Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. september 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/126/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115218042
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7115218042.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: 1/ FVE HUMENNÉ s.r.o.,
Dostojevského 4532/67, 058 01 Poprad, IČO: 45 918 643, zast. spoločnosťou Art or Ius, s.r.o., Panenská
668/24, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 038 315, proti žalovaným: v 1/ rade
Východoslovenská distribučná, a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zast. spoločnosťou
KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., Apollo Business Center II, blok A, Prievozská 4 821
09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 51 003 848, v 2/ rade Východoslovenská energetika a.s.,
Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 44 483 767 v konaní o zaplatenie 8.773,- EUR s príslušenstvom voči

žalovanému v 1/ rade a o zaplatenie 627,46 EUR s príslušenstvom voči žalovanému v 2/ rade, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 26.10.2021, č.k. 26Cb/128/2015-1523 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 26Cb/128/2015-1523 zo dňa 26.10.2021.

II. Žalovaný v 1/ rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi v plnom rozsahu.

III. Žalovanému v 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému v 1/ rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.
III. Žalovanému v 2/ rade p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalobcovi

v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.
IV. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným v 1/
a 2/ rade v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o nároku, uplatneným žalobou, doručenou súdu dňa 13.7.2015, ktorou žalobca žiadal,

aby súd:
a) Určil, že právo žalobcu na podporu podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b), c) zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore
obnoviteľných zdrojov energie, elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu EIC kód 24 ZVS0000669481Vv kalendárnom roku 2015 podľa ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014,
nezaniklo,
b) Zaviazal žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi 8.773,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05%

ročne zo sumy 8.773,- eur od 21.02.2015 do zaplatenia,
c) Zaviazal žalovaného v 2/ rade zaplatiť žalobcovi 3.765,13 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05%
ročne zo sumy 3.765,13 eur od 26.03.2015 do zaplatenia.

2.1. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd prvej inštancie uznesením č.k. 26Cb/128/2015-146

zo dňa 24.6.2016 konanie v časti o zaplatenie 3.137,67 eur proti žalovanému v 2/ rade zastavil.

2.2. Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26Cb/128/2015 zo dňa 14.07.2017 konanie v časti o
určenie,žeprávožalobcunapodporupodľaust.§4ods.1písm.b),c)zákonač.309/2009Z.z.opodpore
obnoviteľných zdrojov energie, elektriny vyrobenej v zariadení žalobcu EIC kód 24 ZVS0000669481V
v kalendárnom roku 2015 podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 309/2009 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2014

nezaniklo, zastavil a pripustil zmenu návrhu v tomto znení: Žalovaný v 1/ rade je povinný zaplatiť
žalobcovi 8.773,- eur s úrokom z omeškania 9,05% ročne od 21.02.2015 do zaplatenia, a to v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný v 2/ rade je povinný zaplatiť žalobcovi 627,46 eur s úrokom z
omeškania 9,05% ročne od 26.03.2015 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2.3. Dôvodil, že je výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ktorý vyrába elektrinu zo slnečnej
energie v zariadení s celkovým inštalovaným výkonom 998,2 kW na pozemku parc. č. 5367/17, 5367/22
v kat. území A. pod EIC kódom ZVS0000669481V.
Žalovaný v 1/ rade ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu
pripojené, je odberateľom elektrickej energie vyrobenej žalobcom. Žalovaný v 2/ rade je osobou

poverenou na odber elektriny žalovaným v 1/ rade.
Žalobca je podľa zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len zákon o
podpore) výrobcom energie s právom na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie v
rozsahu a za podmienok, ktoré sú uvedené v ust. § 3 citovaného zákona. Jeho práva sú vymedzené
v ust. § 4 ods. 1 a tieto sa zabezpečujú okrem iného právom na prednostné pripojenie do distribučnej

sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. a), právom na odber elektriny odberom elektriny prevádzkovateľom
regionálnej distribučnej sústavy podľa § 4 ods. 1 písm. b), právom na doplatok podľa § 4 ods. 1 písm.
c) a prevzatím zodpovednosti za odchýlku podľa ust. § 4 ods. 1 písm. d).
Žalobca uzavrel so žalovaným v 1/ rade dňa 24.05.2011 Zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy a dňa
02.05.2011 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov (ďalej

len zmluva o dodávke elektriny I.). Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej
len URSO) č. 0651/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013 bola pre žalobcu schválená na roky 2014 až 2026
pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 EUR/MWh vyrobenej zo slnečnej energie.
Záväzky žalovaného v 1/ rade zo zmluvy o dodávke elektriny I. boli v plnom rozsahu nahradené ďalšou
zmluvou, ktorú žalobca uzavrel so žalovaným v 1/ rade ako prevádzkovateľom distribučnej sústavy a so

žalovaným v 2/ rade ako odberateľom, a to Zmluvou zo dňa 09.12.2014 o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku (ďalej len zmluva o dodávke elektriny II.), na základe ktorej
bol odber elektrickej energie bez prerušenia zabezpečovaný odberateľom - žalovaným v 2/ rade ako
osobou poverenou žalovaným v 1/ rade. Žalobca sa zaviazal dodávať elektrinu žalovanému v 1/ rade
prostredníctvom žalovaného v 2/ rade ako odberateľovi a žalovaný v 2/ rade ako odberateľ sa zaviazal

odobrať vo vlastnom mene elektrinu podliehajúcu § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore za cenu za
dodávku elektriny podľa zmluvy a zaplatiť výrobcovi za odobranú elektrinu určenú cenu a zaviazal sa
prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu podľa § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore. Zmluva o
dodávke elektriny II. bola účinná od 01.01.2015, uzavretá na dobu určitú do zániku práva výrobcu na
podporu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o podpore.

Žalovanýv1/radelistomzodňal5.12.2014oznámilžalobcovi,ženesplnilpodmienkypodľa§4zákonao
podpore,pretojezozákonavylúčenýnímprevádzkovanýzdrojelektrinyvroku2015zosystémupodpory
a elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za elektrinu, na ktorú nie je možné uplatniť si
právo na podporu podľa ust. § 3 ods. l písm. b) a c) zákona o podpore. Zároveň mu oznámil, že vzniknutú
situáciu môže riešiť zastavením prevádzkovania výrobného zdroja v roku 2015, alebo predajom elektriny

dodanej do sústavy za dohodnutú trhovú cenu, tzn. mimo systému povinného výkpu vyrobenej elektriny
s tým, že žalovaný v 1/ rade navrhol, aby žalobca uzavrel dodatok k zmluve o dodávke a zároveň ho
upozornil, že dodávka vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu
bude považovaná za nevyžiadanú a neoprávnenú. Vyzval žalobcu, aby z jeho strany k takejto dodávkeroku 2015 nedochádzalo. Žalobca dôvodí, že žalovaný v 1/ rade aj napriek hrozbám uvedeným v liste zo
dňa 15.12.2014, odoberá elektrinu od žalobcu prostredníctvom žalovaného v 2/ rade, ale obaja žalovaní
odmietajú platiť doplatok za dodávku elektriny a za straty, čím porušujú povinnosti z uzavretej zmluvy.

Žalovaný v 1/ rade neuhradil faktúru č. 001/2015 zo dňa 05.02.2015 za dodávku elektriny za január
2015, splatnú dňa 20.2.2015, vystavenú na sumu 8.773,- eur a žalovaný v 2/ rade žalobcovi neuhradil
faktúru č. 005/2015 zo dňa l0.03.2015, splatnú 25.3.2015, vystavenú za dodávku elektriny na straty za
február 2015 na sumu 3.765,13 eur.

3. Žalovaní navrhli žalobu zamietnuť, pretože žalobca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c) zákona o podpore.

4. Ako nespornú súd prvej inštancie vyhodnotil skutočnosť, že bolo vydané potvrdenie URSO o splnení
oznamovacej povinnosti zo dňa 6.4.2011, rozhodnutie URSO č. 0651/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013 o
schválení pevnej ceny elektriny na rok 2014 až 2026, existenciu Zmluvy o pripojení žiadateľa o pripojenie

do distribučnej sústavy č. 100705463ZOP, existenciu Zmluvy o dodávke elektriny a doplatku za
elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí
zodpovednosti za odchýlku č. OZE-193-2011 a zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za
odchýlku a doplatku č. PDS: OZE-193-2011-15, č. VSE: OZE-193-2011-15-VSE zo dňa 9.12.2014 a
skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade doručil žalobcovi oznámenie o nemožnosti uplatnenia si podpory pre

kalendárny rok 2015, nespornou bola aj existencia faktúry č. 001/2015 vystavenej na sumu 873,- eur a
faktúry č. 005/2015 vystavenej na sumu 3.765,13 eur. Nespornou bola aj skutočnosť, že žalobca dodával
elektrinu do distribučnej siete žalovaného v 1/ rade a skutočnosť, že žalobca si voči URSO splnil svoju
oznamovaciu povinnosť.

