Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. august 2023

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/165/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1521202613
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1521202613.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajsky súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: A. W.T., E.. X. X. XXXX,
I. I., O. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova č.
25, proti žalovanému: Ľ. Ď., naX.. XX.XX.XXXX, I. I., I., Č..XX, zastúpenému JUDr. Petrom Kovesim,
advokátom so sídlom v Bratislave, Medená č. 12, o ochranu osobnosti, na odvolanie žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava 5 zo dňa 13. júna 2022 č. k. 10 C/28/21 - 81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie zamietol satisfakčnú žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady nemajetkovej
ujmy podľa § 13 ods. 2 OZ vo výške 5000 € pre urážajúce, skreslené a nepravdivé skutočnosti, ktoré
žalovaný uviedol o žalobkyni vo svojej písomnej výpovedi. Žalovanému priznal náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

2.Vodôvodneníuviedol,žepriposudzovaníobjektívnejspôsobilostitvrdenéhozásahudoosobnostných
práv žalobkyne v zmysle § 11 a nasl. OZ vychádzal z prostredia, z intenzity, povahy a spôsobu

napádaného zásahu, z jeho obsahu a formy a dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný v písomnej výpovedi
z pracovného pomeru, doručenej jeho nadriadeným, uviedol, že „žalobkyňa sa ku podriadeným správa
nezvyčajnýmspôsobom,šikanujeich,neustálenapomínaažcholerickýmprejavom,požívaneprimerané
kompetencie, ktoré jej udelil jej brat, jej správaním trpí polovica podriadených vrátnikov, lebo máloktorým
pridelí lepšiu službu a za celý rok nedostanú prémie“, neoprávnene nezasiahol do osobnostných práv
žalobkyne, nedošlo k zníženiu vážnosti a dôstojnosti žalobkyne ako i jej dobrej povesti v spoločnosti,
a to v značnej miere a nebol preukázaný vznik hrozby konkrétneho nebezpečenstva zníženia vážnosti

žalobkyne v očiach širšej verejnosti. Žalobkyňa naďalej pracuje na tom istom pracovisku, v rovnakej
pozícii. Tvrdeniami o žalobkyni žalovaný oznamoval dôvody ukončenia pracovného pomeru s poukazom
na vzťahy na pracovisku, teda motív žalovaného nevybočil z medzí legitimity.

3. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Z dôvodu nevykonania ňou navrhnutého
dôkazu, ktorý mal preukazovať medzi stranami spornú skutkovú okolnosť, pre meritórne posúdenie
nároku rozhodujúcu (výsluch svedkyne Š., prítomnej pri incidente strán sporu) ako aj pre absenciu

odôvodnenia, z akých dôvodov tento dôkaz nevykonal, a tvrdila, že súd porušil jej procesné práva na
spravodlivý proces uviedla, že žalobkyňa síce naďalej pracuje v rovnakej pozícii, avšak podriadení k nej
začali pristupovať bez rešpektu, bola vyčlenená z pracovného kolektívu. Neprimeranými hodnotiacimi
úsudkami žalovaného na pracovisku žalobkyne došlo k neoprávnenému zásahu do jednotlivých zložiekosobnostižalobkyne,pretožesúspôsobiléprivodiťžalobkyniujmunajejcti,dôstojnostiapovesti.Úlohou
súdu bolo zvážiť intenzitu porušenia osobnostných práv žalobkyne a v tomto kontexte prihliadnuť na
postup žalovaného, ktorý svoju výpoveď doručil aj na dekanát fakulty a rektorát univerzity. Vyvstáva

potom otázka, z akého dôvodu žalovaný doručoval výpoveď týmto pracoviskám. Poukázal na závery
dovolacieho súdu 1Cdo 113/09, v zmysle ktorých žalovaným uvedené nepravdivé skutkové tvrdenia
a neprimerané hodnotiace úsudky, ktoré nie sú založené na korektných faktoch, čo spôsobuje ich
neprimeranosť a vedome vyvoláva pochybnosti o dôveryhodnosti a profesionálnej a občianskej cti
žalobkyne, sú so zreteľom na konkrétne okolnosti veci spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu na jej

osobnostných právach.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379 a
§ 380 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie pri skúmaní existencie objektívne spôsobilého zásahu do osobnostných práv
žalobkyne podľa § 11 OZ, ako aj pri posudzovaní intenzity takéhoto zásahu podľa § 13 ods. 2
OZ s následkom zníženia dôstojnosti alebo vážnosti žalobkyne v spoločnosti vykonal dokazovanie v
potrebnom rozsahu a z vykonaných dôkazov dospel aj k správnym skutkovým a na ne nadväzujúcim

právnym záverom o vecnej neopodstatnenosti satisfakčnej žaloby.
7. V sporovom konaní platí dispozičný a prejednací princíp. Súd určí rozsah a mieru, v ktorej sa
dokazovanie vykonaná. Strany sú povinné prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým,
že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 132, § 150
ods. 1 CSP) a sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K procesným právam strany

ale nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý dôkaz, ktorý považuje za významný. Rozhodovanie o tom,
ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu.

