L. N., ktorí sa v inkriminovanom čase
nachádzali okrem obžalovaného a poškodenej vo vozidle, ako aj o závery znaleckých posudkov tak
znalca Ing. Josefa Veverku, znalca z odboru cestná doprava a znalca MUDr. Ľuboša Klementa, znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia. Po preskúmaní spisového materiálu a oboznámení sa s jednotlivými
výpoveďami, odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd I. stupňa a nezistil žiadne skutočnosti,

na základe ktorých by mohol konštatovať, že súd I. stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym
záverom.

Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal aj procesné pochybenia tak orgánov činných v
trestnom konaní, ako aj súdom I. stupňa. Odvolací súd považoval za potrebné, že už súd I. stupňa sa
danýminámietkamizaoberalavysporiadavalsasnimiajvpísomnýchdôvodochnapadnutéhorozsudku.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že orgány činné v trestnom konaní začali trestné stíhanie „len vo veci“,
hoci mali známeho páchateľa a obvinenie bolo obžalovanému vznesené až po 4 mesiacoch, je potrebné
uviesť, že orgány činné v trestnom konaní v tomto časovom horizonte zisťovali, či dopravná nehoda
a jej následok boli v priamej príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného. Práve na zistenie danej
skutočnosti boli v trestnej veci obžalovaného ešte pred vznesením obvinenia vypracované znalecké

posudky tak z odboru cestnej dopravy, ako aj z odboru zdravotníctvo. Napriek tomu, že dané znalecké
posudky boli vypracované pred vznesením obvinenia obžalovanému, tieto nebolo možné považovať
za nezákonné dôkazy, pretože právo obhajoby vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu zabezpečené
zákonným postupom po vznesení obvinenia, keď na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec z
odboru doprava Ing. Josef Veverka a bol prečítaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctvo

MUDr. Ľuboša Klementa (tu je potrebné poukázať na skutočnosť, že tak prokurátor, ako aj samotný
obžalovaný súhlasili s prečítaním tohto znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní). So závermi
uvedených znaleckých posudkov sa obžalovaný mal možnosť oboznámiť aj v rámci úkonu na záver
prípravnéhokonaniapripreštudovanívyšetrovaciehospisu.Aniodvolacísúdnemádôvodspochybňovať
záverytýchtoznaleckýchposudkov,keďžetietovychádzajúzdôkazovzadováženýchpočasprípravného

konania zákonným spôsobom a obžalovaný mal možnosť na hlavnom pojednávaní pred súdom I. stupňa
sa k záverom znaleckých posudkov vyjadriť.

Ohľadom namietanej neprípustnosti trestného stíhania pre absenciu súhlasu poškodenej I. N., odvolací
súd poukazuje na skutočnosti uvádzané súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, kde súd

I. stupňa správne konštatoval, že pri osobe poškodenej I. N. nešlo o takú osobu, ktorá by bola uvedená
v § 211 Tr. por. Ako vyplýva zo spisového materiálu, už počas prípravného konania poškodená I. N.
uviedla, že je to jej veľmi dobrý kamarát a nedáva súhlas s trestným stíhaním a pri ďalšej výpovedi, že
nie je bez pomeru k obžalovanému a nebude vypovedať. Na hlavnom pojednávaní taktiež uviedla, že nie
je bez pomeru k obžalovanému a keďže odmietla vypovedať, jej výpoveď bola prečítaná z prípravného

konania. Je pravdou, že zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 24. 02. 2023 vyplýva, že nie je
bez pomeru k obžalovanému, avšak tu nie je zrejmý tento pomer a následne v zápisnici je uvedené, že
nebudevypovedať,avšakniejezrejmé,zakýchdôvodov.NahlavnompojednávanívšaksúdI.stupňana
návrhprokurátoraprečítalvýpoveďpoškodenejzprípravnéhokonania.Kamarátskyvzťahobžalovaného
s poškodenou však nie je možné považovať za taký ako to má na mysli ustanovenia § 211 Tr. por.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že súd I. stupňa sa nevysporiadal s ust. § 10 ods. 2 Tr. zák., v tomto
smere je potrebné poukázať na písomné dôvody napadnutého rozsudku, kde súd I. stupňa poukázal
na naplnenie materiálneho korektívu vzniknutým následkom konania obžalovaného, teda ťažkej ujmy
na zdraví poškodenej, pričom na postup v zmysle § 10 ods. 2 Tr. zák. musia byť splnené podmienky.

Odvolací súd preto upriamuje pozornosť na závery súdu I. stupňa.

Pri ukladaní druhu a výmery trestu súd I. stupňa vychádzal v súlade s kritériami uvedenými v § 34 a nasl.
Tr. zák., pričom prihliadal nielen na charakter trestnej činnosti, ale aj osobu páchateľa. Správne zisťoval
existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru,

že v prípade obžalovaného neboli zistené tak poľahčujúce, ako ani priťažujúce okolnosti uvedené v §
36 a § 37 Tr. zák. Pokiaľ obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd I. stupňa mal prihliadnuť
na dve poľahčujúce okolnosti, a to na poľahčujúcu okolnosť uvedené v § 36 písm. j/ Tr. zák. - teda
vedenie riadneho života pred spáchaním trestnej činnosti a uvedenú v § 36 písm. k/ Tr. zák., teda že sapričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.
V tomto smere je však potrebné uviesť, že súd I. stupňa správne neprihliadal ani na tieto poľahčujúce
okolnosti. Vedenie riadneho života obžalovaným nebolo možné konštatovať, keďže ako vyplýva z

výpisu v ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Obžalovaný má v
časovom rozpätí od 14. 05. 2021 do 02. 08. 2022 evidované dva priestupky. Taktiež uhradenie škody
prostredníctvom povinného zmluvného poistenia motorového vozidla nebolo možné považovať za také
konanie, ktorým by sa samotný obžalovaný pričinil k nahradeniu škody. Následne súd I. stupňa správne
nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a za takéhoto stavu správne ukladal obžalovanému trest odňatia

slobody v zákonom stanovenej trestnej sadzbe s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. Zákonom stanovená
trestná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. je 1 rok až 5 rokov. Po
vyhodnotení všetkých skutočností rozhodných pri ukladaní trestu obžalovanému súd I. stupňa uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na samej dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, a
preto nie je možné považovať jeho výšku za neprimerane prísnu, a to aj s poukazom na skutočnosť, že
mu ukladal podmienečný trest odňatia slobody so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok, s čím sa stotožnil

aj odvolací súd, pretože nepovažoval páchateľa za tak narušeného, aby bolo naňho potrebné pôsobiť
represívnym druhom trestu, teda trestom nepodmienečným. Keďže obžalovaný sa dopustil spáchania
trestnej činnosti v súvislosti s vedením motorového vozidla, súd I. stupňa správne ukladal aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 12 mesiacov. Podľa ustálenej súdnej
praxe sa pri ukladaní tohto druhu trestu neprihliada na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti tak, ako to

požadoval obhajca obžalovaného, pretože na tieto skutočnosti bolo už prihliadnuté pri treste odňatia
slobody.

S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti, odvolací súd zamietol odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.