5. Spornou sa v konaní javila skutočnosť, či si žalobca riadne a včas splnil svoju oznamovaciu povinnosť
v roku 2014 v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zákona o OZE a teda, či je jeho nárok uplatnený v tomto
konaní dôvodný.

5.1. Spoločnosť Východoslovenská distribučná a.s. (žalovaný v 1/ rade - prevádzkovateľ regionálnej

distribučnej sústavy) tvrdila, že neeviduje voči žalobcovi k 15.8. príslušného roka 2014 včasné splnenie
si jeho povinnosti ako výrobcu v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) zák. o podpore.
Žalobca tvrdil, že všetky podmienky podpory na rok 2015 splnil, čoho dôkazom je e-mailová správa
doručená žalovanému v 1/ rade dňa 30.1.2014 obsahujúca okrem iného aj rozhodnutie URSO č.
0651/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013; 2/ odpoveď žalovaného v 1/rade na uvedenú e-mailovú adresu,

v ktorej sa uvádza, že fakturácia bude možná (čím potvrdil, že rozhodnutie URSO chápal ako prijaté v
kontexte a za účelom uplatnenia si podpory) a 3/ žalobcom vyplnený formulár zo dňa 29.5.2014 podaný
na poštovú prepravu 3.6.2014.

6. Vo vzťahu k spornej otázke súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

- svedkyňa B. C. (zamestnankyňa žalovaného v 2. rade) v konaní vedenom na Okresnom súde Košice
I, pod sp. zn. 33Cb/70/2015 (na pojednávaní dňa 7.9.2016 ) uviedla, že v rozhodnom období pracovala
na úseku evidencie pošty. Celá pošta prichádzala do podateľne Východoslovenskej energetiky Holding
(pod ktorú patrili aj žalovaní v 1. a 2. rade), kde pracuje päť ľudí. Postup bol taký, že otvorili 500-600

listov denne. Každá zásielka sa otvorila, opečiatkovala a išla do evidencie došlej knihy. Každý list sa
zaevidoval a dostal číslo. Do kolónky „obsah správy“ sa stručne uviedlo, čo bolo doručené. Faktúry
sa podrobne nerozlišujú, ak príde dodací list alebo niečo iné, je to súčasť faktúry (eviduje sa to iba
ako faktúra). Zásielka sa opečiatkuje pečiatkou príslušnej spoločnosti, ktorej je určená. Zmeny nastali
koncom roka 2014 (pred Vianocami), kedy sa začala pečiatkovať každá jedna strana došlej pošty aj

prílohy. V roku 2015 sa prešlo na evidenciu „cez scenovanie“. Na došlé zmluvy sa pečiatky nedávali.
Svedkyňa pripustila, že k chybám mohlo dôjsť pri použití pečiatky;
- svedkyňa B. B. D. (manželka konateľa a spoločníka žalobcu), ktorá na základe mandátnej zmluvy
obstaráva pre žalobcu administratívne práce uviedla, že oznámenie vypísala aj keď presný dátum si
nepamätala,alebolotovčasekeďimÚRSOposlaloupozornenie,mohlotobyťvmáji2014.Potvrdila,že

sama hlásenie pripravila a dala do obálky, nevedela uviesť, či bolo konateľom podpísané alebo nie. Do
obálkydalafaktúru,prílohukfaktúre,oznámenieaodnieslajunapoštu.Uviedla,žeužalobcusanevedie
kniha odoslanej ani prijatej pošty, prijaté a odoslané zásielky sa ukladajú do šanónu (z odosielaných
písomnosti sa ukladajú kópie). Hlásenie (oznámenie) bolo doručované doporučene. Doručenky začalipoužívať až potom, keď nastal problém s doručením predmetného oznámenia. Nevedela presne uviesť
na otázku žalovaného v 1/ rade, kedy si žalobca splnil oznamovaciu povinnosť za rok 2017. Na otázku
žalovaného v 1/ rade, z koľkých listov pozostávala dotknutá zásielka z roku 2014 uviedla, že asi z troch.

Nevedela uviesť, či boli spojené kancelárskou spojkou, nepamätala si akú obálku použila pri doručovaní
dotknutej zásielky (používali sa obálky rôznej veľkosti). Nepamätala si ako vyznačila odosielateľa na
predmetnej zásielke;
- porovnaním výpovedí B. B. D. s výpoveďou predloženou na pojednávaní vedenom na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 26Cb/79/2019 dňa 21.2.2020 súd prvej inštancie zistil, že medzi výpoveďami

svedkyne v konaniach vo vzťahu k príprave a obsahu zásielky nebol rozdiel. Svedkyňa nevedela presne
uviesť,čoboloobsahomzásielky,tvrdilavšak,žeurčitevnejbolafaktúraaspornéhlásenie(oznámenie);
- pod číslom 34024 je v poštovej knihe žalovaného v 1. rade evidovaná zásielka s podacím číslom
RP909909963SK od odosielateľa FVE HUMENNÉ s.r.o ako faktúra 005/14, ktorá bola predložená na
scenovanie;
- zásielky, ktoré obsahovali len faktúru a prílohu faktúry mali hmotnosť 0,014 kg, dotknutá zásielka

s podacím číslom RP909909963SK mala hmotnosť 0,050 kg (zistené z predložených podacích lístkov);
- zásielky podávané na priehradke označenej č. 031 mali rôznu hmotnosť (podací lístok z 3.8.2021
s hmotnosťou 0,010 kg, zo dňa 5.9.2011 s hmotnosťou 0,015 kg, 4.5.2012 s hmotnosťou 0,015 kg,
5.11.2012 s hmotnosťou 0,015 kg, 7.1.2014 s hmotnosťou 0,70 kg);
- podľa zhodného tvrdenia právnych zástupcov strán sporu uvedenom na pojednávaní dňa 21.1.2020,

ktorí odvážili zásielku, ktorá bola podľa tvrdenia žalovaného v 1/ rade mu doručená (t.z. obálka, faktúra
a príloha) bola jej hmotnosť 0,017 kg. Na zásielke (faktúra s prílohou a Oznámením o uplatnení nároku
na podporu), podanej na pošte dňa 3.6.2014 B. B. D., bola podľa podacieho lístka uvedená hmotnosť
0,05 kg;
- zo záznamu o úkone na Pošte 8 Poprad zo dňa 10.1.2020 a z príslušných podacích lístkov súd zistil,

že pri okienku č. 2 (na podacom lístku priehradka označená č. 031) podané zásielky neboli vážené.
Pracovníčka pošty na otázku právneho zástupcu žalovaného v 1/ rade prečo to je tak uviedla, že ak
vidí listiny, ktorých hmotnosť pravdepodobne neprekročí hmotnosť do 0,050 kg, tieto neváži a uvedie
hmotnosť listiny 0,050 kg;
- notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade B. E. F. č. G. zo dňa 12.2.2020 osvedčuje právne

významné skutočnosti – podanie poštových zásielok na prepravu na Pošte 8 Poprad dňa 10.2.2020.
Notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade v Bratislave, notárom H. I. J., č. N/61/2020 zo dňa
24.2.2020 osvedčuje právne významnú skutočnosť – otváranie obálok (zásielok) podaných na prepravu
na Pošte 8 Poprad dňa 10.2.2020;
- Slovenská pošta a.s. (Centrum reklamácií) dňa 18.1.2021 odpovedala na otázky uložené súdom:

Na otázku č. 1/ či aj v mesiaci jún 2014 (3.6.2014) fungovali pracoviská (okienka) tak, ako je to uvedené
v predmetnej notárskej zápisnici odpovedá: „...v júni 2014 boli aktívne 3 priehradky, a to pracovisko
vedúcej pošty, 2 priehradky univerzálnych služieb...“
Na otázku č. 2/, či v mesiaci jún 2014, boli všetky pracoviská vybavené váhami na obálky (listinné
zásielky) odpovedá: „...v danom období bolo pracovisko vedúcej pošty bez váhy, jedna univerzálna

priehradka mala listovú váhu a druhá univerzálna priehradka mala listovú aj balíkovú váhu...“
Na otázku č. 3/, či v mesiaci jún 2014 všetky pracoviská prijímali listinné zásielky odpovedá: „....zásielky
prijímali 2 univerzálne priehradky...“.
Na otázku č. 4/, či ak bolo v činnosti aj pracovisko vybavené len váhou na balíky, či v mesiaci jún 2014 aj
toto pracovisko prijímalo listinné zásielky odpovedá: „...pracovisko, ktoré bolo vybavené váhou na balíky,

bolo vybavené aj váhou na listy a prijímalo aj zásielky na podaj...“. Na otázku č. 5/, či ak bolo v činnosti aj
pracovisko vybavené len váhou na balíky v mesiaci jún 2014, a toto pracovisko prijímalo listinné zásielky,
ako sa určovala váha tam podaných listinných zásielok, odpovedá: „...pravdepodobne v danom čase
mala balíková priehradka váhu na balíky aj na listy, prevažovanie podaných listov prebiehalo na listovej
váhe...“.

