Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. september 2023

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/10/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518204665
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2023:7518204665.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a

členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci navrhovateľky V. I., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom H. XX/XX, B. C. S., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Rybár, s.r.o.; advokát, so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, a otca Y. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom
H. XX/XX, B. C. S., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Katunský, JUDr. Kuzma so
sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. I., C.. XX.X.XXXX,
bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
so sídlom Staničné námestie 9, 040 01 Košice, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému

dieťaťu a k plnoletému dieťaťu T. I., C.. X.X.XXXX (O. B. S. X.X.XXXX), D. S. H. XX/XX, B. C. S.,
právne zastúpenej JUDr. Mariánom Juskom, advokátom, so sídlom Račí potok 3, 040 01 Košice, o
odvolaní matky, odvolaní plnoletej dcéry a odvolaní otca voči rozsudku Okresného súdu Košice - okolie
č.k. 9P/233/2018-433 zo dňa 25. marca 2022 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Košice
- okolie, č. k. 9P/233/2018 - 519 zo dňa 19. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením okrem výroku I. a IX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletému X., nar. XX.X.XXXX a maloletej
T., nar. X.X.XXXX, na čas do rozvodu manželstva. Matka podala návrh na úpravu práv a povinností
rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu tak, že maloleté deti majú byť zverené matke, ktorá
ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, otec má byť zaviazaný prispievať na výživu každého z
maloletých detí sumou 1 800 eur mesačne. Zároveň matka žiadala aj o priznanie spätného výživného

za obdobie troch rokov od podania návrhu na rozvod, ktorý bol podaný 17.1.2017.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom pod č.k. 9P/233/2018-433 dňa 25.3.2022 ako súd prvej
inštancie rozhodol tak:

„I. Konanie o zverenie, zastupovanie a spravovanie majetku vo vzťahu k maloletému dieťaťu, X. I., nar.
XX.X.XXXX a k plnoletému dieťaťu, T. I., nar. X.X.XXXX z a s t a v u j e .II. U r č u j e vyživovaciu povinnosť otca k mal. X. I., nar. XX.X.XXXX sumou 400 € mesačne za obdobie
od 26.7.2018 do 19.10.2021 s tým, že dlžné výživné v sume 10 659,48 € je otec p o v i n n ý zaplatiť
k rukám matky do 30 dní od doručenia tohto rozsudku.

III. U r č u j e povinnosť otca prispievať na tvorbu úspor mal. X. I., nar. XX.X.XXXX sumou 300 €
mesačne za obdobie od 26.7.2018 do 19.10.2021 s tým, že dlžnú sumu na tvorbu úspor vo výške 11
650 € je otec povinný zaplatiť na účet mal. dieťaťa zriadený matkou v prospech mal. dieťaťa do 30 dní
od doručenia tohto rozsudku.

IV. Návrh v časti určenia výživného vo vzťahu k mal. dieťaťu X. I., nar. XX.X.XXXX za obdobie od
17.1.2014 do 25.7.2018 z a m i e t a.

V. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu plnoletého dieťaťa, T. I., nar. X.X.XXXX sumou 800 €
mesačne, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám plnoletej dcéry, počnúc od 26.7.2018

do budúcna.

VI. Dlžné výživné na plnoletú T. I., nar. X.X.XXXX za obdobie od 26.7.2018 do 31.3.2022 spolu v sume
27 993,87 € je otec p o v i n n ý uhradiť k rukám plnoletej dcéry do 60 dní od doručenia tohto rozsudku.

VII. Návrh v časti určenia výživného vo vzťahu k plnoletému dieťaťu, T. I., nar. X.X.XXXX nad sumu 800
€ a za obdobie od 17.1.2014 do 25. 7.2018 z a m i e t a.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

IX. Z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Košice - okolie č.k. 19P/123/2018-78 z 25.6.2018 v znení
uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 8Cop/312/2018-128 z 23.11.2018."

3. Súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil tým, že mal skutkovo preukázané, že rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 19P/15/2017 zo dňa 21.7.2021 manželstvo rodičov rozviedol s

tým, že maloletý X. bol zverený matke, otec bol zaviazaný platiť výživné vo výške 500,- eur mesačne
a prispievať na tvorbu úspor sumou 300,- eur mesačne. Styk otca s maloletým ostal neupravený.
Rozsudok okrem výroku o výživnom a tvorbe úspor nadobudol právoplatnosť 20.10.2021, pričom
odvolací súd o odvolaní matky a otca doposiaľ vo veci nerozhodol.
Zároveň mal súd z pripojeného spisu Okresného súdu Košice - okolie sp.zn. 19P/22/2017 preukázané,

že na návrh matky súd uznesením z 20.2.2017 nariadil otcovi dočasne prispievať na výživu maloletých
detí X. X. T. sumou po 80 eur mesačne, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.3.2017 a
vykonateľnosť 3.3.2017. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané, že Okresný súd Košice - okolie
sp.zn. 19P/123/2018, Krajský súd v Košiciach dňa 23.11.2018 zrušil uznesenie 19P/22/2017 a zmenil
toto uznesenie Okresného súdu Košice - okolie z 25.6.2018 č.k. 19P/123/2018-78 tak, že nariadil

neodkladné opatrenie, že otec je povinný platiť na výživu maloletej T. 160,- eur mesačne a na
výživu maloletého X. 100,- eur mesačne od doručenia rozhodnutia. Uvedené uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 5.12.2018. Zároveň mal súd prvej inštancie preukázané zo spisu
Okresného súdu Košice - okolie č.k. 12P/75/2005, že rodičovské práva a povinnosti k obom deťom boli
upravené rozsudkom z 11.10.2005, a to tak, že obe deti boli zverené do výchovy a osobnej starostlivosti

matky a otec bol zaviazaný plniť si vyživovaciu povinnosť voči maloletej T. sumou 2.500,- Sk od
13.4.2005 a voči maloletému X. sumou 2 000 Sk od 1.9.2005, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť
15.11.2005.

4. Zároveň v rámci konania, počas ktorého T. I. nadobudla dňa X.X.XXXX plnoletosť, táto sa pripojila

k návrhu matky na úpravu výživného.

5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zverenie maloletého
X., jeho zastupovanie a spravovanie jeho majetku, boli už predmetom rozsudku, ktorým sa upravovali
rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu na čas po právoplatnosti výroku o rozvode

manželstva. Z uvedeného dôvodu súd v tejto časti konanie zastavil vo výroku I.
Zároveň sa súd prvej inštancie zaoberal vyživovacou povinnosťou zo strany otca k obom deťom a pri
určovaní výšky výživného bolo potrebné vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom slovazmysle, hmotné potreby ako šatstvo, bielizeň, hygienické potreby, ale aj náklady a bývanie, ako aj všetky
potreby pre život.
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v období od podania návrhu na obe deti v plnom rozsahu

sa starala výlučne matka, otec nevykonával starostlivosť o deti v žiadnom rozsahu a prestal prispievať
na ich výživu, a preto mu bolo uložené neodkladným opatrením pred podaním tohto návrhu prispievať
na výživu každého dieťaťa sumou 80 eur mesačne a neskôr sumou 100 eur na maloletého X. a 160 eur
na maloletú T.. Matka počas konania poukazovala na nadštandardnú životnú úroveň otca, ktorú dosiahol
výhrou T. v roku 2009 vo výške 3 000 000 eur, a preto žiadala výživné po 1 800 eur na každé dieťa.

V konaní dokazovaním mal súd prvej inštancie preukázané, že otec v konaní 15C/11/2017 uviedol, že
z výhry mu brat, ktorý de facto vyhral uvedenú sumu, dal 150 000 eur a taktiež mal dispozičné právo
k účtu brata a ľubovoľne mohol nakladať si financiami, ktoré vyhral W. I., teda jeho brat. Zároveň bolo
preukázané, že otec vlastní 4-izbový byt v B., požičiava peniaze a vlastní niekoľko osobných motorových
vozidiel, ako aj nakladá s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte v D.. Súd pri určovaní výšky
výživného posudzoval aj potreby maloletých detí. V čase podania návrhu T. ukončila druhý stupeň