8. Je pravdou, že súd prvej inštancie pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol,
prečo nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou - výsluch svedkyne Š. (§ 220 ods. 2 CSP), odvolací súd sa

však stotožňuje so súdom prvej inštancie, že skutkový stav bol dostatočne zistený aj bez výsluchu tejto
svedkyne. Okolnosť, ku ktorej mala byť uvedená svedkyňa vypočutá ako priama účastníčka incidentu
medzi stranami sporu, nebola pre meritórne posúdenie nároku rozhodujúca. Podľa tvrdení žalobkyne k
zásahunedošlospomínanýmincidentomalepísomnouvýpoveďou.Napokonžalobkyňanebolaschopná
zabezpečiť jej účasť na pojednávaní pre odmietnutie svedkyne. Nemožno vylúčiť, že dôvodom takéhoto

postupu M. Š. bola skutočnosť, že nechcela vypovedať v jej prospech. O otázke, či a v akej miere
došlo k zásahu alebo k ohrozeniu osobnostných práv žalobkyne súd vykonal dostatočné dokazovanie,
keď vypočul svedkov navrhnutých žalovaným (bývalí vrátnici Z.. O. D.P. W. Z. O.), ale pri rešpektovaní
princípu rovnosti strán sporu rovnako vykonal dôkazy navrhnuté a predložené žalobkyňou (výsluch brata
žalobkyne - svedka A.. Z.C. I., oboznámením sa s písomnou výpoveďou a so stanoviskom dekana

fakulty).

8. Namietané vyjadrenia v písomnej výpovedi žalovaného predstavujú čiastočne skutkové tvrdenia (celý
rok časť vrátnikov bez prémií, kompetencie dal brat - vedúci strážnej služby), ktorými sa zasiahne
do osobnostných práv vždy, ak sú nepravdivé; čiastočne ide o hodnotiace úsudky žalovaného voči

osobe žalobkyne, pre správanie sa ktorej (ako priamej nadriadenej) pracovný pomer u zamestnávateľa
vypovedal. Hodnotiacimi úsudkami možno zasiahnuť do osobnostných práv fyzickej osoby, ak pre
neabsentuje dostatočný skutkový základ a ich cieľom je kritika fyzickej osoby, vybočujúca z rámca
primeranosti.

9. Žalobkyňa nepravdivosť skutkových tvrdení nepreukazovala. Za tvrdenia žalovaného, zasahujúce
do jej osobnostných práv, v zásade považovala hodnotiace úsudky žalovaného o jej správaní sa na
pracovisku (šikanuje podriadených, napomína až cholerickým prejavom, jej správaním trpí polovica
vrátnikov, od svojho brata požíva pozíciu neomylnej a nenahraditeľnej vedúcej pracoviska.

10. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že tvrdenia žalovaného vo
výpovedi pracovného pomeru objektívne nie sú spôsobilé zasiahnuť alebo ohroziť osobnostné práva
žalobkyne.11. Ako správne zohľadnil aj súd prvej inštancie žalobkyňa zostala i po doručení výpovede žalovaným
na dekanát fakulty a rektorát univerzity v rovnakej pracovnej pozícii. Neobstojí ani tvrdenie o zhoršení
vzťahov na pracovisku, keď z výpovedí svedkov, bývalých vrátnikov Z. O.E.D.W. W. Z.. O. D.P.

vyplýva, že žalobkyňa nebola v kolektíve obľúbená. Hodnotiace úsudky žalovaného o osobe žalobkyne,
vysvetľujúce podanie výpovede, majú dostatočný faktický základ. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že
žalobkyňa si nedôsledne plnila svoje povinnosti, dostatočne nezaškoľovala nových kolegov, jej prístup
ku kolegom bol povýšenecký, zadeľovala lepšie platené služby podľa sympatií. Z oboch výpovedí
teda možno uzavrieť, že prístup žalobkyne k podriadeným vrátnikom vnímal negatívne nielen žalovaný,

ale i ďalší zamestnanci. S ohľadom na blízky príbuzenský vzťah medzi priamou nadriadenou žalovaného
a vedúcim strážnej služby možno pochopiť, prečo žalovaný zaslal výpovede nielen bezprostredne
nadriadenému vedúcemu, ale aj na dekanát fakulty a rektorát univerzity.

12. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
(§ 387 ods. 1 CSP).

13. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 1 spojení s § 255 ods. 1 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).