Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:8718010398.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Emila Dubňanského a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA na verejnom zasadnutí konanom dňa
27.09.2023 v trestnej veci proti obž. A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa §
208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného do 31.07.2013 a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/59/2018 zo dňa 08.12.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného A. B. vinným zo spáchania zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného
do 31.07.2013 s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31.07.2013 a zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona, že

- v dobe od roku 2005 až do dňa 30.07.2013, kedy nastúpil do výkon trestu odňatia slobody, fyzicky
napádal svoju manželku C. B. v spoločnej domácnosti v rodinnom dome v obci D., E. F. G. XXX/X, H. I.,
ponižoval ju, vulgárne jej nadával, telefonicky ju kontroloval v práci, fackoval ju, udieral po tele, kopal do
nej, kričal na ňu a pokiaľ nevyhovela jeho požiadavkám, bránil jej v spánku, štípal ju, pohlavný styk si
viackrát vynucoval proti jej vôli, nútil ju, aby sa zriekla svojej rodiny a oznámila to telefonicky svojej matke

a následne nemohla udržiavať po dlhšiu dobu kontakt so svojou rodinou a po nástupe obžalovaného
do výkonu trestu odňatia slobody poškodená odcestovala z tejto domácnosti do Českej republiky, kde
mala svojich príbuzných.

Za to uložil obžalovanému podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 7 Tr. zákona, § 41 ods. 2, § 42 ods.
1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.

zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad č.
4T/110/2010 z 15.10.2013, právoplatného dňa 15.10.2013, ktorým mu bol podľa § 276 ods. 2 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch/ rokov a 6 (šesť/ mesiacov, zrušil výrok o treste
z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 5T/161/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.

2To/38/2014 z 22.01.2015, právoplatného 22.01.2015, ktorým mu bol podľa § 270 ods. 2, § 38 ods.
7, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem/ rokov ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný podal včas proti výroku o treste tohto rozsudku odvolanie. V písomných dôvodoch odvolania

najskôr uviedol, že považuje napadnutý výrok rozsudku za nesprávny a uložený trest odňatia slobody
v trvaní 12 rokov za neprimerane prísny. Okresný súd pri svojom postupe pochybil, pretože podľa názoruobžalovaného mal postupovať podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na ust. § 9 ods. 1 písm. g/
Trestného poriadku, prípadne aplikácia mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia v zmysle § 39 ods.
1 Trestného zákona. Navyše súhrnný trest bol uložený v nesprávnej výmere. Vytkol okresnému súdu,

že napriek jeho návrhu a splneniu podmienok trestné stíhanie nezastavil, hoci tento jednoduchý právny
prípad bol ukončený až po ôsmich rokoch, a pritom evidentne bez zavinenia obžalovaným. V tomto
smere ani objektívne dôvody, na ktoré okresný súd v odôvodnení rozsudku poukázal, spôsobujúce
dĺžku konania, nemôžu byť na ťarchu obžalovaného a súd sa s nimi mal dôsledne vyporiadať. V tejto
súvislosti obžalovaný poukázal na § 2 ods. 7, § 281ods. 1, § 9 ods. 1 písm. g/ Tr. poriadku a čl.

6 ods. 1 Európskeho dohovoru a ľudských právach. Ďalej poukázal na to, že predmetnú okolnosť,
teda preukázateľne neprimeranú dĺžku predmetného trestného stíhania, bolo možné vyhodnotiť tiež
ako okolnosť umožňujúcu mimoriadne zníženie trestu v zmysle ust. § 39 ods. 1 Trestného zákona,
avšak ani s touto skutočnosťou sa súd konajúci vo veci vôbec nezaoberal a žiadnym spôsobom sa
s ňou v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. S odkazom na § 34 ods. 4 a § 39 ods. 1 Tr.
zákona poukázal obžalovaný na zásadu personality a zásadu individualizácie trestu, ktorej podstatou

je povinnosť súdov pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadnuť na konkrétne okolnosti prípadu, a
to najmä pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, osobné pomery páchateľa a možnosť jeho
sociálnej reintegrácie. V spojitosti s možnosťou aplikovať inštitút mimoriadneho zníženia trestu pod
zákonom ustanovenú hranicu trestnej sadzby aj v prípade preukázanej neprimeranej dĺžky trestného
stíhania odkázal aj na rozhodovaciu prax českých súdov. Ako ďalší dôvod pre aplikáciu citovaného

zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestu odňatia slobody uviedol obžalovaný to, že na hlavnom
pojednávaní v predmetnej trestnej veci konanom dňa 10.11.2022 spravil vyhlásenie o vine a oľutoval
svoje konanie, čo sa malo premietnuť aj do pripočítania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/
Tr. zákona a následného mimoriadneho zníženia trestu. Pokračoval, že záver o primeranosti trestu je

daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným prostriedkom jeho
realizácie, neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, pričom pri požiadavke primeranosti
trestu a jeho individualizácie má súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti a
nie mechanicky postupovať pri rozhodovaní o treste. Nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12
rokov považuje s poukazom na uvedené právne relevantné skutočnosti a predovšetkým neprimeranú

dĺžkutohtotrestnéhovyššiestíhania,ktoréhodĺžkužiadnymspôsobomnezavinil,zaneprimeraneprísny.
V závere argumentoval k nesprávnej výmere uloženého súhrnného trestu 12tich rokov, čo odôvodnil
tým, že vo veciach vedených Okresným súdom Poprad pod sp. zn. 5T/184/2009 a 4T/110/2010 už
právoplatne vykonal tresty odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov, resp. 3 rokov a 6 mesiacov, čo malo
byť započítané do uloženého trestu a v dôsledku čoho mal byť následne trest vymeraný len vo výške 8

rokov. Navrhol zrušiť rozsudok v napadnutej časti, vrátiť vec súdu prvého stupňa na nové prejednanie
a rozhodnutie alternatívne zmeniť rozsudok v napadnutom výroku a rozhodnúť o zastavení trestného
stíhania alebo uložiť trest mimoriadne znížený pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestu odňatia
slobody, prípadne uložiť súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov.

Prokurátor sa vyjadril k tomuto odvolaniu obžalovaného a uviedol, že napadnutý rozsudok považuje
za správny a zákonný. Zdôraznil, že ani čl. 6 ods. 1 Dohovoru ani iné ustanovenie neupravuje ako
sankciu, resp. nápravu za porušenie práva na spravodlivý proces povinnosť zastaviť trestné stíhanie.
Pritom prokurátor považuje za nesporné, že neodôvodnené prieťahy spojené s neprimeranou dĺžkou
konania sú zásahom do práv obvineného na spravodlivý proces, je to v rozpore so základnými zásadami

trestného konania, avšak nezakladá to neprípustnosť trestného stíhania. V tejto spojitosti sú dôležité
aj záujmy spoločnosti a ostatných subjektov trestného konania, záujmy verejnosti na spravodlivom
potrestaní páchateľov tak, aby bol naplnený účel trestného konania. Zastavenie trestného konania
by v tejto veci znamenalo navodenie beztrestnosti konania obvineného. Vo vzťahu k čl. 6 ods.
1 Dohovoru argumentoval, že ho treba chápať ako pokyn signatárskym štátom organizovať svoje

súdnictvo tak, aby princípy súdnictva v Dohovore zakotvené boli rešpektované a ani Európsky súd pre
ľudské práva v žiadnom zo svojich rozhodnutí nevyvodil ako následok porušenia práva na prejednanie
veci v primeranej lehote zastavenie trestného stíhania. Navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné.

Na základe podaného odvolania krajský súd v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,prihliadal len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe
preskúmania veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa dostatočne zistil všetky okolnosti zásadné
pre rozhodnutie o treste v danej veci a následne na základe správnych právnych záverov uložil
obžalovanému trest správneho druhu a výmery.

Súd prvého stupňa ukladal obžalovanému trest za spáchanie dvoch trestných činov, a to zločinu týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona účinného
do 31.07.2013 s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona účinného do 31.07.2013 a zločinu znásilnenia
podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona.

Trestná sadzba pri zločine podľa § 208 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.7.2013 je tri až osem rokov,
trestná sadzby pri zločine podľa § 199 ods. 2 Tr. zákona je sedem až pätnásť rokov.

Vzhľadom na to, že bol ukladaný súhrnný trest § 42 ods. 1 Tr. zákona, teda podľa zásad určených pre
ukladanie úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 T. zákona, keďže išlo o dva trestné činy, z ktorých aspoň
jeden bol zločinom, došlo k zákonnému zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby prísnejšie trestaného
činu o 1/3, teda súd ukladal súhrnný trest v rozpätí trestnej sadzby od sedem do dvadsať rokov.