základného vzdelávania a nastúpila na strednú odbornú školu do prvého ročníka a zároveň v čase
rozhodovania súdu bola už vo štvrtom ročníku tej istej školy a maloletý X. bol žiakom siedmej triedy
základnej školy, pričom 1.9.2021 nastúpil na O. I.. Súd prvej inštancie poukázal na to, že majetkové
pomery otca dovoľujú prispievať na výživu jeho detí výživným 400 eur u maloletého X., pričom súd na
tvorbu jeho úspor určil ďalšiu sumu 300 eur a na výživu plnoletej T. sumou 800 eur mesačne. Zároveň

sa vysporiadal s tým, že hoci otec okrem splátok pôžičiek, príjmu zo zamestnania, nemal preukázaný
pravidelný príjem, jeho majetkové pomery však svedčia o vysokej finančnej rezerve, ktorú nemohol
za tak krátke obdobie minúť ako sám tvrdí. Súd pri výške výživného vzal do úvahy, že otec mal a
má možnosti získať príjem, napríklad odplatou za pôžičky, odplatou za užívanie jeho nehnuteľností a
nevynakladal finančné prostriedky na tipovanie a gambling. Deti majú právo podľa súdu podieľať sa na

životnej úrovni solventného rodiča - otca, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že matka sa v návrhu, ku ktorému sa pripojila aj plnoletá dcéra,
vyjadrila, že žiada priznať výživné spätne pred podaním návrhu od 17.1.2014, pričom dôvodom mala byť
vysoká solventnosť otca a jeho nezáujem o úhradu potrieb rodiny. Matka neoznačila, ani nepreukázala

žiadny závažný dôvod, ktorý by jej bránil podať návrh vo veci samej na určenie výživného v čase
od 17.1.2014 do 25.7.2018. Z uvedeného dôvodu súd návrh matky, ako aj plnoletej dcéry na určenie
výživného na čas pred podaním návrhu, t.j. od 17.1.2014 do 25.7.2018, zamietol. Súd rovnako zamietol
aj návrh plnoletej dcéry na určenie výživného nad 800 eur, pretože výživné nad túto sumu považuje za
neprimerané potrebám dieťaťa, pričom súdom bolo určené výživné 800 eur, niekoľkonásobne prevyšuje

reálne potreby dieťaťa a dôvodom jeho priznania boli len majetkové pomery otca. Zároveň súd nevzal
do úvahy argumentáciu otca, že matka sa vzdala príjmu, keď s bratom predali garsónku v B. nad Bodvou
za 6 000 eur, pretože uvedená kúpa bola spôsobená tým, že išlo o nehnuteľnosť po smrti jej otca, ktorá
bola v dezolátnom stave.

7. Súd právne odôvodnil rozhodnutie s poukazom na príslušné ustanovenia Zákona o rodine, konkrétne
§ 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 63 ods. 3, ako aj § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 363 CMP a § 44 CMP.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania v zmysle ustanovenia § 52 a § 55 CMP.

III. Obsah odvolania a vyjadrenie k odvolaniu

8. Proti rozsudku podal odvolanie otec proti výrokom II., III., V. a VI., pričom argumentoval tým,
že stanovené výživné je v rozpore so zásadou primeranosti, je neprimerane vysoké, nezodpovedá
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca a rovnako ani potrebám maloletých detí. Súd

podľa neho odôvodnil výšku výživného majetkovými pomermi otca spred 10 rokov a absolútne nebral do
úvahy jeho aktuálne finančné pomery. V čase, kedy otec detí disponoval vysokými sumami finančných
prostriedkov a z týchto mala prospech aj jeho rodina, t.j. manželka a deti, je tiež nesporné, že otec
s týmito finančnými prostriedkami nehospodáril rozumne, poskytoval pôžičky, tipoval a gambloval, ale
poukázalnatoteda,žezuvedenýchfinančnýchprostriedkovjednoznačnemalaprospechrodina.Včase

vyhlásenia rozhodnutia je otec nezamestnaný s odmenou vo výške 142 eur mesačne. Vlastní síce byt,
v ktorom býva a rodinný dom, v ktorom býva matka s deťmi, ako aj pozemok vedľa kamarátovho baru a
dve ojazdené motorové vozidlá, pričom nedisponuje žiadnymi úsporami. Zároveň argumentoval tým, že
súdom stanovené výživné je v priamom rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine, nakoľkovrhá otca na hranicu úplnej chudoby a na druhej strane deťom poskytuje nadštandardnú životnú úroveň,
pričom výška určeného výživného je mnohonásobne vyššia, než sú odôvodnené potreby detí. Zároveň
poukázal na to, že matka bola nezamestnaná až do 8.6.2020, kedy sa zamestnala v pizzérii a jej príjem

je 120 až 150 eur mesačne, a to napriek tomu, že má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s maturitou.
Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať sumou 100 eur mesačne na maloletého X. a
sumou 160 eur mesačne na plnoletú T., eventuálne zrušil a vrátiť rozsudok súdu prvej inštancie.