Na otázku č. 6/, či ak bolo v činnosti aj pracovisko vybavené len váhou na balíky v mesiaci jún 2014,
a toto pracovisko prijímalo listinné zásielky, aké bolo číslo tohto pracoviska, odpovedá: „...priehradka
s balíkovou váhou na uvedenej pošte je vedená ako univerzálna priehradka a číslo pracoviska je
označené 031PR-DUR a predpokladáme, že tak bolo aj v roku 2014...“
Na otázku č. 7/, kde je uvedené na podacom lístku číslo pracoviska pošty uvádza: „... po potvrdení

podania zapísanej zásielky v systéme Slovenskej pošty a.s. je číslo pracoviska vytlačené na zadnej
strane podacieho lístka vpravo, pod názvom pošty, ktorá zásielku prijala...“
- na preukázanie doručovaniu tlačív – Oznámení o predpokladanej ročnej charakteristike dodávky
vyrobenej elektriny žalovaný v 1/ rade predložil súdu oznámenie za rok 2012 zo dňa 10.8.2011s pečiatkou žalovaného v 1/ rade o jeho prevzatí dňa 12.8.2011 (vrátane obálky, podľa ktorej bola
zásielka podaná na pošte dňa 11.8.2011), oznámenie za rok 2013 zo dňa 14.8.2012 s pečiatkou
žalovaného v 1/ rade o jeho prevzatí dňa 16.8.2012 (vrátane záznamu z poštovej knihy, podľa ktorého

bola doručená predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v 2013), oznámenie za
rok 2014 zo dňa 18.7.2013 s pečiatkou žalovaného v 1/rade o jeho prevzatí dňa 29.7.2013 (vrátane
obálky, podľa ktorej bola zásielka podaná na pošte dňa 24.7.2013 a záznamu z poštovej knihy, podľa
ktorého bola doručená predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v 2014),
oznámenie za rok 2015 bez uvedenia dátumu (vrátane obálky, podľa ktorej bola zásielka podaná

na pošte dňa 3.12.2014, na ktorej sa nachádza pečiatka žalovaného v 1/ rade s dátumom prijatia
5.12.2014);
- žalovaný v 1/ rade oznámil ÚRSO plánované údaje o zariadeniach výrobcov elektriny z obnoviteľných
zdrojov energie a kombinovanou výrobou na rok 2015 listom adresovaným ÚRSO z 28.11.2014 (VEC:
TPS 2015 – Žiadosť o predloženie údajov – odpoveď);
- žalovaný v 1/rade listom adresovaným predsedovi ÚRSO z 11.12.2014 (predložil zoznam zariadení na

výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnou kombinovanou výrobou s právom na
podporu, ktoré si na rok 2015 nemôžu uplatňovať právo na podporu odberom elektriny za cenu elektriny
na straty a doplatkom);
- podľa zoznamu výrobcov predkladaného žalovaným v 1/ rade ÚRSO v rámci uplatnenia
predpokladaných nákladov pre rok 2015 je žalobca uvedený pod č. XX, pričom z predposledného stĺpca

zoznamu vyplýva, že si žalobca povinnosť voči žalovanému v 1/ rade nesplnil;
- z listu ÚRSO (Predloženie administratívneho spisu) zo dňa 23.1.2020 adresovaného súdu, súd
prvej inštancie zistil, že žalobca bol zahrnutý medzi výrobcami elektriny pripojených do distribučnej
sústavyžalovanéhov1/rade,nazákladektorýchprevádzkovateľregionálnejdistribučnejsústavyvyčíslil
plánované náklady na prevádzkovanie systému na rok 2015. V návrhu ceny spravidla prevádzkovateľ

regionálnej distribučnej sústavy zahŕňa do plánovaných nákladov všetkých výrobcov elektriny, pričom v
tomto čase nezohľadňuje, či v daný rok výrobca má právo na podporu alebo nie. Skutočné zohľadnenie
nákladov na rok 2015 vrátane toho, či výrobca elektriny mal nárok na podporu bolo predmetom korekcie,
ktorá sa za rok 2015 vykonala v roku 2017 v samostatnom cenovom konaní (rok t +2). Úrad pristúpil
v roku 2017 v cenovom konaní podľa § 14 ods. 11 a 12 zák. č. 250/2012 Z.z. v spojení s § 12 vyhl. č.

18/2017 Z.z. ku korekcii skutočných nákladov na doplatok pre výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou. Jeden z podkladov pre korekciu je okrem iných
aj prevádzkovateľom regionálnej distribučnej siete poskytnutý zoznam výrobcov elektriny na rok 2015
zohľadňujúci skutočné vyplatenie doplatku výrobcom, ktorým pre daný rok vznikol nárok na vyplatenie
doplatku. Úrad zoznam výrobcov elektriny zverejňuje na webovom sídle. V zozname za rok 2015 bolo

pri žalobcovi uvedené, že množstvo elektriny na doplatok je 0 MWh a výška doplatku v roku 2015 bola
0 EUR. Ako prílohy boli k listu pripojené plánované údaje o výrobcoch elektriny pre rok 2015 a zoznam
výrobcov elektriny za rok 2015. V prílohe listu zo dňa 11.12.2014 žalovaný v 1/ rade predložil Úradu
zoznam zariadení na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnou kombinovanou
výrobou s právom na podporu, ktoré si na rok 2015 nemôžu uplatňovať právo na podporu odberom

elektriny za cenu elektriny na straty a doplatkom. Žalobca je uvedený v bode 52. na zozname s tým, že
v zozname v kolónkach o množstve vyrobenej elektriny v roku 2015 a výške doplatku nie sú u žalobcu
uvedené žiadne údaje;
- z listu ÚRSO adresovaného Okresnému súdu Košice I k sp.zn. 26Cb/79/2019 zo dňa 6.4.2020
(predloženie administratívnych spisov) bolo zistené, že sa týkal spoločnosti Lesna Development, s.r.o,

pri ktorej v zozname za rok 2015 bolo uvedené, že množstvo elektriny na doplatok je 1090 MWh a výška
doplatku v roku 2015 bola 379.994,- eur;
- z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/41/2019 zo dňa 26.11.2019 súd prvej inštancie
zistil, že sa týka rovnakej veci, v ktorej sa posudzujú rovnaké skutočnosti ako v prejednávanom spore,
pričom žalobcom je spoločnosť 2/ FVE Humenné. V konaní sa posudzovala výpoveď svedkyne p. D.

a splnenie oznamovacej povinnosti žalobcu ako výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov, pričom súd
prvej inštancie aj odvolací súd dospeli k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie všetkých povinností
potrebných na preukázanie nároku (nepreukázal, že oznámil spoločnosti Východoslovenská distribučná
a.s. predpokladané množstvo dodanej elektriny k 15.8. na nasledujúci kalendárny rok);
- žalovaný v 1/ rade v liste adresovanom ÚRSO zo dňa 11.6.2021 (žiadosť o sprístupnenie informácií)

a listom ÚRSO adresovaným právnemu zástupcovi žalovaného v 1/ rade zo dňa 17.6.2021 (vybavenie
žiadosti).Malsúdprvejinštanciezapreukázané,žeÚRSOžalovanémuv1/radeodpovedalo,žežalobca
si voči Východoslovenská distribučná a.s. nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm.
c) zákona o OZE, je vedený v zozname výrobcov, ktorí túto povinnosť nesplnili v dôsledku čoho sinemôže uplatniť právo na podporu a spoločnosti Východoslovenská distribučná a.s. nebola v rámci
cenového konania vyplatená aj náhrada nákladov na doplatok na rok 2015;
- spoločnosť 1/ FVE Humenné, s.r.o. si nesplnila svoju povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona

o OZE voči spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s. a je vedená v zozname výrobcov, ktorí túto
povinnosť nesplnili, preto si nemôže uplatniť právo na podporu na elektrinu vyrobenú v jeho zariadení
a spoločnosti Východoslovenská distribučná a.s. nebola v rámci cenového konania týkajúceho sa
refundácie skutočných nákladov na doplatok vyplatená aj náhrada nákladov na doplatok na rok 2015
(zistené z listu žalovaného v 1/ rade adresovaného ÚRSO zo dňa 11.6.2021 a listu ÚRSO adresovaného

právnemu zástupcovi žalovaného v 1/rade zo dňa 17.6.2021.

7. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b, c, d/, § 4 ods. 2 a 3, § 18e
(účinným od 1.1.2014 zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysokoúčinnej
kombinovanej výroby a o zmene a doplnení niektorých zákonov, upravujúce práva a povinnosti výrobcu
elektriny, podľa § 269 ods. 1 a 2/ Obchodného zákonníka (upravujúce zmluvné typy a obsah zmlúv).

8. Súd prvej inštancie vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že žalobca
nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE vo vzťahu
k žalovanému v 1/ rade.

8.1. Konštatoval, že povinnosť výrobcu elektriny oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej
len úrad) a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm.
b) a c) vrátane predpokladného množstva dodanej elektriny, vždy k 15.8. na nasledujúci kalendárni
rok; pri zariadeniach výrobcu elektriny uvedených do prevádzky po 15.8. povinnosť informovať
prevádzkovateľa regionálnej distribučnej sústavy o využití práva podľa ods. 1 najneskôr 30 dní pred

uvedením zariadenia výrobcu elektriny do prevádzky, bola a je rovnaká aj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 aj po 1.1.2014. Zákonom č. 382/2013
Z.z. došlo k zmene ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2014 takto: výrobca elektriny
s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom
zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok.

Novelou § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. účinnou od 1.1.2014 nedošlo k zmene podmienok podpory
výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie. Podmienky podpory ako také ostali aj po 1.1.2014
nezmenené. Došlo len k zmene následkov nesplnenia si povinností výrobcov uvedených v ust. § 4 ods.
2 Zákona o podpore a to tak, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa
ods. 2, si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b) a c) na

nasledujúci kalendárny rok. Poukázal aj na nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 50/2015-148 zo dňa
22.3.2017, ktorý uviedol, že sankcia podľa § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. v znení platnom a účinnom
od 1.1.2014 nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s ústavou.

8.2. Zdôraznil, že aj keď u žalobcu došlo k uvedeniu zariadenia do prevádzky pred 1.1.2014, prechodné

ust. § 18e sa týka ust. § 3, teda podmienok podpory výroby elektriny so zachovaním doterajšej úpravy,
avšak práva a povinnosti stanovené v § 4 sa týkajú každého subjektu bez ohľadu na to, kedy bolo
zariadenie uvedené do prevádzky.

8.3. K tvrdeniu žalobcu o uznaní záväzku žalovaného v 1/ rade s poukazom na jeho úkony po 15.8.2014

ako aj na uzavretie Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku (číslo
zmluvy PDS: K., číslo zmluvy VSE: OZE_193_2011_15_VSE) z 09.12.2014 (účinnej od 01.01.2015)
poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/137/2018 zo dňa 28.6.2019
kde odvolací súd konštatoval, že dokumenty uvádzané žalobcom nie sú uznaním záväzku žalovaného
v 1/ rade platiť doplatok za dodávku elektriny a za straty v roku 2015. Totiž z obsahu uvedených

dokumentov skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade uznáva, t.j. deklaruje že má voči žalobcovi záväzok v
roku 2015 platiť doplatok nevyplýva. Právo žalobcu na podporu nezaniklo (čo deklarujú vyššie uvedené
dokumenty); ale vzhľadom na nesplnenie povinností ustanovených v § 4 si ho žalobca nemôže uplatniť
v kalendárnom roku 2015. Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku,
k uzavretiu ktorej došlo po 15.8.2014 (kedy žalovaný musel vedieť o prípadnom nesplnení povinnosti

žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE pre rok 2015) nie je sama o sebe dôkazom
skutočnosti, že k splneniu povinnosti došlo. V zmysle vyššie uvedeného je argumentácia žalovaného
v 1/ rade v súvislosti s právnym vzťahom súkromnoprávneho charakteru strán sporu, dispozitívnej
povahy ust. § 4 ods. 2 písm. c) a § 4 ods. 3 zákona o podpore OZE, interpretácie Zmluvy o dodávke adoplatku podpísanej žalovaným v 1/ rade 21.11.2014 podľa pravidiel obsiahnutých v § 266 Obchodného
zákonníka právne bezvýznamná.

8.4. Ďalej konštatoval, že žalobca nepreukázal riadne a včasné doručenie tlačiva označeného ako
Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 zo dňa 29.5.2014. Podľa
tvrdenia žalobcu totiž predmetné tlačivo malo byť obsahom zásielky, ktorú podal na pošte dňa 3.6.2014.
Jediným relevantným dôkazom na preukázanie skutočnosti, že zásielka podaná na pošte 3.6.2014
s podacím číslom RP909909963SK obsahovala aj predmetné oznámenie je výpoveď svedkyne B. B.

D.. Vzhľadom na to, že menovaná je manželkou konateľa a spoločníka žalobcu, súd mal pochybnosti
o vierohodnosti jej výpovede. Samotná váha zásielky, resp. rozdiel medzi hmotnosťami jednotlivých
zásielok doručovaných žalobcom žalovanému v 1/ rade nemôžu preukázať obsah týchto zásielok.
Uvedené znamená, že ani vyššia hmotnosť zásielky podanej na poštu 3.6.2014 nepreukazuje, že
obsahom zásielky bolo aj oznámenie zo dňa 29.5.2014. Navyše nebolo jednoznačne preukázané, prečo
je rozdiel v hmotnosti medzi zásielkou, ktorá obsahovala iba faktúru a jej prílohu (0,014 kg) a zásielkou,

ktorá údajne obsahovala faktúru, jej prílohu a predmetné oznámenie (0,050 kg) až taký veľký (to,
či predmetná zásielka obsahovala ešte inú písomnosť, alebo bola v nej nejaká kancelárska spojka,
alebo došlo k chybe pri vážení zásielky, nebolo preukázané). Svedkyňa B. D. nevedela uviesť, čo
okrem faktúry, jej prílohy a údajného oznámenia malo byť obsahom dotknutej zásielky. Skutočnosť, že
zamestnankyňa podateľne žalovaného v 1/ rade B. C. pripustila, že mohlo v určitých prípadoch dôjsť k

chybe v použití pečiatky pri označovaní došlej pošty nepreukazuje, že tomu tak bolo aj v prejednávanom
spore a ani to, že súčasťou zásielky bolo alebo nebolo predmetné oznámenie. Z predloženej knihy
doručenej pošty vyplynulo, že v nej nie je zaevidované podanie žalobcu označené ako Predpokladaná
ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 zo dňa 29.05.2014.

8.5. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú „zaužívanú obchodnú prax“ vo vzťahu k akceptovaniu splnenia
povinnosti v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE určitým spôsobom v predchádzajúcich rokoch,
súd prvej inštancie zdôraznil, že povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE bola síce
súčasťou právneho poriadku už od roku 2010, avšak zákonodarca až s účinnosťou od. 1.1.2014 zakotvil
do právneho poriadku v rámci ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o OZE sankciu, ktorá nastáva v prípade, ak

zo strany výrobcov nedôjde k včasnému a riadnemu splneniu oboch zákonom stanovených povinností.
Pred 1.1.2014 teda prevádzkovatelia distribučných sústav a rovnako ani samotný žalovaný v 1/ rade,
nemali napriek riadnemu a včasnému nesplneniu ktorejkoľvek povinnosti uloženej § 4 ods. 2 písm. c)
Zákona o OZE zo strany ktoréhokoľvek výrobcu, možnosť pristúpiť k uplatneniu akejkoľvek sankcie a
neposkytnúť výrobcovi podporu na vyrobenú elektrinu v ďalšom kalendárnom roku. Preto poukazovanie

na akúkoľvek zaužívanú obchodnú spoluprácu medzi stranami sporu, zodpovedajúcu obdobiu pred
1.1.2014 je bezpredmetným.
Súd prvej inštancie zároveň skonštatoval, že na zaužívanú obchodnú prax je možné poukazovať vo
vzťahu k spôsobu doručovania zásielok zo strany výrobcov voči žalovanému v 1/ rade, nakoľko na
túto skutočnosť nemala legislatívna zmena v podobe zakotvenia sankcie v zmysle § 4 ods. 3 Zákona

o OZE žiaden vplyv. Zdôraznil, že medzi stranami sporu nikdy nebolo bežné zasielanie oznámenia o
uplatnení podpory a o predpokladanej charakteristike dodávky elektriny v nasledujúcom kalendárnom
roku v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE ako súčasť akejkoľvek inej zásielky, ktorá skutočnosť
vyplýva zo zásielok za predchádzajúce kalendárne roky 2011, 2012 a 2013, z ktorých vyplýva, že svoju
povinnosť si v tomto smere žalobca splnil vždy osobitnou zásielkou.

