Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Adela Unčovská

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7CoCsp/44/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121416422
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:6121416422.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Q. W. U., U..G..C.., N.: XX
XXX XXX, so sídlom L. X, X., zastúpeného: G. I., U..G..C.., N.: XX XXX XXX, so sídlom L. X, X. proti
žalovanému: J. U., nar. X.X.XXXX, bytom U. XX, X. o zaplatenie 3.913,38 eur, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20.9.2022, č.k. 32Csp/152/2021-139,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 3.757,50 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.757,50 eur od 15.12.2020 do zaplatenia, v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a vyslovil,
že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 41,70% (výrok III.).

2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 1 ods. 2 veta prvá, § 2 písm. d), § 11 ods. 1 písm.
g), § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
§ 92 ods. 8 prvá a druhá veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 6, 9, § 517 ods. 1 prvá veta, §
517 ods. 2, § 524 ods. 1, 2, § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 1 ods. 4, § 1a ods. 1, 4, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády“), § 497, § 502, § 504 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), a vecne tým, že právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným posúdil ako spotrebiteľský, na ktorý aplikoval príslušné ustanovenia
právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, a to vrátane zákona o spotrebiteľských úveroch. V konaní
bolo nesporné, že právny predchodca žalobcu (banka Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 22.1.2019 zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej banka poskytla
žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 3.887 eur s tým, že žalovaný sa zaviazal vrátiť
úver v 48 mesačných splátkach vo výške 121,50 eur (splatných vždy 19. deň v mesiaci), spolu vo
výške 5.831,09 eur; úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 17% ročne (po zohľadnení zľavy), ročná

percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) bola vo výške 22,70%, priemerná hodnota RPMN
v čase podpisu zmluvy bola vo výške 12,19%, splatnosť prvej splátky bola dňa 19.3.2019 a termín
konečnej splatnosti bol dňa 19.2.2023. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
neplnil. Napriek zmluvne dohodnutým mesačným splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný bankelen časť dlžnej sumy a následne prestal pravidelné mesačné splátky úplne splácať. Keďže sa žalovaný
dostal napriek výzve banky zo dňa 9.7.2020 do omeškania so splácaním viac ako troch mesačných
splátok úveru, banka oznámením zo dňa 11.8.2020 vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky ku dňu

10.8.2020 a zároveň vyzvala žalovaného na zaplatenie celej pohľadávky vo výške 4.988,64 eur do
15 dní, pričom banka postupovala pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v súlade s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka a právo banky vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru bolo dohodnuté v čl. II. bode 5. úverovej zmluvy a v čl. 8. produktových obchodných
podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru žalovaný stratil

právo zaplatiť predmetný úver v dohodnutých splátkach, t. j. vznikla mu povinnosť zaplatiť celý dlh
(celú nesplatenú časť úveru) naraz. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že postúpenie pohľadávky
bankou bolo vykonané v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách a takisto v súlade s § 17
ods. 1 v spojení s § 20 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uvedeného
dospel k záveru, že žalobca je v konaní aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie skúmal
zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 22.1.2019 aj z hľadiska toho, či spĺňa všetky formálne a obsahové

náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, pričom dospel k záveru, že táto zmluva
bola uzavretá v písomnej forme v zmysle § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a obsahuje
všetky podstatné obsahové náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 tohto zákona, avšak predmetná zmluva je
v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 1 a ods. 4 nariadenia vlády,
pretože dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty

stanovenú právnymi predpismi. Prvoinštančný súd konštatoval, že najvyššia prípustná výška odplaty
nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, pričom obdobným úverom alebo pôžičkou sa rozumie obdobný
produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Na
účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej

miery nákladov bánk a pobočiek bánk zverejnená podľa § 21 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Podľa súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za
3. štvrťrok 2018, ktoré boli naposledy zverejnené pred uzatvorením zmluvy, bola priemerná hodnota
ročnejpercentuálnejmierynákladovbánkapobočiekbánkpreostatnéspotrebiteľskéúverysozmluvnou

splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov vrátane vo výške 10,53%. Najvyššia prípustná výška odplaty teda
mohla byť dohodnutá vo výške 21,06% ročne (2 x 10,53%), v zmluve dohodnutá ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 22,70% však túto najvyššiu prípustnú výšku odplaty prekračuje,
preto poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie na základe uvedeného vyhovel žalobe len

v časti o zaplatenie zostávajúcej istiny úveru a vo zvyšku (najmä zmluvné úroky a poplatky) žalobu
ako nedôvodnú zamietol. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 3.887 eur, pričom
žalovaný z neho splatil sumu 129,50 eur. Žalovanému tak zostáva zaplatiť istinu úveru vo výške 3.757,50
eur, na zaplatenie ktorej ho súd prvej inštancie zaviazal. Vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol
(zvyšná časť istiny úveru vo výške 118,20 eur, riadny úrok vo výške 1.255,71 eur, poplatky vo výške

37,68 eur, vyčíslený úrok z omeškania vo výške 134,27 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 118,20 eur od 15.12.2020 do zaplatenia). Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd prvej inštancie
vyvodil, že dňom nasledujúcim po dni, keď bola bankou vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru (t. j.
dňom 11.8.2020), sa žalovaný dostal do omeškania s plnením (celého) peňažného dlhu, preto zaviazal
žalovaného aj k zaplateniu úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.757,50 eur tak, ako to