9. Matka maloletého X. a plnoletej T. podala odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie, a to čo sa

týka výrokov II., III., IV. a VIII. Argumentovala tým, že súd priznal podstatne nižšiu výšku výživného na
maloletého X., ktorá ani zďaleka nekorešponduje s majetkovými pomermi otca, ktoré boli preukázané v
konaní. Pri rozhodovaní súdu o výživnom, podľa matky je nutné uplatniť prednosť princípu potencionality
pred princípom fakticity. Poukázala pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ako aj rozsudok Krajského
súdu v Trnave.
Argumentovala tým, že povinný rodič vedie nákladný spôsob života a nezodpovedne, až účelovo sa

zbavuje finančného prospechu na úkor oprávnených. Aj keď súd v napádanom rozhodnutí dospel
k záveru o nadpriemerných majetkových pomeroch otca, uvedené konkretizoval bez dôsledného
odôvodnenia jeho myšlienkového postupu a bez adekvátneho zohľadnenia ohromného potenciálneho
nadštandardného majetku otca.
Z vyjadrenia otca je zrejmé, že si nemusel a nemusí robiť starosti o živobytie, že nie je odkázaný na

vykonávanie pracovnej alebo podnikateľskej činnosti a že aj teraz dokáže spokojne a nadštandardne žiť
bez akéhokoľvek príjmu zo zamestnania alebo podnikania, čo svedčí o argumentácii matky. Uvedené je
podľa názoru matky v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Zároveň matka v odvolaní sa
vyjadrila, že nesúhlasí s odôvodnením súdu, že návrh mohla podať skôr, pričom nepreukázala žiaden
dôvod, pre ktorý tak neurobila a má za to, že uvedené je v rozpore s § 77 Zákona o rodine. Podľa názoru

matky v prejednávanej veci boli preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa a zároveň aj zo záverov
súdu vyplynulo, že otec mal potreby rodiny uhrádzať len približne do novembra 2016. Rozhodnutie
súdu, ktorým na jednej strane sa konštatuje, že od 2016 sa nepodieľal na uhrádzaní potrieb rodiny a na
druhej strane nevidí dôvody priznať nárok na výživné minimálne od obdobia roku 2017, je podľa matky v
evidentnom rozpore s najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Ohľadom trov konania mal súd aplikovať

ustanovenie § 55, nakoľko otec sa vyhýbal zabezpečovaniu potrieb svojej rodiny, a to zatajovaním
svojich majetkových pomerov. Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie, a to tak, že súd určuje
vyživovaciu povinnosť opísať z rozboru označenú časť perom - neviem, z akého rozboru.

10. Voči rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie aj dospelá dcéra T., pričom napáda v odvolaní

výrok V., VII. a VIII. Podľa plnoletej dcéry súd konštatoval nadpriemerné majetkové pomery otca a aj
napriek tomu priznal nižšiu výšku výživného na ňu ako žiadala. Majetkové pomery otca svedčia o vysokej
finančnej rezerve, ktorú nemohol ani podľa nej za tak krátky čas minúť a má možnosť získať príjem, a
to odplatou za pôžičky, odplatou za užívanie nehnuteľností bez toho, aby tipoval, gambloval a odišiel
zo spoločnosti bez zhodnotenia podielu. Poukázala na to, že financoval nákladné dovolenky aj iným

osobám, nie im. Čo sa týka dĺžky konania, konanie otca, ktorým sa snažil zmariť preukázanie majetku,
odôvodňuje aj podľa dcéry použitie § 55 CMP.
Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazať otca vyživovacou povinnosťou v navrhovanej
výške a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj pred odvolacím
súdom.

11. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že nesúhlasí s odvolacími námietkami otca,
považuje ich za nedôvodné, pričom sa stotožňuje so záverom súdu o vysokej finančnej rezerve otca,
nestotožňuje sa s určenou výškou výživného, ktorú súd podhodnotil. Uviedla, že by bolo v rozpore s
princípom spravodlivosti a v rozpore s právom maloletého na rovnakú životnú úroveň rodiča, ak by

súd neprihliadol na zbytočné výdavky otca uskutočnené aj počas konania, kedy absolvoval niekoľko
zahraničných dovoleniek a pregambloval finančné prostriedky. Dnes nepotrebuje pracovať, nepotrebuje
žiadať o podporu, ani si požičiavať. Otec vlastní viaceré nehnuteľnosti, hnuteľný majetok vyššej hodnoty,
pričom sa vzdal príjmu, ktorý mohol dosahovať zotrvaním v spoločnosti svojho brata. To, že v lotérii
vyhral jeho brat, s tým nesúhlasí. Otcom navrhovaná výška výživného na maloletého X. nemôže pokryť

potreby maloletého vzhľadom na majetkové pomery otca.

12. K odvolaniu matky a odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý argumentoval tým, že má
za to, že ak súd dokazovaním dospel k záveru, že odôvodnené pomery maloletých detí a schopnosti amožnosti otca mu umožňujú podieľať sa na výžive maloletých detí v takom rozsahu, v akom určil súd,
je potrebné rozhodnutie potvrdiť.

13. K odvolaniu matky sa zároveň vyjadril otec, z ktorého vyplýva, že z dokazovania vyplynulo, že
výhru vyhral brat a má za to, že matkou predkladaný dôkaz súkromného denníka, získaný z uzamknutej
skrine jeho kancelárie, treba považovať za nezákonný dôkaz. Matka sa spolu s deťmi podieľala na
nehospodárnom správaní otca, ktorý sa o svoju rodinu staral. Otec súhlasí so zamietavým rozhodnutím
súdu ohľadom matkou požadovaného výživného od roku 2017.

14. K odvolaniu plnoletej dcéry sa opätovne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý zopakoval svoje vyjadrenie
k odvolaniu matky a odvolaniu otca.

15. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka sa vyjadrila matka, ktorá zotrvala na tvrdeniach uvedených v
podanom odvolaní a vyjadrení a nesúhlasí s konštatovaním kolízneho opatrovníka.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

16. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd") ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech,
resp. prospech bolo vydané rozhodnutia (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d), g)
CSP po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že
odvolatelia použili zákon prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti

rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie § 66 CMP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke
súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre
potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.

17. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá.
Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, ako aj matka detí, vyriešil už súd prvej
inštancievnapadnutomrozsudku,pričomrozhodnutiaprvoinštančnéhoaodvolaciehosúduniejemožné

posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

19.Odvolacísúdpreberásúdomprvejinštanciezistenýskutočnýstavveci.Odvolacísúdnenašieldôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne
správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

20. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i
argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané
skutkové okolnosti pre zmenu rozsahu výživného.

21. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie vychádzajúce z
nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery súdu o stanovení výšky nemajú základ
vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc na svoj zdravotný stav a mesačný príjem vo výške iba
nemocenského.

22. Zároveň ani navrhovateľka, ako aj plnoletá dcéra, ktorá sa pripojila k návrhu matky s rozhodnutím
súdu prvej inštancie ani so stanovenou výškou výživného, ani s rozhodnutím, čo sa týka zamietnutia
návrhu na spätné priznanie výšky výživného od 17.1.2017, resp. od roku 2014 nesúhlasila.23. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom
zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že učenie výživného zodpovedá odôvodneným
potrebám mal. X., nar. XX.X.XXXX, ako aj plnoletej dcéry T. I., nar. 2.3.2003. Súd správne určil výšku

výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča,
t. j. otca, prihliadnuc na osobnú starostlivosť otca, ako aj osobnú starostlivosť matky, pričom bolo
preukázané, že o starostlivosť mal. X.a, ako aj dospelej dcéry T. sa vyslovene stará matka detí.