8.6. Ako nerelevantné vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej označil aj odkaz na stanovisko ÚRSO
zverejnené na jeho webovej stránke zo dňa 28.7.2014, poukazujúc na Nález Ústavného súdu SR sp.zn.
PL. ÚS 50/2015, uznesenie č.k. IV. ÚS 491/2018-65, kde Ústavný súd SR posudzoval relevantnosť
odkazu na stanovisko ÚRSO zverejnené na jeho webovej stránke pri posudzovaní charakteru lehoty

obsiahnutej v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o OZE, kde jednoznačne konštatoval, že ÚRSO nie
je ako orgán štátnej správy s pôsobnosťou na úseku regulácie sieťových odvetví kompetentný podávať
výklad všeobecne záväzných právnych noriem.

8.7. Za splnenie oznamovacej povinnosti nepovažoval ani odpoveď žalovaného v 1/ rade žalobcovi na

e-mail zo dňa 30.1.2014, keďže žalovaný v 1/ rade v ňom výslovne neuviedol, že považuje oznamovaciu
povinnosť za splnenú, pričom pripustenie možnosti fakturácie sa vzťahuje len na splnenie povinnosti
v zmysle predloženého rozhodnutia ÚRSO zo dňa 16.10.2023, ktorá ale nie je relevantným dokladom.
V tejto súvislosti zdôraznil, že oznamovaciu povinnosť je potrebné splniť každoročne a aj keď zákonneustanovuje formu oznámenia, s prihliadnutím na požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle,
musíbyťzjednostrannéhoprávnehoúkonu,ktorýmsatátopovinnosťplní,zrejmé,ktohorobí,vočikomu,
čo sa ním sleduje, resp. aké práva a povinnosti z neho majú vzniknúť, čo e-mailová správa doručená

žalovanému v 1/ rade nespĺňa.

9. O trovách konania vo vzťahu žalobca - žalovaný v 1/ rade rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
nárok na ich náhradu priznal v konaní úspešnému žalovanému v 1/ rade.
Vo vzťahu žalobca – žalovaný v 2/ rade rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu

priznal v konaní úspešnému žalovanému v 2/ rade.

10. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k.
26Cb/128/2015-542 zo dňa 23.1.2018 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcu bol
Krajským súdom v Košiciach ako súdom odvolacím rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa
28.6.2019 sp.zn. 2Cob/137/2018 zrušený a vec mu vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie pre

naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 os. 1 písm. b) CSP.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP.

11.1. Dôvodí, že žalobca v priebehu konania konzistentne tvrdil, že žalovanému v 1/ rade riadne a včas

oznámil uplatnenie podpory na rok 2015 (dokonca 2x). Prvýkrát bolo predmetné oznámenie o uplatnení
podpory pre rok 2015 vykonané prostredníctvom vzájomnej e-mailovej komunikácie zo dňa 30.1.2014
medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade (teda v období medzi 1.1.2014 a 15.8.2014). V rámci tejto
e-mailovej komunikácie žalobca zaslal žalovanému v 1/rade spolu s textom svojho sprievodného e-
mailu rozhodnutie ÚRSO č. 0651/2014/E-OZ zo dňa 16.10.2013, ktorým bola žalobcovi schválená cena

elektriny pre stanovenie doplatku na roky 2014 až 2026 – teda aj pre rok 2015. Žalobca predtým (t.j.
pred 30.1.2014) spomenuté cenové rozhodnutie žalovanému v 1/ rade nezasielal, toto bolo prvýkrát
predložené žalovanému v 1/rade dňa 30.1.2014. Z uvedeného rozhodnutia vyplývalo predpokladané
množstvo dodávanej elektriny v každom roku uvedeného obdobia (teda aj v roku 2015). Spomenuté
rozhodnutie bolo zaslané žalovanému v 1/ rade jednoznačne v kontexte uplatňovania podpory žalobcu

podľa Zákona o podpore, čo plynie aj z textu sprievodného e-mailu žalobcu, prílohou ktorého bolo
spomenuté cenové rozhodnutie. Žalovaný v 1/ rade príjem uvedeného cenového rozhodnutia potvrdil
svojou e-mailovou odpoveďou z rovnakého dňa, kde uviedol, že fakturácia dodávky elektriny podľa
uvedeného rozhodnutia bude možná. Žalovaný v 1/ rade zároveň svoju odpoveď („ďakujem už nemusíte
posielať poštou, fakturácia bude možná za všetky 3 spoločnosti...“) nelimitoval tak, že by sa táto nemala

vzťahovať na nasledujúci kalendárny rok, t.j. na rok 2015, teda jasne potvrdil, že uvedené cenové
rozhodnutieajsjehosprievodnýme-mailom,prijalvobdobímedzi1.1.2014a15.8.2014právevkontexte
uplatňovania podpory, ktorej realizáciu zároveň aj podporil.

11.2. Druhýkrát bolo oznámenie vykonané po tom, ako žalobca odbdržal od ÚRSO (vo forme e-mailu

zo dňa 27.5.2014 a jeho prílohy) upozornenie na potrebu splnenia tejto povinnosti, a to prostredníctvom
riadne vyplneného formulára - Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku
2015 zo dňa 29.5.2014, ktorý obsahoval aj text deklarujúci uplatnenie podpory v roku 2015 s uvedením
predpokladaného množstva dodanej elektriny, a ktorý bol zaslaný žalovanému v 1/ rade v doporučenej
poštovej zásielke č. RP909909963SK, spolu s faktúrou za mesiac máj 2014 a jej prílohou, kde táto

zásielka bola odoslaná dňa 3.6.2014 a doručená žalovanému v 1/ rade 5.6.2014. Uvedenú skutočnosť
potvrdzuje svedecká výpoveď B. B. D. - podací lístok, z ktorého vyplýva skutočnosť, že hmotnosť
zásielky bola vyššia ako obvyklá hmotnosť zásielok, ktoré obsahovali iba 2 listy papiera (faktúru a jej
prílohu v jednej obálke).
Zo záznamov podateľne činnej pre žalovaného v 1/ rade bolo preukázané, že dňa 5.6.2014 sa uskutočnil

príjem poštovej zásielky L., kde pri identifikácií odosielateľa je uvedené neúplné obchodné meno
žalobcu (iba FVE Humenné) a pri identifikácií obsahu zásielky iba „...Fa 005/2014...“ bez toho, aby
bol zaznamenaný aj príjem prílohy takejto faktúry (hoci sám žalovaný v 1/ rade v konaní pred súdom
prvej inštancie tvrdil, že obsahom predmetnej doručenej zásielky boli 2 samostatné navzájom žiadnym
spôsobom nespojené listy). Zo svedeckej výpovede B. C. zároveň vyplynulo, že v prípade zásielok

obsahujúcich faktúru a ešte ďalšie listiny sa pri evidencii ich prijatia obsah nerozlišoval a ich príjem sa
zaznamenával iba ako prijatie faktúry.12. V ďalšom zdôraznil, že pred súdom prvej inštancie argumentoval aj tým, že došlo zo strany
žalovanéhov1/radekuznaniujehozáväzkuzoZmluvyododávkeelektrinyadoplatku2011,prerok2015
voči žalobcovi s dôsledkami podľa § 192 CSP, a to prostredníctvom: a) sprievodného listu žalovaného zo

dňa 10.10.2014 spolu s priloženým návrhom Zmluvy o dodávke a doplatku 2015; b) uzavretou Zmluvou
o dodávke a doplatku 2015 so sprievodným listom žalovaného v 1/ rade zo dňa 10.12.2014 označeným
ako „Zaslanie zmluvy“.
Vyššie uvedené úkony vzhľadom na svoju časovú a kauzálnu nadväznosť na splnenie oznamovacej
povinnosti spôsobujú prinajmenšom prenos dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného v 1/ rade,

resp. aj žalovaného v 2/ rade (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/3/2001 a uznesenie
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 32/2012).
Napriek tomu súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku vychádzal výlučne z toho, že pre rozhodnutie
predmetného sporu je právne významná iba skutočnosť, či žalobca doručil/nedoručil žalovanému v 1/
rade formulár - Predpokladaná ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 zo dňa
29.5.2014. Tvrdí, že žiadne zákonné ustanovenie neurčovalo bližšie, akým spôsobom, resp. akou

formou malo byť oznámenie o uplatnení podpory pre rok 2015 vykonané. Preto žalobca neporušil žiadnu
zákonnú povinnosť, keď zaslal predmetný formulár žalovanému v 1/ rade v bežnej doporučenej poštovej
zásielke spolu s inými listinami. Za situácie, keď žalovaný v 1/ rade popieral, že by mu dňa 5.6.2014 v
doručenej poštovej zásielke bol doručený aj formulár, sa dôkazná situácia pre žalobcu komplikuje, preto
bol súd prvej inštancie povinný rešpektovať, že: (i) právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces

predstavuje o.i. právo na súd určitej kvality so zárukami jeho nestrannosti a aj právo na spravodlivé
súdne konanie, čo zahŕňa aj rovnaký prístup k obom sporovým stranám, k ich argumentácii a k nimi
predpokladaným dôkazom; (ii) to, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu (čl. 15 ods. 2 CSP);
(iii) to, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci (§ 187 ods.1 CSP);
(iv) to, že súd je povinný hodnotiť dôkazy síce podľa svojej úvahy, avšak vždy každý dôkaz jednotlivo

a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom musí starostlivo prihliadať na všetko ,čo vyšlo počas
konania najavo (§ 191 CSP).
Súd prvej inštancie tak zúžil posudzovanie splnenia oznamovacej povinnosti čisto formalisticky a striktne
iba na skúmanie preukázania samotného aktu fyzického doručenia formulára žalovanému v 1/ rade,
ktorý bol odoslaný na adresu žalovaného v 1/ rade v doporučenej poštovej zásielke spolu s inými

listinami, preto pripísal skutočnú relevanciu iba záznamu v evidencii podateľne žalovaného v 1/ rade,
pričom sa nevysporiadal dostatočne s dôkazmi o tom, že takáto evidencia vedená žalovaným v 1/ rade
nezabezpečovala správne a úplné záznamy o obsahu prijatých poštových zásielok a so svedeckou
výpoveďou p. B. B. D., ktorá jasne potvrdila, že do obálky vložila predmetné oznámenie o uplatnení
podpory pre rok 2015 spolu s faktúrou a jej prílohou a takúto zásielku podala na poštovú prepravu, kde

bola doručená žalovanému v 1/ rade dňa 5.6.2014.

13. V ďalšom namietal, že Zmluva o dodávke a doplatku 2015 bola uzavretá dňa 9.12.2014. Jej účinnosť
bola vždy (t.j. v jej návrhu a aj v jej konečnej podpísanej podobe) predpokladaná od 1.1.2015 a aj doba jej
trvania bola vždy predvídaná na dobu určitú - do zániku práva žalobcu na podporu dodávky elektriny za

cenu na straty. Právo žalobcu na podporu nikdy nezaniklo (čo medzi stranami nebolo sporné). Žalobca
v konaní pred súdom prvej inštancie zdôrazňoval, že Zmluva o dodávke a doplatku 2015 bola uzavretá
na návrh a podľa návrhu VSD a žalovaného v čase po 15.8.2014, kedy žalovaný a najmä VSD museli
bezpodmienečne vedieť, či si žalobca voči VSD splnil povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c). Žalobca
tiež poukazoval na okolnosti uzavretia samotnej zmluvy, najmä na obsah sprievodného listu VSD zo

dňa 10.10.2014 a aj sprievodného listu zo dňa 10.12.2014, ktorý obsahoval inštrukcie pre žalobcu k
fakturovaniu podpory za rok 2015 v nadväznosti na uzavretie zmluvy. Vzhľadom na súkromnoprávnu
povahu vzťahu založeného Zmluvou o dodávke a doplatku 2015, žalobca poukazoval na nevyhnutnosť
interpretovania návrhu uvedenej zmluvy a jej uzavretia v zmysle pravidiel podľa § 266 Obchodného
zákonníka, ako aj s ohľadom na súkromnú autonómiu subjektov súkromnoprávneho vzťahu, zásadu

pacta sunt servanda, ochranu dobromyseľnosti, preferenciu platnosti právneho úkonu a irelevantnosť
prípadného omylu na strane VSD a žalovaného. Zdôraznil, že prejav vôle žalovaného a VSD spočíval v
ich úmysle uzavrieť Zmluvu o dodávke a doplatku 2015 tak, aby táto nadobudla účinnosť od 1.1.2015 a
tým nevyhnutne aj v ich úmysle poskytovať žalobcovi podporu podľa nej s účinnosťou od 1.1.2015 pre
rok 2015 (príp. aj nasledujúce roky). Takýto úmysel bol žalobcovi známy práve z prejavenej vôle VSD a

žalovaného v návrhu zmluvy, zo sprievodného listu VSD, ako aj zo skutočnosti, že uvedené dokumenty
boli žalobcovi doručené takmer po 15 8.2014. Dôvodil, že dispozitívne ustanovenie § 4 ods. 3 Zákona o
podpore neustanovuje žiaden výslovný zákaz dohody, podľa ktorej by sa právo na podporu priznalo aj v
prípadoch nesplnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c). Účel právnej úpravy nespočívav tom, aby sa zakazovala širšia zmluvne dohodnutá podpora výroby elektriny alebo voľnejšie dohodnuté
podmienky takejto podpory.

14. V ďalšom poukazuje aj na § 18e ods. 1 Zákona o podpore tvrdiac, že splnenie alebo nesplnenie
povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, je irelevantné vo vzťahu k žalobcom
uplatneným nárokom.

15. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP vidí odvolateľ v nedostatočnom

a nedôslednom odôvodnení súdneho rozhodnutia.

16. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení o odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako
vecne správny. Uviedol, že napadnutý rozsudok je zrozumiteľný, jasný a riadne odôvodnený. Súd
prvej inštancie sa v jeho odôvodnení dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami významnými
pre rozhodnutie vo veci samej a svoje právne úvahy a posúdenia náležite zdôvodnil. Poukázal na

skutočnosť, že právo na spravodlivý súdny proces nie je možné vykladať tak extenzívnym výkladom, že
by bol súd povinný reagovať na každý argument ktorejkoľvek zo strán sporu.

17. Pokiaľ ide o základnú spornú otázku, ktorou bolo splnenie si zákonnej povinnosti žalobcu, ktoré
žalobcovi ako výrobcovi elektriny s právom na podporu ukladá povinnosť oznámiť ÚRSO a VSD ako

prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy, na uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b)
a c) Zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu na
nasledujúci kalendárny rok dôvodil, že žalobca v celom konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym
relevantným spôsobom nepreukázal splnenie svojej oznamovacej povinnosti, čo zaťažovalo práve
žalobcu.

18. Žalobcom predložené oznámenie o uplatnení podpory a predpokladanej charakteristiky dodávky
elektriny nebolo súčasťou zásielky s podacím číslom L. zo dňa 3.6.2014 a táto obsahovala výlučne
faktúru č. 005/2014 s jej povinnou prílohou, doručenej žalovanému v 1/ rade dňa 5.6.2014 ako aj
inej zásielky doručenej žalovanému v 1/ rade do uplynutia zákonom stanovenej lehoty, a toto bolo

žalovanému doručené až dňa 5.12.2014, aj to bez podpisu samotného žalobcu. V tejto súvislosti
poukázal aj na skutočnosť, že sám žalobca v ďalších svojich vyjadreniach pred súdom prvej inštancie
a v podanom odvolaní uviedol, že žalovaný v 1/rade prvýkrát namietal nesplnenie povinnosti žalobcu
až listom zo dňa 15.12.2014 doručenom žalobcovi dňa 17.12.2014. Hlásenie bolo zo strany žalobcu
odoslané na adresu žalovaného v 1/ rade dňa 3.12.2014. Je teda zrejmé, že hlásenie bolo zo strany

žalobcu odosielané predtým než žalovaný v 1/rade žalobcu upozornil na nesplnenie jeho povinnosti
v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore OZE.

19.Vovzťahuknámietkamtýkajúcimsavedeniapodateľnežalovanéhov1/radeahodnoteniusvedeckej
výpovede B. D. a nemožnosti náhradného plnenia oznamovacej povinnosti podľa § 4 ods. 2 písm. c)

Zákona o OZE a charakteru Zmluve o dodávke elektriny a doplatku zotrváva na tvrdeniach uvádzaných
v priebehu doterajšieho konania.

20. Reagujúc na vyjadrenie žalovaného v 1/ rade, žalobca opakuje argumentáciu uvedenú už v priebehu
konania.

21. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas,
oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a dospel k záveru, že žalobcom tvrdené odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b), t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e), t.j. že zistený skutkový stav neobstojí, pretože súprípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené. Ide o prípustné odvolacie dôvody preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

23. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o

tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa

strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že
dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť
súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré
z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS

132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ CSP ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane
poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane

bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne
nevýhodnejšej pozície ako protistranu.

25. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,

a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.

26. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania

formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.27. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.9.2023 o 10:30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 200/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

28. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý relevantný
argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími
súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery odvolaním
napadnutého rozhodnutia sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Napadnuté rozhodnutie

pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

29. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil úplné a zodpovedajúce
každú stranami sporu nastolenú otázku relevantnú pre rozhodnutie vo veci samej v odôvodnení

rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a na jeho doplnenie a k odvolacím námietkam
navyše udáva (§ 387 ods. 2 CSP):

30. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca si žalobou uplatňuje ako výrobca elektriny s právom na
podporu v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore nárok na podporu s odôvodnením, že si

splnil všetky povinnosti vyplývajúce zo zákona (resp. zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu). Súd
prvej inštancie žalobcom uplatnený nárok preskúmal osobitne z hľadiska splnenia, resp. nesplnenia
zákonných podmienok a osobitne zákonných povinností vyplývajúcich z právnej úpravy Zákona o
podpore.

31. Základnou spornou otázkou v predmetnom konaní je splnenie si zákonnej povinnosti žalobcu v
zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore vo vzťahu k výrobnému zariadeniu žalobcu, čo je
nevyhnutné pre posúdenie riadneho a včasného splnenia povinnosti žalobcom voči VSD, pretože podľa
§ 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore je žalobca ako výrobca elektriny s právom na podporu povinný
ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy oznámiť uplatnenie podpory podľa § 3 ods.

1 písm. b) Zákona o podpore, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15. augustu
nanasledujúcikalendárnyrok.Akbysižalobcanesplnilsvojupovinnosťpodľa§4ods.2písm.c)Zákona
o podpore malo by to za následok, že si nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu
elektriny uplatniť právo na doplatok za rok 2015.

32. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností
strán sporu - povinnosť tvrdiť a na dané tvrdenie predložiť dôkazy preukazujúce jeho pravdivosť
(dôkazné bremeno). Povinnosť strany sporu uviesť skutkové tvrdenia a označiť dôkazy preukazujúce
jeho pravdivosť sa vzťahuje na všetky skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Ide teda o tie právne skutočnosti, ktoré spôsobia vznik jej nároku alebo zánik

jej povinnosti (skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, žalovaného prostriedkami
procesnejobrany).Dôsledkomtoho,žetvrdenieniejepreukázané(resp.súdhonepovažujezapravdivé)
je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

32.1. Na uvedené odvolací súd poukazuje, pretože chce zdôrazniť, že je to žalobca, ktorý v konaní musel

poukázať (ak chcel byť úspešný), že vo vzťahu k žalovanému v 1. rade svoju povinnosť splnil.

33. Žalovaný v 1. rade namietal, že podateľňa činná pre VSD, a.s. eviduje príjem uvedenej zásielky,
avšak neeviduje, že by jej obsahom bol vyššie uvedený formulár. Odoslanie zásielky s oznámením
o uplatnení podpory mala preukazovať svedecká výpoveď B. B. D., na ktorú súd neprihliadol

argumentujúc, že nie je vierohodnou, vzhľadom na jej blízky vzťah ku konateľovi žalobcu. Preukázanie
zaslania oznámenia malo vyplývať aj z odlišnej hmotnosti zásielok, ktoré obsahovali iba faktúru a
jej prílohu (t.j. neobsahovali formulár). Žalobca zdôraznil aj skutočnosť, že zo svedeckej výpovede
pracovníčky podateľne
vyplynulo, že evidencia obsahu prijatých zásielok neprebieha podľa formalizovaných pravidiel, je

nepresná a nespoľahlivá.

33.1. Odvolací súd dospel k záveru (tak ako súd prvej inštancie), že žalobcom produkované dôkazy v
konaní neboli spôsobilé preukázať, že riadne a včas splnil povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ Zákonao podpore. Je pravdou, že blízky vzťah svedka k strane sporu (resp. k jej štatutárnemu zástupcovi)
sám o sebe (t.j. bez ďalšieho) nevylučuje hodnovernosť svedeckej výpovede; no hodnotiac dokazovanie
(všetky vykonané dôkazy) spôsobom uvedeným v § 191 CSP; teda prihliadnuc na skutočnosť, že v knihe

došlej pošty žalovaného v 1. rade oznámenie evidované nie je (to, že sa mohla stať pri evidovaní občas
nesprávnosť, neznamená, že sa tak stalo v prejednávanej veci); na skutočnosť, že rozdielna hmotnosť
zásielok nepreukazuje, že vyššiu hmotnosť spôsobilo oznámenie (existencia kancelárskej spinky atď.),
že za predchádzajúce roky žalobca oznámenie zasielal samostatne a z evidencie prijatej pošty bolo
preukázané, že obsah zásielky, o ktorej žalobca tvrdí, že ňou bola splnená povinnosť, neobsahoval

oznámenie o uplatnenej podpory žalobcom na rok 2015, nie je skutkové tvrdenie žalobcu preukázané
s vysokou pravdepodobnosťou.

34. Žalobcom uvádzané dôkazy ani v časovej a vecnej súvislosti neboli podľa odvolacieho súdu
spôsobilé preukázať a ani preniesť dôkazné bremeno o tvrdeniach žalobcu, že si riadne a včas splnil
zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore na žalovaného, tak ako k tomu napokon

dospel aj súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na list VSD, z ktorého prílohy vyplýva, že je v nej žalobca
uvedený ako výrobca, ktorý oznámil len ÚRSO uplatnenie podpory, vrátane predpokladaného množstva
dodanej elektriny, do 15. augusta na nasledujúci kalendárny rok; zoznamy VSD zo dňa 11.12.2014,
ÚRSO o výrobcoch, ktorí nesplnili povinnosť podľa § 4 Zákona o podpore; výrobcoch s doplatkom na rok
2014 a výrobcoch s doplatkom na rok 2015, kde je žalobca zaradený medzi výrobcov, ktorí povinnosť

v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) voči VSD v roku 2014 nesplnili.

35. Ďalej odvolací súd uvádza, že s aplikáciou § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa vysporiadal Ústavný
súd SR nálezom PL. ÚS 50/2015, v ktorom uviedol, že zavedenie nepravej retroaktivity prostredníctvom
nového znenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore je z ústavného hľadiska nielen akceptovateľné, ale

aj žiadúce, pričom mechanizmus tejto sankcie sa uplatní ex lege a nie sú potrebné nejaké ďalšie
rozhodnutia s tým, že sa jedná o súkromno-právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Ustanovenia o
podpore v zmysle § 4 ods. 2 Zákona o podpore sú tak relevantné pre všetky subjekty, ktoré majú nárok
na podporu, bez ohľadu na to, kedy boli uvedené do prevádzky.

36. Ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore sa výslovne viaže k podmienkam podpory výroby
elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a podpory výroby elektriny vysoko účinnou kombinovanou
výrobou pri zariadení výrobcu elektriny, ktoré podmienky podpory výroby elektriny a spôsob podpory sú
upravené v § 3 Zákona o podpore a preto nemôže byť ustanovenie § 18e ods. 1 aplikované aj na sankciu
vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení do 31. decembra 2018. Pre žalobcu platí

len to, že podľa doterajších predpisov zostávajú zachované len podmienky podpory výroby elektriny.
Nemožno podmienky podpory, ktoré sú upravené v § 3 zamieňať s ustanovením § 4, ktorý upravuje
práva a povinnosti výrobcu elektriny. Z ustanovenia článku I. § 1, ktorý špecifikuje predmet úpravy,
nepochybne vyplýva, že zákon ustanovuje jednak spôsob podpory a podmienky výroby /§ 1 písm. a)/ a
jednak práva a povinnosti výrobcov /§ 1 písm. b)/. V nadväznosti na predmet úpravy potom § 3 Zákona

o podpore bližšie konkretizuje spôsob podpory a podmienky podpory výroby elektriny a § 4 upravuje
práva a povinnosti výrobcu elektriny. Zákon o podpore dôsledne odlišuje medzi podmienkami podpory a
právami a povinnosťami výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov. Ustanovenie § 3 citovaného zákona
upravuje podmienky, ktoré je treba splniť, aby sa výrobca vôbec stal subjektom s právom na podporu.
Pokiaľ podmienky splní, musí následne splniť povinnosti v zmysle § 4 citovaného zákona a v prípade

porušenia niektorej z povinností uloženej subjektu s právom na podporu, je zákonom daná sankcia.
Ustanovenie § 18e citovaného zákona iba upravuje, že podmienky podpory výroby elektriny v prípade
zmeny podmienok, zostávajú pre žalobcu zachované. Teda ak sa zmenia podmienky podpory, teda
podmienky pre výrobcu, aby sa stal subjektom s právom na podporu a to po tom, ako sa žalobca takýmto
subjektom stal, prípadné nové podmienky sa netýkajú v zmysle § 18e žalobcu ale len nových subjektov.

