Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Csp/55/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119355623
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2023:6119355623.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so

sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený zvoleným zástupcom advokátskou
kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava – Mestská časť Petržalka, IČO:
53 255 739, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E. C., o zaplatenie 1.074,29
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.07.2020, sa žalobca domáhal vydania

súdneho rozhodnutia, ktorým by žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 1.074,29 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 887,78 eur od 07.09.2018 do zaplatenia
a nahradiť mu trovy konania. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa
06.09.2018 medzi postupcom Tatra banka, a.s., Bratislava 1, IČO: 00 686 930 (ďalej len „postupca“) a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca uzatvoril so žalovanou
dňa 28.04.2014 zmluvu č. 0110098080280414 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné

obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe Zmluvy postupca
poskytol žalovanej peňažné prostriedky a zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju
povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky
sumu vo výške 1 074,29 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 887,78 eur, z riadneho úroku vo výške
106,21 eur, z úroku z omeškania vo výške 25,59 eur, z poplatkov vo výške 30 eur a z poistenia splátok
vo výške 24,71 eur v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že

výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a
predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do
dňa podania žaloby nevykonala žiadne úhrady. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu
vo výške 1 074,29 eur, pričom pozostáva z istiny vo výške 887,78 eur, z riadneho úroku vo výške 106,21
eur, z úroku z omeškania vo výške 25,59 eur, z poplatkov vo výške 30 eur a z poistenia splátok vo
výške 24,71 eur. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka počnúc dňom 07.09.2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti

postúpenia pohľadávky.

2. Žalovaná s uplatneným nárokom nesúhlasila, namietala neprijateľné podmienkyzmluvy o úvere a nedodržanie náležitostí zmluvy podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.

3. Súd rozhodnutím č. k. 17Csp/55/2020-105 zo dňa 21.4.2021 uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.044,29 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 887,78 eur od 7.9.2018 do zaplatenia - výrok I., vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol – výrok
II. a žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 94 %.

4. Krajský súd ako súd odvolací rozhodnutím č.k. 8CoCsp/44/2021-130 zo dňa27.5.2022 rozsudok
okresného súdu vo výrokoch I. a III. zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.VovýrokuII.,ktorýmsúdžalobužalobcuvozvyšnejčastizamietol,zostávarozsudokokresného
súdu nedotknutý. V odvolací súd v odôvodnení uviedol, že súd správne vyhodnotil zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, od ktorej žalobca odvodzuje uplatňovaný nárok
ako spotrebiteľskú zmluvu (zmluvu o spotrebiteľskom úvere). Dôsledne však nerešpektoval všetky

povinnosti, ktoré mu z dotknutého záveru vyplývajú a v zmysle § 54a Obč. zákonníka v znení účinnom
od 5.12.2018 je súd ex offo povinný v konaniach, v ktorých je uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy,
prihliadať na nemožnosť vymáhania práva (uplatnenie nároku v súdnom konaní, exekučnom konaní
alebo v rozhodcovskom konaní) z dôvodu jeho premlčania. Pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania
a v tejto súvislosti dôvodnosti a výšky uplatneného nároku, súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie

počet a výšku splátok úveru/pôžičky vyplývajúce zo zmluvy o pôžičke (48 splátok vo výške 62,89 eur)
a počet a výšku splátok vyplývajúcu z vyjadrenia žalobcu k odporu žalovanej (47 splátok vo výške
662,89 eur a jedna splátka vo výške 55,81 eur), s uvedeným rozporom, a to vo vzťahu k náležitostiam
zmluvy o úvere v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. sa pritom súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
nevyporiadal. Zároveň odvolací súd dodal, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, či

súd aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu (ktorú je súd povinný skúmať ex offo), ktorú žalobca odvodzuje
od zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu, ktorým bola banka, posudzoval aj v intenciách § 92
ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
5. V priebehu ďalšieho konania žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.9.2022 (čl. 138) uviedol, že
v súvislosti s premlčaním nároku žalobca na tomto mieste zdôrazňuje, že neuplatnenie práva podľa

ust. § 565 Obč. zákonníka do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky spôsobuje zánik tohto práva
veriteľa. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že v prípade, ak žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru podaním zo dňa 12.06.2017, toto svoje právo uplatnil v súlade s ust. § 565 Obč. zákonníka pre
nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.05.2017. V posudzovanom prípade teda došlo v súlade s ust. §
565 Obč. zákonníka k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplatenie splátky splatnej dňa