24. Rozhodovanie o výžive maloletých detí je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v

zmysleustanovení§111až§122CMP.Okruhúčastníkovtohtokonaniatrebaposúdiťpodľaustanovenia
§ 7 ods. 2 CSP, podľa ktorého v konaní, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho
právach a povinnostiach sa má konať. Navrhovateľka v prvom rade (ďalej len „navrhovateľka") bola
účastníčkou predmetného konania aj pred dovŕšením 18-teho roku svojho veku. V priebehu konania
navrhovateľka nadobudla procesnú spôsobilosť, kedy pred súdom môže konať samostatne v tom
rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (§ 67

CSP). Od tohto obdobia teda navrhovateľka získala spôsobilosť konať samostatne napriek tomu, že
predmetom konania ostalo obdobie zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany povinného otca v čase,
keď bola ešte maloletá. Na základe jej súhlasu s pokračovaním v konaní sa stala účastníkom konania
na strane navrhovateľa. Ak bol návrh na určenie výživného podaný pred dosiahnutím plnoletosti dieťaťa,
pokračuje v konaní súd v starostlivosti o maloletých aj po jeho plnoletosti s tým rozdielom, že plnoleté

dieťa má už v ďalšom súdnom konaní samostatné procesné postavenie. Súd prvej inštancie správne
v konaní pokračoval s plnoletou navrhovateľkou vzhľadom na jej súhlas v konaní s podaným návrhom
na zvýšenie výživného.

25. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o

priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

26. Podľa § 154 CMP, na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

27. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti
v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom
predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa
alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým

spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy
vyššieho stupňa a pod.

28. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil existenciu dôvodov na zmenu
pôvodného rozsudku o výške výživného na mal. X. vo výške 100 eur a na vtedy mal. T. vo výške 160

eur v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s dôrazom na okolnosti v čase nového rozhodnutia.
Pritom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, a to jednoznačne na strane
mal. X. I., ako aj na strane plnoletej T. I., ale aj na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže
byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena jednak
zdravotného stavu, nástupu dieťaťa do školy vyššieho stupňa a náklady s tým spojené. Čo sa týka

majetkových pomerov otca, tieto s poukazom na dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie sa podstatne
zmenili od času, kedy bolo rozhodované o určení výživného zo strany otca na maloleté deti. S dôrazom
na tie skutočnosti, ktoré boli preukázané jednoznačne vykonaným dokazovaním súdu prvej inštancie.

29. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu dôvodov na zmenu pôvodného rozsudku, ako aj

určení výživného na mal. X. a na plnoletú T. v zmysle ustanovení § 78 ods. 1, § 121, § 154 CMP, a to z
hľadiska zmeny pomerov detí na strane detí, ako aj oboch rodičov. O výške výživného rozhodol správne
v súlade s ustanovením § 62 a § 75 Zákona o rodine.

30. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú závery, ktoré uviedol súd prvej

inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

31. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má
relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potrebysú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa
a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky
a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym

spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v
najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s
cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.

32. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd,

kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné
odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti
predstavujúsubjektívnekritériumurčovaniarozsahuvyživovacejpovinnostiarozumejúsanimivlastnosti
dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami,
nadaním,získanýmiskúsenosťami.Priposudzovaníschopnostíamožnostípovinnéhorodičasúdôležité
jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom

získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd
vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany
otca neboli tvrdené a predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo
výške určenej súdom. Je povinnosťou otca, aby objektívne súdu preukázal svoje príjmy a výdaje, svoje
majetkové pomery a okruh vyživovaných osôb.

33. Súd prvej inštancie zhodnotil v prvom rade potreby mal. X., ako aj plnoletej T., ako aj jej potreby v
čase, dokiaľ nenadobudla plnoletosť, ako aj základné potreby a potreby, ktoré súvisia s uspokojovaním
ich základných potrieb s potrebami vyššieho vzdelania. Matka predložila súdu špecifikáciu potrieb mal.
X., ako aj plnoletá dcéra predložila špecifikáciu svojich nákladov, ktoré súd prvej inštancie správne