Totožne so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že obžalovaný je v mieste bydliska hodnotený
všeobecne, počas dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody od roku 2013 nevyvstali okolnosti
preukazujúce naplnenie účel trestu u neho. Doposiaľ bol obžalovaný 9 krát súdne trestaný pre rôznorodú
trestnú činnosť, viackrát bol vo výkone trestu odňatia slobody, pôvodne ukladané tresty odňatia slobody

s podmienečným odkladom neplnili svoj účel, preto bolo rozhodnuté o výkone nepodmienečných
trestov odňatia slobody. Aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bol obžalovaný vo výkone trestu
odňatia slobody z troch rozhodnutí Okresného súdu Poprad, pričom v konaní č. 5T/184/2009 bol
nariadený výkon trestu odňatia slobody v trvaní troch mesiacov a trest bol vykonaný od 30.07.2013
do 30.10.2013. Následne vykonával trest odňatia slobody z rozsudku Okresného súdu Poprad č.

4T/110/2010 v trvaní troch rokov a šesť mesiacov. Od 30.04.2017 vykonáva trest odňatia slobody vo
výmere osem rokov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu Prešov č. 2To/38/2017, ktorým
bol zmenený rozsudok Okresného súdu Poprad č. 5T/161/2013. Trestnú činnosť obžalovaný páchal od
roku 2005 až do roku 2013, pričom trestným rozkazom sp. zn. 5T/184/2009 mu Okresný súd Poprad
dňa 08.01.2010 uložil trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov nepodmienečne, trestný rozkaz

nadobudol právoplatnosť 21.04.2010 a po vydaní tohto trestného rozkazu a aj po jeho právoplatnosti
obžalovaný naďalej páchal trestnú činnosť uvedenú vo výroku napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti
odvolací súd poznamenáva, že pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere súdom prvého stupňa
došlo k nesprávnemu hodnoteniu súbehu trestnej činnosti vo vzťahu k odsúdeniu Okresným súdom
Poprad rozsudkom sp. zn. 4T/110/2010 zo dňa 15.10.2013, pretože tento súbeh bol prerušený vydaním

trestného rozkazu vo veci, vo vzťahu ku ktorej bol ukladaný súhrnný trest. Toto pochybenie však odvolací
súd z dôvodu absencie odvolania prokurátora nemohol napraviť, pretože by dostal obžalovaného do
horšieho postavenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu podľa názoru odvolacieho súdu rešpektoval súd prvého stupňa

zákonným spôsobom všetky zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona, náležite vzal do úvahy
osobu obžalovaného, dobu páchania trestnej činnosti, závažnosť jeho konania, podmienky, ktoré mu
poskytovalo prostredie pre páchanie tejto trestnej činnosti, obsah znaleckého posudku z odvetvia
psychológie. Správne súd prvého stupňa vystihol, že ukončeniu trestnej činnosti obžalovaného v
zásade napomohol nástup výkonu trestu odňatia slobody obžalovaným od 30.07.2013, ktorého výkon

pretrvával až do rozhodnutia súdu. Následne súd prvého stupňa správne použil ustanovenie § 38 ods.
7 Trestného zákona a neprihliadol na priťažujúce okolnosti, ani na opakované spáchanie zločinu, čo
by bolo vzhľadom na ukladanie súhrnného trestu neprimerane prísne. Vzhľadom na to odvolací súd
považuje uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 rokov, teda ani nie na úrovni polovice
rozpätia trestnej sadzby za primeraný, spravodlivý a v súlade so zákonom. Trest odňatia slobody

v tejto výmere je aj dostatočne prísny, druh a výmera trestu súčasne dostatočne rešpektuje zásady pre
ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zákona, primerane zohľadňuje spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súčasne tento
trest primerane zabezpečí účel trestu vyjadrený v § 34 ods. 1 Tr. zákona.V spojitosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa použitia § 39 ods. 1 Tr. zákona o mimoriadnom znížení
trestu, podľa ktorého ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za

to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a
na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest
aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom, odvolací súd uvádza, že totožne so súdom
prvého stupňa nenašiel dôvody pre jeho aplikáciu.