25.05.2017. Premlčacia doba pre všetky splátky splatné po 25.05.2017 tak začala v súlade s ust. §
103 Obč. zákonníka plynúť od zročnosti splátky, pre nesplnenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnostiúveru(vposudzovanomprípadeodsplátkysplatnejdňa25.05.2017)auplynulabynajskôrdňa
25.05.2020. Keďže žaloba bola na súde podaná dňa 14.08.2019, žalobca má zato, že svoj nárok uplatnil
na súde pred uplynutím premlčacej doby. Spotrebiteľský úver mal žalovaný splatiť v 48 mesačných

splátkach, výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu vo výške 62,89 eur a keďže výška poslednej
splátky je tvorená zostatkom pohľadávky banky, tak výška poslednej splátky predstavuje sumu vo výške
55,81euravýškaposlednejsplátkyvyplývazcelkovejčiastkyspojenejsúverom,ktorájepripredpoklade
riadneho plnenia splácania 3.011,64 eur, teda 47 x 62,89 eur + 55,81 eur. Konkrétna výška a termín
jednotlivých splátok je uvedená v amortizačnej tabuľke, ktorú si žalovaný mohol v zmysle bodu 2.2

zmluvy kedykoľvek bezplatne vyžiadať, pričom žalobca amortizačnou tabuľkou nedisponuje, nakoľko
v prípade, že si ju dlžník nevyžiada, tak nie je vystavená. Žalobca poukázal i na skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky, ktoré mu ukladá ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách.
V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň bolo preukázané,

že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na úhradu omeškaných splátok, a to výzvou
označenou ako oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na zaplatenie zo dňa 12.06.2017, a teda
žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a teda zo
strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 98 ods. 8 zákona o bankách. V zmysle

vyššie uvedeného navrhol žalobe vyhovieť.

6. Na nariadený termín pojednávania dňa 13.09.2023 strany sporu sa neustanovili.Žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd rozhodol o žalobe na základe
predložených dôkazov bez osobnej účasti sporných strán (podanie č.l. 149). Žalovaná doručenie
predvolania mala riadne vykázané, zásielku na termín pojednávania prevzala dňa 30.06.2023,

svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila ani nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania.

7. V zmysle intencií odvolacieho súdu súd vec opätovne prejednal a vykonal
dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom a dospel nasledovaným

skutkovým zisteniam

8. Zmluvou o pôžičke č. 0110098080280414 zo dňa 28.04.2014 (čl. 40), uzavretou
medzi právnym predchodcom žalobcu (ZUNO BANK AG) ako veriteľom, a žalovanou, ako dlžníkom,
poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej spotrebiteľský úver vo forme pôžičky vo výške 1.900,-
eur.Celkovásumaspotrebiteľskéhoúverubolaurčenánasumu3.011,64eur,ktorúmalažalovanásplatiť

v 48 mesačných splátkach po 62,89 eur, so splatnosťou 25. dňa v mesiaci. RPMN bola v zmluve určená
na 27,99 %, priemerná hodnota RPMN bola 21,09 % a ročná úroková sadzba činila 24,90 %. Celkové
náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 1.111,64 eur. Doba trvania zmluvy bola
stanovená na 48 mesiacov.

9. Súd medzi stranami považoval za nespornú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu
poukázal na účet žalovanej sumu 1.900,- eur, pričom podľa potvrdenia o vykonaných platbách žalovaná
na daný úverový prípad doposiaľ uhradila spolu sumu 2.097,16 eur.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.09.2018 (čl.8) došlo k postúpeniu

pohľadávky, vyplývajúcej z predmetnej zmluvy o pôžičke, z postupcu - právneho predchodcu žalobcu
Tatra banka a.s. na žalobcu – postupník EOS KSI Slovensko s.r.o. Pôvodný veriteľ spoločnosť ZUNO
BANK AG, pobočka zahraničnej banky, ktorú pohľadávku na základe zmluvy o predaji časti podniku zo
dňa 27.04.2017 nadobudol postupca Tatra banka, a.s.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcuažalovanouvznikolprávnyvzťahnazákladevyššieuvedenejzmluvyzodňa28.04.2014amedzi
nimi vznikol právny vzťah v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a rovnako v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Na základe nesporného tvrdenia žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver s úrokom

dohodnutým spôsobom.

12. Žalobca si v konaní uplatňuje pohľadávku s príslušenstvom, ktorú mal nadobudnúť
ako postupník postúpením pohľadávky zmluvou o postúpení od Tatra banka, a.s. dňa 6.09.2018.
Je nutné konštatovať, že v zmysle ustálenej súdnej praxe i za súčasnej právnej procesnej úpravy

súd z úradnej povinnosti skúmal okolnosti vecnej legitimácie, keďže v danej veci uplatnený nárok
žalobca odvodzuje od zmluvy o postúpení pohľadávky od postupcu, ktorým bola banka a to osobitne
rešpektovanie podmienok definovaných v § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Súd skúmal aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu, ktorú je súd povinný skúmať ex offo, keďže žalobca odvodzuje nárok od zmluvy
o postúpení pohľadávky od postupcu, ktorým bola banka, a preto túto posudzoval v intenciách § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.

13. Podľa označeného zákonného ustanovenia (v znení relevantnom v období postúpenia
pohľadávky 6.09.2018: „ Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe,
a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného

predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiaholjeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných

záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom“.
14. Je zrejmé, že na platné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa Tatra banka, a.s.
na žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. sa vyžaduje splnenie podmienok vymedzených v § 92 ods. 8
zákona o bankách. Jednou z týchto podmienok je písomná výzva banky. Banka má povinnosť pred

tým, než postúpi pohľadávku vyzvať klienta na splatenie tej časti peňažnej pohľadávky, s ktorou je v
omeškaní. Ak na základe písomnej výzvy nedôjde k úhrade omeškaného peňažného záväzku v celom
rozsahu, vrátane jeho príslušenstva, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a splatnú
pohľadávku následne postúpiť aj na tretiu osobu.

15. Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou je povinný tvrdiť a preukázať,

že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku
a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nepreukázanie aktívnej legitimácie postupníka.

16. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník

občianskeho súdneho konania – žalobca je subjektom hmotnoprávneho oprávnenie, o ktoré v konaní
ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane – žalovaný je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný).

17. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť. Strany

sporu zaťažuje bremeno tvrdenia a schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie
povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenie z hľadiska jej kvality pravdivé, úplné, podstatné
a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnú právnu sankciu, ktorá sa prejaví v meritórnom rozhodnutí
veci.

18. Žalobca ako žalujúca strana síce v konaní tvrdí, že banka zaslala písomné
upozornenie - výzvu svojmu klientovi a to výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení splatnosti
a výzva na zaplatenie zo dňa 12.06.2017 pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.05.2017, ktorú
žalobca považoval za výzvu v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Zároveň tvrdil, že k vyhláseniu

mimoriadnej splatnosti úveru pre nesplnenie splátky splatnej dňa 25.5.2017 došlo podaním zo dňa
12.06.2017. Žalobca listinne v priebehu celého konania akýmkoľvek spôsobom nepreukázal, že pred
postúpením pohľadávky právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na splnenie zosplatneného
peňažného záväzku zo zmluvy o úvere vzniknutého pred postúpením, a teda, že žalovaná bola pred
postúpením pohľadávky v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní napriek písomnej výzve na jeho splnenie. Žalobca v podstate iba tvrdí, že žalovaná
bola na splnenie dlhu vyzvaná výzvou zo dňa 12.06.2017 -„oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva
na zaplatenie“, avšak predmetnú výzvu žalobca súdu vôbec nepredložil a navyše ani nepreukázal, že
sa táto výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej.

19. Súd konštatuje, že absentuje akýkoľvek doklad o tom, že výzva na úhradu dlžnej sumy
ako aj oznámenie o vyhlásení splatnosti zo dňa 12.6.2017 bola doručená, resp. dostala sa do dispozície
žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že nie je splnený predpoklad uvedený v ustanovení § 92 ods. 8 zákona
o bankách, t.j. že žalovaná bola napriek písomnej výzve banky v omeškaní s plnením jej záväzku.
Nepreukázal teda, že došlo k účinnému zosplatneniu pohľadávky, pretože práve doručenie takejto

výzvy je podmienkou, aby bolo možné zákonným spôsobom vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vo
všeobecnosti. Žalobcovi teda právo na zaplatenie celého dlhu nevzniklo.

20. Nepreukázanie písomnej výzvy – „oznámenie o vyhlásení splatnosti a výzva na
zaplatenie zo dňa 12.06.2017“ žalovanej (pred postúpením pohľadávky), malo za následok nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na uplatnenie pohľadávky. Dôkazné bremeno preukázania splnenia
podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách pred postúpením pohľadávky zaťažuje banku.Pokiaľ postupca – banka predmetnú pohľadávku postúpila na žalobcu, konala v rozpore s ustanovením
§ 92 ods. 8 o bankách. Žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky a k zosplatneniu celého dlhu, tak ako skutkovo vymedzoval žalobu,

ktorým skutkovým vymedzením žaloby je súd viazaný.

21. Žalobca v spore nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu z dôvodu nepreukázania
splnenia podmienok pred postúpením pohľadávky bankou podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona
o bankách na nebankový subjekt, bez splnenia ktorých je postúpenie pohľadávky v zmysle § 525

ods. 2 Občianskeho zákonníka vylúčené a následné postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo
v rozpore s týmto ustanovením, je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Na absolútnu neplatnosť postúpenia musí súd prihliadnuť aj bez námietky z úradnej povinnosti (R
60/2018).

22. S poukazom na vyššie uvedené podľa názoru súdu nie je daná aktívna vecná

legitimácia žalobcu na uplatnenie predmetného nároku v tomto spore, čo bolo dôvodom, pre zamietnutie
žalobného návrhu v celom rozsahu. Nedostatok vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby
bez jej následného vecného prejednania.

23. O náhrade trov konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol podľa § 262 ods.1

CSP (o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí) v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

24. Žalovaná mala v konaní plný úspech, a preto má právo na náhradu trov konania voči

žalobcovi.Zobsahuspisovéhomateriáluzároveňvyplynulo,žežalovanejvkonanípreukázateľnežiadne
trovy nevznikli. Práve to bol dôvod (s prihliadnutím na zásadu procesnej ekonómie podľa ustanovenia
čl. 17 CSP), pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, mohol rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady trov konania. Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018 (publikované v

Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 72/2018). Preto súd žalovanej proti
žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.