Ustanovenie § 18e ods. 1 má teda väzbu k podmienkam podpory výroby elektriny, ktoré sú upravené
v § 3 a nemá väzbu k § 4, v ktorom sú vyjadrené práva a povinnosti výrobcu elektriny, podľa znenia
zákona do 31. decembra 2018. Vychádzajúc z uvedeného, ustanovenie § 18e ods. 1 Zákona o podpore
nemôže byť aplikované aj na sankciu vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore v znení do
31. decembra 2018 a teda, že žalobca nemusí plniť povinnosti (notifikačnú povinnosť) v zmysle § 4 pod

hrozbou sankcie. So zreteľom na uvedené súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil správne,
keď nepodriadil práva a povinnosti výrobcov podľa § 4 Zákona o podpore pod podmienky podpory podľa
§ 3 a neaplikoval na ne prechodné ustanovenie v § 18e ods. 1 Zákona o podpore. Je pravdou, že ústavný
súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 50/2015-148 výslovne neposudzoval výklad pojmu „podmienky podpory“,ale odvolací súd poukazuje na to, že ústavný súd v súvislosti s § 4 ods. 2 písm. a), b) a c) Zákona o
podpore hovoril iba o povinnostiach výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie, ustanovených
týmto ustanovením zákona (porovnaj napr. str. 32, 39, 47 nálezu) a nie o podmienkach podpory.

37. Pokiaľ žalobca namietal, že mu právo na podporu vzniklo uzatvorením zmluvného vzťahu s VSD,
tak z jej obsahu (a vzájomnej písomnej korešpondencie) nevyplýva, že by si ňou zmluvné strany inak
upravili práva a povinnosti oproti zákonnej úprave uvedenej v § 4 ods. 3, resp. vylúčili účinky tohto
zákonnéhoustanovenia.NaopakzuzatvorenejZmluvyododávkeadoplatku2015jednoznačnevyplýva,

že jej predmetom je výlučne podpora v rozsahu a za podmienok stanovených všeobecnými právnymi
predpismi. Z uvedeného dôvodu je akákoľvek polemika strán o dispozitívnosti, resp. kogentnosti a
možnosti sa odchýlenia od ustanovenia § 4 ods. 3 Zákona o podpore bez právneho významu. V konaní
nebolo preukázané, že úmyslom, resp. vôľou žalovaného a VSD bolo poskytnúť žalobcovi podporu nad
rámec zákonom stanoveného rozsahu. Nedôvodná v tomto smere je aj argumentácia žalobcu, že VSD a
žalovaný uzatvorením Zmluvy o dodávke a doplatku 2015 prejavili vôľu poskytnúť žalobcovi podporu na

rok 2015, inak by takúto zmluvu so žalobcom uzatvorili pri vedomosti o jeho nesplnení povinnosti podľa
§ 4 ods. 2 Zákona o podpore až na rok 2016, keďže uvedená zmluva sa uzatvárala na celé obdobie
podpory, bez ohľadu, či právo na podporu výrobcovi na daný rok (2015) zaniklo z dôvodu nesplnenia
zákonnej povinnosti. Odvolaciemu súdu je pritom známe z jeho rozhodovacej činnosti, že k uzatváraniu
takýchto zmlúv zo strany VSD dochádzalo v roku 2014 celoplošne, so všetkými výrobcami s právom na

podporu, bez rozdielu, či títo splnili povinnosť podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore na rok 2015, keďže sa
uvedenou zmluvou malo regulovať celé obdobie podpory a nie len jeho jeden rok. Napokon Zmluvou o
dodávke a doplatku 2015 boli upravené práva a povinnosti zmluvných strán nielen vo vzťahu k odberom
elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je zariadenie výrobcu elektriny
pripojené za cenu elektriny na straty (§ 3 ods. 1 písm. b/) ale aj prevzatím zodpovednosti za odchýlku

prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy (§ 3 ods. 1 písm. d/), teda bez jej uzatvorenia s
účinkami k 1.1.2015 by žalobca nemal nárok na takýto druh podpory.

38. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sprievodný list VSD spolu s návrhom zmluvy, ďalej uzavretie zmluvy
o dodávke a doplatku 2015 zo dňa 9.12.2014 a sprievodný list VSD zo dňa 10.12.2014 predstavujú

uznanie záväzku VSD a žalovaného zodpovedajúceho právu žalobcu na poskytnutie podpory, odvolací
súd uvádza, že je potrebné hodnotiť len to, čo je poznateľné z textu listiny. Nepochybne § 4 ods. 2
písm. c) Zákona o podpore stanovuje žalobcovi povinnosť oznámiť voči žalovanému dve skutočnosti, a
to oznámiť uplatnenie podpory a oznámiť predpokladané množstvo dodanej elektriny. I keď predmetná
zákonná úprava nestanovuje formu pre splnenie si týchto dvoch notifikačných povinností, musí byť

preukázané, že tieto boli splnené, pričom listiny, na ktoré žalobca poukázal nemožno akceptovať ako
dôkaz o tom, že žalobca si splnil povinnosti podľa § 4 ods. 2 Zákona o podpore v roku 2014, aby nestratil
právo na podporu pre nasledujúci rok, t. j. pre rok 2015.

39. Navyše podľa § 323 ods. 1 prvá veta OBZ, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá

sa, že v uznanom rozsahu trvá tento záväzok v čase uznania.

40. Uznanie záväzku je teda zabezpečovacím inštitútom, a to v tom zmysle, že zlepšuje procesné
postavenie veriteľa tým, že mu uľahčuje vymôcť splnenie pohľadávky (existencia záväzku sa v čase
uznania predpokladá, pri súdnom spore dôkazné bremeno o neexistencii uznaného záväzku zaťažuje

žalovaného). Uznanie záväzku (urobené dlžníkom) teda musí byť písomné, adresované veriteľovi a
záväzok musí byť určený jednoznačne (bez špeciálnych požiadaviek na jeho určitosť). Právny úkon
uznania môže byť súčasťou aj iných právnych úkonov dlžníka, avšak pre jeho platnosť sa vyžaduje
splnenie vyššie uvedených zákonných podmienok.

41. V zmysle vyššie uvedeného dokumenty uvádzané žalobcom nie sú uznaním záväzku žalovaného v
1/ rade platiť doplatok za dodávku elektriny a za straty v roku 2015. Z obsahu uvedených dokumentov
skutočnosť, že žalovaný v 1/ rade uznáva, t.j. deklaruje že má voči žalobcovi záväzok v roku 2015
platiť doplatok nevyplýva. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, právo žalobcu na podporu nezaniklo (čo
deklarujú vyššie uvedené dokumenty); ale vzhľadom na nesplnenie povinností ustanovených v § 4 si ho

žalobca nemôže uplatniť v kalendárnom roku 2015.

42. V tejto súvislosti odvolací súd udáva, že Zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za
odchýlku a doplatku, k uzavretiu ktorej došlo po 15.8.2014 (kedy žalovaný musel vedieť o prípadnomnesplnení povinnosti žalobcu podľa § 4 ods. 2 písm. c) ZOP pre rok 2015) nie je sama o sebe dôkazom
skutočnosti, že k splneniu povinnosti došlo. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca právo na podporu
má (čo deklaruje uvedená zmluva), avšak pre ten-ktorý kalendárny rok si ju môže uplatniť len ak splní

podmienky v § 4 ods. 2 písm. c). Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) stanovuje, že ide o opakovanú
činnosť oznamovania, z ktorej musí byť jednoznačná vôľa, ku komu smeruje (vôľa) a v akom rozsahu.
Nemožnosť uplatnenia podpory zaniká zo zákona, teda ex lege na nasledujúci kalendárny rok.

43. Pokiaľ žalobca poukazoval na potrebu použitia výkladových pravidiel podľa § 266 Obchodného

zákonníka, ním naznačeným spôsobom, odvolací súd udáva, že výkladom možno zisťovať iba obsah
právneho úkonu, nemožno ním však prejavy vôle dopĺňať.

44. Sumarizujúc vyššie uvedené závery odvolací súd uzatvára, že žalobca nepreukázal, že splnil svoju
povinnosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore. Pokiaľ postup podľa § 4 ods. 2 písm.
c) nebol dodržaný, nemožno konštatovať splnenie notifikačnej povinnosti. Výrobca má určité zákonné

povinnosti, ktoré musí akceptovať, pokiaľ si chce uplatniť podporu. Bez jednoznačného prejavu vôle
nemôže mať žalovaný a VSD vedomosť, či má výrobca záujem uplatniť si podporu, ani to, že žalobca má
zámer uplatniť si podporu doplatkom, výkupom na straty, resp. obidvomi druhmi tejto podpory, vrátane
predpokladaného množstva dodanej elektriny na nasledujúci kalendárny rok.

45. Odvolací súd teda dospel k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, preto ho podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil, a to vrátane výroku o trovách konania.

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému v 1. rade, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú

náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Pokiaľ ide o žalovaného v 2. rade, keďže mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, ich náhrada
mu nebola priznaná.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).