Odvolací súd v súvislosti s argumentáciou obžalovaného týkajúcou sa priameho a akoby automatického
dopadu zistenej neprimeranej dĺžky trestného konania na uplatnenie § 39 ods. 1 Tr. zákona poukazuje
na to, že právo neukladá ako všeobecnú povinnosť pri zistení neprimeranej dĺžky konania postupovať
podľa uvedeného ustanovenia a trest znížiť, ale umožňuje túto okolnosť zohľadniť a s prihliadnutím na
aj obžalovaným pomenovanú zásadu individualizácie trestu ako fakultatívny nástroj pri ukladaní trestu
aplikovať. Napokon ani z obžalovaným zmienenej rozhodovacej praxe či už českých alebo slovenských

všeobecnýchsúdov,ústavnéhosúdu,aleaniEurópskehosúdupreľudsképrávanevyplývaobligatórnosť
tohto postupu a zásahu do výšky trestu. A práve z dôvodu výsostne individuálneho posudzovania
podmienok, dôvodov a možností pre uloženie trestu každému jednotlivému obžalovanému sa odvolací
súd priklonil k záveru o správnosti výroku súdu prvého stupňa o treste uloženom obžalovanému.
Ani obžalovaným vyššie uvedené dôvody procesného charakteru v spojení so všetkými ostatnými

okolnosťami majúcimi dopad na výšku uloženého trestu v tomto prípade nemohli viesť a opodstatniť
mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného. Odvolací súd pri tejto príležitosti opakuje, že správne
súd prvého stupňa využil zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zákona u obžalovaného, kedy
nielen že neprihliadol na priťažujúce okolnosti, ale ani na opätovné spáchanie zločinu, čo znamená,
že pri ukladaní trestu sa zaoberal osobitými okolnosťami tejto veci v záujme toho, aby obžalovanému

nebol uložený neprimerane prísny trest. Rovnako ako pri námietke neprimeranej dĺžky trestného
konania musel odvolací súd argumentovať aj vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa nepoužitia
zmierňujúceho ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona napriek vyhláseniu obžalovaného o vine a priznaní
sa ku skutku v celom rozsahu, ktoré obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2022, t.j.
cca 4 roky po podaní obžaloby a už po vykonaní viacerých pojednávaní vo veci, na ktorých mal možnosť

vyjadriť sa k veci a aj sa k veci vyjadril. Podobne ako vyššie je potrebné zdôrazniť, že jednak nejde
o obligatórny postup pri výskyte tejto skutočnosti (analogicky ako pri schválenej dohode o uznaní viny
a prijatí trestu) v konaní zo strany obžalovaného, jednak, opäť v intenciách zásady individualizácie
rozhodovania o treste, v spojitosti so všetkými ostatnými skutočnosťami podstatnými pre uloženie trestu
vtomtoprípadenebolomožnéuobžalovanéhoanitakútookolnosťvyužiťpremimoriadnezníženietrestu

podľa § 39 ods. 1, resp. 2 Tr. zákona. Z rovnakých dôvod nebol opodstatnený ani návrh na zastavenie
trestného stíhania podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku.

Napokon ohľadom odvolacej námietky o nesprávnej výmere súhrnného trestu s poukazom na predošlé
odsúdenia a vykonané tresty odňatia slobody v dvoch iných trestných veciach odvolací súd uvádza,

že výrokom napadnutého rozsudku boli zrušené výroky o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad č.
4T/110/2010 z 15.10.2013, právoplatného dňa 15.10.2013, ktorým mu bol podľa § 276 ods. 2 Trestného
zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov a 6 (šesť) mesiacov, zrušil výrok
o treste z rozsudku Okresného súdu Poprad č. 5T/161/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
Prešov č. 2To/38/2014 z 22.01.2015, právoplatného 22.01.2015, ktorým mu bol podľa § 270 ods. 2,

§ 38 ods. 7, § 41 ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem)
rokov. Teda nevyhnutným následkom bude započítanie doby strávenej vo väzbe a vo výkone trestu
odňatia slobody v každej z uvedených dvoch vecí podľa § 45 Tr. zákona, čo sa v konečnom dôsledku
premietne do zníženia zvyšku teraz uloženého trestu (12 rokov) , ktorý bude obžalovaný povinný
vykonať, a ide práve o ten zvyšok, ktorý ako výsledný trest požadoval obžalovaný v odvolaní uložiť.

V prostom číselnom vyjadrení tak zvyšok teraz uloženého trestu po započítaní uvedených dôb vyhovuje
požiadavke obžalovaného.

Na základe doteraz uvedených dôvodov odvolací súd jednomyseľne rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia.

Uznesenie bolo prijaté jednohlasne.
jednomyseľnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.