posúdil v tom smere, že došlo k výraznému zvýšeniu potrieb oboch maloletých detí oproti pôvodnému
stavu, kedy bolo naposledy rozhodované o výživnom. Došlo k zmenám, ako už bolo konštatované a je
možné mať za osvedčené a preukázané zvýšené potreby detí sú v súvislosti s ich štúdiom, stravovaním,
nákladmi na zakúpenie školských pomôcok, potrieb, náklady, ktoré súvisia s bývaním, na ktoré deti majú
povinnosť sa podieľať, ako aj náklady s nákupom drogérie, kozmetiky s poukazom na zdravotný stav

maloletého, ako aj plnoletej dcéry. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil
potreby maloletých detí a pri stanovení bežného výživného zdôraznil aj objektivitu príjmov otca a jeho
majetkovej situácie.

34. Na strane maloletého X. nejde o nadpriemerné potreby, pričom príjmy rodičov sú schopné pokryť

náklady, ktoré maloleté dieťa potrebuje. Pri nákladoch detí je potrebné zahrnúť aj pomer nákladov, ktoré
súvisia s bývaním, s chodom domácnosti, s poplatkami za komunálny odpad, s daňovými povinnosťami,
na ktorých by sa maloleté dieťa takisto malo podieľať rovnako. Náklady na bývanie v rodinnom dome
uspokojuje matka mal. X. a plnoletej T., pričom výživné v sebe zahŕňa aj potreby na vzdelanie, potreby
na prípravu na budúce povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ako aj náklady zdravotnej

starostlivosti, pričom tieto sú považované za primerané, ak sa hodnotí aj fyzická, duševná vyspelosť
maloletého dieťaťa. Ak sú reálne možnosti oprávnených rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie
potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú
prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Z charakteru výživného ako dávky zročného do budúcnosti
vyplýva, že nemožno všetky výdavky preukázať, keďže budú vznikať až v budúcnosti.

35. Odvolací súd po vyhodnotení zisteného skutočného stavu a vyhodnocujúc námietky tak otca, matky,
ako aj plnoletej dcéry v podaných odvolaniach prijíma právny záver a má za to, že je v danom prípade
je dôvodné uplatnenie princípu potenciality príjmov otca. Otec ako bolo preukázané, bol súčasťou výhry
jeho brata v Lote vo výške 3 000 000 eur, pričom ako bolo preukázané, mohol disponovať účtom

svojho brata, konkrétne on sám. Zároveň bolo preukázané, že požičiava finančné prostriedky iným
ľuďom a vlastní 4-izbový byt v B. C. S., ako aj dve osobné motorové vozidlá a z príslušných účtov,
ktoré ma v D. S. alebo inej banke, mu plynú finančné zisky, a to podiely z takto vložených finančných
prostriedkov. Rozhodným aj pre odvolací súd bolo posúdenie jeho reálnych možností a schopností v
prípade,akbolzamestnanývdanejspoločnostibrata,resp.vpracovnomvzťahuapracovalbynapríjme,

ktorý by dosahoval, skôr ako z príjmu, ktorý by s ohľadom na svoje skutočné schopnosti a možnosti
dané jeho fyzickým stavom, pracovnými skúsenosťami a ponukou a dopytom na rozumne regionálnom
určenom trhu mohol dosahovať. V priebehu konania otec nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyvrátili
závery súdu o jeho možnej potencionalite pracovať. Rovnako z dôkazov, ktoré boli ním predložené vpriebehu dokazovania nie sú zrejme dôvody, prečo vystúpil zo spoločnosti svojho brata, toho času je
bez pracovného pomeru, čo nie je v súlade v kontexte toho čo vypovedal.
Keďže otec nepreukázal v priebehu konania žiadne dôkazy, ktoré by smerovali k záveru tomu, že nie je v

jeho schopnostiach dosahovať iný príjem, a teda sa nezbavil príjmov bez vážneho dôvodu v zmysle § 75
ods. 1 Zákona o rodine, možno tak v prejednávanej veci vychádzať z otázky možného potencionálneho
príjmu povinného rodiča, ktorý dosahoval v období pred desiatimi rokmi.