žalobca žiadal v žalobe, teda od 15.12.2020 až do zaplatenia. V časti vyčíslených úrokov z omeškania
vo výške 134,27 eur súd prvej inštancie žalobu zamietol, pretože žalobca v tejto časti neuniesol svoju
základnú procesnú povinnosť tvrdiť (opísať) rozhodujúce skutočnosti o dôvodnosti a trvaní tohto nároku,
keď neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by nepochybne vyplývalo, že mu vznikol nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej výške, nakoľko žalobca vo svojej žalobe neuviedol, z akej

sumy a za aké obdobie si vyčíslil tieto úroky z omeškania a v podaní doručenom súdu dňa 2.2.2022 je
ich výpočet zmätočný a obsahuje množstvo chýb. Úrok z omeškania je navyše počítaný aj zo zmluvného
(riadneho) úroku a pravdepodobne aj z dlžných poplatkov, na zaplatenie ktorých žalobca nemá nárok,
keďže poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Navyše, žalobca pri
výpočte úroku z omeškania vychádzal z toho, že rok má 360 dní, čo je pri kogentnej právnej úprave

zákonnýchúrokovzomeškanianeprípustné(navyševspotrebiteľskomvzťahu). Zuvedených
dôvodov prvoinštančný súd nemohol ustáliť, či si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie týchto úrokov z
omeškania v súlade so zákonom, preto žalobu v tejto časti zamietol. O nároku na náhradu trov konania
rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok(ďalej len „C.s.p.“) v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., pričom žalobca mal v konaní úspech v rozsahu
70,85% a žalovaný v rozsahu 29,15%, t.j. rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného
predstavuje čistý úspech žalobcu v rozsahu 41,70%. Prvoinštančný súd preto rozhodol tak, že žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 41,70% s tým, že o výške náhrady trov
konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) a

b) C.s.p., t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Konštatoval, že súd prvej inštancie
vzhliadol spotrebiteľský úver ako bezúročný a bez poplatkov, nakoľko zmluva o splátkovom úvere bola
v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1a ods. 4 nariadenia vlády. S poukazom

na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 4, § 1a ods. 1 a § 1a ods. 4 nariadenia
vlády ako aj § 2 vyhlášky MF SR č. 289/2010 Z.z. mal za to, že súd prvej inštancie
nesprávne vychádzal z údajov o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej miery nákladov, nakoľko
vychádzal z údajov zverejnených v „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 3. štvrťrok 2018“, pričom mal vychádzať z údajov

zverejnených v „Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi
za 3. štvrťrok 2018“. Uviedol, že údaj zverejňovaný bankami bol zavedený podľa § 1 ods. 4 nariadenia
vlády vyslovene len na účel stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplát. Na účely zistenia priemernej
ročnej percentuálnej miery nákladov obdobného úveru, resp. pôžičky je však potrebné vychádzať z dát,
ktoré zverejňujú všetci veritelia, pričom v prejednávanom prípade uvedený údaj predstavuje 12,19%.

Na základe uvedeného je zrejmé, že výška RPMN v úverovej zmluve vo výške 22,70%, resp. odplata
nepresahovala dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov a súd prvej inštancie tak
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, keď vyvodil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalovaného zaviaže k zaplateniu sumy 118,20

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 118,20 eur od 15.12.2020 do zaplatenia,
riadneho úroku vo výške 1.255,71 eur, poplatkov vo výške 37,68 eur, vyčísleného úroku z omeškania
vo výške 134,27 eur, resp., aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

5. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.

6. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

7. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

8. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie

peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od
spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

9. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a

sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk
pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.10. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia

vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší
forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

11. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia vlády najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel
uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie

peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.

12. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne,
ak v danej veci vyvodil, že úver uzavretý medzi žalobkyňou a žalovaným je potrebné považovať
za spotrebiteľský a na daný vzťah správne aplikoval ustanovenia právnych predpisov o ochrane
spotrebiteľa.

13. V prejednávanej veci súd prvej inštancie okrem iného aplikoval ustanovenia § 1ods. 4, §
1a ods. 1 a 4 nariadenia vlády, na ktoré odkazuje § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, čo je aj prípad prejednávanej veci, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu

prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. V
ustanovení § 1a ods. 1 nariadenia vlády je jasným spôsobom stanovené, že odplata pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej
miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne (okrem prípadov uvedených
v ods. 2 a 3, čo však nie je prípad prejednávanej veci). Uvedené ustanovenie teda priamo odkazuje na

najvyššiu možnú odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, a to odplatu stanovenú
v § 1 ods. 4 nariadenia vlády, ktorou je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená
podľa osobitného predpisu. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal pri výpočte odplaty zo súhrnných
informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných

bánk za 3. štvrťrok 2018, ktoré boli naposledy zverejnené pred uzatvorením zmluvy, postupoval správne.

14. V ust. § 11 ods. 1 citovaného zákona sú vymedzené prípady , kedy sa úver považuje za bezúročný a
bezpoplatkov(o.i.ajvprípade,akročnápercentuálnamieranákladovspotrebiteľskéhoúveruprekračuje
najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov). Odvolací súd sa stotožňuje

s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluve dohodnutá ročná percentuálna miera nákladov vo výške
22,70% najvyššiu prípustnú výšku odplaty prekračuje. Z uvedeného dôvodu potom možno vyvodiť, že
v dôsledku uvedeného je predmetný úver bezpoplatkový a bezúročný a žalobcovi vznikol nárok na
zaplatenie (iba) nesplatenej istiny úveru a úroku z omeškania z uvedenej sumy.

15. Pokiaľ ide o ostatnú zamietnutú časť žaloby, žalobca odvolacie námietky nijakým spôsobom
nekonkretizoval, preto sa odvolací súd správnosťou rozhodnutia v tejto časti nezaoberal.

16. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p., v konaní úspešnému žalovanému však nepriznal voči žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.