36. Zároveň sa odvolací súd vyjadruje k odvolacím námietkam matky, ktorá argumentovala tým, že otec

maloletých detí od roku 2016 neprispieva na rodinu, pričom využíva finančné prostriedky v prospech
iných osôb na dovolenky, na gamblerstvo, uvedené skutočnosti nepoprel ani samotný otec maloletých
detí a uvedené skutočnosti správne vyhodnotil súd prvej inštancie, keď stanovil výšku výživného v
prospech mal. X., ako aj plnoletej dcéry T. v takej výške, ako je uvedené v rozsudku súdu. Čo sa týka
hodnotenia dôvodov osobitného zreteľa a určením výživného od roku 2014 tak, ako to žiadala matka vo
svojom návrhu, odvolací súd sa splne stotožnil s dôvodmi, ktoré uviedol súd prvej inštancie a správne

určil tak vyživovaciu povinnosť, ako aj zaostalé výživné od 26.7.2018 tak, ako je to uvedené vo výroku
II. rozsudku súdu prvej inštancie. Čo sa týka návrhu matky je odvolací súd toho názoru, že s určením
vyživovacej povinnosti k mal. X.i sa v plnom rozsahu vysporiadal, výživné určil správne s poukazom už
na konštatovanie odvolacieho súdu vyššie s poukazom na potreby maloletého dieťaťa, ako aj na výšku
príjmov povinného otca, ako aj matky.

37. K odvolaniu dospelej dcéry odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi, na ktoré poukázal k odvolaniu
matky, pretože odvolacie námietky sú totožné u plnoletej dcére, ako aj pri odvolacích námietkach matky.
O majetkových pomeroch otca, ako aj o finančnej rezerve, ako aj o finančnej pomoci v súčasnej dobe
iným osobám, dovolenky, ako aj jeho konanie, ktoré súvisí s odchodom zo spoločnosti brata, tomuto sa

v plnom rozsahu súd prvej inštancie venoval, odôvodnil uvedené, a preto odvolacie námietky tak matky,
ako aj plnoletej dcéry odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné.

38. Takisto ako konštatoval o odvolacích námietkach matky a plnoletej dcéry, tak isto odvolací súd
argumentuje aj k odvolacím námietkam otca, ktoré ako už uviedol, neboli spôsobilé k tomu, aby zmenil,

resp. zrušil odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie.

39. Odvolací súd poukazuje na to, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej
platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné, teda faktické príjmy povinného, ktoré
dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,

ktoré povinný, teda potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti a dopyt na trhu práce. Tento princíp sa
uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce
aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k
strate možnosti platiť výživné. Na zníženie, resp. stratu príjmu povinného súd prihliada len vtedy a len

v takom prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez
zavineniapovinného.Obdobnénegatívnedopadynamožnosťplatiťvýživné,akémákonaniepovinného,
ktorým sa sám bez vážneho dôvodu vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania a zamenil ho za
zamestnanie menej výhodné, ktoré dosahuje nižší príjem, má úmyselné protiprávne konanie povinného
majúceho znaky trestnej činnosti, za ktoré môže byť trestne stíhaný (poukaz na rozsudok Najvyššieho

súdu SR z 20.2.2019, sp. zn. 3Cdo/236/2018).

40. Pokiaľ ide o otázku súčasného príjmu a majetkových pomerov povinného, kedy naozaj reálne
príjem otca predstavuje preukázané finančné prostriedky, je potrebné uviesť, že finančné prostriedky,
ktorými otec disponuje momentálne majú dosah aj na určené výživné, nakoľko bolo preukázané, že z

finančných prostriedkov, ktoré mal k dispozícii povinný otec za takú dobu, aká bola posudzovaná súdom
prvej inštancie, nemohlo dôjsť k zníženiu na takú výšku, aby nebol schopný platiť výživné na svojho
maloletého syna a plnoletú dcéru v určenej výške.

41. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné
aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil,a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s
ich vekom, rastom a štúdiom.

42. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP. Odvolací návrh odvolateľa na
zmenu vyživovacej povinnosti na sumu 100 eur v prospech mal. X. a v prospech plnoletej T. na 160 eur
považoval za rozporný s najlepším záujmom detí ohrozujúci riadne uspokojovanie ich odôvodnených
potrieb, nevyváženosť v plnení si rodičovských povinností k deťom zo strany povinného otca.

43.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdvzmysleustanovenia §52CMP,podľaktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací
súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému
z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.

44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).